Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-126-2020.pdf
PDF · 215.34 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/126/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. P. XX/XX, XXX XX O., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom Y. C., s miestom podnikania A. P. XX/XX, XXX XX O., IČO: 30 530 857, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom R. č. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101087151/2020 zo dňa 25.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 102931249/2019 zo dňa 18.12.2019 vyrubil daňovému subjektu Y. C., A. P. XX/XX, XXX XX O., IČO: 30 530 857, DIČ: 1020468328, IČ DPH SK1020468328 rozdiel dane v sume 3.020,98 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018, pri konštatovaní dane vyrubenej daňovým priznaním doručeným dňa 21.03.2018 v sume 398,87 Eur, dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 3.419,85 Eur a už uvedeného rozdielu dane v sume 3.020,98 Eur. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázal správca dane na vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 až február 2018, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 102019663/2019 zo dňa 23.08.2019 a protokol č. 102019661/2019 zo dňa 23.08.2019. Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu, v ktorom vzniesol pripomienky k jeho záverom a tie boli správcom dane prerokované so splnomocnenou žalobcu zástupkyňou N.. I. Y. dňa 12.12.2019, o čom bola spísaná zápisnica č. 102861382/2019. Pripomienky daňového subjektu predložené vo vyrubovacom konaní, ako aj dôkazy a zistenia správcu dane počas daňovej kontroly uvedené v protokole č. 102019661/2019 zo dňa 23.08.2019 nevyvrátili pochybnosti správcu dane. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré by správca dane nemal na zreteli pri posudzovaní predmetného zdaniteľného obchodu, a ktoré by viedli ku zmene záverov uvedených v protokole. Správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava, IČO: 36 317 101 (ďalej ako DREVOKOV Trade s.r.o.), ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny. Konkrétne išlo o faktúry č. 180223001 s dátumom dodania 23.02.2018 pri základe dane 3.017,28 Eur a DPH 603,46 Eur, č. 180227001 s dátumom dodania 27.02.2018 pri základe dane 3.021,48 Eur a DPH 604,30 Eur, č. 180215001 s dátumom dodania 15.02.2018 pri základe dane 3.024,- Eur a DPH 604,80 Eur, č. 180207001 s dátumom dodania 07.02.2018 pri základe dane 3.019,80 Eur a
DPH 603,96 Eur a č. 180219001 s dátumom dodania 19.02.2018 pri základe dane 3.022,32 Eur a DPH 604,46 Eur. Za účelom preverenia sídla a ekonomickej činnosti subjektu DREVOKOV Trade s.r.o. na základe dožiadania správcu dane bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese sídla DREVOKOV Trade s.r.o. tak, ako je táto uvedená vo výpise z Obchodného registra - Karpatské námestie 10/A, Bratislava. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že sa na uvedenej adrese nachádza 7-poschodový dom. Vchod do bytového domu, ako aj okná boli označené názvom MojeSidlo.sk. Pri vchode boli kamera, zvonček a nástenka zložená z ôsmych stránok formátu A4, na ktorej bol zoznam spoločností a súkromných osôb v abecednom poradí. Na danom zozname spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. uvedená nebola. Nikoho zo spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o. pracovníci správcu dane počas miestneho zisťovania na uvedenej adrese nenašli. Správca dane upustil od úkonu vypočutia svedka T. W., ktorý bol konateľom spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o. v čase vzájomných obchodov s daňovým subjektom, keďže z iných konaní bolo správcovi dane známe, že menovaný je bez trvalého pobytu a písomnosti, ktoré sú mu doručované verejnou vyhláškou, si nepreberá. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku, podľa ktorého pre objektívne posúdenie daňovej povinnosti správca dane preveroval uskutočnené dodania tovarov - smrekovej guľatiny v predložených dokladoch podľa ich skutočného obsahu a iné skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane a hodnotil tieto podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Na právny úkon alebo skutočnosť rozhodujúcu pre jeho zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, správca dane pri správe daní neprihliadal. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 49 ods. 1, § 19 ods. 1 všetko zákona o DPH, ako aj § 24 ods. 1 daňového poriadku a skonštatoval, že právo na odpočítanie dane platiteľom je založené na podstatnej skutočnosti, a to či pri deklarovanom zdaniteľnom obchode vznikla daňová povinnosť. Ak daňová povinnosť nevznikla, potom nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru podľa predmetných faktúr boli realizované tak, ako je na nich uvedené, a to konkrétne od dodávateľa DREVOKOV Trade s.r.o. Je na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu a že dodania tovarov podľa faktúr boli reálne vykonané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považoval predmetné faktúry za sporné a neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 3.020,98 Eur. Správca dane tiež skonštatoval, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie DPH a i keď majú tieto doklady náležitosti daňového dokladu a sú zaúčtované, neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Správca dane zdôraznil, že nespochybňuje skutočnosť, že by predmetný tovar nebol dodaný, ale skutočnosť, že bol dodaný dodávateľom DREVOKOV Trade s.r.o. Správca dane má o predmetných obchodoch pochybnosti a je na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil. Povinnosťou správcu dane nie je preukazovať skutočnosti uvedené daňovým subjektom. V tomto smere ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH nie je len skutočnosť, že odberateľ v cene tovaru obsahujúcej aj DPH zaplatil daň, ale musí byť jednoznačným spôsobom preukázané, že s uplatneným právom na odpočet korešponduje splnená povinnosť dodávateľa tovaru jednak tovar riadne dodať, uviesť ho vo svojej evidencii s daňou a odviesť z neho DPH. Bez týchto skutočností, teda splnenia povinnosti dodávateľa nevznikne právo odberateľa na odpočet. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto časti správca dane poukázal na úpravu podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorej je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník dodaním tovaru. Skonštatoval, že nebolo preukázané, že spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. dodala guľatinu. Nekontaktnosť preverovaného dodávateľa DREVOKOV Trade s.r.o. vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť správcu dane o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. V tejto časti správca dane poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a sp. zn. 5Sžf/101/2013. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu žalovaný poukázal na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Pri správe daní platí podľa záverov správcu dane prejednacia zásada, v zmysle ktorej správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa dane. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom, pričom dôkazná povinnosť je na strane platiteľa v zmysle úpravy § 24 ods. 1 daňového poriadku a je vecou daňového subjektu ako a či preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. V tejto časti správca dane poukázal na Prílohu č. 6 (Zoznam prebratých právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie) zákona o DPH, z ktorej
vyplýva, že v zozname je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: Jednotný základ jej stanovenia, ktorá bola nahradená v novej štruktúre a v jazykovo upravenej podobe s účinnosťou od 01.01.2007 Smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (označovaná aj ako DPH smernica). DPH smernica v podstate nahradila Šiestu smernicu bez podstatných zmien významu jednotlivých ustanovení. Zákon o DPH určuje, kedy vzniká právo na odpočítanie dane a za kých podmienok je možné daň odpočítať a v tejto časti žalovaný poukázal práve na vyššie uvedenú Prílohu č. 6. V nadväznosti na princíp zákonnosti ukladania daní v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy SR správca dane zdôraznil, že daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecné záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR zverejnené v Zbierke zákonov. V nadväznosti na vyššie uvedenú prejednaciu zásadu ako aj zásadu objektívnej pravdy, ktoré ovládajú daňové konanie, zdôraznil absenciu existencie absolútnej povinnosti správcu dane viesť dokazovanie až dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V tejto súvislosti je preto na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu zrealizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane zdôraznil základnú zásadu obchodného práva, a to zásahu poctivého obchodného styku, ale aj skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je vedomosť štatutárneho orgánu nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé znaky pojmu podnikania v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V tejto časti poukázal na úpravu podľa § 264 Obchodného zákonníka. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. S výsledkom kontroly bol správca dane oboznámený počas ústneho pojednávania, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101787709/2019 zo dňa 23.07.2019, v ktorej bol daňový subjekt upozornený, že pokiaľ nepreukáže, že k dodaniam fakturovaným na spochybnených faktúrach skutočne došlo, nebudú predmetné faktúry uznané pre účely odpočítania dane z pridanej hodnoty. Splnomocnený zástupca - N.. Y. sa vyjadrila v tom zmysle, že k dodávkam dreva reálne došlo. Vychádzajúc z uvedených skutočností správca dane rozhodol tak, ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu ako daňového subjektu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 101087151/2020 zo dňa 25.06.2020 potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane obsahu výpovede N.. L. X., ktorá v období rokov 2015 až 2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre Y. C. a fyzicky bola prítomná pri preberaní dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a kontrolou kvality tohto dreva. Na ústnom pojednávaní dňa 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal Y. C. - jej otcovi, ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi, aká je kvalita a množstvo, na základe ktorej informácie dodávateľ vytvoril faktúru. Faktúry boli osobne dovezené do firmy Y. C.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala a na základe tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po preverení množstva a kvality bola faktúra zaplatená v hotovosti. Menovaná uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti dodávky nemala, pričom smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stasky a zapnutú mýtnu jednotku. Overovaná bola vždy
len firma, nie osoba. Menovaná konateľov firiem, ktorí dodávali guľatinu nepozná, nepozná ani osoby, ktoré doviezli faktúry, nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva a tiež či tieto spoločnosti mali dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Z argumentácie v podanom odvolaní žalovaný uviedol tiež poukaz na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH nie je to, aby dodávateľ tovaru uviedol dodanie vo svojej evidencii a daň odviedol. Ak sú splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, potom bez ohľadu na ďalšie skutočnosti (napr. neodvedenie dane dodávateľom atď.) vzniká daňová povinnosť a nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ by nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH bol spojený s tým, že dodávateľ dodanie uvedie do svojej evidencie a daň odvedie, potom by to v zákone muselo byť výslovne uvedené. Zo skutočnosti, že nemožno pravosť a pravdivosť údajov overiť v účtovníctve nekontaktných dodávateľov, nie je možné prijať záver, že doklady predložené daňovým subjektom nepreukazujú, že deklarovaný obchod sa uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach. V tejto súvislosti poukázal odvolávateľ na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Žalovaný v rámci skonštatovaného zisteného skutkového stavu poukázal na preverovanie sídla a ekonomickej činnosti DREVOKOV Trade s.r.o. zamestnancami Daňového úradu Bratislava, na základe dožiadania správcu dane prostredníctvom miestneho zisťovania, ako aj na skutočnosť upustenia od vypočutia svedka T. W., ktorý bol konateľom spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o. v čase vzájomných obchodov s daňovým subjektom Y. C., keďže z iných konaní mu bolo známe, že menovaný je bez trvalého pobytu a písomnosti, ktoré sú mu doručované verejnou vyhláškou, si nepreberá. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že DREVOKOV Trade s.r.o. dodala odvolávajúcemu plnenie uvedené na predmetných faktúrach. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že obchodovanie s drevom upravuje viacero zákonných noriem a osoba, ktorá chce s drevom obchodovať sa musí týmito normami riadiť, pričom poukázal na úpravu podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ako aj na § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci a zároveň odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani samotné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Popísaný spôsob realizácie obchodov medzi predmetnou spoločnosťou a odvolávajúcim sa je založený na komunikácii, ktorá však preukázaná nebola. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar
- smreková guľatina podľa predložených faktúr dodaný do miesta určenia - do odberného miesta. Ako spôsob úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Obchody sa realizovali vždy v intervale dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť odvolávajúcim vystavená a doručená objednávka pre dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar - smreková guľatina v požadovanom rozsahu a kvalite a ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, odvolávajúcim tovar prevzatý, naložený na vlastný dopravný prostriedok a odvezený odvolávajúcemu, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež musel odvolávajúci informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol dodávateľ vystaviť faktúru v deň dodania tovaru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o ich realizácii. Tieto pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar
- smreková guľatina bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u odvolávajúceho, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom odvolávajúceho je cca 18 km. Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa vyjadrenia N.. L. X. bolo nakupované drevo ciachované, avšak daňový subjekt nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Uvedený údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva. Týmto dokladom by mal žalobca disponovať. Z informačného systému finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. za zdaňovacie obdobia apríl až november 2017 nepodala daňové priznania na DPH od zdaňovacieho obdobia december 2017, od zdaňovacieho obdobia december 2017 spoločnosť v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značnom vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až cca 1,7 milióna Eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako 300,- Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť podala naposledy za rok 2015, posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných plnení a vykázanou
výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie DREVOKOV Trade s.r.o., čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. v rokoch 2017 a 2018 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Vo svojom odvolaní sám žalobca uvádza, že spoločnosť preveroval aj v registri účtovných závierok a v nadväznosti na to musel zistiť, že spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. za rok 2016 nepodala účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Správca dane vykonal ohľadom preverovania dodávok smrekovej guľatiny preverenie aj u dodávateľa tovaru DREVOKOV Trade s.r.o. a zistil, že koncom roka 2016 došlo ku zmene názvu spoločnosti (zo Sučanský, s.r.o. na DREVOKOV Trade s.r.o.), ku zmene sídla z adresy Komárno 1025, 831 06 Čachtice na Karpatské námestie 10/A, Bratislava a aj ku zmene spoločníka a konateľa, kedy od 09.12.2016 sa konateľom spoločnosti stal pán T. W.. Správca dane zistil, že sa spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. na adrese sídla nenachádza a iná adresa, odkiaľ by uvedená spoločnosť mohla svoju hospodársku činnosť vykonávať, nie je správcovi dane známa. Vo vzťahu k osobe T. W. je správcovi dane z iných konaní známe, že menovaný je bez trvalého pobytu a písomnosti, ktoré sú mu doručované verejnou vyhláškou, si nepreberá. Nebolo preto možné preveriť predmetné fakturované plnenia v spoločnosti uvedenej na faktúre, teda u DREVOKOV Trade s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Žalovaný zdôraznil, že odvolávajúci sa - žalobca mal byť zvlášť opatrný v prípade obchodovania s drevom, keď sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky, keď zistil, že spoločnosť bola v rokoch 2012 a 2013 ekonomicky neaktívna, keď nebolo zrejmé, odkiaľ smreková guľatina pochádza, keď dodávateľská spoločnosť zmenila odvolávajúcim navrhnutý spôsob úhrady z bezhotovostného na hotovostný. Žalovaný zdôraznil, že je preukázané, že žalobca podniká s drevom od roku 1992, a preto mu musia byť známe predpisy, ktoré upravujú takýto druh podnikania a tiež musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti. Bolo dôvodné očakávať, že sa o svojho dodávateľa a predmet plnenia bude intenzívnejšie zaujímať napríklad prostredníctvom dostupných informácií ohľadom referencií o ňom, informácií o tom, či je vlastníkom alebo obhospodarovateľom lesa, o pôvode dreva a pod. a teda, že sa neuspokojil len s tým, že mu bol tovar smreková guľatina dodaný. Žalovaný zdôraznil, že z administratívneho spisu správcu dane bolo zistené, že u žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami s rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou a poukázal na prípady obchodovania v januári 2015 a februári 2015 so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o. a v ďalších obdobiach aj s inými subjektami. Žalovaný skonštatoval, že podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pre odpočet je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečne splnenie sa nárok na odpočet viaže. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť a pokiaľ platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou uvedenou na faktúrach. Odvolávajúci sa - žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že predmetné dodávky boli uskutočnené spoločnosťou DREVOKOV Trade s.r.o. Preukázať, že má na odpočet daňový subjekt právny nárok je primárne jeho dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, a teda primárne zaťažuje dôkazné bremeno daňový subjekt, pričom preukázať uvedené môže len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné nárok priznať. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným a preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Vo vzťahu k záverom podľa žalobcom označeného rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na svoje konštatovania o absencii postupu žalobcu s primeranou odbornou starostlivosťou, pre ktorú skutočnosť považuje argumentáciu žalobcu v tejto časti za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalovaným hodnotená ako opodstatnená, pretože správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že odvolávajúci jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. K námietke žalobcu ohľadom úpravy podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH žalovaný uviedol, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu a musia teda nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej
skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu.
3. Podaním zo dňa 27.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe zrušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na závery, z ktorých vychádzal správca dane a žalovaný a podľa ktorých v danej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej guľatiny od dodávateľa DREVOKOV Trade s.r.o. Správne orgány skonštatovali, že neboli predložené doklady, ktoré by jednoznačne preukázali, že guľatina bola dodaná označeným dodávateľom uvedeným na faktúre. Samotné reálne nadobudnutie tovaru správca dane nespochybnil ale tvrdí, že nebola táto guľatina dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu SR a SD EÚ, na ktoré žalobca poukazoval správca dane skonštatoval, že sa tieto veci netýkajú. Poukázal na skutočnosť, že správca dane upustil od vypočutia M. W. bývalého konateľa spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o., keďže z iných konaní mu bolo známe, že menovaný je bez trvalého pobytu a písomnosti, ktoré sú mu doručované verejnou vyhláškou, nepreberá. Pri miestnom zisťovaní v sídle spoločnosti DREVOKOV Trade bolo zistené, že v evidencii subjektov sídliacich na uvedenej adrese sa DREVOKOV Trade s.r.o. nenachádza. Podmienkou pre priznanie nároku na odpočet je aj to, že s uplatneným právom na odpočet DPH korešponduje splnená povinnosť dodávateľa jednak tovar dodať, uviesť ho v evidencii a odviesť z neho daň. Bez týchto skutočností, teda splnenia povinnosti dodávateľa nevznikne právo odberateľa na odpočet DPH. Nekontaktnosť dodávateľa vyvracia vierohodnosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Taký dôkaz je nepreukazný, pretože nemožno pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktných subjektov. Správca dane odôvodnil nepriznanie odpočtu i s poukazom na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe poukázal na svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde namietal, že ak správca dane nemienil doklady predložené daňovým subjektom akceptovať, bol povinný predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu vyvracajú. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom nehodnotil, len ich odmietol s uvedením finálneho záveru, že je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a dôkazy a pripomienky vo vyrubovacom konaní nevyvrátili pochybnosti správcu dane. Preukázaným kontrolným zistením správcu dane bolo len to, že u dodávateľov daňového subjektu nebolo možné preveriť vznik daňovej povinnosti, a to žalobca nemal ako ovplyvniť, nemal na to žiaden dosah. Správca dane skonštatoval, že daňová povinnosť nevznikla a faktúry nemajú reálny podklad. Žalobca v odvolaní poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011. Zdôraznil, že posudzovanie skutkového deja u každého zo zúčastnených subjektov musí na účely daňových povinností byť samostatné. Ak nedodal uvedený tovar na faktúre subjekt uvedený na faktúre, dodal ho iný subjekt na faktúre nekonkretizovaný, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval platby, čo je v rozpore s pravidlami formálnej logiky. Ďalej v odvolaní žalobca podľa obsahu dôvodov vymedzených v správnej žalobe poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, kedy tvrdil, že správca dane neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo a neujasnil si skutkové alternatívy vykonaných dôkazov. Je možné predpokladať, že dodávateľ fakturovanú a splatnú daň neodviedol, pričom túto alternatívu ponechal správca dane bez povšimnutia, a tým sa táto skutočnosť javí ako nepodstatná. Nepriznať odpočet možno len ak sa zdaniteľná osoba priamo zúčastnila na daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom alebo vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Správca dane, aby sa vyhol preukazovaniu spojenému s daňovým únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálil, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre. S týmto záverom sa žalovaný stotožnil. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali pôvod dreva v súlade s vyhláškou č. 232/2006 Z. z. Obchody sa uskutočnili v priebehu dvoch dní, dodávalo sa do Oravskej Jasenice na faktúrach nebol bankový účet dodávateľa, žalobca nepredložil dôkazy o tom aká ciacha bola na dreve uvedená, čo správne orgány považovali za údaj uvádzaný napríklad na doklade o pôvode dreva. Žalobca poukázal na to, že žalovaný len reprodukuje zistenia u dodávateľa DREVOKOV Trade, s.r.o. Zdôrazňuje, že žalobca je subjektom, ktorý podniká s drevom od roku 1992 z čoho vyplýva, že mu musia byť známe predpisy upravujúce toto podnikanie a vyvodzuje z toho záver, že sa mal žalobca intenzívnejšie zaujímať o dodávateľa aj v tom smere, či má kapacity na realizáciu plnenia a pod. Žalobca zdôraznil, že správca dane neposúdil vec ako podvodné konanie. K námietke žalobcu ohľadom úpravy podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH žalovaný uviedol, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu, t.j.
musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Následne žalobca v správnej žalobe už vo vzťahu ku konkrétnym žalobným bodom vymedzeným priamo v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je založené na nesprávnom právnom posúdení a v administratívnom konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie. Konkrétne uvádza nasledovné žalobné body: · Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR a SD EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia práva, čo sú právne kategórie a nemôžu byť teda predmetom dokazovania ako právne inštitúty. To, či je naplnená skutková podstata daňového podvodu je možné skonštatovať až po ustálení skutkového stavu na základe právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. Predpokladom nepriznania odpočtu DPH z dôvodu podvodu na DPH je preukázanie existencie úniku v reťazci plnení, v ktorom sa žalobca ocitol, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016. Neodvedenie dane ako pojmový znak podvodu bolo v predmetnej veci naplnené tým, že subjekt DREVOKOV Trade, s.r.o. ako dodávateľ fakturovanú a splatnú daň z dodávok žalobcu neodviedol. Správca dane ani žalovaný túto skutočnosť, ktorá indikuje existenciu daňového úniku v rozpore s úpravou podľa § 3 ods. 3, § 63 ods. 2 daňového poriadku nikde neuvádzajú, a tým sa uvedené pre skutkové a právne posúdenie javí ako nepodstatné. Druhým znakom daňového podvodu je skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, body 56 až 61 a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid bod 45. Zároveň zdôraznil, že judikatúra SD EÚ a NS SR ohľadom rozloženia dôkazného bremena v situácii účasti daňového subjektu na plnení poznačenom daňovým podvodom je ustálená. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom predstavuje dôkazné bremeno správcu dane a tento sa tohto dôkazného bremena nemôže zbaviť nekompetentným tvrdením, že neposúdil konanie ako podvodné konanie. Daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach z čoho vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne, namiesto toho, aby zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo. · Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že vymedzenie dôvodov odvolania nastavuje referenčný rámec prieskumu rozhodnutia v odvolacom konaní teda to, ktoré skutkové a právne dôvody majú byť preskúmavané v odvolacom konaní. Nedostatočné vysvetlenie úvahy správneho orgánu o dôvodoch rozhodnutia je neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009 a sp. zn. 5Sžf 22/2016. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena a judikatúry NS SR a SD EÚ a inými námietkami nevysporiadal vôbec alebo len formálne a nekvalifikovane, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný mal uviesť na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol tovar dodať iný dodávateľ - uvedené namietal žalobca už i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný to v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku ponechal bez povšimnutia. · Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že došlé faktúry boli uhradené prevodom z účtu alebo v hotovosti, pričom k platbe v hotovosti boli priložené doklady z registračnej pokladne. Žalobca namietal, že sa dodávateľ vždy preukázal aj kartičkou DIČ, teda osvedčením o registrácii a pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane a dokladmi z registračnej pokladne, ktoré registruje správca dane. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že evidencia registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových úradov, a teda správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registrovaná registračná pokladnica, z ktorej bola faktúra uhradená. Žalobca spochybňuje takýto postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným účelom zákona č. 289/2008 Z. z. Pri bezhotovostných platbách správca dane podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku mohol požiadať banku o oznámenie majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná pokiaľ na niektorých faktúrach nebol uvedený účet dodávateľa. Aj tieto námietky ponechal žalovaný v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku bez povšimnutia. · Ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., teda nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod
dreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH, úprava podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. takú podmienku neupravuje. Uvedený záver žalovaného je podľa tvrdenia žalobcu svojvoľný. · Pri závere, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala oprávnená osoba, došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností, bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov (síce nie je produkovaná písomná zmluva, ale je produkovaný zo strany žalobcu reťazec dôkazov - objednávka, faktúra, platby atď.) od spoločnosti DREVOKOV Trade, s.r.o. a zároveň žalobca zdôraznil v tejto časti bežné obchodné zvyklosti, v nadväznosti na ktoré je logické a oprávnené sa domnievať, že za dodávateľa konala osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi. Právnická osoba koná voči iným osobám svojim konateľom, svojimi zamestnancami, či prípadne ďalšími poverenými osobami. Odberateľ bežne nemôže vedieť, akými mechanizmami putuje pokyn od štatutárneho orgánu dodávateľa k osobe, ktorá mu tovar fyzicky odovzdá. · N.. X., prítomná pri preberaní tovaru, z dostupných zdrojov preverovala obchodných partnerov žalobcu prostredníctvom Obchodného registra, informačného systému - záznamov finančnej správy, prostredníctvom registra účtovných závierok. Žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. Na základe skutkových zistení je zrejmé, že subjekt, DREVOKOV Trade, s.r.o. fungoval nanajvýš neštandardným spôsobom so záverom znemožnenia akejkoľvek kontroly, z čoho však nevyplýva, že sa na tomto fungovaní uvedeného dodávateľa podieľal žalobca alebo osoby konajúce v jeho záujme. V tejto časti správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy a prijali záver, podľa ktorého žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, založili svoje rozhodnutia na zisteniach o neštandardných vnútorných pomeroch dodávateľa tovarov. · Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku zdôraznil povinnosť správcu dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NSS sp. zn. 5Afs 60/2017. Správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom v danom prípade išlo o najjednoduchší spôsob, ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu DREVOKOV Trade, s.r.o. a zaručiť daňový výnos. U správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov, na ktorú skutočnosť daňový subjekt nemá vplyv, k čomu sa žalovaný nevyjadril a v tejto časti opätovne uviedol svoj odkaz na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. · K námietke žalobcu, že z úpravy § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH nevyplýva, že podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane je, že dodávateľ dodanie uviedol vo svojej evidencii a daň odviedol, sa žalovaný vyjadril v závere len formálnym konštatovaním a k tvrdeniu žalobcu, že za daných okolností odopretím nároku na odpočítanie dane ide o založenie systému zodpovednosti bez zavinenia, sa nevyjadril vôbec.
4. Podaním zo dňa 15.02.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Poukázal na zistenia a závery správcu dane, ktoré vyústili do konštatovania o nepreukázaní skutočnosti, že spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. dodala žalobcovi plnenie uvedené v predmetných faktúrach. Zdôraznil s poukazom na citovanú právnu úpravu podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet u príjemcu tovaru alebo služby je skutočnosť, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Následne uvádza argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení jeho rozhodnutia a viaže sa ku špeciálnej právnej úprave obchodovania s drevom a zisteniam správcu dane, na základe ktorých vyhodnotil pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov ako opodstatnené. Skonštatoval, že z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise, vyplynula aj skutočnosť, že o telefonickej ponuke, v rámci ktorej mal dodávateľ tovaru - smrekovej guľatiny s ponukou určitého objemu tohto tovaru zavolať daňovému subjektu, nebol žalobcom predložený žiaden dôkaz. Nie je preukázaná ani skutočnosť, že so žalobcom komunikovala osoba oprávnená konať za uvedeného dodávateľa. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, kto za dodávateľa uvedeného na faktúrach odovzdal tovar na predmetnom odbernom mieste. Nebola identifikovaná osoba, ktorá faktúru priniesla. Preverenie dodávateľa fakturovaného plnenia prostredníctvom osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla - kartička s DIČ preukázané nebolo. Žalovaný zdôraznil, že ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a
toto bremeno neunesie. Žalobca nepreukázal, že spoločnosťou DREVOKOV Trade s.r.o. bolo dodané plnenie uvedené na predmetných faktúrach. Správca dane, ani žalovaný neboli povinní dokazovať, ktorá iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia uvedené na faktúrach. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nárok nie je možné priznať. S poukazom na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, na ktoré poukázal aj žalobca, žalovaný zdôraznil aplikáciu záverov tohto rozsudku v smere dôsledného prihliadania na zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Žalovaný skonštatoval, že daňový subjekt nepostupoval s primeranou odbornou starostlivosťou vo vzťahu k subjektu dodávateľa uvedenému na predmetných faktúrach. Žalovaný skonštatoval, že správca dane neposúdil konanie žalobcu ako podvodné konanie, nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach. Žalobca vo svojej žalobe vytvoril rámec podvodného konania, ku ktorému malo dôjsť zo strany spoločnosti DREVOKOV Trade, a to na tom základe, že DREVOKOV Trade s.r.o. fakturovanú a splatnú daň z dodávok dreva pre žalobcu neodviedla. Toto je však konštrukcia vytvorená žalobcom. Správca dane nepožadoval od daňového subjektu preukázanie skutočností, ktoré by nespadali do dispozičnej sféry daňového subjektu. Súhrnne v závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatuje poukazujúc na špeciálnu právnu úpravu, že žalobca mal disponovať dôkazom o pôvode dreva uvedeného na faktúrach. K tvrdeniu žalobcu, že ak nebola predložená zmluva v písomnej forme, nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva žalovaný uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o predložení zmluvy, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi žalobcom a dodávateľom a ani predmetné faktúry sa na žiadnu zmluvu neodvolávajú. Žiadna zmluva nebola predložená ani bližšie konkretizovaná v podanom odvolaní a ani v žalobe. Žalovaný zdôraznil časovú nereálnosť uskutočnenia fakturovaných obchodov. Takisto vyhodnotil ako neprimerané poukazovanie na bežné obchodné zvyklosti za stavu, keď sa žalovaný s konateľom dodávateľskej firmy nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky a zároveň keď zistil, že spoločnosť bola v rokoch 2012 a 2013 ekonomicky neaktívna a nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza a tiež keď došlo ku zmene úhrady z bezhotovostného na hotovostný spôsob úhrady, nie je podľa záverov žalovaného opodstatnené. V tejto časti žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca podniká s drevom od roku 1992, a preto mu musia byť známe predpisy upravujúce podnikanie s drevom a musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti, v nadväznosti na čo bolo dôvodné očakávať, že o svojho dodávateľa a predmet plnenia sa bude intenzívnejšie zaujímať a neuspokojí sa len so samotným faktom dodania tovaru - smrekovej guľatiny.
5. Na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe reagoval replikou zo dňa 18.03.2021 žalobca. Uviedol, že mu nie je zrejmé na základe čoho správca dane dospel k záveru, podľa ktorého nárok na odpočítanie dane vzniká len pod podmienkou, že odberateľ musí osobne poznať konateľov dodávateľa a osobne s nimi hovoriť a na základe čoho mal a mohol konkrétne identifikovať osoby, ktoré doniesli faktúru za dodávateľa DREVOKOV Trade, s.r.o. Zdôraznil, že dodávateľom guľatiny neboli osoby, ktoré doniesli faktúru, ale spoločnosť na faktúrach uvedená, a teda žalobca overoval túto spoločnosť. V tejto časti tiež poukázal na článok 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej úpravy má byť zabránené tomu, aby niekto bez legitímneho dôvodu požadoval od nositeľa mena jeho zverejnenie alebo oznámenie. Opätovne zdôraznil, že správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru, ale spochybňujú osobu dodávateľa.
6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 27.09.2021. V podstatnom obsahu dupliky žalovaný uvádza rovnakú argumentáciu akú vymedzil v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe v tejto veci. Zdôrazňuje, že ani správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili, že by predložené doklady o úhrade nemali identifikačné znaky spoločnosti deklarovanej ako dodávateľ, a to sa týkalo dokladov z ERP - označenia dodávateľa a daňového kódu pokladnice. Avšak zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, teda že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok nepostačuje na vznik nároku na odpočet len samotná existencia dokladu. Opätovne zdôraznil, že správca dane ani žalovaný neboli povinní dokazovať, ktorá
iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia uvedené na faktúrach. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená v predmetných faktúrach.
7. Na pojednávaní dňa 27.10.2021 právny zástupca žalobcu, žalobca a žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobca uviedol, že na obchodovanie s drevom nie sú potrebné žiadne stroje, drevo kúpil, zaplatil aj DPH.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby s poukazom na úpravu podľa § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
9. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 26 ods. 3, písm. a daňového poriadku: Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť po a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k 28.02.2018 - ďalej len zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej vyhláška č. 232/2006 Z. z.: Ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze. Ciachu registruje obvodný lesný úrad podľa odseku 7, ktorý zaznamená odtlačok ciachy pri ručnej ciachovačke a znaky ciachy z plastového štítka a výrobné číslo mechanickej ciachovačky v registri.
Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z.: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon č. 326/2005 Z. z.: Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Ťažba na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia podľa § 28 ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na vydanie súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok. Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie, v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa ciachy, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.: Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu vo veci vyplýva skutočnosť vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly správcom dane pod č. 102019661/2019 zo dňa 23.08.2019, pokiaľ ide o realizovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február, marec, máj, jún, júl, november, december 2017 a február 2018. Na strane 33-37 sú zachytené zistenia a závery správcu dane vo vzťahu ku zdaňovaciemu obdobiu február 2018. Správca dane podľa uvedeného protokolu z predložených účtovných dokladov zistil že daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorých predmetom bolo dodanie smrekovej guľatiny, pričom konkrétne išlo o faktúry č. 180223001 s dátumom dodania 23.02.2018 pri základe dane 3.017,28 Eur a dane 603,46 Eur, č. 180227001 s dátumom dodania 27.02.2018 pri základe dane 3.021,48 Eur a pri dani 604,30 Eur, č. 180215001 s dátumom dodania 15.02.2018 pri základe dane 3.024,- Eur a dani 601,80 Eur, č. 180207001 s dátumom dodania 07.02.2018 pri základe dane 3.019,80 Eur a dani 603,96 Eur a č. 180219001 s dátumom dodania 19.02.2018 pri základe dane 3.022,32 Eur a dani 604,46 Eur. Podľa záveru správcu dane vo vzťahu ku zdaňovaciemu obdobiu február 2018 v zmysle záverov v uvedenom protokole doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je to uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa DREVOKOV Trade s.r.o.
Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie DPH a i keď majú tieto doklady náležitosti daňového dokladu a sú zaúčtované neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Ani zaúčtovanie dokladu a jeho úhrada nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia podľa ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku. Je na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu a že teda dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na to správca dane považoval predmetné faktúry za sporné a neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 3.020,98 Eur. Predmetné faktúry bez akýchkoľvek príloh sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom z ich obsahu vyplýva vymedzenie formy úhrady - hotovosť a vymedzenie názvu a druhu tovaru alebo služby - smreková guľatina Tr. A, B. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú zároveň rozhodnutia správcu dane a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu konštatované v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní pred správcom dane dňa 04.11.2019 (č. 102483299/2019) bola vypočutá ako svedkyňa N.. L. X., ktorá pri opise komunikácie, ktorú viedla za žalobcu s dodávateľmi smrekovej guľatiny uviedla, že dodávateľ priamo zavolal Y. C. (otcovi), ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase o odobratí guľatiny bolo na odberné miesto poslané vozidlo žalobcu Tatra, pričom išlo o odberné miesto Oravská Jasenica v čase, ktorý bol vopred určený a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina bola následne prevezená do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi aká je kvalita a množstvo, na základe ktorej informácie dodávateľ vyhotovil faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy C. Y.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorá bola overená na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala a na základe tejto skutočnosti bol s dodávateľom uzatvorený obchod. Po overení množstva a kvality bola faktúra zaplatená, dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Dodávateľ ponúkol smrekovú guľatinu, ktorá bola pre žalobcu výhodná z pohľadu ceny, odberného miesta i množstva. Na otázku, či má svedkyňa vedomosť o tom, kde bol predmetný tovar - guľatina vo vyššie uvedených tabuľkách nadobudnutý resp. kde ho nadobudli údajní dodávatelia a aký bol pôvod dreva svedkyňa uviedla, že nevie, nemá o tom žiadnu vedomosť. Tiež uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, smreková guľatina bola dovezená na aute žalobcu, ktoré malo vystavené stasky a zapnuté mýtne jednotky.
11. Konanie v tejto žalobe je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, pri prejednaní ktorej sa v celom rozsahu uplatnila zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v nadväznosti na úpravu § 183 SSP. Správny súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnocoval námietky obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby a z repliky žalobcu len tie námietky, ktoré predstavovali doplnenie alebo rozvinutie argumentácie uvedenej už vo včas podanej správnej žalobe, pri zohľadnení skutočnosti predloženia repliky po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby a pri zohľadnení skutočnosti, že na pojednávaní žalobca zotrval na svojich vyjadreniach.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, poukazujúc na judikatúru NS SR a SD EÚ, ktorú označil v správnej žalobe (rozhodnutie sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016, uznesenie sp. zn. 2Sžf 97/2015, rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid), že sa správca dane a žalovaný nemôžu zbaviť ich dôkazného bremena, ktoré ich zaťažovalo v pomeroch predmetného administratívneho konania vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, a to prostredníctvom žalobcom označeného nekompetentného záveru správnych orgánov o tom, že konanie neposúdili ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Rovnako správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj súvisiacu námietku účelového neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania žalobcu a na to sa ďalej viažucu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri uvedenom závere správny súd primárne zdôrazňuje, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili závery svojich rozhodnutí na skonštatovaní nepreukázania splnenia materiálnej podmienky práva žalobcu na odpočet, predstavovanej skutočnosťou, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami, z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre podľa § 49 ods. 1 zákona o DHP, a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu dodávateľa - DREVOKOV
Trade s.r.o. v súvislosti s predmetným dodaním guľatiny vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Uvedený základ rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v odôvodnení ich rozhodnutí jasne, jednoznačne a zrozumiteľne ako aj dostatočne vyjadrený a odôvodnený. Pri prijatí tohto záveru potom nebol dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca ako daňový subjekt v súvislosti s predmetnými dodávkami guľatiny vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom resp. s daňovým podvodom (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžfk/2/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého základnou podmienkou viažucou sa na priznanie nároku na odpočítanie dane je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou, čo je potrebné podotknúť vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudkov SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sú zamerané na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu právo na odpočet priznať). Dôvodom pre zisťovanie subjektívnej stránky konania žalobcu, teda vedomosti alebo možnosti vedomosti na strane daňového subjektu o tom, že sa prijatím predmetného plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom nebola skutočnosť úhrady dodávky, zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu ani skutočnosť, či dodávateľ sám splatnú daň z dodávok pre žalobcu odviedol alebo nie, pretože pre vznik práva žalobcu na odpočet DPH z predmetných dodávok bolo relevantné splnenie materiálnej podmienky samotného vzniku daňovej povinnosti dodávateľa DREVOKOV Trade s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, ktorých sa týkali predmetné dodávky podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a ktorá daňová povinnosť dodávateľa vzniká dodaním tovaru. Nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní (rovnako aj na zneužití práva, čo však zo strany žalobcu namietané nebolo) prichádza do úvahy len pri splnení uvedenej materiálnej podmienky práva na odpočet, vyplývajúcej priamo z úpravy zákona o DPH, vrátane všetkých ostatných materiálnych a formálnych podmienok z tejto úpravy vyplývajúcich a samozrejme za stavu preukázania zo strany správcu dane tej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak žalobca, ktorého vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne ťaží i dôkazná povinnosť v nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1, písm. a) daňového poriadku spoľahlivo nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o jej splnení, a tým o uskutočnení zdaniteľných obchodov subjektom dodávateľa uvedeným na faktúre, postupoval správca dane aj žalovaný správne a v súlade so zákonom, pokiaľ vec právne posúdil podľa úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené je námietka žalobcu o neobjasnení skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre, čím sa správca dane vyhol preukázaniu spojenia s daňovým únikom a neposudzoval vec ako daňový únik, nedôvodná. Právny rámec podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH je potrebné zdôrazniť i vzhľadom na námietky podľa posledného žalobného bodu, v rámci ktorých žalobca poukazoval na úpravu podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH tvrdiac, že podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane je, že dodávateľ dodanie uviedol vo svojej evidencii a daň odviedol. Správny súd poukazuje predposledný odsek na strane 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný náležite reagoval na uvedenú odvolaciu námietku žalobcu. Odvolaciu námietku, podľa ktorej odopretím nároku na odpočet dane by došlo k založeniu systému zodpovednosti bez zavinenia tiež žalovaný vysporiadal ostatným odôvodnením svojho rozhodnutia, a to konkrétne závermi, podľa ktorých skonštatoval nepreukázanie realizácie dodávok dodávateľom uvedeným na faktúre, čo tak ako je správnym súdom odôvodnené vyššie neodôvodňovalo zisťovanie subjektívnej stránky (vedomosti alebo možnosti vedomosti) o prípadnej účasti žalobcu na daňovom úniku.
13. Pri výsledkoch dokazovania správcu dane a ich náležitom vyhodnotení podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku nehodnotí správny súd žalobcom namietnuté vyhnutie sa preukázaniu skutočného mechanizmu podvodného konania ustálením záveru, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúrach ani ako dôvod pre záver, že by správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
14. V nadväznosti na uvedené východiská správneho súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu viažuca sa k záverom podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016 a k záverom podľa rozhodnutí ESD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, ktoré rozhodnutia s týkajú prejednania vecí, kde bolo východiskom splnenie podmienok odpočtu - realizácia zdaniteľného plnenia, vrátane vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre, čo bola základná a relevantná
skutková odlišnosť východísk týchto rozhodnutí oproti východiskám prejednávanej veci (v rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 ide o bod 28. odôvodnenia, pričom samotný rozsudok ťažiskovo rieši situáciu, kedy zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 ide o bod 38. odôvodnenia, pričom ťažiskovo rieši tento rozsudok situáciu, kedy správne orgány nevyjadrili dostatočne určito, či danú vec posudzovali ako podvodné konanie alebo zneužitie práva, čo bolo mätúce a nezrozumiteľné, taktiež z uvedeného východiska o potrebe primárneho splnenia materiálnych podmienok odpočtu vrátane preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre vychádzajú i uvedené rozhodnutia SD EÚ vrátane rozsudku C-610/19 zo dňa 03.09.2020, na ktorý poukázal žalobca cestou právneho zástupcu na pojednávaní, vo vzťahu ku ktorému rozsudku správny súd poukazuje na bod 46. jeho odôvodnenia). Osobitne k rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 97/2016 správny súd uvádza, že týmto Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ak podľa záverov správcu dane k dodaniu predmetných služieb skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych dodávateľov týchto služieb, povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa s rozsahom dôkazného bremena žalobcu a závery z toho dostatočne odôvodniť. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca vykazuje znaky daňového podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet, t.j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. Z tejto časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia NS SR a ani z inej jeho časti nie možné vyvodiť argumentáciu podporujúcu námietky žalobcu v prvom žalobnom bode. Rovnako nie sú závery tohto rozsudku ani aplikovateľné v pomeroch prejednávanej veci, nakoľko sú zamerané na zdôvodnenie záveru o arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý neodôvodnil dostatočne svoj záver o podvodnom konaní. Väzba na hodnotenie materiálnych podmienok odpočtu nie v záveroch uvedeného rozsudku NS SR hodnotená.
15. Správny súd uvádza, že vo vzťahu ku splneniu uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH predstavovanej preukázaním skutočnosti, že guľatinu dodal žalobcovi subjekt DREVOKOV Trade s.r.o. ťaží tak, ako je už konštatované správnym súdom vyššie dôkazné bremeno žalobcu. Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto smere je preukázanie splnenia tejto materiálnej podmienky a v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť a splniť si tým náležite svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu (v tejto časti správny súd poukazuje jednak pokiaľ ide o dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii dodávky konkrétnym dodávateľom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017 a ďalšie ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 a pokiaľ ide o presun dôkazného bremena späť na žalobcu pri dôvodnom spochybnení jeho tvrdení o dodávke tovaru konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúre na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, III. ÚS 93/2016). Správca dane založil záver o pochybnostiach o realizácii dodávky guľatiny žalobcovi dodávateľom DREVOKOV Trade s.r.o. na komplexe zistených skutočností, ktoré v súhrne (a to správny súd zdôrazňuje, nakoľko žalobca na viacerých miestach svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe poukazuje na izolované zistenia správcu dane a tieto vytrháva z kontextu, v ktorom boli správcom dane uvedené zistenia vyhodnocované v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, napríklad nedodržanie predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom a pod.), odôvodňovali pochybnosti správcu dane o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Konkrétne správca dane svoje pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach dôvodne a zákonne oprel o nasledovné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania:
- Zistenia správcu dane vyplývajúce z postupu pri preverovaní sídla a ekonomickej činnosti spoločnosti DREVOKOV Trade s.r.o., kedy správca dane cestou dožiadaného Daňového úradu Bratislava vykonal dňa 04.04.2019 miestne zisťovanie na drese sídla DREVOKOV Trade s.r.o., ktorá je uvedená v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I vložka č. 116692/B, teda na adrese Karpatské námestie 10/A, Bratislava, pričom fungujúce sídlo uvedeného dodávateľa na tejto adrese zistené nebolo a takisto nebola zistená prítomnosť žiadnej osoby za spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o., ako to vyplýva zo záverov podľa úradného záznamu zo dňa 09.04.2019 č. 100832382/2019.
- Nedosiahnuteľnosť osoby pána T. W. - konateľa DREVOKOV Trade s.r.o. v čase vzájomných obchodov s daňovým subjektom, za účelom preverenia zdaniteľných obchodov, nakoľko menovaný je bez trvalého
pobytu a písomnosti, ktoré sú mu doručované verejnou vyhláškou nepreberá, absencia identifikovania osoby, ktorá komunikovala so žalobcom ohľadne dodávok tovaru - smrekovej guľatiny ako aj absencia identifikovania osoby, ktorá priniesla faktúru, vrátane nepreukázania preverovania skutočnosti, či je dodávateľ platcom DPH na základe osvedčenia o registrácii a pridelenia daňového identifikačného čísla
- kartičky s DIČ, tak ako sa o tom vyjadrila svedkyňa N.. L. X..
- Nedostatočné preverovanie zo strany daňového subjektu vo vzťahu k pôvodu tovaru - smrekovej guľatiny a vo vzťahu k materiálnym, technickým a personálnym predpokladom dodávateľa zabezpečiť predmetné plnenie.
- Zistenia z informačného systému finančnej správy, že spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. za zdaňovacie obdobia apríl až november 2017 nepodala daňové priznania na DPH od zdaňovacieho obdobia december 2017, od zdaňovacieho obdobia december 2017 spoločnosť v daňových priznaniach na DPH vykazovala pri značnom vysokom objeme dodaných tovarov a služieb (až cca 1,7 milióna Eur) len veľmi nízku daňovú povinnosť na DPH (nebola vyššia ako 300,- Eur). Posledné ročné hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov spoločnosť podala naposledy za rok 2015, posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015. Informácie o výraznom nepomere medzi vykazovaným objemom realizovaných plnení a vykázanou výškou daňovej povinnosti naznačujú možné rizikové správanie DREVOKOV Trade s.r.o., čo však nebolo možné preveriť z dôvodu absencie dokladov spoločnosti. Spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. v rokoch 2017 a 2018 nezamestnávala žiadnych zamestnancov.
Uvedené a všetky ďalšie skutočnosti zistené správcom dane a vyhodnotené ním v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, vrátane zohľadnenia všetkého, čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane relevantné (tu vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994), opodstatnene založili pochybnosti správcu dane, a tým dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ktoré podnikateľské riziko sa pri nezachovaní uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. V tejto časti poukazuje správny súd na dôsledné vymedzenie skutočností vyplývajúcich zo zistení správcu dane, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré dôvodne a správne konštatoval nedostatočnú dôslednosť žalobcu ako podnikateľského subjektu pri zachovaní potrebnej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti, zahŕňajúcej jeho dostatočnú vedomosť o subjekte dodávateľa. Konkrétne išlo o skutočnosť vyjadrenia samotného žalobcu ako daňového subjektu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde sám žalobca uviedol, že spoločnosť dodávateľa - DREVOKOV Trade s.r.o. preveroval aj v registri účtovných závierok a v nadväznosti na to musel zistiť, že spoločnosť DREVOKOV Trade s.r.o. za rok 2016 nepodala účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Táto skutočnosť v spojení so skutočnosťou absencie preukázania pôvodu guľatiny, relevantnosť ktorej skutočnosti správny súd odôvodnil vyššie ako aj ďalšie v dokazovaní zistené skutočnosti (napríklad nedostatočná vedomosť o subjekte dodávateľa z hľadiska jeho väzieb na zdroje dreva, teda, či je vlastník alebo má iné právo k lesom, o konkrétnych osobách, s ktorými ohľadom dodávok a samotného dodania žalobca komunikoval a mal konať a podobne) správne indikovali požiadavku zachovania primeranej obozretnosti a tým vylúčenia resp. minimalizácie podnikateľského rizika na strane žalobcu. Správny súd i na tomto mieste zvýrazňuje, že zistené skutočnosti správca dane podrobil náležitému hodnoteniu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, a teda jednotlivé zistenia hodnotil v súvislostiach. Ako nedôvodná je hodnotená správnym súdom i námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku 3 Sžf/1/2011 zdôrazňujúc plnenie dôkaznej povinnosti predložením predmetných faktúr a ich príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili
spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. V obsahu pripojeného administratívneho spisu sú predmetné faktúry bez akýchkoľvek príloh, čo zakladá tiež odlišnosť skutkového východiska prejednávanej veci oproti skutkovým východiskám vo veci 3 Sžf/1/2011. Závery rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 sú podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžfk/81/2018 (bod 54. odôvodnenia) naviac prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
16. Svoje závery ohľadom rozloženia dôkazného bremena a reakcie žalovaného na konkrétne odvolacie námietky žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne uviedol a zdôvodnil vrátane vymedzenia úvah, ktorými bol vedený pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, a teda postupoval v súlade so zákonnou požiadavkou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ ide o realizáciu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu požadovanom odvolaním. Námietku žalobcu o dodaní tovaru iným dodávateľom, ako aj o neodvedení dane dodávateľom vysporiadava žalovaný v odôvodnení uvedenou argumentáciou ako celok a neponecháva ju tak ako tvrdí žalobca bez povšimnutia, ale ju hodnotí v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku ako skutočnosť, ktorá vyšla za konania najavo, s vyústením do prijatého dostatočne a presvedčivo odôvodneného záveru o nepreukázaní splnenia materiálnej podmienky odpočtu - skutočnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Tento záver, ktorý je základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je vyjadrený v odôvodnení ich rozhodnutí celkom jednoznačne a nepochybne. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie v nadväznosti na uvedené správny súd nekonštatuje a rovnako z uvedených dôvodov nie je vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí správcu dane a žalovaného možné konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného nie je preto pokiaľ ide o preskúmateľnosť jeho odôvodnenia v rozpore so závermi rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca, a to rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf/22/2016 a ani so závermi rozsudku sp. zn. 5 Sžf/108/2009 (pričom tento rozsudok NS SR zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a so zdôraznením dôkaznej povinnosti žalobcu k preukázaniu podmienok oslobodenia od dane).
17. Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nič nebránilo preveriť resp. zistiť, ktorý konkrétny subjekt realizoval platby v hotovosti alebo platby cez účet za predmetné dodávky guľatiny správny súd konštatuje, že úlohou správcu dane nebolo zisťovanie subjektu, od ktorého v skutočnosti žalobca guľatinu prevzal ani kto skutočne žalobcovi tovar dodal, nakoľko skutočnosť dodania, teda materiálneho plnenia sporná a správcom dane spochybnená nebola, ale spochybnené bolo realizovanie zdaniteľného obchodu, teda skutočnosť, že dodávka bola realizovaná subjektom uvedeným na faktúre a že tomuto subjektu dodávateľa uvedenému na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený vznikla daňová povinnosť (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Tento záver, ktorý je uvedený i v rozhodnutí žalovaného, dostatočne vysporiadava aj uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, a teda ani táto námietka nebola žalovaným pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu ponechaná bez povšimnutia tak ako to tvrdil žalobca. Rozpor s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku tvrdený v tejto časti žalobcom správny súd nekonštatuje.
18. Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o porušení ustanovení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalobcom spočívajúcom v nepredložení dokladu o preukázaní pôvodu dreva. Toto zistenie absencie predloženia dokladu preukazujúceho pôvod tovaru správca dane a žalovaný vyhodnocovali ako jednu zo skutočností, ktoré tak, ako je uvedené už vyššie založili dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a to práve s ohľadom na druh dodávaného tovaru - smrekovú guľatinu, na obchodovanie s ktorým tovarom sa vzťahuje špeciálna právna úprava vyplývajúca z § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. Uvedené odôvodňovalo, aby sa správca dane otázkou pôvodu dreva zaoberal a vyhodnocoval túto v súvislosti so zistením skutočnosti absencie predloženia dokladov, ktoré by pôvod dreva preukazovali, teda nie ako zákonom vymedzenou podmienkou vzniku práva žalobcu na odpočet, ako takéto východisko navodzuje žalobca. Správca dane i žalovaný správne a zákonne konštatovali i v nadväznosti na takto vyhodnocovanú skutočnosť absencie dokladov o preukázaní pôvodu dreva, existenciu dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov, všetko i pri zohľadnení svedkyňou N.. X. tvrdenej skutočnosti opatrenia dreva ciachou. Tieto
závery žalovaného sú v odôvodnení žalovaného jasne vymedzené a nie sú správnym súdom hodnotené ako svojvoľné.
19. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa záveru žalovaného žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala so žalobcom oprávnená osoba, že došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov a je logické a oprávnené domnievať sa, že konala za dodávateľa osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi, nemôže táto námietka žalobcu ako dôvodná obstáť v pomeroch prejednávanej veci a pri zisteniach správcu dane a ich vyhodnotení. Správny súd opakovane na tomto mieste poukazuje na závery, ktoré uviedol vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, ktoré pokiaľ ide o preukázanie dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ťažilo v konaní žalobcu. V danom prípade pri absencii označenia konkrétnej osoby alebo osôb, s ktorými žalobca konal pri predmetnom dodaní guľatiny, a teda pri absencii označenia skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa, išlo o preukazovanie skutočností, ktoré do rámca dôkazného bremena žalobcu jednoznačne spadali. I tu správny súd podotýka primárnu zodpovednosť žalobcu za jeho schopnosť preukázať existenciu práva na odpočet pred správcom dane, ktorá je úzko spojená so zachovaním potrebnej opatrnosti a ostražitosti pri výkone podnikateľskej činnosti za účelom zníženia alebo vylúčenia podnikateľského rizika, ktorá zahŕňa i stav, kedy práve z dôvodu nezachovania tejto opatrnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera nebude žalobca schopný pred správcom dane preukázať podmienky vzniku práva na odpočet (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 alebo rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011, 4Sžf/25/2011). Uvedené závery sa uplatnili i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej N.. X. prítomná pri preberaní tovaru preverovala z dostupných zdrojov obchodných partnerov žalobcu a žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. V tejto časti správny súd odkazuje na svoje závery vo vzťahu k správnemu a dostatočnému vymedzeniu skutočností, ktoré odôvodňovali požiadavku kladenú na žalobcu ako podnikateľský subjekt pri zachovaní náležitej a dostatočnej opatrnosti v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa vyššie uvedeného odôvodnenia.
20. Námietku žalobcu, podľa ktorej povinnosť správcu dane zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku a závery rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017 hodnotí správny súd pri zohľadnení zákonných záverov správcu dane a žalovaného o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu predstavovanej preukázaním skutočnosti realizácie zdaniteľných obchodov, teda dodávky guľatiny dodávateľom DREVOKOV Trade s.r.o. žalobcovi a vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa, ako nedôvodnú. Správcom dane zistený skutkový stav predstavuje spoľahlivý základ uvedeného konštatovania a nie je možné mu vyčítať účelovosť neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia záveru o nevzniknutí nároku na odpočítanie dane ako jednoduchšieho spôsobu zabezpečenia kompenzácie nevymožiteľnej dane od subjektu DREVOKOV Trade s.r.o. a zaručenia daňového výnosu.
21. Vychádzajúc z vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
23. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.