Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/24/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: P. L., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXX, XXX XX F., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, IČO: 31 954 448, o vymoženie 183,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. -22 z 8. apríla 2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom I., II. a III. výroku.

II. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením a nepriznal povinnej nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžníčka 4. júla 2005 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“). Dlžníčka svoj dlh riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho podal oprávnený žalobu na rozhodcovský súd. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. o tejto žalobe rozhodol rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SR 2180/06 z 21. júna 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. júla 2006 a vykonateľnosť 14. júla 2006. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu exekučný súd 30. októbra 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním z 12. augusta 2011 oznámilo exekučnému súdu, že podľa ustanovenia (ďalej len „“) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu povinnej.

3. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinná bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis zmluve o úvere, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor opieral aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. -28 z 10. mája 2011, v odôvodnení ktorého odvolací súd uviedol, že rozhodcovská doložka predpokladá

uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne a nie je podpísaná účastníkmi, nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy.

4. Exekučný súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1955 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „ Exekučný poriadok) zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul, keďže bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

5. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený viedol exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu, čím zavinil zastavenie konania, priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

6. O trovách konania rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia (ďalej len „“) a ustanovenia . Združeniu na ochranu práv občana spotrebiteľa proti oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením a povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

7. Proti uzneseniu v rozsahu I., II. a III. výroku podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. , , a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským. Mal za to, že keď povinná uzatvorenie zmluvy v uvedenej forme sama svojím konaním vyvolala a iniciovala, dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie jej právnej povahy. Okolnosť, že právne vzťahy strán zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami , si zmluvné strany dohodli vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Ohľadom rozhodcovskej doložky zdôraznil, že bola dojednaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je písaná prehľadne, čitateľným písmom a už na prvý pohľad z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi ním a klientom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že od klienta nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

8. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení a a vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor predložil exekučnému súdu ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 2180/06 z 21. júna 2006. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

14. Preskúmaním uvedených listinných dôkazov odvolací súd zistil, že v zmluve o úvere je povinná označená identifikátormi fyzickej osoby, a to rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 6000,- Sk za určených podmienok.

15. Pri posudzovaní charakteru právneho vzťahu, ktorý je potrebné predbežne skúmať, treba mať na zreteli jednak subjekty, ktoré vstupujú do tohto vzťahu a tiež účel, smerovanie vôle subjektov k založeniu a pretrvávaniu právneho vzťahu (-12 z 9. mája 2012). V zmluve o úvere je povinná označená ako fyzická osoba. Táto skutočnosť osvedčuje, že ide o spotrebiteľský vzťah účastníkov, založený spotrebiteľskou zmluvou. Záver rozhodcovského súdu o tom, že v danom prípade zmluvný vzťah účastníkov nie je možné považovať za spotrebiteľský nijako z obsahu listín, predložených oprávneným nevyplýva a nie je ani v predmetnom exekučnom konaní sporným. V predmetnom exekučnom konaní je tak oprávnená aplikácia ustanovení spotrebiteľského práva v súvislosti s posúdením žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle . (ďalej len „“), preto je v danom prípade opodstatnená aplikácia noriem spotrebiteľského práva.

17. Ďalšou rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. V uznesení sp. zn. súd judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 1. novembra 2011.

18. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 ani od právneho názoru, ktorý by mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná,

a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. , sp. zn. ).

19. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v zmluvnom vzťahu medzi oprávneným a povinnou bola rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, pričom exekučný súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav, odvolací súd uvádza, že z exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou súdneho spisu a jej existenciu nepopieral. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

20. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok bola v dôsledku jej neprijateľnosti neplatná, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platná rozhodcovská doložka je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Podstatným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je nepochybne forma rozhodcovskej doložky, t. j. jej zahrnutie do vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok predložených povinnej v pozícii spotrebiteľky bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzatvoriť.

21. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú doložku vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď rozhodcovská doložka pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľke, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekalú obchodnú praktiku podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

23. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým

o dôsledkoch, ktoré zakladá, t. j. či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinná ako spotrebiteľka nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde.

24. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( zákona o rozhodcovskom konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

25. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

26. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (rozsudky Súdneho dvora C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom).

28. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného . Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júna 2004). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

30. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná povinná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému oprávnenému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).