Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-117-2020.pdf
PDF · 138.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/117/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: N. - O., M..N.., F.: XX XXX XXX, S. J. XX/b, G., L. S.. S. E., E. XXX, Ž., proti žalovanej: I. I., J.. XX.X.XXXX, O.Á. X, G., o zaplatenie 2.974,24 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 17C/65/2018-155 zo 7.11.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.974,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 8.7.2016 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 15.5.2018 domáhal od žalovanej 2.974,24 eura z toho dôvodu, že žalovaná odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo bolo zistené kontrolou meradla na adrese odberného miesta dňa 16.5.2016. Plynomer bol následne odmontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý znaleckým posudkom č. 368/ PL-2016 z 9.6.2016 potvrdil porušenie zabezpečenia plynomeru pri neoprávnenej manipulácii. Žalobca nárok právne odôvodnil ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“) a výšku určil podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v znení neskoršieho predpisu (ďalej len „vyhláška č. 449/2012 Z.z.“) na 2 974,24 eura.
2. Žalovaná namietala proti záverom znaleckého posudku, keďže z neho nie je možné zistiť, akým spôsobom mala byť plomba upravená a akým spôsobom znalec zistil, že plombu je možné demontovať bez jej dodatočného poškodenia. Podľa nej znalec nebol oprávnený posudzovať právne otázky, a preto sa nemohol vyjadrovať k neoprávnenému odberu plynu a k poškodeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii. Nesúhlasila ani so spôsobom výpočtu škody, pretože podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. sa vyhláška č. 449/2012 Z.z. pre výpočet škody použije až v prípade, keď výšku skutočne škody nie je možné určiť na základe objektívnych podkladov (§ 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z.), pričom žalobca nepreukázal splnenie tejto podmienky, t.j. výpočet podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. použil predčasne. Uviedla, že samotné poškodenie zabezpečovacej značky plynomeru neznamená, že plynomer prestane zaznamenávať reálnu spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku s odôvodnením, že objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby,
bez ohľadu na to, kedy žalobca toto poškodenie zistil. Za začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uplatneného nároku podľa nej nemožno považovať 19.10.2015, ktorý ako začiatok obdobia neoprávneného odberu určil žalobca, keďže nie je preukázané, že v tento deň skutočne došlo k tvrdenému poškodeniu plomby. Nejde ani o pokračujúce konanie trvajúce od 19.10.2015 do 12.5.2016, pretože poškodenie plomby je jednorazovým konaním, v ktorom nemožno pokračovať. K výpočtu a určeniu výšky škody predložila tabuľku o priemernej bežnej spotrebe na danom odbernom mieste za obdobie, od 19.10.2016 do 18.10.2017, za 365 dní, v objeme 1 376 m3. Porovnaním spotreby plynu za tieto dve obdobia je zrejmé, že spotreba určená žalobcom je niekoľkonásobne vyššia oproti bežnej spotrebe, keďže tento za obdobie od 19.10.2015 do 12.5.2016, t.j. za 207 dní určil spotrebu vypočítanú podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. na 9 814 m3. Vychádzajúc z priemernej spotreby za obdobia predchádzajúce zisteniu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, bola podľa nej priemerná denná spotreba plynu v danom odbernom mieste 2,99 m3, t.j. za 207 dní 618,93 m3, čo je odber za 169,19 eura. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania vznesenou žalovanou a uviedol, že o škode sa dozvedel 12.5.2016, kedy nadobudol podozrenie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle je poškodené, čo potvrdil aj znalec posudkom zo 17.6.2016. Nakoľko subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty, ktorá by uplynula 12.5.2019, žalobu podal včas. Dátum 19.10.2015 bol dňom posledného fyzického odpočtu, od ktorého začal rátať neoprávnený odber, pričom presný deň vzniku škody nie je možné určiť, pretože žalovaná odoberala plyn každý deň v rozhodnom období. Zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla je striktne objektívna, a preto nemá povinnosť preukazovať jej zavinenie, alebo skúmať ako došlo k zásahu do meradla. K znaleckému posudku uviedol, že tento bol vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorý skúma zásahy do plomb a ktorý ako jediný môže relevantne vysloviť, či zákonné zabezpečenie bolo alebo nebolo porušené a že tvrdenia žalovanej o výpočte škody v danom prípade nemožno použiť, pretože meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a platnosť overenia určeného meradla tak zanikla.
3. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku F.. K. X. č. 368/PL-2016 vypracovaného na zistenie či bol riadne označený zabezpečovací a overovací znak číselníka meradla zistil, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza poškodené označenie XX - O. XXX, na základe ktorého znalec dospel k záveru, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené - porušené. Žalobca škodu vyúčtoval žalovanej vo faktúre č. XXXXXXXXXX na 2.974,24 eura, splatnej dňa 7.7.2016, v ktorej je aj výpočet škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 82 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z., § 1 ods. 1 písm. a) až písm. c), ods. 2 a ods. 3 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 100 ods. 1 až ods. 3, § 101, § 106 ods. 1, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Najprv sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že 19.10.2015 bol preukázateľne dňom posledného fyzického odpočtu údajov z meradla, od ktorého žalobca začal počítať neoprávnený odber. Podozrenie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle je poškodené nadobudol 12.5.2016, čo bolo potvrdené znaleckým posudkom zo 17.6.2016. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie 12.5.2016 za deň, kedy sa žalobca dozvedel o škode, subjektívna lehota na podanie žaloby by mu uplynula 12.5.2018 a objektívna lehota 12.5.2019. Nakoľko podal žalobu 15.5.2018, túto podal včas, a preto námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovanej, že žalobca nepreukázal jej zodpovednosť za porušenie meradla vzhľadom na to, že zodpovednosť za neoprávnený odber plynu je objektívna, a preto žalobca nemá povinnosť preukazovať jej zavinenie (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/51/2017). Za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalovanej k výpočtu výšky škody a jej návrhu, že žalobcovi nahradí škodu 169,19 eura, vychádzajúci z priemernej bežnej spotreby na odbernom mieste žalovanej, pretože predpokladom na použitie tejto premisy by bol odlišný skutkový základ, neaplikovateľný v predmetnej veci. Nakoľko dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu škody bolo poškodené meradlo, nemožno brať pri rozhodovaní do úvahy údaje o predchádzajúcej bežnej spotrebe na odbernom mieste žalovanej, keď tieto boli výsledkom merania poškodeným meradlom, čo vylučuje ich objektivitu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/49/2018). Prihliadol aj na skutočnosť, ktorú žalovaná nespochybňovala, a to, že na jej odbernom mieste ide o prevádzku reštaurácie, ktorej spotreba je rozhodne nepomerne vyššia ako spotreba v domácnosti.
Vzhľadom na uvedené žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi škodu 2.974,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 8.7.2016 do zaplatenia.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s jeho ustanovením § 262 ods. 1 a ods. 2 podľa pomeru úspechu vo veci tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo jej uložiť povinnosť uhradiť žalobcovi 169,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 8.7.2016 do zaplatenia a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89%. Namietala, že na podporu svojej argumentácie v spore predložila viaceré rozhodnutia súdov, od ktorých sa súd prvej inštancie výrazne odchýlil, odlišné právne závery však žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol, prečo považoval právne závery v predložených rozhodnutiach za nesprávne, resp. prečo ich na predmetnú vec neaplikoval. Mala za to, že uvedeným postupom došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie rozhodnutia tiež považovala za nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné a v niektorých častiach aj zmätočné. Namietala, že súd sa v ňom nevysporiadal s jej relevantnou argumentáciou k hodnovernosti znaleckého posudku a tiež vzniku skutočnej škody, pretože škoda predstavujúca množstvo odobratého plynu vzniká až samotnou neoprávnenou manipuláciou s meradlom, ktorá však zo strany žalobcu nebola tvrdená, ani preukázaná. Napriek tomu, že preukázanie vzniku skutočnej škody je zákonným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody, súd sa otázkou vzniku škody vôbec nezaoberal. Namietala aj uplatnený princíp objektívnej zodpovednosti súdom s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, a teda nevyvrátil jej argumentáciu, že právny záver vyslovený v rozhodnutí, o ktoré svoje závery oprel je prekonaný. Ďalej namietala nesprávne hodnotenie znaleckého posudku, pretože tento má a môže preukazovať výlučne protiprávne konanie a nie vznik skutočnej škody a tiež, že skutkové zistenie o mechanickom poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, z predmetného znaleckého posudku nevyplýva, resp. znalecký posudok túto skutočnosť nepreukazuje. Zopakovala, že posudok nie je preskúmateľný, pretože z neho nevyplýva postup znalca pri vykonávaní znaleckého dokazovania a mala za to, že bez uvedeného nemožno predmetné poškodenie plomby právne posúdiť ako porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.. Zotrvala aj na tom, že znalec sa vyjadroval k právnej otázke, čo je v zmysle ustanovenia § 207 ods. 2 CSP neprípustné a je tiež v rozpore s ustanovením § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nesúhlasila ani s právnym posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie. Zo samotného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žaloba nebola podaná v rámci subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula 12.5.2018, pričom žaloba bola podaná 15.5.2018, t.j. 3 dni po jej uplynutí. Stotožnila sa so záverom súdu, že subjektívna lehota žalobcu začala plynúť 12.5.2016, t.j. v deň, kedy žalobca nadobudol podozrenie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle je poškodené, avšak namietala, že od tohto dňa nezačala plynúť aj objektívna premlčacia doba, pretože v daný deň k poškodeniu plomby nedošlo a uvedené nevyplýva zo žiadnych žalobcových tvrdení a ani z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok od 19.10.2015 do 12.5.2016, t.j. za obdobie, kedy podľa názoru súdu ku škodovej udalosti ešte nedošlo. Žalobca mal preukázať, kedy skutočne k tvrdenému poškodeniu plomby došlo, na základe čoho by mohol argumentovať, že žalobu podal včas, t.j. v rámci objektívnej premlčacej doby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené, keďže v ňom nie sú uvedené žiadne konkrétne úvahy súdu, z ktorých by bolo možné zistiť, ako vykladal a aplikoval na vec ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. v spojení s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Domnievala sa, že súd sa stotožnil s úvahami a posúdením žalobcu, ktoré považovala za nesprávne a v tomto smere odkázala na prezentovanú argumentáciu, ktorú zopakovala. Nesprávnosť videla v postupe žalobcu, ktorý najskôr za protiprávne skutkové konanie považuje poškodenie plomby a neskôr odoberanie a spotrebu plynu. Žalobcom tvrdené protiprávne konanie má spočívať v poškodení plomby, ktorého priamym a bezprostredným následkom je poškodená plomba, samotný odber a spotrebu plynu tak nemožno považovať za protiprávne konanie, pretože boli vykonávané na základe zmluvy o dodávke plynu. Napokon namietala aj nesprávne určenie výšky škody, ktorá je v porovnaní s priemernou spotrebou plynu konkrétnym odberným miestom za predchádzajúce obdobia neprimerane vysoká a takto určená nezodpovedá testu proporcionality. Záver súdu prvej inštancie, že spotreba plynu daným odberným miestom - prevádzkou reštaurácie je iná a nepomerne
vyššia ako v prípade domácnosti, považovala za nedostatočne odôvodnený. Zdôraznila, že vo všetkých uvádzaných zúčtovacích obdobiach bol charakter odberného miesta rovnaký a tento sa nemenil, t.j. súdu predložila skutočnú spotrebu odberného miesta, ktorú vypočítal dodávateľ plynu na základe údajov žalobcu a nakoľko sa charakter odberného miesta nemenil, nemenila sa ani skutočná spotreba. Uviedla, že súd prvej inštancie vylúčil použitie údajov o predchádzajúcej spotrebe z dôvodu, že plomba bola poškodená, pričom neuviedol, kedy k jej poškodeniu malo dôjsť, a teda, za aké časové obdobie majú byť namerané údaje nepoužiteľné. Mala za to, že pokiaľ skutočný deň poškodenia plomby nie je známy, nemôže to byť na ťarchu odberateľa, a preto ak súd tvrdí, že došlo k zániku platnosti overenia určitého meradla, tento zánik (bez vedomosti o skutočnom dni poškodenia) má nastať vtedy, keď sa príslušná osoba o poškodení plomby dozvedela, t.j. 12.5.2016. Poukázala na to, že aj sám žalobca obdobie, ktoré predchádza 19.10.2015, nepovažuje za obdobie, kedy by bol odber plynu meraný meradlom bez platného overenia, a teda sám žalobca ohraničil obdobie od 19.10.2015 do 12.5.2016 za obdobie neoprávneného odberu plynu a súd toto nemôže z vlastnej iniciatívy rozširovať. Vzhľadom na uvedené údaje o spotrebe plynu do 19.10.2015 a po 12.5.2016 sa mali pri rozhodovaní zohľadniť. V odvolaní poukázala aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež Európskeho súdu pre ľudské práva.
7. V doplnení odvolania z 12.5.2020, ktorého včasnosť a prípustnosť žalovaná odôvodnila ustanoveniami § 1 písm. a) a b), § 2 ods. 1. zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia s dopĺňajú niektoré zákony, § 362 ods. 1, § 121 a § 365 ods. 3 CSP, namietla aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie týkajúci sa návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V predmetnej veci sa konali dve pojednávania, 9.10.2019 a 7.11.2019, pričom na pojednávaní dňa 7.11.2019 podala návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pretože tento a ani jeho právny zástupca na pojednávaní neboli prítomní a svoju neprítomnosť neospravedlnili. Z postupu súdu prvej inštancie nevyplývalo, že by pojednávanie dňa 9.10.2019 bolo odročené len za účelom vyhlásenia rozsudku a tiež poukázala na to, že rozsudok jej bol doručený 138 dní po jeho vyhlásení, čo naznačuje možné porušenie § 223 ods. 3 CSP. Nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu a súd prvej inštancie takýto rozsudok nevydal, týmto nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Poukázala aj na to, že na úradnej tabuli súdu bolo od 6.11.2018 do 12.12.2018 zverejnené oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku 12.12.2018, pričom nemala vedomosť, či sa toto vyhlásenie rozsudku uskutočnilo a nahliadnutím do spisu zistila, že je v ňom zaznamenaný pokyn na zrušenie verejného vyhlásenia rozsudku z dôvodu, že naň neboli splnené podmienky. Pokyn na zrušenie verejného vyhlásenia rozsudku bol daný až 3.7.2019, t.j. približne polroka po tom, ako mal byť rozsudok verejne vyhlásený. Namietla tak aj možný rozpor konania súdu s ustanoveniami § 177 ods. 2, § 223 ods. 3 a § 230 CSP.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie žalovanej považoval za neprimerane rozsiahle, nesúhlasil s jej tvrdeniami, tieto označil za účelové, zavádzajúce a nepodložené relevantnými dôkazmi a mal za to, že ju nijakým spôsobom nezbavujú jej objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, následkom ktorého mu vznikla škoda. Nesúhlasil, že sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pretože bral do úvahy aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj rozhodnutia krajských súdov. Naopak rozhodnutia, o ktoré opiera svoju argumentáciu žalovaná, sú podľa neho neaktuálne a prekonané, a v niektorých prípadoch aj neaplikovateľné z dôvodu odlišnej skutkovej podstaty. K tvrdeniu žalovanej, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými jej právnymi závermi a skutkovými tvrdeniami uviedol, že mnohé z jej argumentov boli bezvýznamné alebo odporovali zneniu právnych predpisov a súd prvej inštancie nebol povinný sa nimi v odôvodnení zaoberať. Ďalej uviedol, že žalovaná nie je kvalifikovaná na to, aby spochybňovala a vyhodnocovala postup znaleckého skúmania. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný podľa zákonných predpisov a obsahuje všetky stanovené náležitosti. Znalec v ňom jasne opísal, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená a súd prvej inštancie postupoval správne, keď závery uvedené v znaleckom posudku považoval za podklad pre rozhodnutie. Znalec sa v posudku nezaoberal vznikom skutočnej škody, ktorá má predstavovať množstvo plynu, ale potvrdil v ňom poškodenie plomby, ktoré spolu s odberom plynu preukazujú samotný vznik škody. Zo znaleckého posudku teda jasne vyplýva aj poškodenie plomby a aj postup znalca pri zisťovaní tohto stavu. Tvrdenie žalovanej, že poškodenie plomby nie je možné považovať za porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, označil za absurdné. Nesúhlasil ani s tým, že sa znalec vyjadroval k právnej stránke, pretože tento odpovedal výlučne na položené otázky a v posudku neuviedol svoj záver, že bola naplnená skutková podstata ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. Mal tiež za to, že znalecký posudok obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a jeho vyhotovenie a obsah umožňuje aj jeho preskúmateľnosť. Nesúhlasil ani s tvrdeniami žalovanej o vzniku škody a jej preukazovaní a uviedol, že vznik škody sa neodvodzuje od manipulácie s číselníkom meradla, ale od zisteného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a odberu plynu takýmto meradlom, ktorú v konaní preukázal znaleckým posudkom. Napokon odber plynu cez meradlo s poškodeným zabezpečením nie je v konaní sporný, všetky predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti tak v konaní preukázal. K posúdeniu námietky premlčania uplatneného nároku súdom uviedol, že nemá reálnu možnosť zistiť, v ktorý deň bolo zabezpečenie na meradle porušené a o tejto sa dozvedel v deň, kedy znalec potvrdil poškodenie zabezpečovacej značky/plomby číselníka meradla. Zdôraznil, že žalobu podal 10.1.2018 a nie 15.5.2018, čo by malo byť žalovanej známe z obsahu súdneho spisu, a teda žalobu podal včas. Poukázal aj na to, že žalovaná zámerne vo svojej obrane uviedla skutkové podstaty z ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z., čo je však bezvýznamné, nakoľko odoberala plyn spôsobom uvedeným v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) a zdôraznil, že zodpovednosť podľa tohto ustanovenia je prísne objektívna, bez možnosti liberácie. K námietke žalovanej, že súd jej uložil povinnosť nahradiť mu škodu neprimerané vysokú s porovnaním s odbermi predchádzajúcimi rozhodnému obdobiu uviedol, že vyhláška č. 449/2012 Z.z. je záväzným právnym predpisom, ktorý určuje spôsob výpočtu škody a iný hodnoverný spôsob výpočtu škody v prípade neoprávneného odberu zemného plynu pri poškodení zabezpečenia plynomeru nie je, pretože nie je možné presne určiť výšku odobratého plynu. Zdôraznil, že výpočet škody bol vykonaný v kategórii reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky, služby, a to z dôvodu, že žalovaná na odbernom mieste prevádzkovala reštauráciu. K tvrdeniu žalovanej, že údaje o spotrebe namerané pred 19.10.2015 a po 12.5.2016 sú údaje namerané meradlom s platným overením, a preto ich možno použiť uviedol, že takýto postup je v rozpore s právnymi predpismi a tiež, že uvedené hodnoty nie sú relevantné, pretože predchádzajúca spotreba neviaže spotrebiteľa k odberu rovnakého objemu plynu v ďalšom zúčtovacom období.
9. Doplnenie odvolania žalovanou z 12.5.2020 mal žalobca za neprípustné, pretože lehota, v ktorej mohla takýto úkon urobiť už uplynula. K námietkam žalovanej proti vedeniu konania uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 9.10.2019 vyhlásil dokazovanie za skončené a vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročuje za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 7.11.2019. Prítomnosť žalobcu na takomto pojednávaní je fakultatívna, nakoľko už nemôže uplatňovať žiadne procesné práva a povinnosti, a preto je zrejmé, že žalovaná na pojednávaní dňa 7.11.2019 navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu bez právneho nároku. Tvrdenie, že 12.12.2018 mal byť verejne vyhlásený rozsudok označil za nepravdivé, zverejnenie oznamu súdu o termíne pojednávania na úradnej tabuli súdu mu nebolo známe, na vydané rozhodnutie dňa 7.11.2019 to ale nemalo vplyv.
10. Žalovaná v odvolacej replike na vyjadrenie žalobcu v plnom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní. S poukazom na ustanovenie § 366 písm. d) CSP požiadala o vykonanie dokazovania listinami, a to rozhodnutiami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.11.2019 č. 02006/2019/153 a z 11.3.2020 č. 02006/2019/153 RK, ako dôkazov preukazujúcich správnosť jej argumentácie spochybňujúcej znalecký posudok. Uviedla, že tieto rozhodnutia nemohla použiť v konaní skôr, pretože správne konanie, v ktorom boli uvádzané rozhodnutia vydané sa skončilo až v marci 2020 a nakoľko nebola účastníčkou tohto správneho konania, o ich existencii sa dozvedela až v máji 2020, kedy boli obidve zverejnené na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zároveň odvolací súd žiadala vykonať dopyt na ministerstvo spravodlivosti a vyžiadať si informácie o totožnosti znalca, ktorého sa predložené rozhodnutia týkajú. Zopakovala nedostatky v znaleckom posudku, ktoré spôsobujú, že tento nepreukazuje bez pochybnosti, že v čase, keď sa meradlo nachádzalo na odbernom mieste žalovanej, bola plomba na meradle aj mechanicky poškodená, t.j. že žalobcom tvrdené mechanické poškodenie plomby existovalo už v čase, keď sa meradlo nachádzalo na odbernom mieste žalovanej. Zopakovala, že žalobca nepreukázal vyššiu spotrebu plynu ako je uvedená na meradle a ani to, že v rozhodnom období spotrebovala čo i len približné množstvo plynu k tomu, spotrebu ktorého od nej žalobca požaduje uhradiť. Zdôraznila, že inštitút náhrady škody má kompenzačnú funkciu, v zmysle ktorej sa má nahradiť škoda len v takej výške, v akej vznikla.
11. Podľa žalovanej ustanovenie § 278 CSP nerozlišuje pojednávania podľa ich obsahu, teda, či sa vec prejedná a rozhodne, alebo len rozhodne, a preto mala za to, že návrh v zmysle tohto ustanovenia
je možné urobiť aj na pojednávaní, na ktorom sa má vyhlásiť rozsudok. Nakoľko žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 7.11.2019 neospravedlnil, nevyvinul tak žiadnu procesnú aktivitu, ktorá by zmarila účinne navrhnutie vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Zopakovala aj svoj opis okolnosti k pojednávaniam nariadeným vo veci na 12.12.2018 a 7.11.2019.
12. Žalobca v odvolacej duplike navrhol na rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, ktoré predložila v odvolacom konaní žalovaná neprihliadať, keďže nejde o skutočnosti, ktoré nemohla uviesť v samotnom odvolaní. Podľa neho predložené rozhodnutia sa zaoberajú len formálnymi náležitosťami znaleckého posudku, vymenúvajú ktorých znaleckých posudkov sa rozhodnutia týkajú, predmetný znalecký posudok tam nie je zahrnutý, a preto nemajú vo veci žiadnu relevanciu. Mal za to, že o rozhodnutí vydanom 27.11.2019 žalovaná vedela ešte pred podaním odvolania, a nie až v máji 2020, ako uviedla. Tvrdenie žalovanej, že plomba v kryte číselníka nebola poškodená v čase, keď sa meradlo nachádzalo na odbernom mieste podľa neho nie je pravdivé, pretože z fotografie vytvorenej na odbernom mieste dňa 15.5.2016 jasne vyplýva, že táto je mechanicky poškodená. Ak by k poškodeniu plomby na meradle došlo počas znaleckého dokazovania, takúto skutočnosť by znalec v posudku uviedol, pretože nemá záujem a ani dôvod to zamlčať.
13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 28.10.2021 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).
14. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolacích dôvodov a porovnaním s príslušnými právnymi normami dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým záverom a následne vyvodil i správne právne závery o tom, že žalovaná neoprávneným odberom plynu spôsobila žalobcovi škodu a túto je povinná nahradiť. Súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 82 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z., § 1 ods. 1 písm. a) až písm. c), ods. 2 a ods. 3 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 100 ods. 1 až ods. 3, § 101, § 106 ods. 1, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré správne vyložil a dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby i dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi sporových strán.
15. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody na základe toho, že na odbernom mieste bol plyn odoberaný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda neoprávnene. Nárok odvodzoval od ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na odbernom mieste sa znaleckým dokazovaním preukázalo porušenie zabezpečenia meradla plynu proti neoprávnenej manipulácii a z toho odvodil zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi podľa ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., ktorú považoval za objektívnu, proti čomu žalovaná namietala v odvolaní.
16. Záver súdu prvej inštancie o objektívnej zodpovednosti žalovanej za uplatňovaná náhradu škody zodpovedá záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.3.2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017, na ktoré súd prvej inštancie poukázal.
17. Žalovaná proti tomuto záveru súdu prvej inštancii, na ktorom založil rozhodnutie o žalobe namietala, že vec nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a odklon od rozhodnutí, na ktoré ona poukazovala v priebehu konania náležitým spôsobom neodôvodnil.
18. Žalobca na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Žalovaná argumentovala inými rozhodnutiami krajských a okresných súdov a Ústavného súdu ČR, v ktorých bol prezentovaný odlišný právny názor. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, keďže jeho právne závery sú totožné s právnymi závermi konštatovanými opakovane v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1 Cdo 107/2008 z 27.10.2009, 4 Cdo 30/2009 z 28.10.2009, 3 Cdo 99/2012 z 12.3.2015, 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011, 3 Obdo 51/2017
z 22.3.2018) a nebolo mu možné vytknúť, že sa nezaoberal podrobnejšie odklonom od rozhodovacej činnosti krajských súdov, na ktorú poukazovala žalovaná.
19. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
20. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
21. Podľa ustanovenia § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
22. Najvyšší súd SR sa vo svojich rozhodnutiach opakovane zaoberal neoprávneným odberom plynu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., za ktorý je potrebné v zmysle citovaného ustanovenia považovať odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. V odôvodneniach svojich rozhodnutí skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takomto prípade odberateľ plynu zodpovedá už za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím, toto zabezpečenie meradla porušili (napr. v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011). V odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 30/2009 z 28.10.2009 sa uvádza, že ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné so znením ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z.) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky súvisiace s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyjadril najvyšší súd aj v uznesení sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015. Názor, že právne závery o objektívnej zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber, ktorý je meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sú odôvodnené, vychádzajú z vedeckého prístupu k zákonnému textu (opierajú sa o výklad gramatický a teleologický), potvrdil ústavný súd v náleze z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020.
23. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. Na základe uvádzanej ustálenej
rozhodovacej praxe najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná tým, že v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
24. Žalovaná v odvolaní namietala, že znalecký posudok F.. K. X. č. 368/PL-2016, na základe ktorého dospel súd prvej inštancie k záveru o porušení zabezpečenia meradla odberu plynu proti neoprávnenému odberu, nezodpovedá ustanoveniu § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže v ňom znalec neuviedol postup, na základe ktorého dospel k odpovediam na otázky zadávateľa a je nepreskúmateľný, pretože neumožňuje overiť dôvodnosť postupov znalca. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a jasne vysvetlil prečo považoval tento znalecký posudok za dôkaz o mechanickom porušení plomby proti neoprávnenej manipulácii na meradle odberu plynu, ako aj to, že v posudku je popísaní postup (aj keď stručne) ako znalec postupoval pri vypracovávaní znaleckého posudku. Odvolací súd na návrh žalovanej nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie rozhodnutím ministerstva spravodlivosti, ktorým bol znalec uznaný vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. a bola mu uložená pokuta 1.400 eur, pretože sa netýka predmetného znaleckého posudku a správny orgán v ňom považoval za chybný postup znalca a nie vecnú správnosť znaleckého skúmania.
25. Ak bolo v konaní preukázané, že žalovaná v rozhodnom období odoberala plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. neoprávnene odoberala plyn), vznikla jej podľa ustanovenia § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Žalovaná odoberanie plynu v rozhodnom období nenamietala. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike sa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorej si však žalobca v danej veci nárok neuplatnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn cez meradlo s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Uvedené závery sú uvádzané v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.3.2018 sp. zn. 3 Obdo 51/2017.
26. Žalovaná namietala aj proti určeniu výšky škody. Súd prvej inštancie posudzovaní tejto vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2019 sp. zn. 3 Obdo 49/2018, v odôvodnení ktorého súd vyjadril záver, že pre určenie výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu, ktoré je možné určiť len meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie skutočne vzniknutej škody údaj o spotrebe plynu za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie. Výška skutočne vzniknutej škody sa v tomto prípade určí spôsobom stanoveným § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., a to výpočtom príslušnej vyhlášky. Uvedený postup nepovažoval za nesprávny ani ústavný súd (uznesenie zo 16.6.2021 č.k. II.ÚS 319/2021-21). Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré pri výpočte škody nezohľadnil predchádzajúcu spotrebu plynu v danom mieste
a prihliadol na skutočnosť, že v danom odbernom mieste bola fungujúca reštaurácia so zvýšenou spotrebou plynu a pri výpočte sa postupovalo podľa vyhlášky a škoda bolo vypočítaná z počtu spotrebičov v prevádzke a na aký účel sa používali.
27. K námietke premlčania uplatneného nároku vznesenej žalovanou v konaní odvolací súd k subjektívnej premlčacej lehote, ktorá podľa žalovanej začala plynúť 12.5.2016, uvádza, že žaloba bola podaná na súd v jej priebehu. Žaloba v danej veci bola podaná v upomínacom konaní na príslušný súd, ktorý už 26.1.2018 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor. Vzhľadom na to, že podľa ustanovenia § 2 ods. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je konanie podľa tohto zákona alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku a po podaní odporu sa v konaní pokračovalo prejednaním veci podľa Civilného súdneho poriadku na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní, žalobca si uplatnil svoje právo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní v priebehu subjektívnej premlčacej lehoty. Pri zisťovaní plynutia objektívnej premlčacej lehote vo veci súd vychádzal z nesporného, že 19.10.2015 došlo k poslednému odpočet odberu plynu na neporušenom meradle. Uvedené skutkové zistenie umožňuje vychádzať z najneskoršieho možného momentu , kedy mohlo dôjsť k vzniku udalosti, ktorá zakladá vznik škody, ktorá bola uplatnená v tomto konaní. To znamená k vzniku škody mohlo dôjsť medzi 19.10.2015 až 12.5.2016, kedy žalobca vznik škody zistil. Aj keď nebolo preukázané, kedy presne škoda vznikla, bolo preukázané, že vznikla medzi 19.10.2015 až 12.5.2016 a tak si žalobca, uplatnil svoj nárok aj v objektívnej premlčacej dobe.
28. Žalovaná v odvolaní namietala porušenie svojich procesných práv súdom prvej inštancie aj tým, že na základe jej návrhu predneseného na pojednávaní dňa 7.11.2019 vo veci nezamietol žalobu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
29. Podľa ustanovenia § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
30. K námietke žalovanej, že súd nevyhovel jej návrhu na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v ktorom okrem iného uviedol, že „formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP (rovnako ako § 278 CSP- pozn. odvolacieho súdu), a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“ (alebo žalobu zamietne), nie je žiadúci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný (žalobca) riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP (aj § 278 CSP) posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP (aj § 278 CSP) by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Odvolací súd na základe uvedeného nepovažoval za nesprávne a porušujúce práva žalovanej to, že súd prvej inštancie nerozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorý sa nezúčastnil pojednávania dňa 7.11.2019. Za situácii, keď žalobca bol v konaní aktívny, reagoval na vyjadrenia žalovanej, riadne sa zúčastnil pojednávania dňa 9.10.2019, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie vo veci za skončené a ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 7.11.2019, nie je možné považovať rozhodnutie súdu nevyhovieť návrhu žalovanej na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie za nesprávne, pretože by ním došlo k neprimeranej sankcii žalobcu za neúčasť na jednom pojednávaní, na ktorom podľa predchádzajúceho vyjadrenia súdu prvej inštancie už mal byť len vyhlásený rozsudok.
31.Pretože žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu jeho trov v plnom rozsahu.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).