Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-29-2018.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava 825 11, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina 010 01, IČO: 37 976 486, proti žalovanému v 1. rade: D. v 2. rade: S., obaja zastúpení: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava 811 07, IČO: 43 272 428, o zaplatenie 7.088.03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
Žalovaný v 1. rade je povinný žalobcovi zaplatiť 7.088,03 eur spolu s 5% p.a. úrokom z omeškania od 02.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
Žalobca má voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 4Cob/39/2021-543 zo dňa 26.07.2021 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 07.12.2020. Súd je viazaný vysloveným právnym názorom v uznesení Krajského súdu v Bratislave. Rozsudkom tunajší súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7.088,03 eur spolu s príslušenstvom. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 82 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len ZoE). Podľa bodu 69. odôvodnenia krajský súd uviedol, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s návrhom na prerušenie konania. Žalovaný v 2. rade podal návrh na prerušenie konania v záverečnom vyjadrení, navrhol, aby súd podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania neústavnosti vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. V bode 70. odvolací súd vyslovil názor, že ak bola so žalovanou v 1. rade uzatvorená zmluva o dodávke plynu, ktorá využívala odber plynu pre svoju podnikateľskú činnosť, potom žalovaný v 2. rade nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. V bode 72. až 74. krajský súd skonštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný. V bode 82. krajský súd zhodnotil aj otázku vysporiadania sa hodnovernosťou znaleckého posudku. K nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS/114/ 2020-81 zo dňa 09.03.2021 bolo citované z nálezu bod 78., 79., 80. Ústavný súd v náleze (bod 53.) uviedol, že nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi. Ústavný súd SR v bode 54., 55., 56. uviedol, že predmetná vyhláška sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike. Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé.
2) Žalobca sa písomne vyjadril k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, ktorý poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS/114/2020. Vo vyjadrení uviedol, že Ústavný súd SR dospel k inému právnemu výkladu ako je ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, tento zásadný odklon presvedčivo, rozumne a logicky neodôvodnil. Nie je korektné použitie pojmu fiktívny výpočet (bod 56.). Vychádza z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, náš právny poriadok aplikuje na riešenie obdobných právnych problémov zásadné odlišné hmotnoprávne a procesné predpisy i vykonávacie predpisy. Škoda sa vypočítava podľa prevádzkovej doby zariadenia a nejedná sa o nepretržitý a maximálny odber zemného plynu. K názoru o započítaní platieb žalobca uviedol, že tieto nemožno započítať pretože nejde o pohľadávky medzi totožnými subjektami. V bode 61. Ústavný súd uviedol, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. Ústavný súd nerozlišoval a spája viaceré samostatné skutkové podstaty neoprávneného odberu upravené v § 82. ods. 1 písmeno a) - h) bez rozlišovania subjektívnej a objektívnej zodpovednosti, tak ako sa k veci vyjadruje žalovaná. Poškodením zabezpečenia sa umožní odberateľovi a komukoľvek s číselníkom nakladať ľubovoľne a meniť stav odobratého množstva plynu. Preto zákonodarca s poškodením zabezpečenia meradla spája objektívnu zodpovednosť. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 (vydanom po náleze Ústavného súdu sp.zn. III.ÚS/114/ 2020) Najvyšší súd v bode 27. uviedol „Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018 sp. zn. 5 Obdo 32/2018 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R 45/2019).“ Bod 28. „Dovolateľka preto dôvodne namietala nesprávny záver odvolacieho súdu týkajúci posúdenia ne(funkčnosti) meradla, na ktorom nebola vykonaná metrologická skúška metrologickým ústavom alebo inou oprávnenou (autorizovanou) osobou (§15, § 17 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2013, ďalej len ,,zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii). Metrologickou skúškou sa overujú technické a metrologické vlastnosti prístroja, teda či prístroj „funguje“ v súlade s technickými a metrologickými požiadavkami na daný druh prístroja (§ 15 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii). Ak meradlo pri overení (či už prvotnom alebo následnom) vyhovovalo, táto skutočnosť sa potvrdí vyznačením overovacej značky na ňom, inak sa vydá zamietací list, resp. overovacia značka sa z meradla bezodkladne odstráni. Vykonanie takejto skúšky avšak nemá žiaden vplyv na zistenie, či so zabezpečením konkrétneho meradla bolo alebo nebolo neoprávnene manipulované. Z tohto dôvodu výsledok metrologickej skúšky nemôže byť relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval naplnenie znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, t. j. že žalovaný konal protiprávne tým, že porušil zabezpečenie (plombu) predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, lebo platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii). V súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, k následnému overeniu meradla dochádza vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)].“
3) K využitiu moderačného práva súdu žalobca uviedol, že priklonenie k takejto praxi by bolo pre každého neoprávneného odberateľa ekonomicky efektívnejšie neoprávnene zemný plyn odoberať, kedy môže akokoľvek (aj tretia osoba) zasiahnuť do číselníka meradla a upraviť si ľubovoľne spotrebu za rozhodné obdobie.
4) Žalobca poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR: II.ÚS/207/2021 zo dňa 21.04.2021, II.ÚS/319/2021 zo dňa 16.06.2021, I.ÚS/457/2021 zo dňa 30.11.2021. V uznesení Ústavný súd SR sp.zn. II.ÚS/207/2021 zo dňa 21.04.2021 v bode 15. uviedol,
5) Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení uviedli, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody je potrebné skúmať ktoré konkrétne skutkové konanie je ako protiprávne určené v žalobe, aká škoda mala poškodenému vzniknúť a jej výška. Pri porušení právnej povinnosti, tak ako tvrdí žalobca
- poškodením plomby, jej samotným poškodením nemohlo dôjsť k vzniku škody. Samotné poškodenie plomby nemá samo o sebe žiadny vplyv na to, aké množstvo plynu bolo odobraté na danom odbernom mieste. Ak v konkrétnom okamihu dôjde k poškodeniu plomby, ktorá má ochrannú funkciu, a nijako inak nie je zasiahnuté do plynomeru, tak tento ďalej bude správne zaznamenávať hodnoty odobratého plynu a k žiadnej škode na odbernom množstve plynu nedochádza a ani nedôjde. Akonáhle však na plynomere dôjde k takzvanému stočeniu plynomeru, teda k zásahu do číselníka meradla, možno hovoriť o tom, že v danom momente reálne došlo k škode na odobratom množstve plynu. Zásah do číselníka je iným protiprávnym konaním ako zásah do plomby. Priama príčinná súvislosť je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Medzi poškodením plomby ako konaním a odobratý - spotrebovaným množstvom plynu ako následkom nie je vzťah príčiny a následku. Žalobca nepreukázal vznik tej skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáha, pretože skutkovým konaním, ktoré spočíva v poškodení plomby, objektívne odobraté / spotrebované množstvo plynu ako následok vzniknúť nemôže. Nárok žalobcu je postavený len na účelovom a nesprávnom spájaní jednotlivých ustanovení zákona o energetike, pričom o fiktívnom nároku žalobcu svedčí fakt, že výšku škody bez ďalšieho účtoval podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Predmetnú vyhlášku je možné použiť len v prípade, pokiaľ výšku škody nie je možné určiť, nie v prípade, pokiaľ nie je možné určiť samotný vznik škody. Výšku škody je možné určiť až vtedy, keď je preukázaný jej samotný vznik, pričom žalobca nepreukázal samotný vznik škody a rovno pristúpil k fiktívnemu určenie jej výšky. Žalovaní ďalej rozsiahlym písomným podaním namietali vypracovaný znalecký posudok č. 685/PL-2018 zo dňa 07.12.2015, v ktorom znalec skúmal stav plomby. Odvolací súd aj po doplnení novej argumentácii vôbec nevzal to do úvahy a preto ich žalovaní opätovne v rámci tohto konania predložili. Poukázali na rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku v inej veci. Žalovaní sa podrobne venovali postupu znalca. Vznik škody - jej nárok - v súvislosti s neoprávneným odberom plynu je upravený v § 82 ods. 2 ZoE. V zmysle citovaného ustanovenia ukladá povinnosť odberateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu len v prípade, ak škoda skutočne vznikla. Povinnosťou žalobcu preukázať vznik škody a jej nárok nie je možné stotožniť s preukázaním poškodenia overovacej značky meradla. Samotné konštatovanie neoprávneného odberu plynu v zmysle zákona v sebe nezahŕňa predpoklad existencie vzniku škody, tak ako ďalej zákonodarca uvádza § 82 ods. 2 citovaného zákona. Všeobecne záväzný právny predpis pre určenie výšky škody je možné použiť iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia výšky skutočne vzniknutej škody za podmienok podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. Žalovaní poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR ÚS III 375/2015 „Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad.“ Žalovaní ďalej poukazovali na ďalšie rozhodnutia odôvodňujúce podanie návrhu na Ústavný súd, navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6) Súd sa oboznámil sa s vyjadreniami strán sporu, s doterajším priebehom dokazovania. V zmysle uznesenia Krajského súdu má za to, že žalovaný v 2. rade nie je v konaní pasívne legitimovaný. Nemal uzatvorenú zmluvu s SPP - zhodné tvrdenie strán sporu. K námietke žalovanej v 1. rade, že v rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti SR č. 02006/2019/153 bolo konštatované nedostatočné vypracovanie znaleckého posudku znalcom Ing. Petrom Leškom. Súd vychádza zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave bod 82. v ktorom krajský súd uviedol, že sa s odôvodnením plne stotožňuje a je dostatočne odôvodnené. Na rozhodnutia, ktoré poukázali žalovaní súd neprihliada, keďže sa týkajú iného znaleckého posudku. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade opomenula sa vyjadriť k pretočeniu číselníka. K pretočeniu číselníka mohlo dôjsť len tým spôsobom, že bola porušené zabezpečovacie zariadenie - plomba, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Odpočet stavu na meradle ku dňu 02.10.2015 nameraná hodnota 12.245 m3 a stav predchádzajúceho odpočtu ku dňu 10.04.2015 bol 12.792 m3. Podľa názoru súdu v tomto prípade by nebol potrebný ani znalecký posudok na vyhodnotenie tejto skutočnosti. K bodu 69. uznesenia krajského súdu súd sa vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s návrhom na prerušenie konania, súd návrh na prerušenie zamietol, pretože nevidí dôvod, aby podal návrh na Ústavný súd SR na nesúlad predmetnej vyhlášky s Ústavou. Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. aplikujú vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR a aj Ústavný súd SR
7) Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zostal sporný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny voči žalovanej v 1. rade, preto súd s ohľadom na doterajšiu právnu argumentáciu strán sporu poukazuje na odôvodnenie v rozsudku tunajšieho súdu 26Cb/29/2019-222 zo dňa 07.10.2019. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalovaná v 1. rade odoberala neoprávnene zemný plyn meradlom s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií v období od 11.04.2015 do 02.10.2015 za neoprávnený odber plynu žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody, škodu vyčíslil podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., vyúčtovaním č. 9000217884.
8) Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike účinný v rozhodnom období), neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
9) Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
10) Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike v znení neskorších predpisov, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
11) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v uznesení sp.zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22. marca 2018 v skutkovo podobnej veci týkajúcej sa nároku SPP - distribúcia, a.s. na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, vyslovil názor, že v prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci (dovolacím súdom) si prevádzkovateľ distribučnej siete uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, na ktorú dovolací súd poukázal je zrejmé, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Dovolací súd skonštatoval, že ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno vyvodiť, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Dovolací súd poukázal na to, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike) sa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ Zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd ďalej uviedol, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Dovolací súd skonštatoval, že z uvedených dôvodov neobstojí právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odvolacím súdom o neunesení dôkazného bremena žalobcom spočívajúceho v preukázaní neopravného odberu ako protiprávneho úkonu vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či z dôvodu porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu prvej inštancie, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.
12) Súd pri rozhodovaní vychádza aj z neskorších uznesení Ústavného súdu SR na ktoré poukázal žalobca. V uznesení ÚS SR I. ÚS 457/2021 zo dňa 30.11.2021 v bode 19 Ústavný súd SR uviedol: „...najvyšší súd v ňom ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu sa spôsobu výpočtu náhrady škody. V tejto súvislosti poukazuje najmä na časti napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné poznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal na znenie § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije spôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda vyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná škoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky. K námietke sťažovateľky o neakceptovaní záverov vypracovaného znaleckého posudku (resp. viacerých znaleckých posudkov, pozn.) sa najvyšší súd taktiež jasne vyjadril v obdobnom zmysle, že ak samotný prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý bol neoprávneným odberom plynu priamo poškodený, nemá objektívne možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, obdobne nemôže množstvo skutočne odobratého plynu určiť ani samotný znalec v znaleckom posudku. Preto jeho závery nebolo možné v danom prípade považovať za objektívne, resp. ako reálne zistený stav, ktorý by preukazoval skutočné množstvo neoprávnene odobratého plynu v rozhodnom období. Tiež sa vyjadril k tomu, že rovnaký princíp je potrebné uplatniť pri oboch dôvodoch neoprávneného odberu, a to ako podľa § 59 ods. 1 písm. b), tak aj podľa písm. d) zákona o energetike (odber nemeraného plynu, resp. odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pozn.). Pretože v oboch prípadoch nie je možné objektívne stanoviť skutočné množstvo odobratého plynu. Najvyšší súd sa navyše v danej veci odvolal aj na už svoje predchádzajúce rozhodnutie v obdobnej veci (č.k. 5 Obdo 32/2018 z 29. novembra 2018, pozn.),...“
13) Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v rozsudku sp.zn. 3Co/117/2020-364 zo dňa 28.10.2021 rovnako vyhodnocoval neoprávnený odber zemného plynu, vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a rovnako vyhodnocoval aj správnosť znaleckého posudku Ing. Petra Leška. Tunajší súd nemá dôvod odchýliť sa od ustálenej rozhodovacej praxe. Pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu. Za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu.
14) Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd žalobu za dôvodnú podľa § 82 ods. 1 písmeno d) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil podľa vykonávacieho predpisu Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú vyúčtoval vo výške 7.088,03 eur, vyúčtovaním zo dňa 16.12.2015, splatné dňa 31.12.2015. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania, ktoré požadoval od 02.10.2017.
15) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný voči žalovanej v 1. rade, preto má nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 2. rade bol úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
16) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.