Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/219/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu BIOKON, spol. s r.o., Košice, Južná trieda 74, IČO: 36 470 325, zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, Košice, Nerudova 6, proti žalovanej T. C., H.. XX.XX.XXXX, A. XXX, zast. JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, Košice, Slovenskej jednoty 8, o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -109 z 29.7.2020 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a čím ju skutkovo a právne odôvodnil. 2.2.Poukázal na to ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť. 2.3.Súd uviedol, aké dokazovanie vykonal, na základe ktorého zistil skutkový stav prejednávanej veci, ktorú rozhodol podľa , , , a uzavrel, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice-okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat.úz. C., na LV č. XXX, ako pozemok E KN, parc.č.208/2-orná pôda vo výmere 168 064 m2, v podiele 277/960 a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 60/1440, na základe dedičského rozhodnutia a v podiele 60/1440, z titulu kúpnej zmluvy z 24.11.2016 - č.z. . 2.4.Žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva z 24.11.2016 bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, medzi strýkom (predávajúcim) a neterou (kupujúcou) a ich rodinný pomer je intenzívny, rovnajúci sa vzťahu blízkych osôb. Takýto vzťah medzi ňou a predávajúcim žalovaná jednoznačne deklarovala na pojednávaní jednak vo svojej výpovedi, ako aj preukázaním listinnými dôkazmi, svojím rodným listom, ako aj rodným listom svojej matky a strýka, z ktorých jednoznačne vyplýva, že išlo o súrodencov, ako aj čestnými prehláseniami dcér B. C. - predávajúceho, ktoré potvrdili, že záujmom a vôľou ich otca bolo zachovať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov v rámci rodiny. Predajom predmetného pozemku žalovanej nedošlo k porušeniu , keďže práve naopak, predaj tohto pozemku inej osobe mimo rodiny by pociťoval strýko - predávajúci ako aj kupujúca - žalovaná, ktorá je neterou, ako aj krstnou dcérou predávajúceho, ako vlastnú ujmu. Hoci nezdieľali spoločnú domácnosť, ale boli v častom kontakte a ich vzájomný súdržný vzťah bol prítomný počas celého ich života. Preto ide o osoby blízke podľa veta za; a prevod podielu na nehnuteľnosti bol vykonaný medzi blízkymi osobami.

Vzhľadom na uvedené, predávajúci - strýko nebol povinný plniť si ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom. 2.6.Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a o vzájomnej súvislosti uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že predkupné právo žalobcu uzatvorením kúpnej zmluvy z 24.11.2016 medzi B. C. a žalovanou porušené nebolo, nakoľko išlo o prevod medzi blízkymi osobami, preto sa žalobca nemôže na súde úspešne domáhať ani nárokov z porušenia predkupného práva. Na základe tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podotkol, že aj v prípade, ak by v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu predkupného práva patriaceho žalobcovi, nebolo by možné žalobe žalobcu vyhovieť z dôvodu, že žalobca sa nemôže domáhať ponuky celého spoluvlastníckeho podielu, ale len zodpovedajúcej časti svojho spoluvlastníckeho podielu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). 2.7.O trovách konania rozhodol podľa , , a keďže žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal náhradu v rozsahu 100 %.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v ktorom konštatoval, že na základe žaloby sa domáhal nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, že následne doručil zmenu petitu žaloby 31.01.2020, ktorú súd uznesením z 30.06.2020 nepripustil s odôvodnením, že je to v rozpore so zásadou hospodárnosti, pričom do toho času neprebehlo ešte ani jedno pojednávanie. Žalobca následne po obdržaní pôvodnej Kúpnej zmluvy z 25.10.2016 predložil súdu opätovne 27.07.2020 zmenu petitu žaloby, s ktorou sa Okresný súd Košice - okolie už vôbec nevysporiadal a ani nezaoberal. 3.2.Odvolanie žalobca podal v celom rozsahu, z dôvodov podľa ,,,, . 3.3.Má za to, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže v rozsudku z 29.07.2020 v bode 15 súd uviedol, že: „Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice-okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat. úz. C., na LV č. XXX, ako pozemok E KN, parc. č 208/2-orná pôda vo výmere 168 064 m2, v podiele 277/960 a žalovaná je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 60/1440, na základe dedičského rozhodnutia a v podiele 60/1440, z titulu kúpnej zmluvy z 24.11.2016 - č. z. . Žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva z 24.11.2016 bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, medzi strýkom (predávajúcim) a neterou (kupujúcou) a ich rodinný pomer je intenzívny, rovnajúci sa vzťahu blízkych osôb. Takýto vzťah medzi ňou a predávajúcim žalovaná jednoznačne deklarovala na pojednávaní jednak vo svojej výpovedi, ako aj preukázaním listinnými dôkazmi, svojím rodným listom, ako aj rodným listom svojej matky a strýka, z ktorých jednoznačne vyplýva, že išlo o súrodencov, ako aj čestnými vyhláseniami dcér B. C. - predávajúceho, ktoré potvrdili, že záujmom a vôľou ich otca bolo zachovať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov v rámci rodiny. Predajom predmetného pozemku žalovanej nedošlo k porušeniu , keďže práve naopak, predaj tohto pozemku inej osobe mimo rodiny by pociťoval strýko - predávajúci ako aj kupujúca - žalovaná, ktorá je neterou, ako aj krstnou dcérou predávajúceho, ako vlastnú ujmu. Hoci nezdieľali spoločnú domácnosť, ale boli v častom kontakte a ich vzájomný súdržný vzťah bol prítomný počas celého ich života. Preto ide o osoby blízke podľa veta za; a prevod podielu na nehnuteľnosti bol vykonaný medzi blízkymi osobami. Vzhľadom na uvedené, predávajúci - strýko nebol povinný plniť si ponukovú povinnosť voči ostaným spoluvlastníkom: 3.4.Súd vo svojom odôvodnení z 29.07.2020 uviedol, že spoluvlastnícke podiely na LV č. XXX pre kat. úz. C. pod číslom 60 nadobudla žalovaná v podiele 60/1440 KZ z 24.11.2016 od svojho strýka a zároveň krstného otca, t.j. od blízkej osoby. 3.5.Žalobca poukázal a citoval z a v súvislosti s citovaným ustanovením uviedol, že žalobca mal z titulu podielového spoluvlastníka zákonné predkupné právo na spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaný nadobudol KZ z 25.11.2016. V sú taxatívne vypočítaní príbuzní, ktorí sú blízkymi osobami priamo zo zákona; ide len o príbuzných v priamom rade (potomkovia a predkovia), súrodencov a manžela. Iní príbuzní (napr. švagriná) sa preto nemôžu považovať za osoby blízke, ak nie je preukázané splnenie podmienok uvedených v ďalšej časti citovaného ustanovenia. Týmito podmienkami sú: existencia rodinného alebo obdobného pomeru a skutočnosť, že by ujmu, ktorú jedna z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (Uz MS v Prahe z 28. 11. 1997, sp. zn. ). V danom prípade podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu pojmu blízka osoba podľa litery zákona, ako to konštatoval súd 1. stupňa. 3.6.To, že žalovaná deklarovala písomnosťami a vyhláseniami na pojednávaní, že ide o blízke osoby, pretože sa jedná o vzťah medzi strýkom a neterou a zároveň bol pôvodný predávajúci aj krstným otcom kupujúcej, nespĺňa tento príbuzenský vzťah pojem blízka osoba podľa a 117 . Príbuzné osoby sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva a nie je potrebná ďalšia podmienka; nie je ani potrebné skúmať, či ujmu, ktorú utrpel jeden z príbuzných, pociťoval druhý príbuzný (v priamom

rade alebo súrodenec) ako vlastnú ujmu ( ). Príbuzenstvom sa rozumie vzťah predkov a potomkov a vzťah osôb pochádzajúcich od spoločného predka. Určenie stupňa príbuzenstva . Judikatúra sa zaoberala otázkou, ako treba vyhodnotiť otázku, či neter a strýko sú blízkymi osobami na účely odporovateľnosti právnych úkonov. Vyvodila, že neter a strýko môžu byť osobami blízkymi iba v prípade, ak by jeden z nich dôvodne pociťoval ujmu spôsobenú druhému ako vlastnú ujmu, pričom táto charakteristika musí platiť na oboch stranách. Intenzitu vzťahu je preto potrebné skúmať k momentu urobenia odporovateľného právneho úkonu, pričom nemožno vychádzať iba z konštatovania, že jedna osoba užíva nehnuteľnosť druhej osoby (Ro NS ČR z 29. 1. 2013, sp. zn. ). 3.7.Teda, nejedná sa o osoby príbuzné v priamom rade a zároveň podľa jeho názoru nebola preukázaná ani ujma, že osoby pokladajúce sa sebe za navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Jedná sa iba o subjektívne pocity žalovanej, ktorá tvrdila, že išlo o blízky príbuzensky vzťah. Žalovaná so svojim strýkom nikdy nebývala v spoločnej domácnosti, netrávili spolu dovolenky a pri otázke ako často sa navštevovali odpovedala, že ak boli na dedine nejaké slávnosti, resp. zabíjačka, čo je podľa nášho názoru 1-2 krát do roka a ide o bežnú rodinnú návštevu. Ďalej žalovaná uviedla, že strýko jej dal do užívania predmetné pozemky už dávno. Na otázku, či to vie preukázať odpovedala, že samozrejme vie. Na otázku súdu, či vie predložiť písomný dokument potvrdzujúci toto tvrdenie odpovedala, že vlastne nevie a ide o ústnu dohodu. Tak isto žalovaná nepredložila žiaden doklad k svojmu tvrdeniu, že strýko bol stanovený za jej opatrovníka. Ďalej má zato, že ak by si strýko vyslovene želal, aby pozemky prešli do vlastníctva žalovanej, tak ich žalovanej daruje a nebude ich predávať za trhové ceny. Či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Pri posudzovaní súd nemá vychádzať z duševných stavov určitej osoby, ale predovšetkým je potrebné zohľadniť objektívne a spoločenské hľadisko, spoločenskú morálku. Má teda za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3.8.Má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a citoval bod 17 odôvodnenia. K uvedenému názoru súdu uviedol, že vlastníctvo zaväzuje. Ústavno-právne princípy sú nepísané, ale dané: starať sa o vlastníctvo! Primárne právo patrí bdelým! Preto tvrdenie súdu, že pri porušení predkupného práva nebol daný priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, mlčanie alebo pasivita nemôžu znamenať ich súhlas, považuje za právne nesprávny. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo vyplýva priamo zo zákona a má vecno - právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho - práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre vlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom, k čomu v tomto prípade nedošlo. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti tohto právneho vzťahu sú stanovené priamo zákonom. Napriek tejto zákonnej povinnosti na strane predávajúceho, ktorý túto povinnosť jednoznačne porušil, súd vo svojom odôvodnení viac-krát poukazuje (v bode 8 a bode 15) práve na žalobcu, že ostatných spoluvlastníkov neoslovil ohľadom ich nároku, pričom treba dodať, že spoluvlastník nemusí predkupné právo u povinného spoluvlastníka uplatňovať, lebo ide o jeho zákonné oprávnenie, ktoré je povinný rešpektovať predávajúci; predkupné právo spoluvlastníkov vzniká ex lege, má vždy povahu vecného práva a je nedotknuté. Konanie má preto aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. obsahuje jednoznačnú právnu úpravu nároku oprávnených spoluvlastníkov na vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich slobodnej vôli ako sa na vykúpení podielov dohodnú. Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť celý podiel, ktorý zamýšľa predať a je na rozhodnutí oprávnených spoluvlastníkov, či a v akom rozsahu ponuku prijmú. V citovanom je v prvej jeho vete zakotvená povinnosť spoluvlastníka, zamýšľajúceho previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť - tento svoj spoluvlastnícky podiel - ostatným spoluvlastníkom. K porušeniu uvedeného ustanovenia podľa toho zákona jednoznačne došlo. Poukázal na judikatúru, ktorá potvrdzuje v celom rozsahu ich žalobný nárok: rozsudky NS ČR , NS SR , NS SR č. a OS Rožňava . Jednoznačný názor na túto problematiku vyriešil rozsudkom NS ČR č. kde uviedol, že dohodu o výkone predkupného práva, s ktorou počíta druhá veta , môžu po vykonaní ponuky oznámením všetkých podmienok uzatvoriť všetci oprávnení spoluvlastníci; nejde totiž o hospodárenie so spoločnou vecou, takže rozhodovanie na princípe majorizácie je vylúčené ( ). Ak takáto dohoda nebola, právo vykúpiť podiel prináleží tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí o kúpu majú záujem a predkupné právo skutočne vykonali. Pretože ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa predať, je z titulu

zákonného predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom, ktorí záujem relevantným spôsobom prejavili, k dispozícii opäť celý podiel. Z toho vyplýva, že potencionálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorí podiel (resp. tu jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili) vykúpiť nechcú, „prirastie" tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku ku výkupu (včas a riadne) prijali. Takže si podiel povinného spoluvlastníka vyporiadajú pomerne podľa veľkosti svojich podielov na veci (čiže žiadna časť podielu nie je scudziteľná povinným spoluvlastníkom tretej osobe) už bez ďalšieho vyplýva zo zákona. Odôvodnenie súdu k tomuto rozsudku, že argumentácia je nepriliehavá, pretože tento rozsudok rieši právny stav, kedy došlo k realizácii predkupného práva medzi spoluvlastníkmi, pričom viacerí spoluvlastníci prejavili záujem o odkup spoluvlastníckeho podielu a sporným bol pomer v akom sa má zrealizovať, považujeme tak isto za právne nesprávny, nelogický a ničím nepodložený, pretože žalobca si uplatňuje svoje zákonné predkupné právo a je irelevantné, či záujem prejavil jeden alebo viacerí spoluvlastníci, pretože princíp výšky nároku na spoluvlastnícky podiel je nemenný. Dohodu o výkone predkupného práva, s ktorou počíta druhá veta , môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci. A ak sa oprávnení spoluvlastníci nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Pretože ponuka povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo vykonali, k dispozícii celý tento podiel (prirastie im aj časť podielu, ktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali). Naďalej teda trvá na aplikovateľnosti a vecnosti rozhodnutia súdu č. NS SR č. , kde sú vyššie spomínané skutočnosti uvedené, aj na nami podanej žalobe. 3.9.Zároveň dal žalobca do pozornosti aj ďalšie rozhodnutie NS SR č. , kde sa uvádza, že neobstojí ani argumentácia žalovaných o prípadnom vzniku jeho predkupného práva v zmysle iba vo výške našich podielov v pomere k veľkosti podielov ostatných spoluvlastníkov z dôvodu, že ostatní podieloví spoluvlastníci neprejavili do dnešného dňa záujem o tieto podiely, ktoré sú predmetom sporu. Všetkým ostatným spoluvlastníkom už uplynula zákonná lehota na uplatnenie si zákonného predkupného práva, takže žalobca ako jediný spoluvlastník nehnuteľností, si uplatňuje svoje zákonné predkupné právo na celý predaný podiel, ktorý mal povinnosť predávajúci ponúknuť všetkým spoluvlastníkom. Tvrdenie súdu, že ide o lehotu premlčaciu a nie prekluzívnu a teda úspech či neúspech spoluvlastníkov pri uplatnení ich nároku je vždy závislý od vznesenia námietky premlčania a že z uplynutia premlčacej lehoty nemožno vyvodiť nárok žalobcu na celý podiel žalovaných, považujeme opäť za právne nesprávny a defabulujúci, lebo súd týmto svojim názorom dáva žalobcu do patovej situácie, aby si nemohol uplatniť nárok na celý svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý mu podľa zákona patrí a navyše zvýhodňuje a uprednostňuje tretiu osobu pred spoluvlastníkom, čo je v rozpore zo zákonom, ako aj s vyššie spomínaným rozhodnutím NS SR. Považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že predkupné právo spoluvlastníkov na predávané spoluvlastnícke podiely má vždy vyššiu prioritu a prednosť ako právo tretej osoby nadobudnúť spoluvlastnícke podiely kúpou, čo definuje priamo zákon. 3.10.Vzhľadom na uvedené sa nestotožňuje so záverom a právnym názorom súdu, že vo veci žalobca sa môže domáhať len pomernej časti sporných spoluvlastníckych podielov, pričom nepredložením pôvodnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a jej právnym predchodcom ani nemal možnosť overenia, či ide o rovnaké podmienky prevodu v jeho podstatných náležitostiach, keďže súd o takúto možnosť overenia ani nemal záujem, keďže od začiatku tvrdil, že jednak žalobca sa môže domáhať len pomernej časti spoluvlastníckych podielov a aj keby sa domáhal iba tejto pomernej časti spoluvlastníckych podielov, tak by išlo o prevod medzi blízkymi osobami. Žalobca si nárokuje predané spoluvlastnícke podiely od žalovanej v celosti za rovnakých podmienok, tak ako boli nadobudnuté žalovanou podľa pôvodnej kúpnej zmluvy, čo bolo doložené aj zmenou petitu žaloby 27.07.2020. Opätovne poukázal na skutočnosť, že súd svojimi vyjadreniami a právnymi názormi stavia žalobcu do patovej situácie, ktorú si súd vyložil ako nemožnosť žalobcu domôcť sa nijakým spôsobom uplatnenia si zákonného predkupného práva na spoluvlastnícke podiely, pričom žalobca neporušil žiadnym spôsobom zákon na rozdiel od predávajúceho, ktorý vedome obchádza zákon v súčinnosti s kupujúcim. 3.11.Súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal zo zmenou petitu žaloby predloženou súdu 27.07.2020. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Túto skutočnosť súd totálne ignoroval, čím súd nesplnil procesné podmienky a zároveň došlo aj k významnému porušeniu procesného práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca môže navrhovať zmenu petitu až do vyhlásenia rozsudku súdu. 3.12.Žalobca od podania žaloby, na každom pojednávaní, ako aj v každom svojom písomnom podaní informoval súd, že nedisponuje predmetnou kúpnou zmluvou z 25.10.2016 a zároveň apeloval na súd, aby si danú kúpnu zmluvu v rámci svojich kompetencií vyžiadal, pretože až vtedy žalobca mohol pristúpiť k adekvátnej úprave petitu žaloby v rámci litery zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca Kúpnou

zmluvou z 25.10.2016 nedisponoval a nemal možnosť ju ani predložiť súdu a teda nemal ani vedomosť o výške kúpnej ceny, za ktorú žalovaný nadobudol predmetné spoluvlastnícke podiely a keďže obsah tejto kúpnej zmluvy je podľa nášho názoru dôležitým podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, tak žalobca predložil obratom zmenu petitu žaloby 27.07.2020 po obdŕžaní tejto kúpnej zmluvy od Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, pracovisko Moldava nad Bodvou (Žiadosť o vydanie kúpnej zmluvy z 22.6.2020 - predložená súdu k nahliadnutiu 16.7.2020). Žalovaný síce predložil na pojednávaní 16.07.2020 predmetnú kúpnu zmluvu v originály konajúcemu súdu k nahliadnutiu, avšak nedisponoval potrebnými kópiami k založeniu do spisu a na predloženie a oboznámenie sa s kúpnom zmluvou žalobcom. Z tohto dôvodu priložil predmetnú kúpnu zmluvu k zmene petitu žaloby 27.07.2020, s ktorou sa súd oboznámil na pojednávaní 16.07.2020, aj v písomnej podobe vrátane Rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, číslo vkladu V 1460/2016. Žalobca nebol na pojednávaní 16.07.2020 oboznámený okrem iného ani za akú cenu boli predané sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. Pritom žalobca na pojednávaní 16.07.2020 opakovane poukázal na Kúpnu zmluvu z 25.10.2016 ako na dôležitý dôkaz, aby mohlo dôjsť k potrebnej zmene petitu žaloby, o čo sa pokúšal už od podania samotnej žaloby. 3.13.Následne pristúpil k zmene petitu žaloby 27.07.2020, obsahujúcu aj vypracovanú kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok prevodu, v jeho podstatných náležitostiach ako stanovuje zákon. Žalobca aj žalovaný (ten od prvého pojednávania) na poslednom pojednávaní fyzicky disponovali týmito kúpnymi zmluvami, avšak súd si tieto zmluvy nevyžiadal, pretože od prvého pojednávania zastával právny názor, že žalobu zamietne z dôvodov, ktoré aj nakoniec uviedol v bode 15 svojho odôvodenia. Teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalobca počas procesu nadobudol dojem, že súd disponuje predmetnými kúpnymi zmluvami, inak by ich nemal dôvod súdu okamžite po ich obdŕžaní predložiť. 3.14.Žalobca považuje rozhodnutie súdu za také, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo doložil odôvodnením, v ktorom citoval znenie a má za to, že konajúci súd v rozsudku svoje skutkové a právne závery odôvodnil nedostatočne, absentuje tu právne korektná odpoveď a preto je toto konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukázal tu na v spojení s a na to, že štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). 3.15.Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa č1. 46 ods.1 SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), č1.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 3.16.Napadnutý rozsudok nemožno považovať za (ratione materiae) za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v korelácii s (1) a SR. Nesprávny výklad ustanovení právnej normy je v rozpore s SR a zároveň porušením SR - princíp právneho štátu, ktorého imanentným znakom je princíp právnej istoty. Zákon by bol v rozpore s ideou právneho štátu, ak by oprávnenie postupovať podľa voľnej úvahy, ktoré sa poskytuje súdnej moci nemalo svoje medze. Súd sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Všeobecné súdy sú zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd. 3.17.Vzhľadom na všetko hore uvedené má za to, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň súd svoje skutkové a právne závery riadne neodôvodnil a preto je toto konanie pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. 3.18.Po zvážení a zohľadnení vyššie uvádzaných skutočností a v zmysle predložených dôkazov a judikatúry, že právny predchodca žalovanej porušil zákonom stanovenú povinnosť predkupného práva žalobcu, teda žalobcu nedobrovoľne pozbavil možnosti uplatniť si svoje zákonné predkupné právo na spoluvlastnícky podiel na pozemky, teda mu odňal jeho zákonné právo, navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako navrhol žalobca v zmene petitu žaloby z 24.07.2020, doručeného súdu 27.07.2020: Súd z a v ä z u j e žalovaného ponúknuť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na predaj spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. C. pod číslom XX v podiele 60/1440, ktoré žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka vkladom vlastníckeho práva V 1460/16 do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy podpísanej dňa 25.10.2016, a to predložením na podpis Kúpnu zmluvu, ktorú v znení pripojil k odvolaniu a aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3-och dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3.19.Eventuálne navrhol aby súd vydal aj tento rozsudok: Súd nahrádza prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci prevádza spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na žalobcu za rovnakých podmienok ako v Kúpnej zmluve podpísanej dňa 25.10.2016 na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho práva na žalovaného a žalobca nadobúda spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. C. pod číslom 60 v podiele 60/1440, ktoré žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka vkladom vlastníckeho práva V 1460/16 do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy podpísanej dňa 25.10.2016. Súd nahrádza prejav vôle žalovaného, resp. predávajúceho k podpísaniu Kúpnej zmluvy v pripojenom znení a aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3-och dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4.Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení . Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. 6.2.Žalobca nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie nezistil ani odvolací súd.

7.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 7.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa

so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 7.3.Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 7.4.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci ( ) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 7.5.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že súd sa opomenul vysporiadať s relevantnými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania uvádzal a nevyhodnotil dôkladne a komplexne všetky skutkové okolnosti prípadu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku rozhodne nepovažuje za dostatočné, v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami, ktoré naň kladie súdna prax. 7.6.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) ako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. -34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.09.2009 sp. zn. , z ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie. 7.7.V kontexte s uvedeným je napadnutý rozsudok preskúmateľný, lebo súd jasne vyhodnotil sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie súdu podstatné. 7.8.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vzhliada aj v tom, že súd sa absolútne nevysporiadal s jeho návrhom na zmenu petitu žaloby, ktorú navrhol podaním z 27.07.2020, obsahujúcu aj vypracovanú kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok prevodu, v jeho podstatných náležitostiach ako stanovuje zákon. 7.9.Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že na pojednávaní konanom 16.7.2020 súd poučil strany sporu podľa a tie zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú a po prednese záverečných rečí vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na 29.7.2020 za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Žalobca až podaním z 27.7.2020

doručil súdu návrh na zmenu žaloby, čo bolo potom ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené, po ktorom úkone nasleduje meritórne rozhodnutie. Odročením pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia nejde o ďalšie pojednávanie, ale o pokračovanie pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené. Zmenu žaloby možno robiť len so súhlasom súdu a to len v prvoinštančnom konaní, len do doby skončenia dokazovania a meritórneho rozhodnutia. Súd správne konal, keď potom, ako vyhlásil dokazovanie za skončené, o zmene žaloby nerozhodol. 7.10.V odvolacom konaní je zmena žaloby neprípustná ( ).

8.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) ale aj alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.. 8.2.Žalobca uplatnený odvolací dôvod vzhliada v tom, že od podania žaloby, na každom pojednávaní, ako aj v každom svojom písomnom podaní informoval súd, že nedisponuje predmetnou kúpnou zmluvou z 25.10.2016 a zároveň apeloval na súd, aby si danú kúpnu zmluvu v rámci svojich kompetencií vyžiadal. 8.3.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie (rozhodnutie NS SR ) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to, že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. 8.4.Súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ) a ako bude dokazovanie prebiehať. Skutočnosť, že súd oboznámil strany sporu s obsahom kúpnej zmluvy na poslednom pojednávaní nepredstavuje vadu konania. Ak žalobca mienil vykonať v súvislosti s obsahom kúpnej zmluvy ďalšie procesné úkony, mal toto súdu predniesť. Žalobca naopak vyhlásil, že so zmluvou sa oboznámil a predniesol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

9.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 9.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

10.1.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

11.Žiaden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

12.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

13.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

14.Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

15.Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16.1.V konaní nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice-okolie, obec Moldava nad Bodvou, kat.úz. C., na LV č. XXX, ako pozemok E KN, parc.č.208/2-orná pôda vo výmere 168 064 m2, v podiele 277/960 a žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 60/1440, na základe dedičského

rozhodnutia a v podiele 60/1440, z titulu kúpnej zmluvy z 24.11.2016 - č.z. , ktorú žalovaná ako kupujúca uzatvorila so strýkom (predávajúcim). 16.2.V konaní rovnako nebol sporný príbuzenský vzťah žalovanej a jej strýka, ktorý vyplynul z ich rodných listov, výpovede žalovanej a čestných prehlásení (strýko žalovanej a mama žalovanej boli súrodenci), čo žalobca nepoprel.

17.Žalobca v konaní popieral, že rodinný pomer strýka žalovanej a žalovanej je intenzívny a že sa rovná vzťahu blízkych osôb.

18.1.V prejednávanej veci bola kľúčovou hmotnoprávna otázka o posudzovaní blízkej osoby podľa v časti za bodkočiarkou (iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu), teda vzťah strýka a krstného otca a netere. 18.2.Keďže vzťah strýka a krstného otca a netere nie je žiadnym zo vzťahov vymenovaných v časti vety pred bodkočiarkou , kedy ide o blízke osoby bez ďalšieho (len na základe zákonom zadefinovaného stupňa spríbuznenia oboch strán vzťahu), ale môže byť vzťahom blízkych osôb za splnenia ďalších podmienok, ktorými je to, že pôjde stále o vzťah rodinný alebo prinajmenšom rodinnému obdobný a tiež to, že ujmu (hoc aj len potenciálnu) utrpenú jednou z takýchto osôb, by druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. 18.3.Z početnej judikatúry je zrejmé, že takýto vzťah nemožno bez ďalšieho považovať za vzťah blízkej osoby, ale musia byť splnené zákonné podmienky: a) rodinný vzťah a b) ak ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 18.3.Zásadnú skutočnosť, že nejde o takýto vzťah mal povinnosť dokazovať žalobca a naopak povinnosťou žalovanej bolo vyvrátiť tvrdenie žalobcu a existenciu blízkeho vzťahu pri blízkych osobách podľa časti vety za bodkočiarkou preukázať, keďže takýto vzťah nie je možné iba všeobecne predpokladať, prezumovať, spravdepodobňovať.

19.1.Pre skúmanie blízkosti osôb, teda pre posúdenie, či ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, je potrebné vychádzať z objektívnych hľadísk a hľadiska spoločenského, nie subjektívneho názoru niektorej z osôb. Všeobecne do tejto druhej skupiny blízkych osôb možno zaradiť napr. zošvagrené osoby, vzťah jedného manžela k príbuzným druhého manžela, vzťah jedného z manželov k nevlastnému dieťaťu, pokiaľ s týmto dieťaťom žije v spoločnej domácnosti, vzťah fyzickej osoby k dieťaťu, ktoré je mu zverené do výchovy, vzťah budúceho osvojiteľa k maloletému dieťaťu, ktoré má v dočasnej starostlivosti, vzťah pestúna k zverenému dieťaťu, vzťah medzi poručníkom a maloletým dieťaťom, vzťah druha a družky atď. 19.2.V prejednávanej veci je preto potrebné posudzovať najmä hľadisko spoločenskej morálky s prihliadnutím na všetky dôležité okolnosti prípadu, či môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu.

20.1.V danom prípade treba považovať za preukázané, že ujmu, ktorú by utrpel predávajúci ako strýko žalovanej, najmä v spojení so spoločným majetkom, žalovaná by objektívne pociťovala ako vlastnú ujmu. Táto skutočnosť vyplynula zo skutočností, že ich vzťah bol založený na rodinnom pomere, čo žalovaná popísala v svojej výpovedi, že strýko bol ako jej otec, ktorý zomrel, keď ešte ona a jej súrodenci boli maloletí a on bol ustanovený za opatrovníka, strýko jej nehnuteľnosti prenechal do užívania už pred 20 rokmi a všetci z rodiny chceli, aby nehnuteľnosti ostali v rodine a v jej očiach ide o rodinné vlastníctvo a o úctu zachovať vôľu rodiča a strýka v rodine. Okrem uvedeného sama žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti z titulu dedičstva. 20.2.Žalovaná tvrdila, že všetci v rodine a dedine vedeli, že tieto pozemky obhospodarovala ich rodina. 20.3.V kontexte s uvedeným, podľa názoru odvolacieho súdu, neexistujú žiadne pochybnosti, že prevodom sporného podielu na žalovanú išlo o prevod blízkej osobe, preto žalobca nemá ako spoluvlastník predkupné právo na prevádzané nehnuteľnosti.

21.K ďalším námietkam žalobcu (okrem tých, ku ktorým sa odvolací súd vyjadril v bodoch 7.5.,7.6.,7.7.,7.9.,8.4.) sa odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať, lebo vzhľadom na zaujatý právny záver, by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.

22.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23.1.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23.2.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24.Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale žiadne trovy žalovanej v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd v súlade s princípom hospodárnosti rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).