Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Nory Tomkovej, v sporovej právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX Q., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, proti žalovanej: JUDr. Jana Živická, so sídlom kancelárie R. 8, XXX XX R. R., správca úpadcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX N. L., právne zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498, v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -171 zo dňa 10. júla 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -171 zo dňa 10. júla 2020 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Žalobu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde dňa 6.11.2018 domáhal voči žalovanému v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom N. L., H. XXXX/X (ďalej aj len „správca“) vylúčenia bytu č. XX z konkurznej podstaty úpadcu evidovaného Okresným úradom Dolný Kubín na LV č. XXXX pre k.ú. H. R., nachádzajúci sa na 9. poschodí vo vchode 2 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 5143/255949 a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca vymedzil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 14.7.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu C. H., nar. XX.X.XXXX a uznesením zo dňa 18.10.2016 bol za nového správcu úpadcu ustanovený žalovaný, ktorý do súpisu majetku úpadcu zaevidoval byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a nemá žiadnu súvislosť s majetkom úpadcu. Na výzvu správcu žalobca uviedol správcovi právne skutočnosti brániace zapísaniu bytu vo vlastníctve žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu, ktoré správca vyhodnotil za nepostačujúce a listom zo dňa 18.10.2018 vyzval žalobcu na podanie žaloby postupom podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej aj len „ZKR“). V doplňujúcom podaní po prevzatí právneho zastúpenia žalobcu v konaní dňa 7.2.2019 žalobca doplnil dôvody podanej žaloby o skutočnosť, že spísanie sporného majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 30/2017 zo dňa 13.2.2017 a zároveň v Obchodnom vestníku č. 140/2017 zo dňa 24.7.2017 bolo zverejnené pripísanie poznámky spornosti k tejto súpisovej zložke v prospech žalobcu. Žalobca rozporuje postup správcu konkurznej podstaty úpadcu, postup ktorý podľa neho nezodpovedá

zákonnej úprave podľa a súčasne namietal nezákonnosť zapísania bytu do podstaty úpadcu.

2. S poukazom na , (ďalej aj len „CSP“), , okresný súd uviedol, že konanie vedené na okresnom súde pod sp.zn. , predmet ktorého bol okresnému súdu známy z jeho úradnej činnosti, keďže v predmetnej právnej veci rozhodoval samosudca senátu 10Cb obdobne ako v prejednávanej veci vedenej pod sp.zn. , nemá súvis s prejednávanou vecou, keďže predmetom súvisiaceho konania je uplatnený nárok na vylúčenie finančných prostriedkov, ktoré spoludlžník poukazoval na bankový účet úpadcu. Žalobca bol v súvisiacom konaní v prvej inštancii neúspešný, a teda aj v prípade, ak by žalobca dosiahol úspech v spore, uvedená okolnosť by nemala dôsledok na zánik záložného práva a zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorú si veriteľ prihlásil v konkurznom konaní úpadcu a ktorej splnenie zabezpečuje žalobca svojím majetkom. Keďže v danej veci neboli naplnené podmienky predpokladané , a teda zhodný návrh procesných strán na prerušenie konania, a tiež nenastali predpoklady na prerušenie konania v zmysle , tak okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania postupom podľa zamietol. Z obsahu žaloby nesporne vyplývalo, že žalobca sa predmetnou žalobou, ktorú nesprávne označil ako incidenčná žaloba, domáhal vylúčenia majetku z konkurznej podstaty úpadcu postupom podľa . Okresný súd vychádzal pri posúdení ustáleného skutkového stavu z právnej úpravy podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „“), , , , ZKR, , , a žalobu žalobcu zamietol.

3. Okresný súd skúmal včasnosť podania žaloby v zmysle . Z predložených listinných dôkazov mal nesporne preukázané, že žalovaný výzvou zo dňa 18.10.2018 vyzval žalobcu na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní od doručenia výzvy, pričom žalobca žalobu podal na Okresnom súde Žilina osobne dňa 6.11.2018, a preto konštatoval, že excindačná žaloba bola podaná včas. Z výpisu z Obchodného vestníka č. 140/2017 zo dňa 24.07.2017 vyplývalo pripísanie poznámky o spornom zápise k majetku zaradeného do súpisu oddelenej podstaty, ktorým je byt so súpisovou hodnotou 20.000,- Eur z titulu zabezpečovacieho práva, a to záložného práva v prospech D., a.s., IČO: 31 335 004 na zabezpečenie pohľadávky vo výške 20.049,18 Eur ako pohľadávky č. 7 s označením poznámky spornosti v prospech žalobcu, ktorý majetok bol správcom zapísaný ako majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzky úpadcu. Zároveň okresný súd konštatoval, že žalobca podal žalobu ako aktívne vecne legitimovaný podľa .

4. Nespornou skutočnosťou medzi stranami boli účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, prihlásenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa D., a.s. v konkurznom konaní úpadcu, ktorej splnenie zabezpečoval žalobca svojim majetkom, predmetným bytom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva a jeho prechodu na žalobcu v súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou medzi žalobcom ako kupujúcim a úpadcom ako jedným z predávajúcich.

5. Ako spornú skutočnosť okresný súd vyhodnotil výšku pohľadávky zabezpečeného veriteľa D., a.s., ktorá bola prihlásená v konkurznom konaní úpadcu v celkovej sume 20.049,18 Eur, o ktorej žalobca tvrdil čiastočný zánik tejto pohľadávky po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v dôsledku plnenia solidárneho spoludlžníka úpadcu O. C. a vo väzbe na uvedenú spornú skutočnosť, posúdenie výzvy správcu konkurznej podstaty úpadcu adresovanej žalobkyni postupom podľa z hľadiska jej kvalifikovanosti a vyvolaných účinkov predpokladaných zákonnou úpravou, odôvodňujúcich postup žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zápise majetku tretej osoby do súpisu konkurznej podstaty.

6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že základným predpokladom úspešnej vylučovacej žaloby je okrem včasnosti podanej žaloby a aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán aj skutočnosť, že vec, právo alebo iná majetková hodnota bola zapísaná do konkurznej podstaty úpadcu, trvajúce účinky konkurzného konania a skutočnosť, že na základe doplnených dôkazov a podaných vysvetlení žalobcom nebola vec, právo alebo iná majetková hodnota z konkurznej podstaty úpadcu vylúčená.

7. Bolo zrejmé, že k zápisu majetku žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu došlo v súvislosti s prihlásením pohľadávky D. E. E., a.s. v celkovej výške 20.049,18 Eur (prihláška pohľadávky k sp.zn.

pod por. č. 1 - č. l. 161), ktorej právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky je Zmluva o medziúvere č. 0223679006 a stavebnom úvere č. 0223679305 zo dňa 28.11.2008.

8. Prihlasovaná pohľadávka z mimoriadneho medziúveru pozostáva z istiny vo výške 19.981,84 Eur a z úroku z omeškania vo výške 6,29% ročne v celkovej sume 67,34 Eur počítané za obdobie od 1.7.2011 do 20.7.2011 v prihlásenej sume 20.049,18 Eur. Veriteľ si v konkurznom konaní úpadcu prihlásil pohľadávku zabezpečenú záložným právom s dňom vzniku 4.2.2010 na základe Záložnej zmluvy zo dňa 28.1.2010 vloženej do katastra nehnuteľností pod č. V - 129/10. Ako predmet zabezpečovacieho práva Prihláška pohľadávky obsahuje špecifikáciu sporného bytu č. XX, na 9. poschodí, vo vchode č. 2 na ulici H. v N. L., so spoločným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bez pozemku vo výmere 5143/255949.

9. Z obsahu úradného záznamu vyhotoveného v priebehu konania dňa 28.05.2020 (č.l. 129) a aktuálne pripojeného úradného záznamu v deň pojednávania dňa 10.07.2020 (č.l. 160) vyplýva, že pohľadávka veriteľa D. E. E., a.s. vedená v konečnom zozname pohľadávok č. 7 bola prihlásená v celkovej výške 20.049,18 Eur a bola zistená správcom v celej výške, pričom ku dňu rozhodovania súdu k žiadnej zmene výšky prihlásenej pohľadávky nedošlo. Z vykonaných listinných dôkazov teda nesporne vyplývalo, že majetok, ktorý žalobca nesporne nadobudol do vlastníctva uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2011, správca zapísal do konkurznej podstaty úpadcu ako majetok tretej osoby, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa na základe Záložnej zmluvy zo dňa 28.01.2010 (výpis z Obchodného vestníka č. 30/2017 zo dňa 13.02.2017 - č.l. 22 spisu). Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné, že k okamihu rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe účinky konkurzného konania úpadcu C. H., vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. naďalej trvajú a ani na základe podaného vysvetlenia a doplnenia dôkazov žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu majetok žalobcu, sporný byt z konkurznej podstaty úpadcu nevylúčil, a preto správca vyzval žalobcu výzvou zo dňa 18.10.2017 (č.l. 8 spisu) na podanie žaloby na súde proti správcovi. Uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2011, ktorej vklad bol povolený dňa 27.04.2011 pod č. V 502/11, žalobca nadobudol predmet kúpy, byt č. XX na 9. poschodí bytového domu na ulici H. v N. L. s ťarchou vo forme záložného práva v prospech D. E. E., a.s., preto podľa okresného súdu správca postupoval správne, ak majetok tretej osoby zapísal do súpisu v situácii, že žalobca v postavení tretej osoby na základe písomnej výzvy správcu zo dňa 29.12.2016 (č.l. 23 spisu) v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy nezaplatil k rukám správcu sumu zodpovedajúcu sume prihlásenej zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa D. E. E., a.s. vo výške 20.049,18 Eur na účet správcu konkurznej podstaty úpadcu.

10. Nesporné bolo podľa okresného súdu, že ku dňu jeho rozhodovania žalobca záväzok vyplývajúci mu z výzvy zo dňa 29.12.2016 podľa nesplnil.

11. Za takej situácie správca postupoval správne, ak majetok tretej osoby zapísal do súpisu. Pokiaľ žalobca namietol nedostatok kvalifikovanej výzvy opierajúc svoju námietku o nesprávne určenú výšku prihlásenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa, podľa okresného súdu, v predmetnom excindačnom konaní súd nie je oprávnený posudzovať výšku pohľadávky prihláseného veriteľa, čo môže byť predmetom len incidenčného konania na základe účinného popretia prihlásenej pohľadávky. Výzva správcu na zaplatenie zabezpečenej pohľadávky predstavuje hmotnoprávny úkon, v dôsledku ktorého pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok vzniká správcovi právo zapísať majetok tretej osoby do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, ktorého právne účinky sú viazané na doručenie výzvy, teda skutočnosť, že predmetná výzva sa dostane do dispozičnej sféry osoby, ktorej je predmetný právny úkon určený. V akom rozsahu bude pohľadávka prihláseného veriteľa z majetku tretej osoby uspokojená, je vecou speňažovania majetku a rozdelenia výťažku.

12. V podmienkach excindačného konania súd posudzuje len skutočnosť, či pohľadávka zabezpečeného veriteľa bola v konkurznom konaní zistená, a či tretia osoba, ktorá svojim majetkom zabezpečuje uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, zabezpečený záväzok úpadcu v lehote vyplývajúcej z splnila.

13. Zdôraznil okresný súd, že v rámci konania o vylučovacej žalobe nie je oprávnený zasahovať do činnosti správcu a konkurzného súdu posudzovaním oprávnenosti výšky prihlásenej pohľadávky, keďže správca vo vzťahu k špecifikácii pohľadávky zabezpečenej majetkom tretej osoby výlučne vychádza zo zoznamu pohľadávok a ich zistenia. V situácii, že veriteľ prihlásenej pohľadávky v rámci poskytnutej

súčinnosti správcovi v Oznámení zo dňa 22.02.2017 (č.l. 65 spisu) potvrdil aktuálnu výšku svojej prihlásenej pohľadávky vo výške 20.049,18 Eur, správca bol povinný vyzvať tretiu osobu, ktorej majetok zabezpečuje na splnenie tejto pohľadávky na zaplatenie pohľadávky v prihlásenej sume. Ak by napriek uvedenému došlo k vyplateniu pohľadávky veriteľa v rozpore s hmotným právom, žalobca by bol oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia aj v prípade negatívneho výsledku sporu o vylúčenie majetku z oddelenej podstaty úpadcu, ktorý bol získaný z výťažku v rámci speňaženia majetku konkurznej podstaty.

14. K námietke žalobcu, ktorá sa vzťahovala k sume prihlásenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa vo vzťahu k súpisovej hodnote majetku tretej osoby zabezpečujúcej uspokojenie pohľadávky veriteľa, okresný súd konštatoval, že podľa relevantnej právnej úpravy táto úprava explicitne neriešila, či pohľadávku treba splniť v celom rozsahu alebo len v rozsahu, v ktorom možno pohľadávku v konkurze uspokojiť z majetku tretej osoby. Z obsahu zákonnej úpravy je však zrejmé, že výzva správcu reflektuje pohľadávku zabezpečenú svojim majetkom (majetkom tretej osoby). Tým sa tretej osobe poskytuje možnosť, aby pohľadávku za úpadcu splnila, a tým sa vyhla speňaženiu svojho majetku. Prípadný regresný nárok tretej osoby voči úpadcovi z toho, že splnila pohľadávku za úpadcu, prípadne z toho, že došlo k jej uspokojeniu z výťažku zo speňaženia majetku tretej osoby, možno v konkurze uplatniť prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

15. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že správca úpadcu vyzval žalobcu písomne tak na splnenie zabezpečenej pohľadávky, ako aj na podanie vylučovacej žaloby v lehote 30 dní. Správca konkurznej podstaty mal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nielen pri zapísaní majetku do konkurznej podstaty úpadcu, ale aj pri posudzovaní dôvodnosti prihlásených pohľadávok, keďže správca zodpovedá vlastníkovi veci za prípadnú škodu, ktorá by vlastníkovi vznikla neoprávneným zaradením majetku tretej osoby do súpisu, ibaže by správca preukázal, že konal s odbornou starostlivosťou. Napriek uvedenému okresný súd konštatoval, že k okamihu rozhodovania okresného súdu o vylučovacej žalobe nebolo procesnými stranami tvrdené a ani preukázané, že by zabezpečená pohľadávka po vyhlásení konkurzu zanikla, a v dôsledku tejto skutočnosti, že by došlo k zániku záložného práva, ktoré viazne na veci vo vlastníctve žalobcu, ktorou je zabezpečené splnenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, a preto okresný súd dospel k záveru, že ak žalobca na výzvu správcu zabezpečenú pohľadávku nesplnil, zapísanie majetku žalobcu do oddelenej podstaty úpadcu bolo vykonané v súlade s .

16. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa , v spojení s .

17. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o nároku o náhradu trov konania. Namietal žalobca, že napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je daný odvolací dôvod podľa a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku, ktoré neboli uplatnené, čím je daný odvolací dôvod podľa . Žalobca uviedol v odvolaní, že sa domáha vylúčenia bytu ako nezákonne zapísaného do konkurznej podstaty, a to ako jeho vlastník. Poukázal na právnu úpravu v a zároveň zdôraznil, že výzva správcu tretej osobe na zaplatenie pohľadávky zabezpečenej majetkom tretej osoby nebola v súlade s , keďže správca vyzval žalobcu na zaplatenie pohľadávky 20.049,18 Eur, pretože podľa žalobcu v tomto čase takáto pohľadávka neexistovala, keďže čiastočne zanikla splnením solidárne zaviazaným dlžníkom v období po vyhlásení konkurzu. Žalobca mal za to, že preukázal poukážkami o plnení v prospech zabezpečeného veriteľa na pohľadávku, a to sumu na zabezpečenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere v celkovej výške 13.169,94 Eur, a to všetko v období po vyhlásení konkurzu. Vyčítal žalobca okresnému súdu, že otázku zániku pohľadávky, v časti plnenia poskytnutého na tento úver v období po vyhlásení konkurzu vôbec neposudzoval, pričom konštatoval, že nie je oprávnený zasahovať do činnosti správcu a konkurzného súdu posudzovaním oprávnenosti výšky prihlásenej pohľadávky, keďže správca vychádza výlučne zo zoznamu pohľadávok a ich zistenia. Mal za to, že takýto postup mal za následok vadu konania, a to nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu navyše takýto postup bol neopodstatnený a mal za to, že učinená výzva správcom voči tretej osobe sa míňa účelu a zmyslu právnej normy. Výzva správcu podľa musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti. Ak výzva

správcu nekorešpondovala so skutkovým stavom, tak potom ju nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu v súlade so zákonom a nevzniklo oprávnenie správcu zapísať majetok žalobkyne do podstaty úpadcu.

18. V odvolaní žalobca uviedol, že pokiaľ prihlásená pohľadávka ku dňu vyhlásenia konkurzu bola 20.049,18 Eur a žalobca „súdu preukázal, že v období po vyhlásení konkurzu ku dňu doručenia výzvy správkyne žalobcu (r. 2016) sa na danú (jednu a tú istú) pohľadávku plnilo 9.262,44 Eur, bolo povinnosťou súdu zisťovať, či výzva správkyne obsahovala skutočne výzvu na zaplatenie pohľadávky úpadcu“. Ak okresný súd neposúdil, že došlo k čiastočnému zániku pohľadávky, tak potom okresný súd vec nesprávne právne posúdil.

19. Poukázal žalobca v odvolaní na veta prvá s argumentáciou, že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a týkajú sa majetku podliehajúcemu konkurzu, sa považujú za splatné. Mal za to, že úprava je v tomto smere jednoznačná. Podľa žalobcu sa úver ako aj medziúver stali splatnými, a to okamihom vyhlásenia konkurzu, zákonné ustanovenie o splatnosti záväzkov obsiahnuté v sa uplatňuje bez výnimky. Zabezpečený veriteľ prihlásil svoju pohľadávku vo výške 20.049,18 Eur, ktorá suma pozostávala zo sumy 19.981,84 Eur na istine a 67,34 Eur na úrokoch z omeškania. Žalobca mal za to, že pohľadávka v takomto rozsahu už neexistovala. Pre účely posúdenia zániku záväzku, jeho splnením je bezpredmetné, kto tento záväzok po vyhlásení konkurzu spláca, resp. že záväzok splnil spoludlžník. Plnením jedného zo spoludlžníkov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných voči veriteľovi. V rozsahu plnenia poskytnutého na dlh niektorým z ostatných solidárnych dlžníkov zaniká pohľadávka prihlásená do konkurzu. Odvolateľ konštatoval, že je zrejmé, že výzva správcu nebola výzvou kvalifikovanou a nevyvolala účinky predpokladané .

20. Zároveň vyčítal v odvolaní žalobca okresnému súdu postup, ktorým zamietol návrh na vykonanie dokazovania, v rovine žalobcom tvrdenej „...neustále sa meniacej výšky pohľadávky“ s poukazom na .

21. Podľa odvolateľa neobstálo ani tvrdenie okresného súdu v odseku 47. napadnutého rozsudku, s poukazom na nové skutočnosti, pre ktoré zistený skutkový stav neobstojí, pričom poukazoval na výšku zostatku pohľadávky, ktorá sa v priebehu konania podľa žalobcu stále menila. Zdôraznil, že po vyhlásení rozsudku v júli a v auguste 2020 ako aj mimoriadnou splátkou v júli 2020 došlo podľa presvedčenia žalobcu k úplnému zániku prihlásenej pohľadávky veriteľa voči prihlásenej sume 20.049,18 Eur, ak bolo plnené 21.073,59 Eur s poukazom na a zdôraznil v odvolaní zánik zabezpečenej pohľadávky splnením, v dôsledku ktorého splnenia bol povinný správca označený majetok v petite žaloby vylúčiť.

22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 19.8.2020, ktorý nesúhlasil s podaným odvolaním, mal za to, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. V zmysle úverovej zmluvy, na základe ktorej si zabezpečený veriteľ prihlásil zabezpečenú pohľadávku, slúžia úhrady na konto medziúveru na úhradu úrokov a poplatkov za poistenie, na úhrady na konto sporenia na nasporenie sumy dostatočnej na pridelenie cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo splátok poukazovaných žalobcom po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu na konto medziúveru dochádzalo k uhrádzaniu príslušenstva pohľadávky, pričom plnenie tohto príslušenstva je záväzkom spoludlžníka v zmysle úverovej zmluvy. Úhrady presahujúce rozsah príslušenstva sú v zmysle podmienok úverovej zmluvy poukazované na konto stavebného sporenia. Nasporenú sumu na konte stavebného sporenia nie je možné započítať na čiastočné splnenie dlhu z medziúveru v zmysle . Ak aj teda žalobca naďalej uhrádzal splátky z úverovej zmluvy, tieto boli v zmysle úverovej zmluvy započítané na príslušenstvo pohľadávky poukazované na konto stavebného sporenia a z tohto dôvodu nedošlo k zníženiu pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty postupoval riadne a súladne so zákonom, keď vyzval žalobcu na úhradu prihlásenej zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola v celom rozsahu zistená pôvodným správcom konkurznej podstaty. Zároveň veriteľ zodpovedá za výšku prihlásenej pohľadávky a v prípade, že by došlo k jej zániku, čo i len čiastočnému, je povinný zobrať prihlásenú pohľadávku v tejto časti späť. Nakoľko bola pohľadávka riadne zistená, je jej výška v konkurze pre správcu záväzná a správca ani nemohol vykonať výzvu na inú sumu ako na sumu rovnajúcu sa zistenej výške pohľadávky. Žalobca síce tvrdil, že z jeho úhrad muselo dôjsť k zníženiu pohľadávky, avšak toto bolo jasne odôvodnené už v prvoinštančnom konaní.

23. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Poukázal na to, že žalovaný uvádza argumentáciu len takú, aká sa mu hodí a ignoruje ostatné ustanovenia , najmä tie, ktoré upravujú následky vyhlásenia konkurzu na záväzky dlžníkov, resp. na pohľadávky veriteľov v celej šírke zákonom stanovených a upravených účinkov. Podľa žalobcu nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že príslušenstvo pohľadávky nebolo do konkurzu prihlásené. Z prihlášky veriteľa D., a.s. založenej v spise je zrejmé, že veriteľ D., a.s. si do konkurzu prihlásil istinu 19.981,84 Eur a zároveň aj úrok vo výške 67,34 Eur za obdobie od 01.07.2011 do 20.07.2011. Mal za to, že prihláška je zmätočná, odhliadnuc od zmätočnosti bolo zrejmé, že veriteľ D., a.s. si do konkurzu prihlásil aj príslušenstvo, a teda je nesprávne a nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že príslušenstvo nebolo predmetom prihlášky. Po vyhlásení konkurzu spoludlžník úver splácal, čo je nepochybné. Tieto platby mali byť v zmysle solidarity záväzku poukazované aj na úhradu prihlásenej pohľadávky. Mal za to, že argumentácia žalovaného „postráda vysporiadanie sa s podstatným aspektom “. Opätovne zopakoval argumentáciu veta prvá . Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a týkajú sa majetku podliehajúceho konkurzu, sa považujú za splatné. Splatnosť sa považuje bez výnimky, bez ohľadu na charakter, či typ úverového produktu, z ktorého záväzok vznikol. V priebehu konkurzu došlo nielen k postupnému zníženiu prihlásenej pohľadávky veriteľa D., a.s. ale ako bolo zdokladované v odvolaní, došlo už k úplnému zániku prihlásenej pohľadávky. Žiadal, aby informáciu s podrobným rozpisom platieb prichádzajúcich na úver a medziúver po vyhlásení konkurzu vyžiadal odvolací súd (č.l. 210 spisu). Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a prejednanie veci.

24. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 16.11.2020, ktorý zotrval na stanovisku, že nie je daný dôvod pre vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, nakoľko žalobca nevyužil zákonný aspekt pre nezapísanie tohto majetku do konkurznej podstaty a preukázateľne nedošlo k zániku pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Poukázal na to, že sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, keď ide o excindačné konanie, nie je priestor pre skúmanie pohľadávky, ale ide o konanie, ktorého predmetom je určenie, či majetok spadá do konkurznej podstaty.

25. K dátumu 30.4.2021 bolo doručené zo strany žalobcu podanie označené ako Doplnenie podkladov k odvolaniu, ktoré je zo dňa 28.4.2021. Poukázal na to žalobca, že aj po podaní odvolania naďalej uhrádza splátky veriteľovi D., a.s., pričom veriteľ naďalej nezohľadňuje zrealizované úhrady na pohľadávku prihlásenú do konkurzu. Pripojil doklady o úhrade ďalších splátok po podaní odvolania za obdobie od 9/2020 do 4/2021. Mal za to, že pohľadávka prihlásená do konkurzu vo výške 20.049,18 Eur bola uhradená plneniami poskytovanými solidárnym dlžníkom z obdobia po vyhlásení konkurzu a zanikla v celom rozsahu. Takéto odpočítanie časti poukazovaných splátok na poistenie poplatky za vedenie účtu, zrážkovú daň, je nad rámec povinností, nakoľko pohľadávka prihlásená do konkurzu už nemôže narastať ani veriteľ nemôže požadovať poplatky za vedenie účtu po vyhlásení konkurzu. Ak teda spoludlžník plnil na pohľadávku po vyhlásení konkurzu do doručenia výzvy sumu 9.262,44 Eur a „k dnešnému dňu“ plnil v rozsahu prevyšujúcom celkovú výšku prihlásenej pohľadávky, tak zanikla prihlásená pohľadávka veriteľa D., a.s., v celej výške splnením. V rozsahu plnenia poskytnutého na dlh niektorého z ostatných solidárnych dlžníkov zaniká aj pohľadávka prihlásená do konkurzu.

26. Podanie žalovaného zo dňa 16.11.2020 (č.l. 218 spisu) bolo doručené žalobcovi len na vedomie.

27. Podanie žalobcu označené ako Doplnenie podkladov k odvolaniu bolo doručené len na vedomie žalovanému.

28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach , bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -242 zo dňa 19.10.2021 s tým, že podľa bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho

vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.10.2021, na základe čoho boli splnené v zmysle , podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

30. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany/útoku, ktoré neboli uplatnené.

33. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

35. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

36. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

37. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

38. Primárne krajský súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý namietal, že rozhodnutie okresného súdu má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako i to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, útoku, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalobcu bolo potom potrebné vyjadriť sa, či krajský súd bol viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, za aplikácie a či v zmysle odvolacieho dôvodu žalobcu tu neboli ďalšie prostriedky, o ktorých žalobca tvrdil, že neboli uplatnené, hoci boli prípustné, v zmysle . Krajský súd sa primárne oboznámil s postupom konania pred okresným súdom a zistil, že z obsahu zápisnice spísanej Okresným súdom v Žiline v oddelení 10Cb dňa 10.7.2020 (č.l. 162 spisu) nevyplývajú žiadne návrhy zo strany žalobcu na vykonanie dokazovania, o ktorých by okresným súdom nebolo rozhodnuté. Pokiaľ žalobca navrhol dokazovanie, tak uviedol, aby okresný súd „od zabezpečeného veriteľa vyžiadal danú informáciu, posúdil tú skutočnosť, že výška

pohľadávky, ktorá bola uvedená vo výzve z decembra 2016 nebola v súlade s reálnym stavom a výškou zostatku vlastne predmetnej pohľadávky k danému obdobiu“ (č.l. 165 spisu). Pred vyhlásením uznesenia okresným súdom, ktorým sa vyhlásilo dokazovanie za skončené, neboli označené žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by žalobca žiadal vo veci vykonať. Právny zástupca žalobcu podľa obsahu predmetnej zápisnice, tak ako to vyplýva z č.l. 166 spisu, teda v rámci záverečného prednesu neuviedol, neoznačil konkrétne navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pred skončením dokazovania, ktoré považoval za potrebné v spore vykonať (a ktoré by neboli okresným súdom vykonané).

39. Pre rozhodnutie sporu bolo určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. Poukazuje odvolací súd na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24.6.2010 a sp.zn. z 31.5.2010 a konštatuje, že nie je možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Tento mal v rámci celého prvoinštančného konania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov na preukázanie svojho nároku uplatneného žalobou i na preukázanie jej dôvodnosti. To, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie nároku uplatneného žalobou, ktorá bola zamietnutá, teda, že žalobca v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Poukázaním na Nález Ústavného súdu SR č.k. -30 zo dňa 26.11.2012 odvolací súd uvádza, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá znemožnila žalobcovi ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani nebola zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov, súčasne nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vo vzťahu k právu žalobcu na označovanie/navrhovanie dôkazov, ktoré bolo v konaní zrealizované, odvolací súd zdôraznil, že v konečnom dôsledku je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná.

40. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa v dostatočnom rozsahu vyjadril ku zistenému skutkovému stavu, vyjadril právne závery a jeho odôvodnenie spĺňalo zákonné náležitosti , pretože jasným a zrozumiteľným spôsobom boli vyjadrené skutkové ako aj právne závery. Nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku nereagoval na všetky okolnosti predostreté žalobcom, keď sa osobitne nezaoberal otázkou výšky pohľadávky. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že z rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd ako spornú skutočnosť označil výšku pohľadávky zabezpečenej veriteľom D. a.s., ktorá bola prihlásená v konkurznom konaní úpadcu v celkovej výške 20.049,18 Eur, pričom žalobca tvrdil čiastočný zánik tejto pohľadávky po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu v dôsledku plnenia solidárneho dlžníka úpadcu, a to v súvislosti s posúdením výzvy správcu konkurznej podstaty úpadcu adresovanej žalobcovi v zmysle , a to z dôvodov posúdenia jej kvalifikovanosti a vyvolaných účinkov, ktoré prezumuje zákonná úprava, na ktorú následne viaže vyhodnotenie postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného) pri zápise majetku tretej osoby do súpisu konkurznej podstaty. Odvolací súd považuje za vecne správny postup a závery okresného súdu tak, ako sú uvedené v ods. 40. napadnutého rozsudku, vo vzťahu k uvedenej výške 19.981,84 Eur a úroku z omeškania vo výške 6,29 % ročne v celkovej sume 67,34 Eur. Je zrejmé, že základom záverov okresného súdu v tomto smere bolo aj vyhotovenie úradného záznamu v priebehu konania, a to dňa 28.5.2020 (č.l. 129 spisu) a v deň pojednávania pripojeného úradného záznamu zo dňa 10.7.2020 (č.l. 160 spisu) v rovine pohľadávky veriteľa D. E. E. a.s., ktorá je vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 7 a ktorá bola prihlásená v celkovej výške 20.049,18 Eur a bola zistená správcom v celej výške, pričom ku dňu rozhodovania okresného súdu, teda ku dňu 10. júla 2020 k žiadnej zmene výšky prihlásenej pohľadávky nedošlo. Bolo teda podľa okresného súdu zrejmé, že majetok, ktorý nadobudol žalobca do vlastníctva, v dôsledku uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2011, ktorý správca zapísal do konkurznej podstaty úpadcu ako majetok tretej osoby, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, na základe Záložnej zmluvy zo dňa 28.1.2010 (výpis z Obchodného vestníka č. 30/2017 zo dňa 13.2.2017 č.l. 22 spisu) nebolo možné považovať ako sporné skutočnosti. Tiež bolo tak pre krajský súd ako aj pre okresný súd rozhodné, že k okamihu rozhodnutia okresného súdu o vylučovacej žalobe, účinky konkurzného konania úpadcu C. H., vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , naďalej trvajú a na základe podaného vysvetlenia a doplnenia dôkazov žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu majetok žalobcu sporný byt z konkurznej podstaty úpadcu nevylúčil, a preto správca vyzval žalobcu výzvou zo dňa 18.10.2017 (č.l. 8 spisu) na podanie žaloby na súd proti správcovi.

41. Tak ako pripomenul okresný súd, tak pripomína i odvolací súd na tomto mieste, že konkurzná podstata zahŕňa okrem majetku, ktorý patrí úpadcovi tiež majetok tretích osôb, ktorým tieto osoby zabezpečili splnenie záväzku. Takýmto majetkom bola predmetná nehnuteľnosť - byt č. XX na 9 poschodí bytového domu na ulici H. v N. L. s ťarchou vo forme záložného práva v prospech D. E. E. a.s. Ak správca tento majetok tretej osoby zapísal do súpisu v situácii, že žalobca do 30-dní od doručenia výzvy žalovaného nezaplatil sumu zodpovedajúcu prihlásenej zabezpečenej pohľadávke zabezpečeného veriteľa vo výške 20.049,18 Eur na účet správcu konkurznej podstaty úpadcu, tak potom tento majetok mohol byť speňažený podľa . Zodpovedajúcu úpravu okresný súd nielen uviedol v napadnutom rozsudku, ale ju i citoval. Ak na základe výzvy žalobca neplnil, tak správca nemal inú možnosť, len majetok tretej osoby zapísať do súpisu.

42. Pokiaľ v odvolaní žalobca namietal nesprávnosť predmetnej výzvy správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorú nesprávnosť vyvodzoval z tvrdených čiastočných úhrad zo strany p. O. C., o ktorých prikladal i doklady, tak v tejto rovine bol potom relevantný záver okresného súdu, ktorý si osvojil i odvolací súd, a to ak zabezpečený veriteľ prihlásenej pohľadávky v rámci poskytnutej súčinnosti správcovi v Oznámení zo dňa 22.2.2017 (č.l. 65 spisu) potvrdil aktuálnu výšku svojej prihlásenej pohľadávky v sume 20.049,18 Eur, tak správca bol povinný vyzvať tretiu osobu, ktorej majetok zabezpečuje splnenie tejto pohľadávky, na zaplatenie pohľadávky v uvedenej prihlásenej sume. V tomto smere opätovne, tak ako okresný súd citoval vo svojom napadnutom rozsudku , , (ods. 31 napadnutého rozsudku okresného súdu) predtým, ako správca zapíše majetok tretej osoby, zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30-dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu. Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu, môže správca speňažiť podľa tohto zákona (rozumej ), správca pritom koná v mene tejto osoby. Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu. Je namieste pripomenúť, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu na správcu. Správca pritom koná v mene a na účet úpadcu, pričom je potrebné pripomenúť, že pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe, ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa splnenie dostane správcovi. V tomto smere bola zabezpečeným veriteľom prihlásená pohľadávka a z obsahu spisového materiálu, tak ako okresný súd v konečnom dôsledku i konštatoval vo svojom rozsudku, ku dňu pojednávania 10.7.2020 (č.l. 160 spisu) bola pohľadávka veriteľa D. E. E. a.s. vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 7. a bola prihlásená v celkovej výške 20.049,18 Eur, pričom správcom konkurznej podstaty bola zistená v celej výške a ku dňu rozhodovania okresného súdu k žiadnej zmene výšky prihlásenej pohľadávky nedošlo. Mal za to odvolací súd, že vykonané dokazovanie okresným súdom v tejto rovine bolo dostatočné a argumentácia žalobcu s poukazom na listinné dôkazy o úhradách, tak ako boli produkované v prvoinštančnom konaní, nepreukazovali plnenie v čase po vyhlásení konkurzu na úpadcu správcovi konkurznej podstaty úpadcu (len pre úplnosť a nad rámec ). V konečnom dôsledku nemožno prehliadnuť, že žalobca ani netvrdil, že uskutočnil úhradu správcovi konkurznej podstaty úpadcu, táto úhrada mala byť konaná spoludlžníkom, ale tvrdil a preukazoval úhradu zabezpečenému veriteľovi.

43. Odvolací súd konštatuje, že ak tvrdil žalobca zánik pohľadávky zabezpečenej majetkom tretej osoby, tak v zmysle právnej úpravy, na ktorú poukázal už okresný súd vo svojom rozhodnutí, nepreukázal rozhodné skutočnosti, ktoré by postup správcu konkurznej podstaty úpadcu cez úpravu v , , , keď zapísal majetok tretej osoby do súpisu, bolo možné vyhodnotiť ako nezákonný. V tejto rovine poukazoval žalobca na úhrady veriteľovi a nie správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Preto podľa odvolacieho súdu zostáva bez bližšieho zdôvodnenia zo strany žalobcu, a to za situácie ním tvrdeného zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom vo vzťahu k dokladom o tvrdenom čiastočnom zániku prihlásenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa ako i argumentácie žalobcu, že pre účely posúdenia zániku záväzku jeho splnením je bezpredmetné, kto tento záväzok po vyhlásení konkurzu spláca, resp. že záväzok vo výške 13.169,94 Eur splnil spoludlžník (č.l. 20 spisu), že z uvedených tvrdení žalobcu vo vyjadrení zo dňa 7.2.2019 (č.l. 19 a nasl. spisu) nie je možné odvolacím súdom potom konštatovať zákonný postup v zmysle , ale ani iných ustanovení , s dôrazom na skutočnosť, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa podlieha režimu konkurzného práva. Bez ďalšieho

potom zostávajú zo strany žalobcu predložené listinné dôkazy k odvolaniu, ktoré neboli predložené do štádia rozhodnutia okresného súdu, ktoré odvolací súd mohol vyhodnotiť len ako novoty, ide o listiny, pripojené k odvolaniu s označením žalobcu 01/2019-04/2019, ktoré sú v spise na č.l. 191, 191 rub spisu, č.l. 192, ktoré dátumovo (vynímajúc na č.l. 192 tú s dátumom 08/2020) neboli produkované žalobcom do rozhodnutia súdom prvého stupňa. Poukazuje odvolací súd na úpravu , ktorú považuje za podstatné na tomto mieste i citovať.

44. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

45. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesného útoku žalobca ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie. Išlo o produkovanie listinných dôkazov, tak ako sú uvedené na č.l. 191, čl. 191 rub spisu, čl. 192 spisu, keďže tieto neboli produkované v relevantnom štádiu prvoinštančného konania, preto zostali bez vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré je ovládané systémom neúplnej apelácie. Poukazuje v tomto smere odvolací súd na poučenie (č.l. 132 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 133 spisu). Žalobca netvrdil, nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy, týkajúce sa uvedenej novej argumentácie nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia, ale aj roviny skutkovej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd zaujal stanovisko, s ktorým odvolací súd súhlasí, že v rámci konania o vylučovacej žalobe súd nie je oprávnený zasahovať do činnosti správcu a konkurzného súdu posudzovaním oprávnenosti výšky prihlásenej pohľadávky, čo viedlo krajský súd k záveru, že nebol priestor na procesný postup cez vo vzťahu k časti uvedenej na č.l. 192 s dátumovým označením 08/2020 (v ostatnom vykazujúca zhodu) s ostatnými listinami na č.l. 191, 191 rub spisu, 192 spisu).

46. Pokiaľ bolo žalobcom doručené dňa 30.4.2021 podanie označené ako Doplnenie podkladov k odvolaniu, tak odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že odvolacie konanie v časti odvolacích dôvodov v zmysle úpravy je upravované tak, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pripomína odvolací súd, že zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach, lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, t.j. iniciované opravného konania, ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania, určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody ani navrhované dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd potom už len nad rámec odvolacích dôvodov a napriek záveru, že nemohol na uvedené dôkazy prihliadať, konštatuje že tieto(doručené odvolaciemu súdu po uplynutí odvolacej lehoty) vykazujú znaky podobnosti, ako tie, ktoré boli žalobcom produkované v prvoinštančnom konaní (č.l. 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39 spisu), avšak s iným dátumom, viažucim sa na čas výlučne po rozhodnutí súdom prvej inštancie. K takým listinným dôkazom, ktoré boli produkované žalobcom v relevantnom štádiu konania, ktoré majú dátum do rozhodnutia okresným súdom), sa opätovne uvádza, že boli predmetom posúdenia okresným súdom. V súvislosti s vyhodnotením plynutia odvolacej lehoty, odvolací súd poukazuje na č.l. 186 spisu, na ktorom je doručenka, preukazujúca doručenie rozsudku žalobcovi na adresu jeho právnej zástupkyne, a to 21.8.2020. K odoslaniu odvolania zo strany žalobcu, a to prostredníctvom jeho právnej zástupkyne došlo dňa 4.9.2020. K doručeniu podania, ktoré bolo označené ako Doplnenie podkladov žalobcu k odvolaniu zo strany žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 229 spisu) došlo dňa 30.4.2021, pričom čas odoslania zásielky bol 29.4.2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd potom konštatoval, že podanie doručené odvolaciemu súdu dňa 30.4.2021 pod označením Doplnenie podkladov k odvolaniu, bolo doručené po uplynutí odvolacej lehoty. Odvolacia lehota, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozsudku žalobcovi na adresu právneho zástupcu, keď k doručeniu došlo dňa 21.8.2020, začala plynúť dňom 22.8.2020 a uplynula dňa 07.09.2020. Ak žalobca v podanom odvolaní zotrval na argumentácii, že výzva správcu podľa §

79 nekorešpondovala so skutkovým stavom s poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom produkované v relevantnom štádiu prvoinštančného konania, najmä na listinné dôkazy na č.l. 31, 32, 33, 34, 36, 37, 38, 39 spisu, tak odvolací súd akcentuje, že sa stotožnil so záverom konštatovaným okresným súdom v tejto rovine najmä v ods. 45. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého okresný súd v prejednávanej veci nie je oprávnený zasahovať do činnosti správcu a konkurzného súdu, posudzovaním oprávnenosti výšky prihlásenej pohľadávky, v spojení s odkazom okresného súdu na úradné záznamy vyhotovené v priebehu konania dňa 28.5.2020 ako i v deň pojednávania zo dňa 10.7.2020 (č.l. 160 spisu), z ktorých vyplýva, že pohľadávka veriteľa D. E. E. a.s. vedená v konečnom zozname pohľadávok pod č. 7 bola prihlásená v celkovej výške 20.049,18 Eur a bola zistená správcom v celej výške, pričom ku dňu rozhodovania okresného súdu k žiadnej zmene výšky prihlásenej pohľadávky nedošlo. K uvedenému pristupujú potom i skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov, tak ako sú na č.l. 30 a nasl. spisu, z ktorých vyplýva, že bolo poskytované plnenie O. C. D. E. E., a.s., v rôznych sumách prevažne však v sume 155,37 Eur. Ak potom okresný súd konštatoval v napadnutom rozsudku v ods. 46., že z obsahu zákonnej úpravy je zrejmé, že výzva správcu reflektuje pohľadávku zabezpečenú majetkom, čím sa tretej osobe poskytuje možnosť, aby pohľadávku za úpadcu splnila a vyhla sa speňažovaniu svojho majetku, tak s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil. Prípadný regresný nárok tretej osoby voči úpadcovi z toho, že splnila pohľadávku za úpadcu, prípadne z toho, že došlo k uspokojeniu z výťažku zo speňaženia majetku tretej osoby, možno v konkurze uplatniť prihláškou ako podmienenú. Z listinných dôkazov vyplývajúcich zo spisu potom nie je možné konštatovať, že žalobca, ktorého majetok zabezpečoval uspokojenie pohľadávky veriteľa predmetnú pohľadávku vyplatil, teda postup správcu, ktorý zapísal jeho majetok bol v súlade s . Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ak z poštových poukážok predkladaných žalobcom vyplýva p. O. C. a platby sú adresované D. E. E. a.s., tak je namieste záver, že ani jedna z týchto uvedených osôb nie je účastníkom predmetného sporového konania, ktoré je návrhovým konaním a začína podaním žaloby a ani splnenie záväzku za úpadcu v zmysle a ani správcovi úpadcu.

47. Pre komplexnosť posúdenia odvolací súd považuje za podstatné uviesť v hypotetickej rovine, že zostal nezodpovedaný v rámci procesného útoku žalobcu vplyv prípadného zosplatnenia úveru v dôsledku vyhlásenia konkurzu s poukazom na okresným súdom aplikovaný . Ak okresný súd konštatoval, že v excindačnom konaní sa posudzuje skutočnosť, či bola pohľadávka v konkurznom konaní zabezpečeného veriteľa zistená a či tretia osoba, ktorá svojím majetkom zabezpečuje uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, zabezpečený záväzok úpadcu v lehote vyplývajúcej z splnila, tak odvolací súd nemal priestor na odklon, na základe odvolacej argumentácie žalobcu, od záverov okresného súdu. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nemal priestor v rámci excindačnej žaloby sa zaoberať otázkou výšky pohľadávky, ak predmetná pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty zistená, o čom svedčia úradné záznamy v spisovom materiáli. Ak žalobca uviedol v odvolaní argumentáciu, že pre účely posúdenia zániku záväzku jeho splnením je bezpredmetné, kto tento záväzok po vyhlásení konkurzu spláca, resp. že záväzok splnil spoludlžník, tak nezodpovedané zo strany žalobcu potom zostalo, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca koná v mene a na účet úpadcu, pričom pohľadávky, ktoré podliehajú konkurzu, sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi a ak dlžník napriek tomu svoj záväzok splní inej osobe ako správcovi, tak záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane ku správcovi. Žalobca netvrdil v konaní, že spoludlžník plnil správcovi a ani, že tretia osoba v zmysle plnila správcovi úpadcovi. V tomto smere potom bez akejkoľvek relevancie zostávajú ďalšie tvrdenia v argumentácii, že záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky, ak nebolo preukázané, že došlo k jej splneniu a tak isto nebolo možné ako relevantné vyhodnotiť tvrdenie žalobcu spojené s poukazom na , ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu, keďže k momentu rozhodovania okresného súdu nebolo preukázané v zmysle , že tretia osoba na výzvu správcu úpadcu záväzok za úpadcu splnila a ani nebol preukázaný zánik zabezpečenej pohľadávky.

48. Na základe dôkazov vykonaných pred okresným súdom nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ sa konštatovalo, že žalobca nepreukázal, že ako osoba, ktorá svojím majetkom zabezpečuje uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa zabezpečený záväzok úpadcu v lehote vyplývajúcej z § 79 ods. 1ZKR splnil s dôrazom na skutočnosť, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa bola v konkurznom konaní zistená. Z tohto dôvodu potom v súdnom konaní nebolo možné prihliadnuť na

uplatnené práva v rovine útoku žalobcu uvádzaného v odvolaní. Krajský súd považoval za podstatné zodpovedať na kľúčové odvolacie otázky sporu, stotožnil sa so závermi okresného súdu cez úpravu v , a v podrobnostiach ako i v otázkach, na ktoré odvolací súd v tomto rozhodnutí nereagoval odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

49. Okresným súdom prijaté skutkové závery mali podľa odvolacieho súdu základ v logickej úvahe konajúceho súdu, jeho zhodnotenia mali racionálny základ, pretože vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. V odvolaní neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách, preto odvolací súd nepodrobil osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol závislý od výroku vo veci samej.

50. Krajský súd poukazuje na to, že rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo ustálené a ak krajský súd pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho rozvedie vlastnú argumentáciu na potvrdenie tejto vecnej správnosti, tak neporušuje týmto postupom zákon ani práva sporových strán (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ).

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.