Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-58-2003.pdf
PDF · 128.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/58/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E. X, F., G., 2. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. street XX, C. K. L., G. 3. M. A., C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX A. N., O. B. J., D. XXXXX, P. 4. G. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, Q. M., A. L., G., 5. I. K., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XX, Q. M., A. L., G., 6. L. J., C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R. R., E. I., G., 7. Q. S., C. O., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX O. P. R., B. XXXXX, B., P., žalobkyne v 1., 2., 4., 5., 6. a 7. rade zastúpené: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5 proti žalovanému: D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., F. X, zastúpenému: Mgr. Monika Dunčáková, advokátka, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie sumy 1.094,68 EUR ( 32.978,40 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcov v 1., 2., 4., 5. a 6. rade zamieta.
II. Nárok žalobcov v 3. a 7. rade vylučuje na samostatné konanie.
III. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %.
IV. Priznáva štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia, pôvodne 1. A. B., 2. U. I., 3. T. A., 4. I. O. ( T.), 5. L. J., 6. Q. S. sa žalobou, doručenou súdu dňa 3.4.2003 domáhali, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných 1. D. M. a 2. F. M. zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 50.370,40 SK s 18 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, titulom dlhu na nájomnom a úhrad spojených s užívaním bytu, vrátane nedoplatku na vodnom, ako aj dlhu na poistnom za bytový dom a príspevku na opravu vodovodnej a kanalizačnej prípojky. 2. Prvý krát vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k.21 C 58/2003-381 zo dňa 24.10.2007 tak, že zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 32.978,40 Sk (1.094,68 EUR) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2003 až do zaplatenia, v prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie sumy 17.392 Sk (577,31 EUR) žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol a tiež celú žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol. 3. Prvý (vyhovujúci) výrok citovaného rozsudku bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.5 Co 96/2008-422 zo dňa 9.6.2008 a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok citovaného rozsudku, ktorými súd v prevyšujúcom rozsahu žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol a tiež výrok, ktorým celú žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, neboli napadnuté odvolaním a teda, nadobudli právoplatnosť.
4. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom ďalšieho konania ostal nárok žalobcov na zaplatenie sumy 32.978,40 Sk (1.094,68 EUR) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2003 až do zaplatenia a to len voči žalovanému v 1.rade (D. M.). 5. Druhý krát vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k.21 C 58/2003-450 zo dňa 26.5.2009, ktorým žalobu zamietol. 6. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.5 Co 362/2009-469 zo dňa 9.11.2009 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok bol zrušený pre nepreskúmateľnosť. 7. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom ďalšieho konania naďalej ostal nárok žalobcov na zaplatenie sumy 32.978,40 Sk (1.094,68 EUR) so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2003 až do zaplatenia a to len voči žalovanému v 1.rade (D. M.). 8. Uplatnená suma 32.978,40 Sk (1.094,68 EUR) v zmysle skutkového zdôvodnenia žaloby pozostáva:
- zo sumy 861 Sk (28,58 EUR) titulom nájomného a preddavkov na úhrady spojené s užívaním bytu za mesiac júl 2000
- zo sumy 2.782,40 Sk (92,36 EUR) titulom nedoplatku na vodnom a stočnom za obdobie od augusta 2000 do februára 2001 v zmysle vyúčtovania zo dňa 17.9.2001
- zo sumy 29.335 Sk (973,74 EUR) titulom nájomného a preddavkov na úhrady spojené s užívaním bytu za mesiace marec 2001 až december 2001.
9. Žalobcovia žalobu zdôvodňovali skutočnosťami, že sú ( v rozhodnom čase boli) podielovými spoluvlastníkmi bytu č.10 (resp.9), nachádzajúceho sa v bytovom dome na A. P.XX súp.č.XXXX, stojaceho na parcele č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1018 m2, vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, zapísaného na LV č.XXXXX, katastrálne územie R. A., obec T. – R. A.. Žalovanému byt prenajali na základe zmluvy o nájme s účinnosťou od 1.4.2000. Žalovaný mal na základe zmluvy o nájme v období od 1.4.2000 do 1.3.2001 platiť dojednané nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním vo výške 861 Sk mesačne, v období od 1.3.2001 do 31.8.2001 podľa predpisu zo dňa 19.4.2001 vo výške 2.555 Sk a v období od 1.9.2001 podľa predpisu zo dňa 17.9.2001 vo výške 5.006 Sk. Za obdobie od marca 2001 do decembra 2001 mal žalovaný uhradiť spolu 35.354 Sk, pričom uhradil len sumu 6.017 Sk (dňa 4.4.2001 sumu 1.167 Sk, dňa 8.8.2001 2.500 Sk, dňa 7.9.2001 sumu 470 Sk, dňa 28.9.2001 sumu 470 Sk a dňa 25.1.2002 3 krát sumu 470 Sk, t.j. 1.410 Sk. 10. Žalovaný nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že splnil celú peňažnú povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o nájme. Namietal, že žalobcovia sa nemôžu domáhať zaplatenia zálohových (preddavkových) platieb za plnenia spojené s užívaním bytu, ak už bolo vykonané vyúčtovanie a teda, môžu sa domáhať len zaplatenia nedoplatku z vyúčtovania. Ďalej namietal, že žalobcovia nemohli platne jednostranným úkonom zvýšiť nájomné, dojednané v písomnej zmluve o nájme. Žalovaný ďalej namietal, že pre zhoršené podmienky užívania bytu a teda, že nemohol riadne užívať predmet nájmu ( od marca 2001 netiekla voda), si niekoľko krát uplatnil voči žalobcom nárok na zľavu z nájomného ako aj úhrad za plnenia spojené s užívaním. Žalovaný si taktiež uplatnil započítací prejav voči nároku žalobcov titulom vynaložených investícií. Tento nárok bol predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15 C 1377/2001. Napokon namietal, že žalobcovia nerozlišujú medzi právnym vzťahom vlastník bytu – nájomca bytu a vlastníci bytu – spoločenstvo vlastníkov bytov. Vo vzťahu k otázke platnosti nájomnej zmluvy poukázal na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 35 C 178/2006 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, v ktorom sa ako predbežná otázka riešila platnosť predmetnej zmluvy. 11. Po začatí konania umreli traja pôvodní žalobcovia; žalobca v 2.rade I. U. (dňa 31.7.2012), žalobca v 3.rade T. A. (dňa 5.10.2015) a žalobkyňa v 4. rade I. O. (dňa 5.11.2012). Uznesením č.k.21 C 58/2003-886 zo dňa 11.12.2017 a uznesením č.k. 21 C 58/2003-903 zo dňa 4.4.2018 súd rozhodol, že bude v konaní pokračovať s právnymi nástupcami po zomrelom žalobcovi v 2. rade - H. I. a po zomrelej žalobkyni v 4.rade - G. K. a I. K.. Právna zástupkyňa pôvodných (zomrelých) žalobcov predložila plnú moc aj na zastupovanie týchto právnych nástupcov. Čo sa týka právnej nástupkyne po zomrelom pôvodnom žalobcovi v 3.rade T. A., touto sa na základe Osvedčenia o dedičstve, vydaného JUDr. Gabrielom Drgoňom, notárom pod sp.zn. 14 D 406/2015, Dnot. 164/2015 zo dňa 8.2.2016 stala jeho manželka M. A.. Vo vzťahu k nej JUDr. Danica Holováčová plnú moc na zastupovanie nepredložila. 12. Súd konštatuje, že okruh právnych nástupcov po zomrelých žalobcoch je v súlade s okruhom, ktorý bol ustálený aj inými súdmi v iných konaniach, ktoré sa týkali rovnakých sporových strán (Okresný súd Košice II, Krajský súd v Košiciach, NS SR, Okresný súd Košice I v exekučnom konaní).
V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15 C 1377/2001 sa žalovaný domáhal proti Mestu Košice a šiestim (pôvodne označeným) žalobcom zaplatenia peňažného plnenia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd rozsudok potvrdil. Ako to vyplýva z rozsudku NS SR č.k.1 M Cdo 16/2011 zo dňa 11.12.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.1.2016, Najvyšší súd SR mimoriadne dovolanie proti rozsudkom súdov nižšej inštancie zamietol, pričom namiesto pôvodných účastníkov U. I., T. A. a I. T. (O.) z dôvodu ich úmrtia označil ich právnych nástupcov H. I., M. A. a Q. J. K.. Najvyšší súd tak učinil na základe pokynu a uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 479/2015, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť žalovaného proti vyššie citovanému rozsudku NS SR ako zjavne neopodstatnenú ( č.l.1101, 1108, 1122, 1124, 1119 ). V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20 Er 3501/2011 z uznesenia zo dňa 4.9.2014 vyplýva, že exekučný súd konal s právnymi nástupcami oprávnených H. I., T. A. a Q. J. K. (č.l.1113). Uznesenie Okresného súdu Košice I č.k.20 Er 3501/2011-210 zo dňa 4.9.2014 bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.7 CoE 18/2015-331 zo dňa 28.9.2016, s tým, že namiesto oprávneného T. A. bola ako právna nástupkyňa označená už M. A. ako jediná a univerzálna dedička po nebohom poručiteľovi podľa Osvedčenia o dedičstve, vydaného F. S. N., notárom pod sp.zn. 14 D 406/2015, Dnot. 164/2015 zo dňa 8.2.2016 (č.l.1130). Najvyšší súd SR uznesením č.k.2Oboer 4/2017 zo dňa 31.7.2019 odmietol dovolanie povinného (v tomto konaní žalovaného), pričom ako okruh účastníkov konania na strane oprávnených uviedol právnych nástupcov H. I., M. A. a Q. J. K. ( č.l.1134). Okresný súd Košice I uznesením č.k.20 Er 3501/2011-437 zo dňa 7.4.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie a námietky proti ďalším trovám exekúcie zamietol, pričom ako okruh účastníkov konania na strane oprávnených uviedol právnych nástupcov H. I., M. A. a Q. J. K. ( č.l.1143). 13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. 14. V konaní nebolo sporné, že pôvodní žalobcovia boli v rozhodnom období (t.j. v období, vymedzenom žalobou (júl 2000 až december 2001) podielovými spoluvlastníkmi bytu, nachádzajúceho sa v bytovom dome na A. P.XX súp.č.XXXX, stojaceho na parcele č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1018 m2, vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku, ktorého nájomcom bol žalovaný. Byt sa nachádza na 1. poschodí a pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva. 15. Podielové spoluvlastníctvo pôvodných žalobcov bolo na príslušný list vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísané na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 23 C 553/1997-78 zo dňa 22.1.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 16 Co 204/1998-121 zo dňa 10.6.1999 a rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 23 C 553/1997-78 zo dňa 14.9.1999. 16. Predmetný bytový dom bol pôvodne v správe BPMK a po právoplatnosti vyššie citovaných rozsudkov, dňa 30.3.2000 na základe protokolu odovzdaný žalobcom (č.l.123). 17. V konaní nebolo sporné a súd mal na základe písomnej zmluvy zo dňa 21.6.2000 za preukázané, že žalobcovia ako prenajímatelia a žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu a to počnúc dňom vzniku nájmu 1.4.2000 na dobu neurčitú. Výška nájomného a úhrad spojených s nájmom je dojednaná v článku IV. zmluvy. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške 372 Sk mesačne a zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu podľa evidenčného listu vo výške 489 Sk mesačne, spolu teda vo výške 861 Sk mesačne pozadu, so splatnosťou do 15.dňa každého mesiaca na číslo účtu, špecifikované v zmluve alebo poštovou poukážkou na adresu A. M., B. XX, T. (v zmluve označený ako správca). 18. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia ( v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou) listom zo dňa 19.4.2001 počnúc od 1.3.2001 vyzvali žalovaného na platenie nájomného a úhrad spojených s nájmom spolu vo výške 2.555 Sk mesačne (z toho nájomné 2.085 Sk a zálohové platby 470 Sk). 19. V konaní nebolo sporné, že ku dňu 30.7.2001 vzniklo Spoločenstvo vlastníkov bytov Moyzesova 56, Košice (SVB). 20. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia ( v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou) listom zo dňa 17.9.2001 počnúc od 1.9.2001 vyzvali žalovaného na platenie nájomného a úhrad spojených s nájmom spolu vo výške 5.006 Sk mesačne (z toho nájomné 1.500 Sk a zálohové platby vo výške 3.506 Sk). Poukázali pritom na mesačný zálohový predpis SVB-Moyzesova 56 Košice (č.l.328 spisu), podľa ktorého zálohové platby pozostávajú zo sumy 3.182 Sk (fond údržby a opráv), sumy 150 Sk (správna réžia), sumy 30 Sk (upratovanie), sumy 124 Sk (poistenie domu) a sumy 20 Sk (záloha na vodné, stočné a zrážkovú vodu). 21. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia ( v zastúpení JUDr. Danicou Holováčovou) listom zo dňa 17.9.2001 zaslali žalovanému vyúčtovanie faktúry č.0200439101 zo dňa 12.2.2001 za vodné, stočné a zrážkovú vodu a vyzvali ho na zaplatenie nedoplatku vo výške 2.782,40 Sk na účet SVB. Uvedený list bol žalovanému doručený dňa 21.9.2001 (č.l.314).
22. V konaní nebolo sporné, že zálohové platby za dodávku elektrickej energie a plynu riešil žalovaný samostatne na základe zmlúv s dodávateľmi týchto médií. Tvrdenie žalovaného v tomto smere potvrdil aj svedok A. M. (č.l.434 spisu). 23. Podľa ust. § 12 ods.2 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších právnych predpisov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo v jeho časti upravujú osobitné predpisy. 24. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. 25. Podľa ust. § 686 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 26. Súd vzhľadom na zmenu zákonného sudcu a predvídateľnosti rozhodnutia, na informatívnom výsluchu konanom dňa 13.5.2021 a následne aj pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej prezentoval, ako sa na základe obsahu spisu, doposiaľ vykonaného dokazovania, skutkovej a právnej argumentácie strán javí predbežné skutkové a právne posúdenie uplatneného nároku. Stotožnil sa s právnou argumentáciou žalovaného v tom smere, že uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok vlastníka (spoluvlastníkov) bytu na zaplatenie nájomného a nedoplatku z vyúčtovania služieb resp. plnení spojených s užívaním bytu, vychádzajúc zo záveru o platnosti nájomnej zmluvy a teda, nie ako nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu súd nevykonal ešte pôvodne navrhované dokazovanie zamerané na zistenie trhovej resp. všeobecnej hodnoty nájmu a neprihliadal ani na výsledky znaleckého dokazovania v tomto smere. Súd konštatoval, že pri rozhodovaní bude vychádzať z výsledkov dokazovania zameraných na zistenie sporných otázok, t.j. 1) či žalobou uplatnené nájomné a nedoplatok z vyúčtovania (nie zálohové platby), boli zaplatené a v akom rozsahu a 2) otázku, či je daný nárok žalovaného na zľavu z nájomného alebo úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a v akom rozsahu. Súd napokon prezentoval záver, že žalovaný zaplatil celé nájomné, ako aj nedoplatok z vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu za celé rozhodné obdobie, ktoré bolo predmetom žaloby, dokonca zaplatil viac. Súd pri ustálení tohto záveru vychádzal zo skutočnosti, že k zmene výšky nájomného, ako bolo dohodnuté v nájomnej zmluve, platne na základe jednostranného úkonu prenajímateľa nedošlo. Z tohto dôvodu je už bez významu zaoberať sa obranou žalovaného, či je daný nárok žalovaného na zľavu z nájomného alebo úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a v akom rozsahu. 27. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodnými žalobcami ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom vznikol na základe písomnej zmluvy o nájme dňa 1.4.2000 nájomný vzťah, ktorého právne posúdenie sa v zmysle odkazu podľa ust. § 12 ods.2 zákona č.182/1993 Z.z. spravuje Občianskym zákonníkom – ustanovením § 685 a nasl. 28. Súd konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne; okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre všetky právne úkony, zmluva obsahuje aj ďalšie povinné špeciálne náležitosti podľa ust. § 686 ods.1 Občianskeho zákonníka - označenie predmetu nájmu, rozsah užívania, dobu nájmu, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich vypočítania. 29. Z článku IV. zmluvy o nájme je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na výške nájomného 372 Sk mesačne a výške zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu 489 Sk mesačne, spolu teda vo výške 861 Sk mesačne. Zmluvné strany sa dohodli aj na splatnosti a platobnom mieste - so splatnosťou do 15.dňa každého mesiaca na číslo účtu, špecifikované v zmluve alebo poštovou poukážkou na adresu A. M., B. XX, T. (v zmluve označený ako správca). 30. Jedným z charakteristických znakov nájmu je jeho odplatnosť. Platenie nájomného je základnou povinnosťou každého nájomcu. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný bol počnúc od 1.3.2001 do 31.8.2001 povinný platiť zvýšené nájomné a úhrady spolu vo výške 2.555 Sk mesačne a počnúc od 1.9.2001 opätovne zvýšené nájomné a úhrady spolu vo výške 5.006 Sk mesačne. 31. V prvom rade súd zdôrazňuje, že platby nájomného a preddavkové (zálohové) úhrady za plnenia (služby) spojené s nájmom sú dve osobitné platby z iného titulu. Za situácie, kedy už došlo k vyúčtovaniu úhrad za plnenia spojené s nájmom (porovnaním skutočných nákladov a zaplatených preddavkových platieb), žalobcovia sa nemôžu domáhať ešte aj zaplatenia preddavkov.
32. Primárne, za účelom ustálenia otázky výšky dojednaného nájomného, sa súd vysporiadal s otázkou, či žalobcovia mohli zvýšiť nájomné, dojednané v zmluve o nájme. 33. Nájom bytu je chránený, čomu zodpovedá aj zákonná dikcia, v zmysle ktorej dohoda prenajímateľa a nájomcu o nájomnom za nájom bytu nemôže byť jednostranne menená, pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli; prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (§ 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 34. Právny pomer založený zmluvou o nájme je vzťah záväzkový, ktorý pojmovo predpokladá vytvorenie maximálneho priestoru pre uplatnenie autonómie vôle a zmluvnej voľnosti strán. Tomu zodpovedá a s tým korešponduje požiadavka, aby štátna moc uznávala a aprobovala autonómne prejavy vôle jednotlivcov a im zodpovedajúce konania, pravda pokiaľ také konania nezasahuje do práv tretích osôb. Predmetná ochrana autonómie vôle strán má vplyv na ďalší príznačný princíp záväzkového práva - pacta sunt servanda, v ktorom je vyjadrená i zásada rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, ktorá sa prejavuje tým, že strany nemajú možnosť meniť svojím jednostranným prejavom vôle obsah záväzkového právneho vzťahu. Jednostranné zásahy do záväzkového právneho vzťahu môžu mať právnu relevanciu iba vtedy, ak tak zákon výslovne ustanovuje (§ 493 OZ). 35. Občiansky zákonník nevymedzuje prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že tieto otázky upraví osobitný právny predpis. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky R-11/1999, ani výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov a ani predošlé, resp. následné opatrenia, ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu bytov a ani zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ustanovenie § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako predpis upravujúci okrem iného prípady, v ktorých prenajímateľ bytu má právnu možnosť jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. 36. Tento záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. februára 2009 sp.zn. 3MCdo/6/2008 zaoberajúcom sa dosahom právnej úpravy o regulácii cien nájmu bytov, ktoré schválilo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v máji 2009 na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, sa upozornilo, že zo samej skutočnosti, že štát v určitých prípadoch stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja nájomného, nevyplýva oprávnenie prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného. Právny vzťah založený zmluvou o nájme bytu je záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu zmluvných strán nie je možno meniť; nie je preto bez dohody prenajímateľa s nájomcom možno zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné (tak aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/35/2008 z 25. júna 2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp.zn. 5Cdo/138/2009). 37. Zo skutočnosti, že zákonodarca nevydal osobitný právny predpis v ktorom by boli vymedzené osobitné prípady, kedy prenajímateľ bytu môže jednostranne zvýšiť nájomné, nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že súčasná právna úprava takúto možnosť prenajímateľovi nedáva. Takýto právny nárok nemožno vyvodiť ani z ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch, keďže toto je iba výkladovým ustanovením, pomocou ktorého možno posudzovať iba realizáciu existujúceho práva, ale nemôže zakladať vznik práva. 38. Otázka prípustnosti jednostranného zvýšenia nájomného bytu teda bola v právnej praxi niekoľkokrát riešená so záverom, že súčasné znenie právneho predpisu takúto možnosť prenajímateľovi nedáva. 39. Súd v okolnostiach posudzovanej veci chápe, že žalobcovia vstúpili do už existujúcich vzťahov v bytovom dome na miesto prenajímateľov, avšak títo sa rozhodli rešpektovať resp. nadviazať na dovtedajšiu úpravu nájomných vzťahov a pri uzatváraní zmluvy o nájme so žalovaným sa nedohodli na vyššom, resp. trhovom nájomnom. 40. Žalobcovia teda v spore nepreukázali, že existuje právny dôvod pre to, aby od žalovaného požadovali zaplatenie zvýšeného nájomného od 1.3.2001 a následne od 1.9.2001 a naopak, žalovanému nevznikla povinnosť platiť takto zvýšené nájomné. 41. Súd dodáva, že vo svetle vyššie uvedeného je nedôvodná argumentácia žalobcov, že žalovaný zvýšenie nájomného akceptoval, tak ako aj ostatní nájomcovia v dome. Žalobcovia nepreukázali, že by došlo k platnej akceptácii zo strany žalovaného vo forme písomnej dohody, ktorou by došlo k zmene písomnej zmluvy o nájme v časti výšky nájomného. Ako to vyplýva z ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
42. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že žalovaný bol v celom rozhodnom období povinný platiť nájomné vo výške, dojednanej v zmluve o nájme, t.j. v sume 372 Sk mesačne. V období od 1.4.2000 do 31.12.2001, t.j. za 21 mesiacov teda bol žalovaný povinný zaplatiť titulom nájomného sumu 7.812 Sk (21 krát 372 Sk). 43. Čo sa týka úhrad, vykonaných žalovaným, súd mal zo samotného potvrdenia žalobcov (tzv. vyúčtovanie platieb z č.l.743) za preukázané, že žalovaný zaplatil za mesiac 4/2000 sumu 861 Sk, za mesiac 5/2000 sumu 861 Sk, za mesiac 6/2000 sumu 861 Sk, za mesiac 8/2000 sumu 558 Sk, za mesiac 9/2000 sumu 558 Sk, za mesiac 10/2000 sumu 558 Sk, za mesiac 11/2000 sumu 558 Sk, za mesiac 12/2000 sumu 586 Sk, za mesiac 1/2001 sumu 586 Sk, za mesiac 2/2001 sumu 586 Sk, za mesiac 3/2001 sumu 1.167 Sk, za mesiac 8/2001 sumu 2.500 Sk, za mesiac 9/2001 sumu 470 Sk a sumu 470 Sk. Ako vyplýva zo samotnej žaloby, žalovaný zaplatil dňa 25.1.2002 tri krát po 470 Sk. Spolu teda zaplatil 12.590 Sk a teda sumu vyššiu o 4.778 Sk, než čo bol povinný platiť titulom nájomného. 44. Zároveň mal súd z príjmového pokladničného dokladu (č.l.303) za preukázané, že žalovaný dňa 9.5.2001 zaplatil A. M. (t.j. správcovi, označenému žalobcami v zmluve o nájme) aj sumu 3.434,40 Sk titulom vyúčtovaného nedoplatku z vyúčtovacej faktúry na vodnom, stočnom a zrážkovej vode zo dňa 14.8.2000. Uvedený nedoplatok bol vyúčtovaný za obdobie do augusta 2000, predchádzajúce obdobiu, ktoré bolo predmetom žaloby (vyúčtovanie zo dňa 17.9.2001 vo výške 2.782,40 Sk). Uvedenú skutočnosť súd uvádza len pre úplný obraz vo vzťahu k všetkým úhradám žalovaného v rozhodnom období. 45. Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný splnil svoj dlh titulom nájomného v plnom rozsahu a okrem toho zaplatil na viac aj sumu 4.778 Sk titulom zálohových (preddavkových) platieb. 46. Vzhľadom na uvedené, čo sa týka nároku na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vodného, stočného a zrážkovej vody za obdobie od augusta 2000 do februára 2001 zo dňa 17.9.2001 vo výške 2.782,40 Sk, je evidentné, že suma 4.778 Sk tento dlh pokrýva a žalobcovia dostali od žalovaného stále o sumu 1.995,60 Sk na viac. Súd v tejto súvislosti len opakuje to, čo už uviedol vyššie, že za situácie, kedy už došlo k vyúčtovaniu úhrad za plnenia spojené s nájmom (porovnaním skutočných nákladov a zaplatených preddavkových platieb), žalobcovia sa nemôžu domáhať ešte aj zaplatenia preddavkových platieb za rozhodné obdobie. 47. Už len pre úplnosť súd dodáva, že žalobcovia nesprávne vyhodnotili aj charakter daných právnych vzťahov a z toho vyplývajúce práva a povinnosti, pokiaľ nerozlišovali medzi vzťahom vlastník bytu – nájomca bytu a vzťahmi medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom, čo sa týka formy správy bytového domu. 48. Ako vyplynulo z listu žalobcov zo dňa 17.9.2001, títo vyzvali žalovaného na platenie nájomného a úhrad spojených s nájmom spolu vo výške 5.006 Sk mesačne (z toho nájomné 1.500 Sk a zálohové platby vo výške 3.506 Sk). Poukázali pritom na mesačný zálohový predpis SVB-Moyzesova 56 Košice, podľa ktorého zálohové platby pozostávajú zo sumy 3.182 Sk (fond údržby a opráv), sumy 150 Sk (správna réžia), sumy 30 Sk (upratovanie), sumy 124 Sk (poistenie domu) a sumy 20 Sk (záloha na vodné, stočné a zrážkovú vodu). Z jednotlivých položiek, tvoriacich predpis zálohových platieb je zrejmé, že tieto sa (okrem zálohy na vodné) vzťahujú k výlučným povinnostiam žalobcov ako vlastníkov bytu a teda, nemôžu zaťažovať nájomcu. Najmarkantnejšou je pritom práve položka, týkajúca sa príspevku do fondu opráv a údržby – 3.182 Sk, ktorý ani nie je predmetom následných vyúčtovaní. 49. Je potrebné zásadne rozlišovať charakter dvoch základných typov úhrad, ktoré zaťažujú každého vlastníka bytu (nie nájomcu) t.j. 1. príspevok do fondu prevádzky, opráv a údržby a 2. úhrady za plnenia, služby poskytované s vlastníctvom bytu.
50. Charakter príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv je zrejmý zo zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a súdnej judikatúry. 51. Podľa ust. § 10 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku. 52. Podľa ust. § 10 ods.2 citovaného zákona, na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu.
Spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy. 53. V citovanom zákonnom ustanovení § 10 je stanovená základná kogentná povinnosť každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru platiť príspevky do fondu. Fond prevádzky, údržby a opráv slúži výlučne na krytie nákladov súvisiacich s údržbou, opravami a prevádzkou, ale aj s rekonštrukciou, obnovou a modernizáciou spoločných častí a zariadení domu, jeho príslušenstva, ako aj zastaveného a priľahlého pozemku. Z fondu sa nehradia náklady na služby spojené s vlastníctvom resp. užívaním bytu ako sú osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadkov, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody, odvádzanie odpadových vôd; na tieto náklady slúžia úhrady vlastníkov za tieto plnenia získané od vlastníkov na základe stanovených zálohových predpisov (§10 ods.6 cit.zákona). 54. Finančné prostriedky akumulované na základe príspevkov vlastníkov vo fonde tvoria peňažný majetok vlastníkov, vedený na osobitnom účte. Na rozdiel od úhrad za plnenia poskytované s vlastníctvom bytu sa tieto prostriedky vlastníkom nevracajú, aj keď sa v danom roku nevyčerpajú. Fond má sporivý charakter; príspevky sa akumulujú na ďalšie nevyhnutné opravy či plánovanú modernizáciu domu v ďalších obdobiach, zabezpečujú financovanie následkov prípadných nepredvídaných havárií, škôd či iných udalostí.
55. Zákonnej povinnosti prispievať do spoločného fondu sa počas trvania vlastníctva vlastník nemôže zbaviť, lebo vyplýva priamo zo zákona, ako aj z akcesority spoluvlastníckeho práva k spoločným častiam a zariadeniam domu. Skutočnosť, že niektorý vlastník svoj byt vôbec neužíva, alebo právo užívania prenechal na základe nájomnej zmluvy tretej osobe, ho nezbavuje povinnosti prispievať do fondu, lebo tá je viazaná na existenciu vlastníctva bytu a o vlastníctvo sa treba starať bez ohľadu na to, do akej miery ju jej vlastník užíva. Uzavretie nájomnej zmluvy s treťou osobou teda vlastníka bytu nijako nezbavuje a ani neobmedzuje v rozsahu povinností, ktoré mu ukladá zákon v spojení so zmluvou o spoločenstve alebo zmluvou o výkone správy.
56. Špecifický charakter prostriedkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv je v zákone vyjadrený aj tým, že spôsob, rozsah a oprávnenie nakladať s týmito prostriedkami, je nevyhnutné upraviť v zmluve o výkone správy, presným určením zodpovednosti a miery rozhodovania správcu o týchto spoločných finančných prostriedkoch, t.j. v akých prípadoch a do akého rozsahu má správca právo hospodáriť s prostriedkami bez schválenia vlastníkmi, v akých prípadoch musia vlastníci použitie prostriedkov schváliť a v akých prípadoch by o investícii mali rozhodnúť samotní vlastníci hlasovaním na schôdzi. Z uvedeného je zrejmé, že je výlučným oprávnením vlastníka bytu rozhodovať nielen o určení výšky príspevku do fondu na každý rok, ale v určitých prípadoch aj o použití, investíciách prostriedkov, akumulovaných vo fonde. Tieto práva ostávajú vlastníkovi zachované aj v prípade uzavretia nájomnej zmluvy s treťou osobou, neprechádzajú na nájomcu. 57. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že „zálohový“ predpis, uplatňovaný žalobcami vo vzťahu k žalovanému ( najmä čo sa týka príspevku do fondu údržby a opráv domu 3.182 Sk ale aj správnej réžie 150 Sk ), nemá žiaden právny základ. 58. S poukazom na vyššie uvedené sa súd už nemusel vysporiadavať s dôvodnosťou obrany žalovaného, založenej na uplatnení nároku na zľavu resp. odpustenie nájomného a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 59. Čo sa týka okruhu účastníkov na strane žalobcov, súd vo veci aj vzhľadom na neprimerane dlhý čas trvania sporu rozhodol aspoň vo vzťahu medzi žalobcami v 1., 2., 4., 5. a 6.rade, ktorí boli v konaní zastúpení právnym zástupcom a u ktorých nemal pochybnosti o tom, či žijú. Právna zástupkyňa žalobcov predložila listiny, preukazujúce komunikáciu so žalobcami v poslednom čase. Nárok žalobcov v 3. a 7. rade súd vylúčil na samostatné konanie. Vo vzťahu k právnej nástupkyni žalobcu v 3.rade M. A. (nezastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou) sa totiž súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť, či táto žije, ani jej doručiť predvolanie na pojednávanie. Vo vzťahu k žalobkyni v 7.rade Q. S. jej právny zástupca sám uviedol, že navrhuje jej nárok vylúčiť na samostatné konanie vzhľadom k tomu, že v ostatnom čase sa mu nepodarilo s ňou nadviazať kontakt. 60. Vo vzťahu k vylúčeniu nároku žalobcov v 3. a 7. rade na samostatné konanie súd poukazuje na inštitút solidarity na strane žalobcov (aktívna solidarita), ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu a teda, každý zo žalobcov je oprávnený sám uplatniť nárok voči dlžníkovi na zaplatenie celého dlhu a naopak, dlžník môže dlh plniť ktorémukoľvek spoluvlastníkovi a jeho dlh v danom rozsahu zaniká (otázka následného rozdelenia medzi solidárnymi veriteľmi je otázkou ich vnútorného vzťahu).
61. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1., 2.,4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %. 64. Obdobne súd rozhodol aj vo vzťahu k trovám štátu, ktoré súd vynaložil v konaní z rozpočtových prostriedkov štátu, spočívajúce najmä vo vyplatenom znalečnom., V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 CSP event. § 256 ods.1 CSP, podľa ktorého nielen účastníci konania, ale aj štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z neúspechu žalobcov, súd priznal štátu nárok na náhradu trov proti žalobcom v 1., 2.,4., 5. a 6. rade v rozsahu 100 %. 65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o vylúčení na samostatné konanie) možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).