Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/6/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., a.s. so sídlom v Č.,

zastúpenej JUDr. E. C., advokátom so sídlom v D., proti žalovaným 1/ Ing. A.. C.

a 2/ G. C., obom bývajúcim v Č. , o zaplatenie 2027,87 € (61 091,50 Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , v konaní

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

a) rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2007 sp. zn. ,

b) rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. septembra 2006 č.k. -83,

okrem výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.

Vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Dunajská Streda.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou z 1. júla 2005 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej

61 091,50 Sk s príslušenstvom ako nedoplatok na nájomnom a na úhrade za plnenia spojené

s užívaním bytu v bytovom dome v Č. , resp. ako nedoplatok na nájomnom za nimi užívanú

garáž nachádzajúcu sa v tomto dome.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 6. septembra 2006 č.k. -83

žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní spoločne a nerozdielne sumu

61 091,50 Sk spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 % denne a tiež úrokom

z omeškania (za čas uvedený vo výroku rozsudku a vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia

vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia );

žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia úroku z omeškania nad súdom

-2-3 M Cdo 6/2008

priznanú výšku, sčasti zamietol. Vychádzal z toho, že nájomnou zmluvou z 27. júna 1994

uzavretou v zmysle a prenajala žalobkyňa žalovaným na

dobu neurčitú 3 - izbový byt s tým, že nájomné bolo v zmluve dohodnuté na 344 Sk mesačne.

Ďalšou nájomnou zmluvou z toho istého dňa ( o nájme

a podnájme nebytových priestorov) im prenajala garáž na dobu neurčitú s tým, že nájomné

bolo dohodnuté vo výške 233 Sk mesačne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd

prvého stupňa k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nájomné zmluvy boli uzatvorené

v roku 1994 a žalobkyňa v zmysle opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. R-1/2001 a mala právo jednostranne zvýšiť žalovaným výšku mesačného

nájomného v rozsahu stanovenom týmito opatreniami. Súd sa stotožnil so žalovanou nielen čo

do spôsobu vyčíslenia ročných nákladov súvisiacich s nákladmi spojenými s užívaním bytu

a spoločných priestorov, ale tiež čo do výšky jednostranne upraveného nájomného, ktorú boli

podľa právneho názoru súdu žalovaní povinní rešpektovať. Keďže žalovaní nesplnili svoju

povinnosť riadne platiť nájomné, vznikol im nedoplatok na nájomnom, a to tak v prípade

nájmu bytu, ako aj v prípade nájmu garáže. Žalobkyňa sa preto opodstatnene domáha nielen

tohto nedoplatku, ale tiež poplatku z omeškania a úroku z omeškania (avšak nie v ňou

požadovanej výške 0,05 % denne, ale len vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1 a 2

a nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia ); vo zvyšku – čo do nepriznaného úroku z omeškania

v uplatnenej výške z nájmu garáže – súd žalobu zamietol.

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/, ktoré podali proti tej časti prvostupňového rozsudku,

ktorou bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom

z 19. júna 2007 sp. zn. v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu mohla žalobkyňa jednostranne zvýšiť mesačné nájomné za

nájom bytu, lebo ju na to oprávňovalo opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky

z 26. januára 2001 č. R-1/2001. Rovnako bola v zmysle výmeru Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. (č. ), ktorým sa určuje rozsah tovaru

s regulovanými cenami, oprávnená jednostranne zvýšiť nájomné za garáž (položka č. 14,

ktorou sa upravuje cenu za prenájom nebytových priestorov). Keďže žalovaní 1/ a 2/ zálohové

úhrady vo zvýšenej sume neplatili, vznikol im nedoplatok vo výške vyčíslenej vo výroku

napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne postupoval pri vyčíslení výšky nedoplatku,

-3-3 M Cdo 6/2008

i poplatku z omeškania so zaplatením zálohových úhrad žalovanými; rozsudok súdu prvého

stupňa je správny aj v časti nedoplatku na nájomnom za garáž ako i príslušného úroku

z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na

a

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ napadol

uvedené rozhodnutia mimoriadnym dovolaním, v ktorom uviedol, že nimi bol porušený

zákon. Je nesporné, že účastníci konania uzavreli 27. júna 1994 nájomnú zmluvu podľa § 685

a nasl. , predmetom ktorej bol samostatný byt v obytnej budove vo

vlastníctve žalobkyne. Zo zmluvy vyplýva, že nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných

strán, v súlade s vtedy platnými cenovými predpismi. Keď žalobkyňa zaslala žalovaným 1/

a 2/ dodatok k zmluve o nájme bytu spolu s uvedením jej dôvodov zvýšenia nájomného,

žalovaní 1/ a 2/ tento dodatok nepodpísali. Za daného stavu, najmä so zreteľom na

skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zvýšení zmluvne dohodnutého

nájomného, nebola žalobkyňa oprávnená jednostranne zvýšiť nájomné, lebo ju na to

neoprávňoval žiadny právny predpis, ani dohoda zmluvných strán. Súdmi aplikované

opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 26. januára 2001 č. R-1/2001 nebolo

možné považovať za predpis, ktorý by prenajímateľa oprávňoval jednostranne zvýšiť nájomné

– toto opatrenie totiž v prípadoch, na ktoré sa vzťahovalo, len regulovalo výšku nájomného

a stanovovalo limity výšky nájmu, nebolo však „osobitným predpisom“, ktorého vydanie

predpokladá . Prípady, v ktorých je prenajímateľ

oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, neustanovuje ani o cenách.

Takisto je nesporné, že účastníci uzavreli 27. júna 1994 zmluvu o nájme garáže podľa § 3

ods. 3 o nájme a podnájme nebytových priestorov, v ktorej bola výška

nájomného stanovená ich dohodou. V zmysle o nájme a podnájme

nebytových priestorov platí, že ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je

upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Žalobkyňu nič (ani

opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R-1/2001,

o nájme a podnájme nebytových priestorov a o cenách) neoprávňovalo

jednostranne zvýšiť nájomné za garáž. V závere mimoriadneho dovolania generálny

prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že v zmysle výpočtového listu z 10. februára 2002

bola žalovaným 1/ a 2/ predpísaná a od nich požadovaná mesačnú odplata za činnosť

spoločnosti vo výške 100 Sk mesačne napriek tomu, že vo výpise z obchodného registra ako

predmet podnikania nemala uvedenú správu bytov a ani ako vlastníčka bytu si túto položku

-4-3 M Cdo 6/2008

v nájme a službách spojených s nájmom so žalovanými nedohodla; súdy túto okolnosť

prehliadli a nevysporiadali sa s ňou. Zo všetkých uvedených dôvodov generálny prokurátor

Slovenskej republiky žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že

o cenách o. i. upravuje pravidlá dohadovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien tovarov

(medzi nimi aj nájmu). Na základe tohto predpisu je Ministerstvo financií Slovenskej

republiky ako cenový orgán oprávnené regulovať ceny aj ohľadne nájmu bytu. Úradné

určenie cien má záväznú podobu a zohľadňuje oprávnené záujmy jednotlivých účastníkov

trhu – v danom prípade prenajímateľov a nájomcov s tým, že postupom času cenový orgán

svoje rozhodnutia aktualizuje a koriguje. V nadväznosti na to bola aj žalobkyňa v danom

prípade oprávnená pôvodne dohodnuté nájomné za užívanie bytu a nebytového priestoru

jednostranne zvýšiť na sumu v súlade s platným všeobecne záväzným právnym predpisom.

Žalobkyňa dodala, že v čl. III. nájomnej zmluvy nebola určená pevná suma nájomného, ale

suma „podľa platného cenového predpisu“. Preto je nereálne, aby po zmene záväzného

cenového predpisu nemohla byť výška nájomného bez výslovnej dohody strán zvýšená

a počas účinnosti nájomnej zmluvy zmenená; opačný názor by mal za následok, že určitá

kategória nájomcov by platením neúmerne nízkeho nájomného bola zvýhodnená oproti

väčšine nájomcov, čo by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi.

Žalovaní 1/ a 2/ označili mimoriadne dovolanie za opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníkov konania (

a 2 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

-5-3 M Cdo 6/2008

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

1. Pokiaľ sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia nedoplatku na

nájomnom a na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu, treba pre účely dovolacieho

konania uviesť, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva

nájomcovi za nájomné byt do užívania (viď ); nájomná

zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku

úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (viď § 686 ods. 1 veta

prvá ). Keďže ustanovenia o nájme bytu ( až Občianskeho

zákonníka) majú vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nájmu (§ 663 až § 684 Občianskeho

zákonníka) postavenie osobitnej právnej úpravy, neplatí pri nájme bytu, že nájomca je

povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy

s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania (§ 671 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

v až neupravuje spôsob výpočtu nájomného, úhrady za

plnenia poskytované s užívaním bytu a spôsob ich platenia; nevymedzujú ani prípady,

v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia

poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy. Ustanovenie

predpokladá, že tieto otázky upraví osobitný právny

predpis.

Z ustanovenia vyplýva, že zmluva o nájme bytu je zmluva

odplatná a dohoda o nájomnom a úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu (alebo dohoda

o spôsobe ich výpočtu) musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve. Dohoda prenajímateľa

a nájomcu o nájomnom nemôže byť jednostranne menená (nájomné nemôže byť jednostranne

zvýšené alebo znížené) pokiaľ sa tak zmluvné strany nedohodli; prenajímateľ je oprávnený

jednostranne zvýšiť nájomné, len v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný právny predpis (viď

).

-6-3 M Cdo 6/2008

Zo spisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa (ako prenajímateľka) a žalovaní 1/ a 2/ (ako

nájomcovia) zmluvne dohodli na možnosti niektorej zo zmluvných strán jednostranne zmeniť

výšku nájomného za byt. Zo spisu je tiež zrejmá neopodstatnenosť tvrdenia žalobkyne, že

nájomné bolo v zmluve o nájme bytu dohodnuté tak, že jeho výška vždy zodpovedá

„všeobecne záväznému právnemu predpisu“. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

čl. III. zmluvy o nájme bytu z 27. júna 1994, z ktorého vyplýva, že nájomné bolo určené vo

výške 344 Sk mesačne s tým, že táto suma bola stanovená v súlade s platnými cenovými

predpismi (viď č.l. 6 spisu).

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že

i keď o cenách upravuje o. i. pravidlá dohodovania, uplatňovania,

regulácie a kontroly cien (vrátane nájmu) a vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy,

vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien (viď § 1 ods. 1 tohto zákona), nie je

„osobitným právnym predpisom“ v zmysle , ktorý by

ustanovoval prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné za

prenajatý byt a úhradu cien plnení spojených s užívaním bytu. Ani cenové opatrenia

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R-1/2001 a stanovujúce maximálne

výšky nájmu nemožno považovať za takýto osobitný právny predpis – predmetom v nich

obsiahnutej právnej úpravy nie sú prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť

jednostranne zvýšiť toto nájomné (úhradu). Možno súhlasiť s názorom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, v zmysle ktorého skutočnosť, že štát v určitých prípadoch

stanovením maximálnej výšky nájomného reguluje výšku nájomného za účelom zamedzenia

nežiaduceho cenového vývoja nájomného neznamená, že prenajímateľ je oprávnený

v nadväznosti na zmeny v určení maximálnej výšky nájomného jednostranne zvýšiť nájomné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdy nižších stupňov dospeli k záveru o povinnosti

žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni nedoplatok na nájomnom za byt na právnom názore,

ktorý dovolací súd nepovažuje za správny.

2. Pokiaľ sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia nedoplatku na

nájomnom za užívanie garáže, dovolací súd uvádza, že nájomnú zmluvu uzavreli účastníci

27. júna 1994 podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov.

V zmysle § 3 ods. 3 tohto zákona zmluva o nájme nebytového priestoru musí obsahovať o. i.

výšku nájomného. V zmysle § 7 tohto zákona ak výška nájomného nie je upravená všeobecne

-7-3 M Cdo 6/2008

záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Niet pochýb o tom, že výška nájomného

bola v danom prípade stanovená dohodou zmluvných strán (viď bod 3. nájomnej zmluvy

z 27. júna 1994 (č.l. 9 spisu); na tom nič nemení skutočnosť, že prenajímateľka a nájomcovia

pri dohode o výške nájomného brali na zreteľ o cenách a vyhlášku

č. o cenovej regulácii nájomného z nebytových priestorov (účinnej od 1. januára

1991 do 1. januára 1993). Právny pomer založený zmluvou o nájme nebytového priestoru je

vzťah záväzkový, ktorý nemožno meniť bez súhlasu zmluvných strán, pokiaľ právny predpis

nestanovuje inak. neupravuje možnosť prenajímateľa jednostranne

zvýšiť nájomné, preto prenajímateľ nemá v tomto zákone podklad pre jednostranné zvýšenie

už dohodnutého nájomného za nájom nebytového priestoru, pokiaľ táto právna možnosť

prenajímateľa nebola zmluvnými stranami dohodnutá.

Aj vo vzťahu k žalobkyňou požadovanému nedoplatku na nájomnom za užívanie garáže

treba poukázať na to, že zo spisu nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na možnosti

niektorého z nich jednostranne zmeniť výšku nájomného alebo že by sa dohodli na zvýšení

nájomného. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora Slovenskej

republiky, že túto možnosť nemožno vyvodiť ani z cenových predpisov, na ktoré v konaní

poukazovala žalobkyňa.

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že súdy nižších stupňov vyvodili záver

o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni nedoplatok na nájomnom za garáž na

základe právneho názoru, ktorý dovolací súd nepovažuje za správny.

3. Z dôvodov uvedených vyššie pod 1. a 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen

napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale aj ním potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa (okrem výroku, ktorým bola žaloba sčasti zamietnutá); vec v rozsahu zrušenia

vrátil Okresnému súdu Dunajská Streda ďalšie konanie ( v spojení

s ).

Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní pre súdy nižších stupňov záväzný

( ). V tomto (ďalšom) konaní bude tiež potrebné v kontexte žaloby a toho,

čo je právne relevantné pre rozhodnutie o nej, posúdiť aj právny význam skutočnosti, že

v zmysle výpočtového listu z 10. februára 2002 bola žalovaným 1/ a 2/ predpísaná a od nich

požadovaná mesačná odplata za činnosť žalobkyne vo výške 100 Sk mesačne napriek tomu,

-8-3 M Cdo 6/2008

že vo výpise z obchodného registra ako predmet podnikania nemala uvedenú správu bytov

a ani ako vlastníčka bytu si so žalovanými nedohodla odplatu za túto činnosť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková