Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-48-2019.pdf
PDF · 119.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, Bratislava, IČO: 00 603 406, proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, X. 2, W., o zaplatenie 842,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 24. októbra 2018, č. k. 19C/125/2014-97, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 24. októbra 2018, č. k. 19C/125/2014-97, p o t v r d z u j e.
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom z 24. októbra 2018, č. k. 19C/125/2014-97 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Okresný súd Bratislava IV. (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia dlžného nájomného vo výške 842,87 Eur s prísl. a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a pôvodného odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 842,87 Eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,87 Eur od 14.02.2013 do zaplatenia, s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 386,- Eur od 01.07.2013 do zaplatenia, s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 386,- Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, titulom dlžného nájomného. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená Zmluva č. X/ XXXX o prenájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely zo dňa 12.02.2008 (ďalej len „nájomná zmluva“). Na jej podklade žalovaný užíval časť pozemku nachádzajúci sa v katastrálnom území T., parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX o výmere 386 m2, na záhradkárske a rekreačné účely. Nájom podľa čl. III. ods. 1 nájomnej zmluvy bol dohodnutý na dobu od 01.03.2008 do 31.12.2017. Oprávnenie nakladať s pozemkom žalobca preukázal Protokolom o zverení obecného majetku a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti W. - T. zo dňa 23.09.1991. Nájomné za prenajatý pozemok bolo určené podľa zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov - dohodu na 8Sk/m2/rok (0,265 Eur/m2/rok), so splatnosťou do 30.06. príslušného roka. Podľa čl. IV ods. 4 nájomnej zmluvy si žalobca vyhradil právo upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti W. - T., uznesením č. 199/2012 zo dňa 18.09.2012 schválilo zmenu „Pravidiel mestskej časti W. - T. upravujúcich postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa“ (ďalej len pravidlá)“ s platnosťou od 01.10.2012, t. j. podľa § 4 ods. 1 písm. a) pravidiel, ročná výška nájomného za nájom pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely na území mestskej časti stanovená vo výške 1,00 Eur za 1m2/rok, t. j. 386,00 Eur ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania s
platením nájomného za užívanie pozemku za rok 2012 v sume 70,87 Eur (alikvotná čiastka nájomného za rok 2012), za rok 2013 v sume 386,- Eur a za rok 2014 v sume 386,- Eur, t. j. spolu 842,87 Eur. Listom evidovaným pod č. E.-XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 17.12.2012 zaslal žalobca žalovanému oznam o zmene nájomného od 01.10.2012. Žalovaný dňa 04.01.2013 prevzal oznámenie o zmene nájomného zo dňa 17.12.2012, do 10. dní od doručenia oznámenia zo dňa 17.12.2012 sa mal dostaviť podpísať dodatok k nájomnej zmluve t. j. do 14.01.2013 a do 30. dní mal zaplatiť nedoplatok (vo výške 70,87 Eur), alikvotnú čiastku nezaplateného nájomného za rok 2012, t. j. do 13.02.2013. Listom evid. pod č. E.-XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.06.2013 vyzval žalobca žalovaného opätovne k úhrade nájomného - alikvotnej čiastky nájomného za rok 2012 v sume 70,87 Eur a za rok 2013 v sume 386,- Eur, ktoré bolo splatné 30.06.2013. Výzvu zo dňa 19.06.2013 prevzal žalovaný dňa 03.07.2013. Listom evid. pod č. E.-XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.06.2014, ktorý žalovaný prevzal dňa 25.06.2014, vyzval žalobca žalovaného opätovne k úhrade nájomného - alikvotnej čiastky za rok 2012, nájomného za rok 2013 a nájomného za rok 2014 v sume 386,- Eur, ktoré bolo splatné 30.06.2014. Žalovaný ani na jednu výzvu nereagoval a dlh v celkovej sume 842,87 Eur neuhradil. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s odôvodnením, že podľa nájomnej zmluvy č. X/XXXX (čl. VII ods. 1 - Záverečné ustanovenia), zmeny a doplnky k tejto zmluve možno uskutočniť len formou dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. Dňa 17.12.2012 bol napísaný Miestnym úradom W. - T. „Oznam o zmene nájomného“ a úrad si túto zmenu chcel uplatniť so spätným dátumom od 01.10.2012, na čo žalovaného vyzval listom, ktorý žalovaný prevzal dňa 04.01.2013. S navýšením nájomného skoro o 400 % žalovaný nesúhlasil, a telefonicky oznámil, že trvá na pôvodnom nájomnom, alebo rozumnom navýšení, ktoré zohľadňuje infláciu, ale so 400 % - ným navýšením nie. Žalovaný uviedol, že prestal užívať pozemok. Nakoľko nepodpísaním dodatku k zmluve vypracovaným Mestskou časťou W. - T., dal žalovaný najavo svoj nesúhlas s upravenou výškou nájomného, Mestská časť W. - T. mala zrušiť túto nájomnú zmluvu, čo neurobila. Žalovaný odmietal zaplatiť požadovanú čiastku 842,87 Eur, nakoľko podľa neho nie je právne opodstatnená. 4. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 19C/125/2014-42 zo dňa 14.05.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 772,- Eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 386,- Eur od 01.07.2013 do zaplatenia a s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 386,- Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšku o zaplatenie 70,87 Eur s úrokom z omeškania 5,75 % ročne zamietol a priznal žalobcovi trovy konania vo výške 51,- Eur. 5. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 14Co/386/2015-57 zo dňa 17.04.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 772,- Eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 386,- Eur od 01.07.2013 do zaplatenia a s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 386,- Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zamietavej časti o zaplatenie 70,87 Eur s úrokom z omeškania 5,75 % ročne ostal rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že z jeho rozhodnutia nebolo zrejmé, z akého skutkového stavu pri svojom rozhodovaní vychádzal, či si osvojil len niektoré, alebo všetky skutkové tvrdenia strán, v odôvodnení nebola žiadna konštatácia skutkového stavu, zároveň bolo súdu prvej inštancie vytýkané aj nedostatočné odôvodnenie právneho posúdenia sporu. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie riadne nevysvetlil svoj právny záver, nezaoberal sa vôbec tým, či všeobecne záväzné pravidlá mestskej časti sa vzťahujú aj na už uzavreté zmluvy, alebo len na nové zmluvy a nových žiadateľov; či na základe nových pravidiel, upravujúcich postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely, bol žalovaný povinný pristúpiť na zmenu nájomnej zmluvy, k čomu ho žalobca vyzýval; či požadované zvýšené nájomné je v súlade s cenovým vývojom a platnými predpismi a či je primerané; či a ako bral do úvahy článok VII. ods. 1 zmluvy, že zmeny a doplnky zmluvy možno uskutočniť len písomnými dodatkami; resp. či tieto pravidlá prijaté miestnym zastupiteľstvom môžu automaticky zakladať zmenu povinností ohľadne výšky platenia nájomného, keďže podľa ust. § 671 ods. 1 OZ, na ktoré súd prvej inštancie poukázal, je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, resp. obvyklé nájomné a rovnako nevysvetlil, prečo podľa jeho názoru mohol zmluvu vypovedať žalovaný ako nájomca, ale možnosťou výpovede zo strany žalobcu ako prenajímateľa sa už nezaoberal. 6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, tento vec právne posúdil podľa § 40 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1, § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 12.02.2018 písomne uzatvorená Zmluva č. X/XXXX o prenájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely, ktorej predmetom bol prenájom časti pozemkov zapísaných v katastrálnom území Dúbravka, parcelné čísla vedené podľa KN XXXX/XX a XXXX/XX o výmere 386
m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu od 01.03.2008 do 31.12.2017, nájomné za pozemok bolo určené vo výške 8,- Sk/m2/ rok, ročné nájomné predstavovalo sumu 3.088,- Sk (102,50 Eur), t. j. 386m2 x 8,- (0,27 Eur). Nájomné malo byť uhrádzané vždy do 30.06. príslušného roka. V čl. IV ods. 4. nájomnej zmluvy je uvedené právo prenajímateľa upravovať nájomné podľa cenového vývoja a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Medzi dôvody zániku nájomnej zmluvy vyplývajúcej z čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy patria: a) uplynutie času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou prenajímateľa a nájomcu, c) smrťou nájomcu, ak sa pozostalí nepostarali o nové riešenie zmluvného vzťahu s prenajímateľom do 60-ich dní od smrti nájomcu; pozostalí majú prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, d) výpoveďou zmluvy. Nájomná zmluva v čl. VI ods. 2. umožňovala prenajímateľovi ukončiť zmluvu výpoveďou v 3 mesačnej výpovednej lehote podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo záverečných ustanovení čl. VII ods. 1. nájomnej zmluvy vyplýva, že zmeny a doplnky k tejto zmluve možno uskutočniť len formou písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - T. schválilo dňa 18.09.2012 uznesením MZ č. 199/2012 Pravidlá mestskej časti W. - T. upravujúce postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa s účinnosťou od 01.10.2012. Z § 3 ods. 3) predmetných pravidiel vyplýva potreba uzatvorenia nájomnej zmluvy v písomnej forme. Zároveň bola predmetnými pravidlami zmenená výška nájomného, ktorá predstavovala 1,00 Euro za 1 m2/rok prenajatej výmery pozemku, ak na pozemku nie je použiteľný zdroj vody, ani elektrina, t. j. výška nájmu pozemku, ktorý bol predmetom nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pravidlá mestskej časti Bratislava - T. upravujúce postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske účely a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa, schválené uznesením MZ č. 541/2010 dňa 14.09.2010 boli zrušené. Podaním zo dňa 17.12.2012, ktoré žalovaný prevzal dňa 04.01.2013 oznámila Mestská časť Bratislava - T. žalovanému zmenu výšky nájmu a zároveň zaslala žalovanému návrh dodatku, v ktorom je zohľadnená upravená cena nájmu ako aj iné podmienky nájmu za akých v súčasnosti mestská časť prenajíma pozemky určené na záhradkárske a rekreačné účely, s výzvou k podpisu predmetného dodatku žalovaným v lehote 10-tich dní od doručenia oznámenia. Vzhľadom na to, že žalovaný na predmetné podanie zo dňa 17.12.2012 žiadnym spôsobom nereagoval, podaním zo dňa 19.06.2013 opätovne vyzval žalobca žalovaného na podpis dodatku k zmluve č. 1/2012, ktorým bola upravená výška nájmu a zároveň na úhradu nájomného do 30.06. príslušného roka (za rok 2013) a úhradu doplatku za nájomné za rok 2012, ktoré vzniklo v súvislosti so zmenou výšky nájomného od 01.10.2012. Nakoľko žalovaný opätovne na výzvu žalobcu nereagoval, podaním zo dňa 19.06.2014 vyzval žalobca žalovaného opätovne na podpis predmetného dodatku k zmluve a doplatku nájomného za rok 2012, nájomného za rok 2013 a nájomného za rok 2014, žalovaný prevzal výzvu dňa 25.06.2014. Následne z dôvodu neuhradeného nájomného podal žalobca na súd žalobu. Na základe podania žalovaného zo dňa 15.05.2015 Zmluva č. X/XXXX o prenájme pozemkov určených na záhradkárske a rekr. účely - Návrh na vyporiadanie vzťahov došlo k uzatvoreniu Dohody o ukončení nájmu medzi žalobcom a žalovaným, ktorou bol ukončený nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Zmluvou č. X/XXXX zo dňa 12.02.2008 ku dňu 31.05.2015 s tým, že v dohode o ukončení nájmu mal žalovaný uhradiť nájomné za príslušnú časť roka 2015 po právoplatnom rozhodnutí súdu. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená písomne, pričom v ustanoveniach predmetnej zmluvy je výslovne uvedená nutnosť zmeny zmluvy len formou písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami (čl. VII ods. 1. nájomnej zmluvy). Potrebu zmeny zmluvy v písomnej forme osvedčil aj žalobca v rámci výziev adresovaných žalovanému, ktorými oznamoval žalovanému zmenu výšky nájomného a zároveň ho vyzýval k podpisu dodatku k predmetnej zmluve v písomnej forme (dodatok, ktorým došlo k zvýšeniu nájomného). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z § 40 ods. 2 OZ. Nakoľko predmetný dodatok k nájomnej zmluve nebol podpísaný oboma zmluvnými stranami, nenadobudol účinnosť a v platnosti a účinnosti tak zostala nájomná zmluva v pôvodnom znení, ktorá zaväzovala žalovaného na úhradu nájomného vo výške 8,- Sk(0,27 Eur)/m2/rok. Potreba podpisu zmeny zmluvy taktiež vyplývala z čl. VII ods. 1. nájomnej zmluvy. Je pritom nesporné, že žalobca mal právo upravovať výšku nájomného, avšak na účinnú zmenu výšky nájomného bolo potrebné uzatvoriť zmenu nájomnej zmluvy v písomnej forme, s podpisom oboch strán. Napriek skutočnosti, že k zmene výšky nájomného došlo uznesením MZ č. 199/2012 zo dňa 18.09.2012, ktorým Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - T. schválilo Pravidlá mestskej časti Bratislava - T., upravujúce postup pri nájme pozemkov určených na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa s účinnosťou od 01.10.2012 na to, aby bolo zvýšenie nájmu účinné aj vo vzťahu k žalovanému, bolo potrebné pristúpiť k písomnej zmene nájomnej zmluvy. V prípade, že by automaticky po prijatí predmetného uznesenia dochádzalo k zmene nájomnej zmluvy a tým k zvýšeniu nájomného a na predmetný nájomný
vzťah by sa vzťahovala nájomná zmluva automaticky zmenená uznesením Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - T. MZ č. 199/2012 zo dňa 18.09.2012, žalobca by nevyzýval žalovaného k podpisu dodatku k nájomnej zmluve. Podľa názoru súdu tak žalobca svojim konaním, t. j. výzvou žalovaného k podpisu dodatku k nájomnej zmluve sám predpokladal potrebu písomnej zmeny žaloby, a teda nie je na mieste osvojiť si skutočnosť, že všeobecne záväzné pravidlá mestskej časti sa vzťahujú aj na už uzavreté zmluvy, resp. pravidlá prijaté miestnym zastupiteľstvom nemožno automaticky aplikovať už na existujúce zmluvy. Nakoľko z nájomnej zmluvy nevyplývala možnosť ukončenia nájomného vzťahu zo strany žalovaného ako nájomcu jednostranným prejavom vôle, mal prenajímateľ možnosť ukončiť nájomnú zmluvu výpoveďou v 3-mesačnej výpovednej lehote podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka (čl. VI ods. 1. písm. d) a ods. 2. nájomnej zmluvy) z dôvodu neplatenia nájomného nájomcom. Súd prvej inštancie bol zároveň názoru, že nakoľko predmetom konania nebola výška nájmu, ale nedoplatok na nájomnom, nebolo nutné, aby tento posudzoval, či je požadované zvýšené nájomné primerané a v súlade s cenovým vývojom a platnými predpismi. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že si len uplatňoval u žalovaného splnenie ustanovenia čl. IV ods. 4 nájomnej zmluvy, že prenajímateľ - žalobca má výhradné právo nájomné upravovať. V tomto znení žalovaný nájomnú zmluvu podpísal, akceptoval ju bez výhrad v čase podpisu zmluvy a bol s týmto uzrozumený a stotožnený. To znamená, že nájomné mohlo byť prenajímateľom upravované jeho znižovaním ale aj jeho zvyšovaním. Poukázal na to, že prijímanie uznesení miestneho zastupiteľstva je proces kontrolovaný verejnosťou, ktorá má možnosť oboznamovať sa s pripravovanými materiálmi, ako aj tlmočiť svoje názory a výhrady svojim zvoleným zástupcom a tak ovplyvňovať tvorbu miestnej legislatívy. Prijímanie uznesení miestneho zastupiteľstva je proces konečný a záväzný, a prijatím uznesenia č. 199/2012 zo dňa 18.9.2012, ktorým boli schválené nové pravidlá žalobcu upravujúce postup pri nájme pozemkov určený na záhradkárske a rekreačné účely ako prípady hodné osobitného zreteľa s účinnosťou od 1.10.2012 ustanovili záväzný postup pri nájme týchto pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, alebo v jeho správe, ako aj výšku obvyklého ročného nájomného za m2 na všetky nájmy pozemkov ako prípady osobitného zreteľa, t. j. aj uzatvorené zmluvy. Postup žalobcu, ktorým jednostranne zmenil pravidlá považuje žalobca za legitímny a záväzný. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď konštatoval, že predmetom konania nebola výška nájmu, ale nedoplatok na nájomnom. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný si nesplnil ani svoju povinnosť v zmysle nájomnej zmluvy doplatiť pôvodne dohodnuté nájomné za roky 2013 a 2014. V ďalšom uviedol, že nemal dôvod ukončiť nájomnú zmluvu a je tohto názoru, že na takto upravené zvýšené nájomné má nárok, čo si uplatňoval aj žalobným návrhom. Pokiaľ žalovaný s novou výškou nájomného nesúhlasil, mohol požiadať o ukončenie nájomnej zmluvy dohodou. 9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Naďalej zotrval na názore, že k dohode o zmene nájomného mohlo dôjsť len na základe písomne uzavretého dodatku k nájomnej zmluve. Tým, že nesúhlasil s novou výškou nájomného, od žalobcu očakával zrušenie nájomnej zmluvy a okamžité ukončenie nájmu od termínu 01.03.2013 (dokedy bolo uhradené nájomné v zmysle platnej nájomnej zmluvy), čo žalobca neurobil, a nájomný vzťah bol ukončený až na jeho podnet k 31.5.2015. Žalovanú sumu naďalej považuje za nedôvodnú.
10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2022. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
13. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že jedným zo znakov nájomného vzťahu je jeho odplatnosť. Nájomca je povinný za prevod práva vec užívať alebo z nej brať úžitky (resp. umožnenie výkonu tohto práva) platiť nájomné. Znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od zmluvy o výpožičke. Z nájomnej zmluvy musí vyplývať odplatnosť, a to aj napríklad odkazom, že dochádza k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Zákon v tomto ustanovení teda zakotvuje znak odplatnosti nájmu, a pre prípad, ak zmluva neobsahuje osobitnú úpravu, určuje pravidlá na stanovenie výšky nájomného a jeho splatnosti. Ide o dispozitívne ustanovenie a zásady v ňom stanovené sa uplatnia len pre prípad, že neexistuje iná dohoda. Nájomné ako odplata za poskytnutie práva užívať predmet nájmu alebo brať z neho úžitky by malo byť v prvom rade dojednané v zmluve. Zmluva má prednosť pri určení výšky nájomného. Nájomné ako odplata za poskytnutie práva užívať vec alebo brať z nej úžitky spočíva v majetkovom protiplnení. Môže byť dojednané v peniazoch alebo v inej forme plnenia. Z hľadiska určenia výšky nájomného môže zmluva obsahovať buď jeho stanovenie pevnou sumou, alebo určenie spôsobu jeho výpočtu (stanovenie spôsobu určenia). Jedinou limitáciou je, že nájomné nesmie byť dojednané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Porušenie tejto zásady zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takáto regulácia sa uplatňuje najmä v súvislosti s regulovaným nájomným. V niektorých prípadoch zasa zákon ustanovuje minimálnu hranicu nájomného, napríklad zákon č. 504/2009 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov v § 10 ustanovuje, že na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. V prípade existencie dohody je teda nájomca povinný platiť dojednané nájomné. Zmluvné strany môžu v nájomnej zmluve upraviť aj prípadnú cenovú doložku - možnosť úpravy nájomného za splnenia určitých podmienok bez toho, aby táto zmluvná modifikácia musela byť predmetom ich dohody. Obsah zmeny však nemôže závisieť výlučne na vôli jednej zo zmluvných strán. Najčastejšou takouto cenovou doložkou je inflačná doložka [v danej veci však čl. IV. bod 4 nájomnej zmluvy (tak ako už uviedol i súd prvej inštancie) takouto inflačnou doložkou nie je, nakoľko možnosť úpravy nájomného tu nenastávala automaticky bez potreby modifikovať predmet zmluvy, ale jej zmena závisela výlučne na vôli jednej zo zmluvných strán - prenajímateľa (iba on mohol rozhodovať o úprave výšky nájomného) a zároveň bolo dohodnuté, že zmluvu bolo možné modifikovať len formou písomných dodatkov - čo sa týka aj dojednanej výšky nájomného]. Iba ak zmluva neurčuje výšku nájomného, na určenie výšky nájomného sa subsidiárne použije zásada vyjadrená v druhej časti ustanovenia § 671 Občianskeho zákonníka. Pri absencii dojednania nájomného je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Rozhodným časom na určenie výšky nájomného týmto spôsobom je okamih uzatvorenia nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné nie je v právnom predpise definované a malo by zodpovedať tzv. trhovému nájomnému. Obvyklé nájomné teda predstavuje zvyčajnú odplatu v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie. Občiansky zákonník primárne zakotvuje, že pri jeho určení sa prihliadne na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Vzhľadom na použitie pojmu obvyklosť je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
14. Odvolací súd nespochybňuje samotné právo žalobcu (ako prenajímateľa) upravovať výšku nájomného v závislosti od vývoja cenových predpisov. Od uvedeného je ale potrebné rozlišovať to, ako sa má táto zmena výšky nájomného pretaviť do už uzavretých nájomných zmlúv, resp. akým spôsobom ju možno od existujúcich nájomcov požadovať. Samotná zmena výšky nájomného (nová výška nájomného) prijatá miestnym zastupiteľstvom žalobcu ešte sama o sebe neznamená, že toto uznesenie je právnym titulom jeho vymáhania (vymáhania nového nájomného od nájomcov, ktorí už mali uzavreté nájomné zmluvy s dohodnutou výškou nájomného). Nájomný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom nie je (nebol) totiž založený rozhodnutím miestneho zastupiteľstva, ale písomne uzavretou nájomnou zmluvou. Tá jediná je potom titulom na uplatňovanie si nárokov prenajímateľa na zaplatenie nájomného. Inak povedané, žalobcovi skutočne nič nebránilo rozhodnúť o tom, že sa bude zvyšovať nájomné za prenájom daných pozemkov, avšak na to, aby túto „novú“ výšku nájomného mohol aj požadovať od nájomcov, s ktorými už mal uzavreté nájomné zmluvy (s dojednanou výškou nájomného), bolo potrebné, aby sa zákonným spôsobom táto „nová“ výška nájomného dostala do uzavretých nájomných zmlúv (uvedené potom bolo možné len na základe písomného dodatku k nájomnej zmluve, nakoľko ako už bolo uvedené, v danom prípade bol nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou a nie rozhodnutím miestneho zastupiteľstva, pričom prijatá nová výška nájomného nezaväzovala doterajších nájomcov na jej zaplatenie automaticky, t. j. bez potreby modifikácie pôvodne dohodnutého nájomného). Ak by potom nájomca odmietal takýto dodatok uzavrieť, prenajímateľ mohol
nájomný vzťah ukončiť niektorým zo spôsobov dohodnutých v nájomnej zmluve alebo vyplývajúcim z právnych predpisov (Občianskeho zákonníka). Ak tak neurobil, a nedošlo ani k uzavretiu dodatku o zvýšenom nájomnom, bol oprávnený požadovať len dlžné nájomné v pôvodne dohodnutej výške.
15. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na závery rozhodnutia NS SR z 30. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 138/2009 v zmysle ktorých „Právny vzťah založený zmluvou o nájme bytu je záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu zmluvných strán nie je možno meniť; nie je preto bez dohody prenajímateľa s nájomcom možno zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné“. Aj v rozhodnutí sp. zn. 3 MCdo 6/2008 najvyšší súd uviedol, že „Právny pomer založený zmluvou o nájme nebytového priestoru je vzťah záväzkový, ktorý nemožno meniť bez súhlasu zmluvných strán, pokiaľ právny predpis nestanovuje inak. Zákon č. 116/1990 Zb. neupravuje možnosť prenajímateľa jednostranne zvýšiť nájomné, preto prenajímateľ nemá v tomto zákone podklad pre jednostranné zvýšenie už dohodnutého nájomného za nájom nebytového priestoru, pokiaľ táto právna možnosť prenajímateľa nebola zmluvnými stranami dohodnutá“. Závery vyplývajúce z označených rozhodnutí sú potom použiteľné aj v posudzovanej veci, kedy bol právny vzťah medzi stranami založený nájomnou zmluvou, išlo teda o záväzkový vzťah, ktorý bez súhlasu zmluvných strán nebolo možné meniť, a teda bez dohody prenajímateľa (žalobcu) s nájomcom (žalovaným) nebolo možné zmeniť ani výšku pôvodne dohodnutého nájomného. Túto by bolo možné jednostranne meniť len vtedy, ak by to buď umožňoval právny predpis (čo Občiansky zákonník neumožňuje), alebo ak by si to zmluvné strany takto dohodli. Ako však už bolo uvedené, z čl. IV. bod 4 nájomnej zmluvy síce vyplýva právo prenajímateľa upravovať nájomné podľa cenového vývoja, avšak súčasne tu nebolo dohodnuté, že zmluva v časti dojednaného nájomného sa týmto mení automaticky (t. j. že k zmene výšky nájomného dochádza už samotným rozhodnutím prenajímateľa bez potreby uzavrieť písomný dodatok k nájomnej zmluve), ale naopak (ako už uviedol i súd prvej inštancie), akékoľvek zmeny a doplnky k tejto zmluvy bolo možno uskutočňovať len formou písomných dodatkov podpísaných zmluvnými stranami. Úprava výšky nájomného teda v posudzovanom prípade u existujúcich nájomných vzťahoch nenastávala automaticky rozhodnutím miestneho zastupiteľstva (teda bez toho, aby táto zmluvná modifikácia nemusela byť predmetom dohody v podobe písomného dodatku k nájomnej zmluve), ale sa vyžadovalo v tomto smere uzavretie písomného dodatku k nájomnej zmluve podpísaného oboma zmluvnými stranami.
16. Napokon odvolací súd dodáva, že žalobca žiadal (žaloval) dlžné nájomné vypočítané ako zvýšené nájomné na základe uznesenia miestneho zastupiteľstva a týmto skutkovým stavom bol potom súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Žalobca si teda neuplatňoval nedoplatok na pôvodne dohodnutom nájomnom. Sám v žalobe (ale aj v podanom odvolaní) skutkový stav vymedzil tak, že nové nájomné bolo zvýšené na sumu 386,- Eur ročne. Z tejto novej výšky nájomného si uplatnil jeho doplatenie v alikvotnej časti za rok 2012 a v celej výške za roky 2013, 2014. Žiadal teda nové zvýšené nájomné a nie nájomné podľa pôvodnej nájomnej zmluvy. To, že de facto žalovaná suma v sebe zahŕňa aj výšku pôvodného nájomného nebolo rozhodujúce, nakoľko žalobca sa podanou žalobou (skutkovo vymedzenou) nedomáhal dlžného nájomného tak ako bolo pôvodne dohodnuté, ale sa domáhal zaplatenia „nového“ zvýšeného nájomného, ktorého výška bola určená uznesením miestneho zastupiteľstva. Súd bol teda viazaný takto vymedzeným skutkovým stavom a preto bol povinný rozhodnúť len o tom, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie tohto tzv. nového (zvýšeného) nájomného (nie pôvodného nájomného aj keď toto zvýšené nájomné de facto sumu pôvodného nájomného „pohltilo“). Žalobca teda nežiadal zaplatiť dlžné pôvodné nájomné + rozdiel medzi ním a novou výškou nájomného, ale žiadal zaplatiť výlučne celé toto „nové“ nájomné. Preto nebola dôvodnou ani odvolacia argumentácia o nesprávnom právnom posúdení veci, že súd žalobcovi nepriznal ani dlh na pôvodne dohodnutom nájomnom (keďže takýto nárok predmetom konania z hľadiska skutkového vymedzenia uplatneného nároku nebol).
17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).