Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ek/817/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnému: U. Č., A.. XX.XX.XXXX, S. F. M. XX/XX, XXX XX Ľ., zast.: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, o vymoženie 969,26 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, pod sp. zn.: 202EX 356/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

III. Súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 15.06.2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2021 spolu s prílohou (splnomocnením udeleným povinným právnemu zástupcovi povinného dňa 22.05.2021), vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.05.2021 spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie upovedomenia povinnému dňa 06.05.2021.

2. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že zasiela súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2021, vyjadrenie oprávneného k predmetnému návrhu zo dňa 08.06.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.05.2021, doručené povinnému dňa 06.05.2021.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučným titulom podľa Upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 07.05.2021, je platobný rozkaz vydaný dňa 21.07.2020 Okresným súdom Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. . Platobný rozkaz je však len domnelým exekučným titulom, keďže bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nepostupoval v zmysle a riadne nepreskúmal exekučný titul. Zároveň ide o priamy rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktorým Súdny dvor EÚ pri hodnotení otázky súladu slovenského vnútroštátneho práva so Smernicou pri vydávaní platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom bez ex offo preskúmania zmluvných podmienok uviedol že: 48. V tejto súvislosti treba uviesť, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13 bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek

štádiu konania možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 45). 51. Ako bolo pritom pripomenuté v bode 46 tohto rozsudku, existencia takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku smernice 93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu. 52. V prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje iba pätnásťdňovú lehotu, počas ktorej môže spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu, a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ svoj odpor vecne odôvodnil. 53. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. 54.Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné odpovedať na tretiu až piatu otázku tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Podľa názoru povinného mal byť návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý, keďže neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom je nulitný právny akt - tzv. paakt, ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Obdobne, ako nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku sa v tomto prípade odvíja materiálna nevykonateľnosť (nezáväznosť) platobného rozkazu od nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu tak, ako to vyjadril Súdny dvor vo vyššie citovanom rozsudku, vykladajúc právo EÚ s priamo nesúladným slovenským vnútroštátnym právom. V štádiu vydávania platobného rozkazu musí súd ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo podľa Súdneho dvora má zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je. V dotknutej veci ide o nárok založený bankou, pôvodným veriteľom, ktorého formulárová zmluva vykazuje nedostatky nielen pokiaľ ide o absenciu povinných náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie, ale taktiež vykazuje nedostatky pokiaľ ide netransparentné uvedenie pravidiel pre uplatňovanie rozdielnej výšky ročnej úrokovej sadzby úveru, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a konštantnou judikatúrou uverejnené v akomsi Zverejnení, ku ktorému povinný ako spotrebiteľ nikdy nepristúpil, ani ho nikdy nepodpísal. Rovnako je v predmetnej zmluve neprijateľná zmluvná podmienka, zmluvná pokuta vo výške 25 Eur paušálne, ktorá už bola ako neprijateľná viackrát judikovaná súdmi SR. Vyšší súdny úradník nereflektoval na žiadnu z povinností a vydal platobný rozkaz presne tak, ako požadoval žalobca. Samostatnou otázkou je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, pričom som toho názoru, že vyšší súdny úradník riadne neskúmal, čí je splnená táto základná procesná podmienka, na ktorú má taktiež prihliadať súd ex offo. Povinný navrhol, aby exekučný súd vyžiadal od oprávneného, resp. poskytovateľa úveru všetky relevantné písomnosti a preskúmal to, čo opomenul preskúmať upomínací súd. Poukazuje na to, že je dôvodné vyžadovať dôsledné uplatňovanie podľa ktorého: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.“ V intenciách naznačených v bode 48 Súdnym dvorom vo veci C-448/17, z 20.09.2018 je následne zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý má byť exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by povinného, ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok resp. nedôvodnými nárokmi žalobcu. Týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým. Nedostatky, ktoré namietam sú spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na to, či som ako žalovaný podal alebo nepodal odpor proti platobnému rozkazu. Vo vzťahu k potrebe správneho výkladu pojmu nespôsobilý exekučný titul v spotrebiteľskej právnej veci poukazujem na uznesenie NS SR sp. zn. . z 27.02.2013, kde sa v tejto súvislosti konštatuje: „Takúto interpretáciu ustanovenia Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škode spotrebiteľa.“ Rovnako by podľa názoru povinného mali byť naplnené ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (či. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho orgány bezvýhradne trvať (rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice je naplnením podstaty ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci C-14/83, z 10.4.1984, Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci C-79/83, z 10.4.1984, Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26: „Avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovat' smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189.“ Predmetný platobný rozkaz je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, naviac bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-448/17, z 20.09.2018. Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ: „Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“ Za dôležité považuje uviesť aj to, že zákonodarca práve z týchto ním prezentovaných dôvodov pristúpil k zmene právnej úpravy upomínacieho konania, uvedomujúc si množstvo chýb, ktoré (napr. len v tejto veci) upomínací súd urobil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať mu trovy konania. Náhradu trov konania nech je oprávnený zaviazaný zaplatiť mu na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o trovách konania. Doterajšie trovy konania pozostávajú: - z trov právneho zastúpenia z hodnoty 969,26 Eur, čo predstavuje podľa vyhl. č. polovičnú odmenu za každý úkon právnej služby, t. j. 2 úkony spolu 51,45 Eur a 2 x 10,87 Eur paušál pri doposiaľ vykonaných úkonoch, t. j. spolu 124,64 Eur.

4. Oprávnený podal vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.07.2020, sp. zn. bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Oprávnený má zato, že povinnému nič nebránilo v prípade pochybností o uplatnenom nároku podať proti platobnému rozkazu opravný prostriedok. Nakoľko však povinný proti rozhodnutiu nenamietal, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.2020. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku na Okresnom súde Banská Bystrica. Má za to, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 61k Exekučného poriadku. Zároveň uvádza, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie na základe poverenia nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodnutie, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by súdny exekútor ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie, čo je priam absurdné. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Ako vyplýva z ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť a až takto podaný návrh má odkladný účinok. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 07.05.2021. Súd uvádza, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko z doručenky k upovedomeniu o začatí o začatí exekúcie vyplýva, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 06.05.2021. Súd uvádza, že doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Súd má na základe uvedených skutočností za to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak, nakoľko dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Posledným dňom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom tak bol deň 21.05.2021. V splnomocnení udelenom povinným právnemu zástupcovi povinného je ako dátum spísania splnomocnenia uvedený deň 22.05.2021 (t. j. splnomocnenie bolo spísané po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Zároveň v návrhu povinného na zastavenie exekúcie je ako dátum spísania návrhu na zastavenie exekúcie uvedený dátum 24.05.2021 (t. j. návrh povinného na zastavenie exekúcie bol spísaný po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Z uvedeného tak vyplýva, že návrh povinného bol spísaný a teda aj podaný po uplynutí lehoty stanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému). V danom prípade tak ide o návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. skutočnosti, ktoré nastali po 21.05.2021. Povinný však takéto skutočnosti v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal.

9. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydanom v upomínacom konaní dňa 21.07.2020, sp. zn.: , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.2020.

10. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.04.2021 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 202EX 356/21.

11. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.

12. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: : „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp.

spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“

13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: : „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“

14. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: : „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“

15. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, tieto sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Tieto skutočnosti mal povinný uplatniť a namietať v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní brániť podaním odporu (v zmysle poučenia exekučného titulu). V zmysle druhej vety o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov platí, že podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, v platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Súd zistil zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: , že exekučný titul bol povinnému doručený dňa 24.07.2020 (táto skutočnosť vyplýva z doručenky). Povinný proti platobnému rozkazu nepodal v zákonom stanovej lehote odpor (napriek tomu, že tak mohol urobiť v zmysle poučenia), preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.2020. K námietke povinného, že exekučný titul - platobný rozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, súd uvádza, že v zmysle prvej a druhej vety o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (účinného v čase vydania platobného rozkazu), v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Námietka povinného je teda nedôvodná. Súd poukazuje na skutočnosť, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd taktiež uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone a nie ďalší opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie je predmetom základného konania.

Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému.

16. K uvedenému súd poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.12.2019, sp. zn.: v obdobnej exekučnej veci (exekučným titulom bol tiež platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, pričom povinný v návrhu na zastavenie namietal okrem iného aj to, že spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež neobsahovala všetky náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch), ktorým vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v ktorom (v bode 15., .) vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že: „Povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj skutočnosti, ktoré vznikli pred samotným vydaním exekučného titulu, a to že spotrebiteľská zmluva, kde vystupoval ako ručiteľ obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež neobsahovala všetky náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú skutočnosť exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky v základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SRsp. zn. ).“ Súd zároveň poukazuje na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2020, sp. zn.: , ktorým sudca zamietol sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 15Ek/984/2019/ zo dňa 30.12.20198, v ktorom (v bode 20. a 21. odôvodnenia) sudca okrem iného uviedol, že:„...Naopak, je nutné konštatovať, že sám povinný 2/ svoje právo podať odpor nevyužil a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný 2/ nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadnu skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle , , , d ) Exekučného poriadku, ani inú skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie, napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka súd považoval za správne. Na základe uvedeného, súd sťažnosť podanú povinným 2/ považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.“ Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že povinný (v konaní ) podal voči predmetnému uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2020, sp. zn.: , ústavnú sťažnosť, v ktorej namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.04.2020, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky túto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, a to uznesením ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2020, č. k.: -12, v ktorom (v bode 4.2, 18. odôvodnenia) Ústavný súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že: „V časti námietky sťažovateľa o tom, že spotrebiteľská zmluva, v ktorej vystupoval ako ručiteľ, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, okresný súd poukázal na správnosť záveru vyššieho súdneho úradníka. Išlo o skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, a tieto exekučný súd nemohol preskúmavať, pretože v rámci návrhu na zastavenie exekúcie sa zaoberá len okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil, že exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože vo vykonávacom konaní sa už iba vykonáva to, o čom bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky v základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a sťažovateľ ich mal namietať v základnom konaní. ... Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že v odpovediach na námietky sťažovateľa formulovaných okresným súdom nezistil nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vyšší súdny úradník jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov nevyhovel návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, sudca okresného

súdu sa následne v napadnutom uznesení s týmito dôvodmi stotožnil a vysporiadal sa i s námietkami sťažovateľa obsiahnutými v jeho sťažnosti. Okresný súd podrobne objasnil, z akých úvah vychádzal pri výklade aplikovaných ustanovení Exekučného poriadku a jeho právne závery sú podľa názoru ústavného súdu založené na dostatočnom zistení skutkového stavu a sú výsledkom primeranej aplikácie príslušných ustanovení Exekučného poriadku.“

17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn.: : „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

18. Súd zároveň uvádza, že povinný nepreukázal, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy (ani jej časti), pričom platí, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 30. júla 2002).

19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

20. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nepriznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

27. O trovách konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle , Exekučného poriadku a v nadväznosti na Exekučného poriadku. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.