Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-475-2021.pdf
PDF · 128.3 KB
Case nature
Subarea
35Ek/475/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EX CREDIT, a. s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 572 586, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: T. H., B.. XX.XX.XXXX, XXX XX T., o vymoženie 2 072,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, pod sp. zn. 190EX 228/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
III. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 02.02.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 072,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozsudok sp. zn. SR 04421/10 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 22.08.2010 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 22.03.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mariannu Vargovú, so sídlom Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 190EX 228/21.
3. Dňa 13.04.2021 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný podaným návrhom na zastavenie exekúcie poukázal na postavenie rozhodcovského súdu, ktorý podľa neho nie je orgánom verejnej moci. Exekučný titul nepovažuje za právne záväzný, a zároveň celkový nárok je podľa neho v zmysle § 110 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky zákonník”) premlčaný. Povinný má za to, že exekúcia je premlčaná a bezpredmetná. Dňa 03.05.2021 povinný doplnil svoje podanie o tvrdenie, že sám oprávnený uhradil 15 eur sám sebe za účelom pokračovania v exekúcii. Povinný je podľa svojho vyjadrenia ochotný uhradiť 1 000 eur titulom poskytnutej pôžičky, nie 2 072 eur, ktorú považuje za úžeru.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v prvom rade poukázal na ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zastavenie exekúcie a ustanovenia ohľadom opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie po doručení upovedomenia o zastavení starej exekúcie pôvodným súdnym exekútorom v rámci tzv. repodaja. Podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá oporu v zákone, a preto oprávnený žiada ho zamietnuť ako nedôvodný.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.03.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 30.03.2021 a bol doručený na exekútorský úrad dňa 31.03.2021. Následne dňa 02.04.2021 bolo na exekútorský úrad emailom doručené doplnenie podania.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 072,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vrátane návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a dokumentov predložených súdu na základe poskytnutej súčinnosti a dospel k záveru, že je tu skutočnosť, pre ktorú nemožno pokračovať v exekúcií.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 29.03.2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 30.03.2021 a bol doručený na exekútorský úrad dňa 31.03.2021, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie ju rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
18. Súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 2 072,30 eur s príslušenstvom. Na základe tohto exekučného titulu bola už vedená stará exekúcia medzi rovnakými účastníkmi konania pod sp. zn. súdu 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10, ktorú viedol na základe vydaného poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Košice II súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
19. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorým došlo po splnení zákonom stanovených podmienok k ukončeniu niektorých exekučných konaní. Na základe § 2 ods. 1 psím. a) zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu starej exekúcie pod sp. zn. súdu 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10, pretože uplynula rozhodná doba, ktorou podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. je doba 5 rokov a začína plynúť odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a v rámci ktorej nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, čím platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Podľa upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 18.11.2010, teda exekúcia prebiehala viac ako 5 rokov, pričom v jej priebehu nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a to ani čiastočne. V zmysle predloženého oznámenia o ukončení exekučného konania mal súd za preukázané, že došlo k ukončeniu exekučného konania pod sp. zn. súdu 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10.
20. Zákon č. 233/2019 Z. z. síce ukončil niektoré staré exekúcie, avšak zároveň dal možnosť oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj), čo v tomto prípade oprávnený urobil a podal dňa 02.02.2021 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 2 072,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie obsahoval po odstránení vád podania všetky náležitosti predpokladané Exekučným poriadkom, súd vydal dňa 22.03.2021 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mariannu Vargovú.
21. S poukazom na vyššie uvedené tak s námietkou povinného ohľadom úhrady vo výške 15 eur oprávneným nemožno súhlasiť, nakoľko v rámci exekúcie pod sp. zn. súdu 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10 bola v zmysle predloženého upovedomenia o zastavení exekúcie výška vymoženej pohľadávky 0 eur, rovnako aj výška trov oprávneného a trov súdneho exekútora. Zároveň exekúcia, resp. exekučné konanie pod sp. zn. súdu 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10 bolo v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. ukončené. Exekučné konanie pod sp. zn. 35Ek/475/2021 sa začalo podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa uplatňuje nárok, ktorý síce bol predmetom skoršieho, ale už ukončeného konania, pričom musia byť dodržané všetky náležitosti v zmysle Exekučného poriadku, a nakoľko sa jedná o repodaj aj v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. Nad rámec uvedeného súd ďalej poukazuje, že povinný nijakým spôsobom ani len nepreukázal, že došlo k ním namietanej úhrade, hoci platí, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú.
22. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo
veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
23. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného o ochote uhradiť časť uplatneného nároku, t. j. 1 000 eur, keďže zvyšok považuje za úžeru, ani toto tvrdenie nespĺňa niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie daných § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
24. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
26. Preto ak má povinný výhrady voči výške vymáhaného nároku uplatneného v súlade s exekučným titulom, mal túto námietku uplatniť v rámci základného konania, t. j. konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul.
27. V súvislosti s uplatneným nárokom povinný vzniesol aj námietku premlčania podľa § 110 Občianskeho zákonníka.
28. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
29. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
30. Premlčaním sa rozumie oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka konania, v opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením.
31. Nárok oprávneného bol priznaný exekučným titulom, ktorý bol vydaný dňa 27.08.2010, nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2010 a vykonateľnosť dňa 14.10.2010, a práve od tohto dátumu začala plynúť veriteľovi - oprávnenému v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka 10 ročná premlčacia lehota, v rámci ktorej mal možnosť si uplatniť svoj nárok na súde. Keďže si povinný neplnil svoju povinnosť v zmysle exekučného titulu riadne a včas, oprávnený pristúpil v zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie dňa 12.10.2010, v dôsledku čoho bola vedená exekúcia pod sp. zn. súdu 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10. Ak sa povinný domnieval, že uplatnený nárok bol už v čase podania návrhu na vykonanie starej exekúcie premlčaný mal vzniesť túto námietku v danom konaní, a nie v rámci repodaja. Vzhľadom k dátumu vykonateľnosti exekučného titulu a dátumu podania návrhu na vykonanie exekúcie možno konštatovať, že v tom čase predmetná pohľadávka nebola premlčaná a oprávnený si tak uplatnil svoj návrh na vykonanie exekúcie včas. Keďže si oprávnený uplatnil svoj nárok na základe exekučného titulu v rámci exekučného konania došlo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka k pretrhnutiu uvedenej 10 ročnej premlčacej lehoty, ktorá po dobu trvania exekučného konania neplynula.
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
33. Vo vzťahu k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie pod sp. zn. súdu 35Ek/475/2021 súd uvádza, že dňa 13.10.2020 bolo vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie pod sp. zn. 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10. Následne dňa 15.12.2020 došlo podľa oznámenia o ukončení exekučného konania pod sp. zn. 48Er/2839/2010, sp. zn. súdneho exekútora EX 15722/10 k ukončeniu uvedeného exekučného konania, o čom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. informoval oprávneného v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. doručením oznámenia o ukončení exekučného konania. Ako už bol spomenuté dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorým došlo k zastaveniu určitých exekučných konaní, a zároveň ktorý umožnil dotknutým veriteľom podať si nový návrh na vykonanie exekúcie, pričom ich pohľadávka sa v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok po ukončení starého exekučného konania. Súd tak konštatuje, že nový návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 02.02.2021 bol podaný do 1 roka od ukončenia starého exekučného konania, preto ani z tohto hľadiska nemohlo dôjsť k premlčaniu vymáhaného nároku a súd považuje tak túto námietku za nedôvodnú.
34. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie namietol aj postavenie rozhodcovského súdu, ktorý nie je orgánom verejnej moci, v dôsledku čoho ani exekučný titul nie je právne záväzný.
35. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) (v znení účinnom do 31.12.2014) doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
36. K danej námietke povinného súd uvádza, že exekučný titul bol vydaný v rámci rozhodcovského konania Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovské konanie ako také predstavuje alternatívne riešenie sporov k rozhodovaniu všeobecných súdov. Právna teória charakterizuje stály rozhodcovský súd ako subjekt súkromného práva, disponujúci právomocou prenechanou štátom rozhodnúť určitý spotrebiteľský spor na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej je oprávnený na rozhodovanie daného spotrebiteľského sporu. Následne rozhodnutie vydané oprávneným rozhodcovským súdom má v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rovnaké právne účinky pre účastníkov rozhodcovského konania ako právoplatne rozhodnutie súdu. Súd preto aj túto námietku povinného považoval za nedôvodnú.
37. Exekučný súd má však povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom Uznesení sp. zn. I. ÚS 410/2012 zo dňa 22.08.2012 konštatoval, že: „záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“.
38. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (Uznesenie sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 21.03.2012). Súd zároveň poukazuje aj na ďalšie závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn.: 6Cdo 105/2011, uznesenie sp. zn. 3Cdo 122/2011, uznesenie sp. zn. 3Cdo 146/2011), v zmysle ktorej skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, (v aktuálnom znení podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti.
39. Súd ďalej uvádza, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy
40. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá pomocou rôznych iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
41. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
42. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
43. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
45. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
46. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o SRK“) rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
47. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
48. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že nárok oprávneného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) bol uplatnený na základe Zmluvy o predaji na splátky č. 0888090105 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 02.04.2009.
49. Oprávnený predložil na základe žiadosti súdu zo dňa 07.10.2021 spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie dokumenty, na podklade ktorých bol vydaný exekučný titul, a teda predložil o. i. Kúpnu zmluvu/ zmluvu o predaji na splátky č. 0888090105 zo dňa 02.04.2009 (ďalej len „zmluva“) uzavretú medzi oprávneným a povinným. Z predloženej zmluvy mal súd za preukázané, že podľa čl. VI. Záverečné ustanovenia mali byť všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy, vrátane súvisiacich sporov a sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 781 alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, a to v závislosti od voľby žalujúcej zmluvnej strany.
50. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenie zmluvných ustanovení. V danom prípade z rozhodcovskej doložky, (obdobne aj z uzavretej zmluvy) nevyplýva, že spotrebiteľ - povinný mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy nepreukazuje jej individuálne dojednanie, keďže má formulárový charakter, ktorý spotrebiteľ - povinný nemohol nijako ovplyvniť. Jediné údaje, ktoré boli dopĺňané do formulárovej zmluvy boli identifikačné údaje povinného, číslo zmluvy, na ktorú sa rozhodcovská doložka viaže, dátum uzavretia a podpisy. Rozhodcovská zmluva/doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si želá rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je v konečnom dôsledku tento prípad.
51. Povinnému bola predložená vopred predpísaná rozhodcovská doložka s vopred určeným spôsobom prípadného riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, a síce ich riešenia pred vopred určeným rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom voľba závisela od rozhodnutia žalobcu, ktorým je spravidla dodávateľ - oprávnený a predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi - povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ - oprávnený podá žalobu na rozhodcovskom súde. Povinný sa tak musel podrobiť rozhodcovskému konaniu iniciovaného oprávneným, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.
52. Podľa názoru súdu tak možnosť voľby spotrebiteľa - povinného je len iluzórna, a to aj z toho dôvodu že dlžníkovi - povinnému bolo odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Keďže povinný nemal možnosť zapracovať do rozhodcovskej doložky ním navrhnutého rozhodcu alebo rozhodcovský súd, a teda rozhodovať o jej obsahu, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy, mal tak jedine možnosť rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, čo nemožno považovať za individuálne dojednanie. Výber rozhodcovského súdu mal tak reálne iba dodávateľ - oprávnený, čím je daná výhoda na strane oprávneného, čo vzhľadom na vyššie uvedené spôsobuje neprijateľnosť a absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
53. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011, ktorým konštatoval, že: „na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaťažovali“.
54. Súd tak konštatuje, že súčasťou uzavretej spotrebiteľskej zmluvy bola aj rozhodcovská doložka, ktorá tak nebola dojednaná individuálne a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
55. S vyššie poukázanými nedostatkami rozhodcovskej doložky súvisí aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a tým aj nespôsobilosť ním vydaného exekučného titulu.
56. Exekučný súd je oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade zákon o SRK. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné.
57. V zmysle rozhodcovskej doložky mohol byť spor prejednaný pred rozhodcovským súdom, čo v tomto prípade sa aj uskutočnilo, konkrétne exekučný titul bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom odvodzujúc svoju právomoc prejednať spor na základe rozhodcovskej doložky, u ktorej súd dospel k záveru, že je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže obsahuje viaceré nedostatky ako absencia vôle oboch zmluvných strán jednak k spôsobu riešenia sporu prostredníctvom rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, ale aj absencia vôle výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu oboma zmluvnými stranami, t. j. nedostatok individuálneho dojednania. Súd má za to, že ak je vôľa oboch dotknutých strán, môže ňou byť založená právomoc určitého orgánu riešiť a rozhodnúť spor medzi nimi, inak by mohol nastať stav, kedy by akýkoľvek orgán príp. jednotlivec mohol konať a vydať exekučný titul.
58. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky/zmluvy, nemohol vo veci konať určený rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
59. Súd preto konštatuje, že rozhodcovský súd síce konal a rozhodoval na základe článku VI uzavretej zmluvy, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, tú však súd považoval za absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho si nemohol platne odvodiť právomoc rozhodcovský súd vo veci konať a vydať exekučný titul.
60. Exekučný súd tak nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takto exekučnému súdu predložený exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku a nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého má byť vymožená uplatnená pohľadávka.
61. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že sú tu dané skutočnosti, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
62. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
63. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
64. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
65. Súd ďalej konštatuje, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania, a preto musí brať do úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť. Preskúmaním podaného návrhu na zastavenie exekúcie a spisového materiálu zistil dôvody, pre ktoré nemožno pokračovať v exekúcií iniciovanej oprávneným a z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
66. Zároveň si oprávnený v súvislosti s podaným vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov neuplatnil, súd preto o týchto trovách nerozhodoval.
67. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
68. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
69. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
70. Súd rozhodoval aj o trovách povinného, ktoré predstavujú v zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
71. Nakoľko si povinný v exekučnom konaní nárok na náhradu trov neuplatnil, pričom nie je ani právne zastúpený, súd preto o jeho nároku nerozhodoval.
72. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
73. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
74. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
75. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
76. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
77. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa 198 ods. 2 oprávnený.
78. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončením iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
79. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
80. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
81. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že povinnosť ich nahradiť uložil oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý mu možno pričítať. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi, vzhľadom na odkladný účinok podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nárok na trovy exekúcie vo výške 36 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.