Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-80-2017.pdf
PDF · 131.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/80/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: G.. P. Ř., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, F., proti žalovaným: 1. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, F., a 2. U. L., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXXX/XX Y., P., obaja zastúpení JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, o určenie právnej neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
III. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.11.2017, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 27.11.2017, sa žalobca domáha proti žalovaným v 1. a v 2. rade určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015, ktorou žalovaný v 1. rade ako veriteľ postúpil žalovanému v 2. rade svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 26.425,- eur, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným.
2. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od skutočnosti, že so žalovaným v 1. rade mal uzatvorenú zmluvu o nájme o nebytových priestorov zo dňa 1.4.2014, pričom z predmetného zmluvného vzťahu vznikla žalobcovi voči žalovanému v 1. rade pohľadávka za nezaplatené nájomné za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2015 spolu s poplatkom z omeškania v celkovej sume 8.553,98 eura. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 23K/8/2016 zo dňa 13.6.2016 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného v 1. rade, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 118/2016 dňa 20.6.2016. Žaloba si prihlásil do predmetného konkurzu svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade v sume 8.553,98 eura, o čom správca konkurzu vystavil žalobcovi potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok dňa 20.12.2016, od čoho žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. V konkurze bol žaloba uspokojený z predmetnej pohľadávky iba v sume 249,20 eura. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 29.10.2015 so žalovaným v 2. rade zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpil žalovaný v 1. rade ako veriteľ a postupca žalovanému v 2. rade ak postupníkovi svoju pohľadávku proti žalobcovi ako dlžníkovi v sume 26.425,- eur s príslušenstvom za odplatu, pričom odplata mala byť podľa zmluvy predmetom osobitného dojednania zmluvných strán. Žalovaný v 2. rade si uplatnil svoj nárok zaplatenie postúpenej pohľadávky v sume 26.425,- eur proti žalobcovi žalobou na Okresnom súde Piešťany, ktorej bola pridelená spisová značka 6C/154/2016. Žalobca mal za to, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi, prieči sa a obchádza zákon, pretože žalovaný v 1. rade iba tri mesiace po uzatvorení zmluvy o postúpení
pohľadávky podal návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, konkrétne dňa 19.2.2016, čím došlo k ukráteniu jeho majetku, a tým k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnosti pohľadávok ostatných veriteľov žalovaného v 1. rade. Zmluva o postúpení pohľadávky bola teda účelná, v rozpore s dobrými mravmi, a preto nie je právne účinná, keďže je odporovateľným právnym úkonom. V súvisiacom konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6C/154/2016 žalovaný v 2. rade je v pozícii žalobcu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky v celosti spolu s dodatkami, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, na ktoré táto zmluva sa odvoláva v čl. III. a čl. V., najmä výšku odplaty za postúpenie predmetnej pohľadávky. Zo skutočnosti, že žalovaný v 2. rade v súvisiacom konaní ako žalobca odmietol zverejniť dodatok k zmluve o postúpení pohľadávky týkajúci sa výšky odplaty za postúpenie predmetnej pohľadávky, usúdil žalobca, že pohľadávka bola prevedená za neprimeranú nízku cenu (hodnotu), a že je predpoklad, že žalovanému v 1. rade nebola za ňu poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, a nešlo preto o ekvivalentný právny úkon. Žalovaný v 2. rade je osobou, s ktorou a v prospech ktorej bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, a teda mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, preto je pasívne legitimovaným v tomto spore. Ak by nebolo zmluvy o postúpení pohľadávky, veritelia žalovaného v 1. rade by mohli svoje pohľadávky z majetku žalovaného v 1. rade ako dlžníka aspoň čiastočne uspokojiť. Žalovaný v 1. rade nevlastní žiadny ďalší hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľa, pričom zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k zmenšeniu majetku žalovaného v 1. rade ako dlžníka do takej miery, že došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Záverom žalobca dodal, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je právnym úkonom, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch, ktorý bol urobený do roka pred začatím konkurzného konania.
3. Žalovaný v 1. a v 2. rade navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznili, že žalobca žalobný nárok odvodzoval (iba - pozn. súdu) od domnienky, že výška odplaty za postúpenie pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú mal proti žalobcovi, zmluvou o postúpení pohľadávky žalovanému v 2. rade bola neprimerane nízka. Žalovaní ďalej uviedli, že odplata za postúpenie predmetnej pohľadávky bola dohodnutá medzi nimi cenovou doložkou vo forme Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, v ktorej sa dohodli, že odplatou za postúpenie predmetnej pohľadávky je suma 20.300,- eur, splatná pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. dňa 29.10.2015. Zároveň sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, pričom žalovaný v 2. rade si započítal svoju pohľadávku v sume 20.300,- eur proti žalovanému v 1. rade titulom neuhradenej sumy zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.8.2014, zročnej dňa 31.8.2015, oproti pohľadávke žalovaného v 1. rade proti žalovanému v 2. rade za postúpenie pohľadávky v sume 20.300,- eur, vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015, zročnej dňa 29.10.2015. Žalovaní ďalej dodali, že započítaním vzájomných pohľadávok došlo k splneniu povinnosti žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade uhradiť odplatu za postúpenie predmetnej pohľadávky. Rozdiel vo výške medzi odplatou za postúpenie pohľadávky a výškou postúpenej pohľadávky, v zodpovedajúcej sume 6.125,- eur mal slúžiť na pokrytie nákladov žalovaného v 1. rade (zrejme žalovaného v 2. rade - pozn. súdu) spojených s uplatnením a vymáhaním postúpenej pohľadávky od žalobcu. Postúpením predmetnej pohľadávky žalovaní iba sanovali predchádzajúci právny vzťah vyplývajúci z riadne uzatvorenej a reálne poskytnutej pôžičky. Rozpor s dobrými mravmi, na ktorý poukazuje žaloba, rovnako nie je na mieste, keďže jeho hypotetický nárok voči žalovanému v 1. rade sa stal nevymáhateľným podľa ust. § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len ,,ZKR“), a to uznesením č. k. 23K/8/2016-126 zo dňa 22.6.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.6.2017, ktorým súd zrušil konkurz na majetok žalovaného v 1. rade ako úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2017. Nad rámec uvedeného žalovaní poukázali na skutočnosť, že právo domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu svedčí výhradne správcovi konkurzného konania, a nie jednotlivým veriteľom s prihlásenými pohľadávkami do konkurzného konania. Žalovaní poznamenali, že žalovaný v 1. rade ako postupca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi ako dlžníkovi, keď mu podaním zo dňa 29.10.2015 oznámil postúpenie pohľadávky, na čo žalobca nijako nereagoval. Poskytnutie pôžičky nie je podmienené bezhotovostným prevodom, ktorý by bolo možné v budúcnosti preukázať, a ide o reálny kontrakt, ktorý prebehol za splnenia všetkých zákonných podmienok, čo potvrdili obaja žalovaní. Výšku odplaty, napádanú žalujúcou stranou, považujú žalovaní za primeranú. V danom prípade odplata zodpovedá 77 % výšky istiny, čo je primerané a v súlade s dobrými mravmi, prihliadnuc na zmluvnú voľnosť účastníkov, ktorou sú obdobné vzťahy primárne ovládané. Primeranosti dojednanej odplaty nasvedčuje aj tá skutočnosť, že v súvisiacom konaní sp. zn. 6C/154/2016 vednej Okresným súdom Piešťany, ktoré konanie nie je doposiaľ skončené, vznikli žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 1.585,- eur na súdnom poplatku a v sume 1.932,77 eura na trovách právneho zastúpenia, ktoré sa budú
ešte navyšovať, keďže konanie nie je doposiaľ skončené, a teda rozdiel medzi dojednanou odplatou a postúpenou pohľadávkou vo výške 6.125,- eur nie je vôbec neprimeraný, a je obvyklý. Aj keby hypoteticky predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola odporovateľným právnym úkonom podľa ustanovenia § 57 (ZKR -pozn. súdu), žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v spore o neplatnosť, príp. o neúčinnosť právneho úkonu, pretože podľa § 57 ods. 1 ZKR, na odporovanie právneho úkonu je aktívne legitimovaný konkurzný veriteľ len v prípade, ak správca konkurznej podstaty (ďalej aj ako len ,,SKP“), v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Žalobca však nepreukázal, a ani netvrdil, že by takýto podnet bol doručil správcovi konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva, že žalobu nepodal subjekt, ktorému takéto právo prináleží, čím trpí jeho aktívna procesná legitimácia. Žalovaní ďalej zdôraznili, že podľa § 52 ods. 2 ZKR došlo k preklúzii práva odporovať právny úkon žalovaných uplynutím jednoročnej lehoty od vyhlásenia konkurzu. Konkurz na žalovaného bol vyhlásený dňa 13.6.2016 pod sp. zn. 23K/8/2016, pričom účinky vyhlásenia nastali dňom uverejnenia v Obchodnom vestníku č. 118/2016 dňa 20.6.2016. Žaloba, na základe ktorej je vedený predmetný súdny spor, bola doručená súdu dňa 27.11.2017, teda po jednom roku a 5 mesiacoch. Vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP nie je možné žalobcovi v tejto veci vyhovieť. Ak by aj súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, žalobca by si nemohol uplatniť nároky proti žalovanému v 1. rade, pretože tieto si už prihlásil v konkurznom konaní, ktoré bolo zastavené uznesením č. k. 23K/8/2016-126 zo dňa 22.6.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.6.2017, a jeho nárok by sa stal nevymáhateľným tak, ako to vyplýva z ust. § 206f ods. 3 ZKR. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nepreukázal svoju aktívnu procesnú legitimáciu, nepreukázal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalovaní navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
4. Žalobca namietal, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k reálnemu plneniu zo zmluvy o pôžičke, na ktorú sa odvolávali vo vyjadrení k žalobe. Naďalej tvrdil, že protiplnenie za postúpenie predmetnej pohľadávky bolo podstatne nižšie, a to o sumu 6.125,- eur, a preto zmluva o postúpení pohľadávky je odporovateľným právnym úkonom podľa § 57 a nasl. ZKR. Z konania žalovaného v 1. rade je evidentné, že uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k zmenšeniu jeho majetku, na základe čoho došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnosti pohľadávok ostatných veriteľov žalovaného v 1. rade, pretože ak by tohto právneho úkonu nebolo, v konkurznom konaní si mohli veritelia žalovaného v 1. rade uspokojiť svoje pohľadávky aspoň čiastočne. Keďže žalovaný v 1. rade nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uskutočnenie jeho veriteľov, zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k zmenšeniu majetku žalovaného v 1. rade ako dlžníka do takej miery, že došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je zároveň zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko žalovaný v 1. rade ako dlžník neodôvodnene zvýhodnil žalovaného v 2. rade ako veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola účelná, v rozpore s dobrými mravmi, prieči sa a obchádza zákon, a preto je neúčinná, keďže ide odporovateľný právny úkon.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 11.11.2021, na ktoré sa dostavila iba právna zástupkyňa žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie z vážnych dôvodov napriek tomu, že na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný. Preto súd preto podľa § 180 zákona č. 161/2015 Z z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len ,,CSP“), vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015, žalobou zo dňa 29.6.2016, vedenou Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6C/154/2016, internetovým výpisom z registra úpadcov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23K/8/2016 zo dňa 13.6.2016, oznámením Okresného súdu Trnava zo dňa 24.7.2017 o zrušení konkurzu na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku, potvrdením SKP zo dňa 20.12.2016, žiadosťou SKP zo dňa 22.5.2017, cenovou doložkou zo dňa 29.10.2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 21.8.2014, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ústnymi vydareniami žalovanej strany, a ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
7. Žalovaný v 1. rade ako postupca a žalovaný v 2. rade ako postupník uzatvorili dňa 29.10.2015 zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom postúpenia bola pohľadávka žalovaného v 1. rade proti žalobcovi v celkovej sume 26.425,- eur, vyplývajúca z viacerých zmlúv o pôžičke, špecifikovaných v zmluve o
postúpení pohľadávky. Postúpenú pohľadávku tvorí istina v sume 26.425,- eur a príslušenstvo tejto pohľadávky. V čl. III zmluvy sa žalovaní v 1. a v 2. rade dohodli, že odplata za postúpenie predmetnej pohľadávky je predmetom osobitného dojednania zmluvných strán. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal zaplatiť odplatu žalovanému v 1 rade na jeho účet alebo do jeho rúk podľa osobitného dojednania účastníkov tejto zmluvy. Zmluvu uzatvorili žalovaní s odkazom na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že ju bolo možné meniť a dopĺňať formou písomných dodatkov. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami.
8. Žalovaní v 1. a v 2. rade uzatvorili dňa 29.10.2015 Cenovú doložku, Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorou opravili všetky vzťahy vyplývajúce pre nich zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2015, konkrétne vzťahy upravené v čl. III. zmluvy o postúpení pohľadávky. V čl. III. dodatku sa zmluvné strany dohodli, že odplata za postúpenie predmetnej pohľadávky je v sume 20.300,- eur, ktorá je splatná pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. dňa 29.10.2015. Podľa toho istého článku predmetného dodatku, žalovaný v 2. rade je zároveň veriteľom žalovaného v 1. rade zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.8.2014 v sume 20.300,- eur, splatnej dňa 31.8.2015. V tom istom článku sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov s odkazom na § 580 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaný v 2. rade započítal svoju pohľadávku proti žalovanému v 1. rade v sume 20.300,- eur, vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.8.2014, zročnú 31.8.2015, oproti pohľadávke žalovaného v 1. rade proti žalovanému v 2. rade v sume 20.300,- eur titulom odplaty za postúpenie pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015, zročnej dňa 29.10.2015. Predmetný dodatok, resp. cenová doložka je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 29.10.2015.
9. Žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 21.8.2014 zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný v 2. rade ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi peňažnú pôžičku v sume 20.300,- eur, z toho 10.300,- eur v hotovosti a 10.000,- eur na účet uvedený v zmluve. Súčasťou zmluvy je vyhlásenie žalovaného v 1. rade ako dlžníka, že hotovosť v sume 20.300,- eur prevzal od veriteľa (žalovaného v 2. rade - pozn. súdu). Predmetná pôžička bola dohodnutá ako bezúročná, ktorú sa zaviazal žalovaný v 1. rade vrátiť žalovanému v 2. rade do 31.8.2015 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa (žalovaného v 2. rade - pozn. súdu).
10. Žalovaný v 1. rade je vedený v registri úpadcov ako fyzická osoba, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23K/8/2016 zo dňa 13.6.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 118/2016 dňa 20.6.2016. Súd uznal konkurz za malý a do funkcie správcu ustanovil B.F.B. správcovská v.o.s. Súčasťou poučenia uznesenia konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade bolo aj poučenie, že dlžník - fyzická osoba má právo po zrušení konkurzu za podmienok stanovených zákonom domáhať sa na súde zbavenia svojich dlhov podľa § 166 ods. 41 ZKR. Správca listom zo dňa 20.12.2016 potvrdil žalobcovi zapísanie pohľadávky v celkovej sume 8.553,98 eura do zoznamu pohľadávok do poradia E s tým, že pohľadávka bola do zoznamu pohľadávok zapísaná dňa 19.12.2016. Súčasťou potvrdenia je aj upozornenie, že vydanie predmetného potvrdenia sa netýka obsahovej stránky prihlásených pohľadávok, ktorú bude SKP posudzovať v rámci lehoty na popieranie pohľadávok. SKP listom zo dňa 22.5.2017 požiadal žalobcu o oznámenie čísla účtu, na ktorý mu mala byť zaslaná suma uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako nezabezpečeného veriteľa vo výške 249,20 eura. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 23K/8/2016-126 zo dňa 22.6.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.6.2017, zrušil konkurz na majetok žalovaného v 1. rade ako úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2017. Oznámenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 145/2017 dňa 31.7.2017.
11. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že pod sp. zn. 6C/154/2016 prebieha na Okresnom súde Piešťany súdny spor vo veci žalobcu U. L. (žalovaný v 2. rade v tomto spore - pozn. súdu) proti G.. P. Ř. (žalobca v tomto spore - pozn. súdu) o zaplatenie sumy 26.425 eur s príslušenstvom. Žalobný nárok odvodzuje U. L. od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2005 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom, U. X. (žalovaný v 1. rade v tomto spore - pozn. súdu), ktorá pohľadávka pozostáva zo zmlúv o pôžičke špecifikovaných v žalobe. Konanie k sp. zn. 6C/154/2016 nie je doposiaľ právoplatne skončené, a je prerušené do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu ( sp. zn. 14C/80/2017).
12. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 11.11.2021 navrhla súdu rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil. Dodala, že žaloba nie je dôvodná z viacerých dôvodov, pretože žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný, keďže nepreukázal, že je veriteľom žalovaného v 1. rade, ani že je nositeľom vymáhateľnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, keďže podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pasívne vecne legitimovaným môže byť osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že žalobca 1.) nepreukázal, že týmto úkonom došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, 2.) nepreukázal úmysel žalovaného v 1. rade ako dlžníka ukrátiť veriteľa v uspokojení jeho pohľadávky, a 3.) nepreukázal, že tento úmysel bol žalovanému v 2. rade známy. Žalobca nepreukázal, že je veriteľom žalovaného v 1. rade, keďže nepreukázal ani právny titul o ním tvrdenej pohľadávke voči žalovanému v 1. rade. Potvrdenie o zapísaní pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok nie je dostatočným dôkazom na preukázanie jeho postavenia ako nositeľa vymáhateľnej pohľadávky. Právna zástupkyňa žalovaných navrhla súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
13. Súd vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
17. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby podľa § 42a ods. 1 OZ je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi preukázateľne vymáhateľnú pohľadávku, t. j. priznanú mu exekučným titulom, t. j vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným titulom (rozhodnutie ÚSSR č. k. IV. ÚS 284/2010-13 zo dňa 30.8.2010, uznesenie NSSR sp. zn. 4Cdo/198/2010 zo dňa 1.7.2012).
18. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
19. Podľa § 42a ods. 5 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
20. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
21. Pasívne vecne legitimovaným z odporovacej žaloby nie je dlžník veriteľa, ale osoba s ktorou alebo v prospech ktorej bol úkon dlžníka urobený (rozsudok NS ČR sp zn. 21Cdo/1751/2001 zo dňa 17.7.2002).
22. Podľa § 57 ods. 1. ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
23. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
24. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
25. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, v znení účinnom ku dňu vyhlásenia malého konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade, dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
26. Podľa § 206f ods. 3 ZKR, ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
27. Ustanovenie § 206 ods. 3 ZKR, na ktoré sa odvolávali žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení, nebolo na daný prípad aplikovateľné, keďže na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený malý konkurz podľa § 106 a nasl. ZKR, a nie konkurz oddlžením podľa § 166 a nasl. ZKR. O možnosti oddlženia po zrušení (malého - pozn. súdu) konkurzu bol žalovaný v 1. rade ako dlžník a úpadca riadne poučený konkurzným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu zo dňa 13.6.2016.
28. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
29. Osoba oprávnená na podanie odporovacej žaloby nepreukazuje naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti právnych úkonov dlžníka, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa (uznesenie NSSR sp. tzn. 5Obo 114/2008 zo dňa 12.5.2010).
30. Predmetná žaloba je žalobou o určenie právnej neúčinnosti, príp. odporovateľnosti právneho úkonu, a teda je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorá je prípustná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Prípustnosť žaloby v danom prípade vyplýva z ust. § 42b OZ, a je preto prípustná, z ktorého dôvodu vykonal súd dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.
31. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
32. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015, žalobou zo dňa 29.6.2016, vedenou Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6C/154/2016, internetovým
výpisom z registra úpadcov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23K/8/2016 zo dňa 13.6.2016, oznámením Okresného súdu Trnava zo dňa 24.7.2017 o zrušení konkurzu na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku, potvrdením SKP zo dňa 20.12.2016, žiadosťou SKP zo dňa 22.5.2017, cenovou doložkou zo dňa 29.10.2015, zmluvou o pôžičke zo dňa 21.8.2014, písomnými vyjadreniami strán sporu, ako aj ústnymi vydareniami žalovanej strany, a ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015 postúpil žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade svoju pohľadávku proti žalobcovi v celkovej sume 26.425,- eur s príslušenstvom, vyplývajúcu mu z viacerých zmlúv o pôžičke, bližšie konkretizovaných v zmluve o postúpení pohľadávky. Odplatou za postúpenie pohľadávky bola suma 20.300,- eur, na ktorú bola započítaná vzájomná pohľadávka medzi žalovanými v 1. a v 2. rade, a to pohľadávka žalovaného v 2. rade v sume 20.300,- eur zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorili žalovaní v 1. a v 2. rade dňa 21.8.2014. Na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený malý konkurz uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23K/8/2016 zo dňa 13.6.2014, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 118/2016 dňa 20.6.2016. Žalobca si prihlásil v konkurze na majetok žalovaného v 1. rade svoju pohľadávku proti žalovanému v 1. rade v celkovej sume 8.553,98 eura z ktorej bol žalobca v konkurze uspokojený iba v rozsahu 249,20 eura. Konkurz na majetok žalovaného v 1. rade bol po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušený uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 23K/8/2016-126 zo dňa 22.6.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2017. Uznesenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.6.2017, a teda účinky zrušenia konkurzu nastali dňom bezprostredne nasledujúcim po zverejnení tohto uznesenia, t. j. dňa 1.7.2017 (§ 199 ods. 9 ZKR). Oznámenie o zrušení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 145/2017 dňa 31.7.2017.
33. Žalovaný v 2. rade v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6C/154/2016 sa domáha od žalobcu zaplatenia sumy 26.425,- eur s príslušenstvom, ktorá mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2015 od žalovaného v 1. rade. Predmetné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, nakoľko je prerušené do skončenia tohto súdneho sporu (sp. zn. 14C/80/2017
- pozn. súdu).
34. Žalobca sa domáhal v tomto spore určenia právnej neúčinnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2015, ktorou žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku voči žalobcovi žalovanému v 2. rade. Túto zmluvu považoval žalobca za právne neúčinnú dôvodiac, že predmetnou zmluvou ukrátil žalovaný v 1. rade uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky v sume 8.553,98 eura, ktorá mala žalobcovi vzniknúť titulom nezaplateného nájomného za obdobie od 1.4.2014 do 31.12.2015, ktoré bol žalovaný v 1. rade povinný platiť žalobcovi zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.4.2014. Žalobca uviedol, že z tejto pohľadávky bol uspokojený v konkurznom konaní iba v rozsahu 249,20 eura. Žalobca mal za to, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k zmenšeniu majetku žalovaného v 1. rade ako dlžníka žalobcu, keďže túto pohľadávku postúpil žalovaný v 1. rade za neprimerane nízku odplatu, a žalovaný v 1. rade nevlastní žiadny iný hnuteľný a nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, a pokiaľ by k tejto zmluve nebolo došlo, pohľadávka žalobcu, ako aj iných veriteľov žalovaného v 1. rade, by bola uspokojená aspoň čiastočne.
35. K návrhu žalovanej strany na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie konajúci súd poznamenáva, že tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože rozsudkom pre zmeškanie môže rozhodnúť súd, za súčasného splnenia ďalších zákonných podmienok, iba v sporoch o žalobách znejúcich na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ktorá skutočnosť vyplýva z § 278 CSP, avšak predmetná žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, prípustnosť ktorej vyplýva z ust. § 42b OZ, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd vykonal vo veci riadne dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej.
36. K obrane žalovaných o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení konajúci súd zdôrazňuje, že predmetná žaloba nie je ani žalobou podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či to právo je alebo nie je, a preto bez právneho významu bolo zisťovanie, či žalobca má alebo nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý žalobca preukazuje iba pri určovacích žalobách podľa § 137 písm. c) CSP.
37. Žalobca v tomto spore nepreukázal, že by bol aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby, pretože 1.) takúto žalobu by mohol podať iba vtedy, ak by mal proti žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (§ 42a ods. 1 OZ), teda pohľadávku riadne mu priznanú exekučným
titulom, pričom žalobca ani netvrdil, že by mu bola jeho pohľadávka v sume 8.553,98 eura priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným exekučným titulom; 2.) netvrdil, ani nepreukázal, že by správca konkurznej podstaty (SKP) žalovaného v 1. rade nevyhovel podnetu žalobcu na odporovanie právnemu úkonu, ani že by takýto bol podal, čo je nevyhnutným predpokladom aktívnej legitimácie na podanie žaloby o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1 ZKR. Žalovaný v 1. rade ako dlžník odporovaného právneho úkonu nie je pasívne vecne legitimovaným podľa § 42b OZ, keďže veriteľ môže žalobou odporovať právnemu úkonu proti tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech, a teda nie žalobou proti dlžníkovi. Žaloba je proti žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi žalobcu nedôvodná už aj len z tohto dôvodu. Žalobu podal žalobca po márnom uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 1 ZKR, teda po márnom uplynutí jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, keďže predmetnú pohľadávku si uplatnil žalobca v konkurze, v ktorom bol žalobca uspokojený iba v rozsahu 249,20 eura. Žaloba bola doručená súdu po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 1 ZKR.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť (I. výrok), pretože 1.) žalobca neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore, keďže podaniu žaloby by musel predchádzať podnet žalobcu adresovaný správcovi konkurznej podstaty podľa § 57 ZKR, a žalobca ani netvrdil, že by bol takýto podnet podal, 2.) žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by bol nositeľom pohľadávky proti žalovanému v 1. rade priznanej mu exekučným titulom, ktorá až v takomto prípade by sa považovala za vymáhateľnú pohľadávku, 3.) žalovaný v 1. rade, ktorý by mal byť dlžníkom žalobcu podľa žaloby, nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto spore, a 4.) žaloba bola doručená súdu po márnom uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 1 ZKR, s márnym uplynutím ktorej lehoty spája zákon zánik práva odporovať takémuto právnemu úkonu.
39. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či predmetná pohľadávka žalobcu proti žalovanému v 1. rade reálne existovala v čase vyhlásenia tohto rozsudku, ak áno, aký bol právny titul tejto pohľadávky, ďalej, ako bola predmetná pohľadávka žalobcu proti žalovanému v 1. rade špecifikovaná v prihláške v konkurze na majetok žalovaného v 1. rade, predovšetkým dôvod jej vzniku, ďalej, či bola alebo nebola vymáhateľnou pohľadávkou, teda priznanou žalobcovi exekučným titulom, ďalej, či žalovaný v 1. rade si reálne požičal alebo nepožičal od žalovaného v 2. rade sumu 20.300,- eur, či žalovaný v 1. rade postúpením svojej pohľadávky proti žalobcovi žalovanému v 2. rade mal v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, ak áno, či tento úmysel bol žalovanému v 2. rade známy.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Nakoľko žalovaní v 1. a v 2. rade boli v tomto spore plne úspešní, a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd žalovaným v 1. a v 2. rade podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade tvoria v tomto spore samostatné procesné spoločenstvo, súd rozhodol o ich nároku na náhradu trov konania proti žalobcovi samostatnými výrokmi (II. a III. výrok), o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).