Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-8-2020.pdf
PDF · 146.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: G. C. B.. B. T..Y.., E. XX, N., J.: XX XXX XXX, práv. zast. Advokátska kancelária Q.. A. &. Q.. F., B..T..Y.., N.. B.. Z. XX/XX, W., J.: XXXXXXXX,proti žalovanému F. B. P..B.., T., J.: XXXXXXXX, (W. E. (B.) P..B.., T., J.: XX XXXXXX,) práv. zast. Q.. H. A., P., B. XX/C, K., J.: XXXXXXXX, v konaní o zaplatenie 41. 933,72,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 27.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy od 8.4.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného úroku z omeškania do 7.4.2020.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 30 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2020 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 33.381,60 eur, paušálnu náhradu 40,- eur , úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 16.690,80 eur od 15.2.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 16.690,80 eur od 15.2.2020 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností, pozemkov parc. KN C č. 2417/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17.621 m2, parc. KN C č.2417/43- zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, zapísané N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. W. P. pozemkov parc. č. KN C 2417/35 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 6839 m2, parc. KN C č. 2424/108 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2, nehnuteľnosti zapísané N. R. XXXX K.. Ú.. W.. W. sa nachádzajú v priemyselnom areáli na ul. Partizánskej v Poprade, kde na súp. č. 4101 má sídlo odštepný závod žalobcu a zároveň svoju W. W.. Ž. je vlastníkom nehnuteľností - stavieb, zapísaných na LV č. 4060 k. ú. Poprad, ktoré tvoria jeho komplexný priemyselný areál. Žalovaný, aby mohol vykonávať vlastnícke právo k svojmu nehnuteľnému majetku, prechádza po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Rozsah užívania pozemkov je upresnený v geometrickom pláne 69/2018, vypracovanom geodetom Ing. W. X. P. Y. správnym orgánom dňa 14.12.2018. Predmetný geometrický plán zabezpečil sám žalovaný pre konanie vo veci určenia vecného bremena vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C 7/2009. Z výkazu výmer je zrejmé, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 3974 m2. Žalovanému výzvou zo dňa 26.10.2017 navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá by mu zabezpečovala právo prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej cesty ku svojim stavbám. Žalovaný listom zo dňa 2.11.2017 návrh odmietol s odôvodnením,
že právo prechodu cez parcely má zabezpečené predbežným opatrením vydaným súdom v konaní 11C 257/2008 dňa 8.12.2008 právoplatným dňa 15.4.2009. Na základe daného rozhodnutia žalovaný podal žalobu o určenie vecného bremena. Na Okresnom súde Poprad v minulosti bolo vedené konanie pod p. zn. 10C 131/2008 o určenie, že zmluvne zriadené vecné bremeno je bremenom in rem. V danom konaní súd predbežným opatrením usporiadal pomery účastníkov umožnením práva prechodu cez pozemky žalovaného. Dané konanie skončilo právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Poprad v spojení s rozhodnutím súdu II. inštancie dňa 28.7.2017 zamietnutím návrhu , kedy zaniklo aj predbežné opatrenie súdu vydané v tomto konaní. Po právoplatnosti daného rozhodnutia žalobca prejavil záujem usporiadať pomery účastníkov predložením nájomnej zmluvy, prípadne zriadením vecného bremena za určených podmienok , čo žalovaný odmietol. Žalovaný od roku 2008 užíval a naďalej užíva pozemky žalobcu ako prístupovú cestu bez náhrady. V konaní sp. zn. 7C 7/2009 súd rozhodne, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno, v akej podobe a za akú náhradu. Doposiaľ v tomto konaní právoplatne nerozhodol. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 7C 7/2018 zo dňa 5.12.2018 súd vyhovel žalobe žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom. Predmetom konania bolo vyplatenie náhrady a vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním majetku žalobcu v období od 14.2.2016 do 14.2.2018. Daná žaloba je podaná na základe rovnakých skutkových okolností, avšak za iné časové obdobie. Poukázal na inštitút bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je v období od 15.2.2018 do 17.2.2020 oprávnený užívať dotknuté pozemky vo vlastníctve žalobcu na základe uznesenia súdu o predbežnom opatrení. Na základe rozhodnutia je žalobca povinný umožniť mu prístup, právo cesty peši a dopravnou technikou k jeho nehnuteľnostiam. To však neznamená, že užívanie by malo byť poskytnuté bez primeranej náhrady vlastníkovi, pretože nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné bez poskytnutia primeranej náhrady s poukazom na článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Poskytnutie náhrady nemá podobu náhrady na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade ide o originálny nárok žalobcu vyplývajúci z ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Dané sa týka parciel KNC č. 2417/1 a č. 2417/35 o výmere 3515 m2. V prípade parciel KNC č. 24217/43 a 2424/108, ktoré nie sú dotknuté uznesením súdu o nariadení predbežného opatrenia, možno nároky žalobcu právne odôvodniť s poukazom na ust. § 451 OZ. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady uviedol, že majetkovým vyjadrením prospechu získaným bezdôvodným obohatením je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase na užívanie veci, aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu. Za primerané náklady žalobca považuje cenu obvyklú v rozsahu, ktorú určil v návrhu nájomnej zmluvy, t. j. 3974 m2 x 5,- eur/ 1 m2 x dva roky + 20 % DPH=47.688,- eur. Z dôvodu, že dotknuté pozemky (síce nie v rovnakom rozsahu ako žalovaný užíva , znižuje sumu o 30 %, teda celková výška nároku predstavuje 33.381,60 eur. Obvyklú cenu určil na základe všeobecného pravidla, ktoré sa pri výške ceny nájmu obvykle určuje tak v znaleckom posudku, ako aj v zmluvách účastníkov, a tým je cena pozemku za 1 m2, čo v danom prípade predstavuje cenu 50,- eur / 1 m2. Na základe takto vypočítanej ceny pozemku sa nájom určuje vo výške 10 % z jeho ceny. Žalobca sa domáha náhrady za užívanie svojho majetku a obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie dva roky pred podaním žaloby. V konaní sp. zn. 7C 7/2009 o určenie vecného bremena súd pri vyhovení žaloby rozhodne rozhodnutím, ktoré má konštitutívny charakter a založí právo žalovaného do budúcna. Rozhodnutie vydané v tejto veci sa nemôže dotknúť oprávnených nárokov žalobcu za minulé obdobie. Paušálnu náhradu odôvodnil ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a úrok z omeškania ustanovením § 369 ods.2 Obchodného zákonníka.
2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil geometrický W. J.. W. X., M. D. R. č. XXXX, XXXX, XXXX, T. Y. súdu Poprad sp. zn. 10C 131/2008, rozsudok Krajského súdu v Prešove, rozhodnutie o predbežnom opatrení vydané v K. XXC XXX/XXXX, M. N. L. N. D., N. N.Á. D., D. W. J.. A. S., J.. M. B..
3. V ďalšom písomnom podaní uviedol, že žalovaný neužíva pozemky žalobcu iba v rozsahu predbežného opatrenia, ale opakovane prechádza aj po pozemku označenom ako diel 2 a 3 geometrického plánu č. 69/2018 a vzhľadom k prenajatiu ďalších stavieb tretím osobám, tieto prechádzajú nielen po diele 1 a 4, ale aj po diele 2 vyznačeného v geometrickom pláne č. 69/2018. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že v inom súdnom konaní má dôjsť k riešeniu aj právnych vzťahov vzniknutých medzi účastníkmi konania spätne do minulosti. Ako dôkaz predložil ďalší znalecký W. J.. M. B.J..
4. Podaním doručeným súdu dňa 3.12.2020 žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby, podľa obsahu ktorého si voči žalovanému uplatnil sumu 41. 933,72,- eur, paušálnu náhradu 40,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z uvedenej sumy od 13.2.2020 do zaplatenia. Súdu predložil
geometrický plán Ing. Petra Grigera vyhotovený dňa 15.6.2020. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 22.12. 2020 žalobca súdu doručil ďalšiu zmenu žaloby, podľa ktorej si voči žalovanému uplatňuje 41. 933,72,- eur, paušálnu náhradu 40,- eur a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne z uvedenej sumy od 8.4.2020 do zaplatenia. Zmenu žaloby odôvodnil podaním zo dňa 2.12.02020.
5. Na pojednávaní uviedol, že žiada rozhodnúť o druhej zmene žaloby. Zmena žaloby spočíva v jej rozšírení a upresnení uplatneného úroku z omeškania. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že sa zmenil rozsah výmery pozemkov, ktoré sú predmetom posúdenia, nemenilo sa obdobie a menila sa výška majetkovej náhrady. Navrhol určiť ako priemernú cenu vytvorenú z 3 znaleckých posudkov doručených súdu, kde priemerná cena predstavuje 5,237 eur/1 m2. Petit žaloby špecifikoval ako sumu 41.933,72 eur, paušálnu náhradu 40,- eur, úrok z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy 41.933,72 eur od 8.4.2020 do zaplatenia. Je vlastníkom pozemkov, na ktorých je zriadená miestna účelová komunikácia a cez ktoré prechádza žalovaný k svojmu nehnuteľnému majetku. Právo prechodu v prospech žalovaného svedčí, resp. bolo priznané na základe predbežného opatrenia súdu. Právnym základom pre uplatnenie nároku je ochrana vlastníckeho práva, do ktorého zasahuje žalovaný. Nevyriešenou je otázka majetkovej náhrady za obmedzenie vlastníckych práv žalobcu. Z hľadiska práva vzťah, ktorý vznikol, je svojim obsahom najbližší ustanoveniam o bezdôvodnom obohatení s preukázateľnou absenciou jedného základného prvoku bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný má právny titul na užívanie predmetných pozemkov. Sporným je, čo je možné považovať za primeranú náhradu. Základnými okolnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie uplatneného nároku z hľadiska skutkových okolností , je výmera takto užívaných pozemkov, ktorá sa ustálila na 4023 m2. Žalovaným obdobím je február 2018
- až február 2020. Výška náhrady bola ustálená v znaleckých posudkoch. Znalecký posudok J.. A. P. D. J.. M.. B. nie sú vyhotovené na presné časové obdobie, ktoré je totožné so žalovaným obdobím, ale majú svoju vypovedaciu hodnotu, pretože ich spája rovnaká zvolená metóda polohovej diferenciácie. Výsledky znaleckého posudku Ing. Jurovej sú výrazne odlišné nielen od ZP predložených žalobcom, ale aj B. Ž.. N. W. W. L. N. B. W. D. J.. J. S. P. C. L.. W. D. A. W. W. R., F. K. W. D.B. B. K.. S., ktoré oba ZP ustálili vo vzťahu k cene nájmu pozemku, sa v princípe neodlišujú zásadným spôsobom. Kde je možné vidieť medzi posudkami výrazný rozdiel, je určenie odplaty za zriadenie vecného bremena. Žalovaný zaujal právny názor, že spôsob užívania pozemkov, ktorý realizuje, je svojim obsahom a účelom najbližší vecnému bremenu, a odplata by sa mala odvíjať od hodnoty vecného bremena. Vzťah medzi nájmom a vecným bremenom je pomerne úzky. Odlišnosť v princípe spočíva v rozsahu užívacích nárokov, ktoré prináležia strane žalovanej. Podľa predbežného opatrenia, ale aj vzhľadom na druh pozemku a jeho účelové určenie, strana žalovaná môže a aj vykonáva užívateľské nároky takýmto spôsobom, že po pozemku len prechádza za účelom, aby sa dostala k svojmu majetku. Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka by mala byť urobená s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré sú spojené s inštitútom nájmu. Znalcom bolo známe, že predmetom ohodnotenia ceny nájmu je miestna účelová komunikácia. Všetci znalci urobili svoju vlastnú úvahu o cene nájmu predmetných pozemkov. Odborne a spravodlivo urobili úvahu o ocenení nájmu pozemku, ktorý zodpovedá spôsobu využitia predmetných pozemkov. Nie je preto možné vylúčiť inštitút nájmu s poukazom na to, že nájom je z hľadiska rozsahu užívacích práv pojmom širším ako vo vzťahu k vecnému bremenu. Zohľadnili rozsah užívania a teda aj rozsah zásahu do vlastníckych práv žalobcu. Cena nájmu pri dvoch podstatných ZP sa v zásade neodlišuje. Súd môže urobiť svoju úvahu o cene odplaty priemerom hodnoty zistenej znalcami.
6. Uznesením zo dňa 17.6.2021 súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby podľa upresneného prednesu žalobcu.
7. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobe túto navrhol zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Uviedol, že využíva na prechod a prejazd k svojim stavbám a pozemkom časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Právni predchodcovia strán upravili vzájomné vzťahy pri užívaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v spoločnom priemyselnom areáli zmluvou o zriadení vecného bremena. Súdnym rozhodnutím bolo určené, že pôvodné vecné bremeno bolo zmluvou zriadené in personam, a preto po zmene vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, na ktorých viazlo vecné bremeno, toto podľa zmluvy zaniklo. Žalovaný už počas tohto pôvodného konania v roku 2007 podal žalobu o zriadenie vecného bremena a požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým žalobcovi uloží povinnosť v nevyhnutnej miere umožniť žalovanému prechod pešo a dopravnou technikou cez jeho nehnuteľnosti z dôvodu neexistencie iného spôsobu zabezpečenia prístupu žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Súdne konanie o zriadenie vecného bremena doposiaľ nie je ukončené. Žalovaný neužíva nehnuteľnosti v rozsahu vyznačenom X. W. J.. W. X. Č.. XX/XXXX, P. J. M. T. L. W. W. Y..
N.Ľ. Ž. N. B. L. A. W. F., W. N. Q. V. N. Ž. podradiť pod žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. V konaní o zriadení vecného bremena žalovaný žiadal zriadiť vecné bremeno na dobu neurčitú, čo žalobca nenamietal. Žalovaný si nechal vyhotoviť znalecký posudok kde náhrada je vypočítaná ako jednorazová za neobmedzený čas užívania. Bez ohľadu na to, že vecné bremeno bude rozhodnutím súdu zriadené do budúcna, ak bude zriadené na dobu neurčitú, aj jednorazová náhrada bude zodpovedať tomuto obdobiu. Takáto náhrada v sebe zahŕňa aj finančné vyrovnanie za obmedzenie žalobcu pred zriadením vecného bremena súdom. Preto požadovanie akejkoľvek náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva pred zriadením vecného bremena, ktorého rozsah je totožný s obmedzením zodpovedajúcim obmedzeniu z vecného bremena zriadeného súdom na dobu neurčitú, by bolo prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, najmä, ak ide o obmedzenie vlastníckeho práva na základe rozhodnutia súdu nariadením predbežného opatrenia.
8. Na W.D. B. C. W. D. W. J.. Ľ. Q., F. N. M. D. S. P. J.. X..
X. N. W. Ď. L. , Ž. Q. M. M. stavieb nachádzajúcich sa v k. ú. Poprad, zapísaných na LV Č.. XXXX. N. W. k stavbám vo svojom výlučnom vlastníctve využíva pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Rozhodnutím súdu v konaní sp. zn. 11C 257/2008 bolo rozhodnuté o uložení povinnosti žalobcovi umožniť žalovanému prístup k jeho nehnuteľnostiam po pozemkoch žalobcu. Žalobca sa domáha odplaty za užívanie pozemkov žalovaným v období dvoch rokov pred podaním žaloby, t. j. od 17.2.2018 do 17.2.2020 v úhrnnej sume 41.933,72 eur s príslušenstvom. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že užíva nehnuteľnosti žalobcu na prístup k svojim stavbám. Tieto nehnuteľnosti užíval v žalovanom období. Má za to, že výška odplaty je neprimerane vysoká. Vzťah medzi stranami je vzťahom obdobným resp. totožným so vzťahom z vecného bremena a to z dôvodu, že žalovaný využíva nehnuteľnosti žalobcu ako prístup k svojim stavbám, týmto obmedzuje žalobcu v jeho vlastníckych právach, avšak nemá inú možnosť prechodu a prejazdu k stavbám, a žalobcovi bola uložená povinnosť umožniť žalovanému prechod a prejazd. V roku 2009 podal návrh na súd na zriadenie vecného bremena práve z týchto dôvodov. Konanie stále prebieha. Práve z týchto dôvodov žalovaný dal vypracovať ZP Technickej univerzite v Košiciach, ktorá vypočítavala odplatu za zriadenie vecného bremena za žalované obdobie vo výške 3.260,- eur. Ide o jediný ZP predložený v tomto konaní, ktorý vychádza z rozsahu užívania sporných nehnuteľností tak, ako to uviedol žalobca. Navrhol súdu, aby ho zaviazal na zaplatenie sumy 3.260,- eur s príslušenstvom tak ako je to uvedené v žalobe, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, a to žalobcovi v rozsahu 7, 77 % a žalovanému 92,23 %.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím svedka J.. X., D. J.. S., Y. R. F., P. C. X. W. J.. W. X., M. D. R. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, T. Y. B. W. B.. D.. XXC XXX/XXXX, T. Krajského súdu v Prešove, rozhodnutia o predbežnom opatrení vydaného v konaní 11C 257/2008, výzvy na uzavretie nájomnej zmluvy, návrhu nájomnej zmluvy, vyjadrenia žalovaného, znaleckého posudku J.. Ľ. Q., D. W. C. L. M. K., D. W. J.. A. S., znaleckého posudku J.. M. B. zistil nasledovný skutkový stav:
11. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C 131/2008 zo dňa 23.3.2015 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 2Co/275/2015 zo dňa 31.5.2017, právoplatným dňa 25.8.2017 súd zamietol žalobu žalobcu B. S., P..B.. T. W. Ž. G. C., B.. B. T..Y.. Y. W. D. M. W., M. D. D. Y. D. M. A. s príslušenstvom. Podľa odôvodnenia rozhodnutia zmluvné vecné bremeno medzi právnymi predchodcami oboch účastníkov bolo zriadené in personam a nie in rem. Účastníci zmluvy uzavretej dňa 24.7.2001 touto dojednali zriadenie vecného bremena in personam. Súd sa zaoberal prípadným možným vydržaním práva žalobcu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, avšak nedospel k záveru, že k vydržaniu takéhoto práva došlo. Pretože žalobca v konaní nebol nikdy oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, k vydržaniu uvedeného práva nedošlo. Právoplatnosťou rozsudku zaniklo nariadené predbežné opatrenie.
12. Podľa čiastočného M. D. R. Č.. XXXX K.. Ú.. W. D. F. XX.X.XXXX P. XX.X.XXXX Ž. Q. M. M. W. Č.. XXXX/X M. M. XXXXX V. X P. Č.. XXXX/XX M. M. XXX V.. N. R. B. N. M. Č. E. M. Ť. P. C. L. Y. W. Y. N. N. M. W. Y., Č.. K.. XXC XXX/XXXX W. F. XX.X.XXXX - W. W. E. W. W.. Č.. XXXX/X M. A. B.. Č.. XXXX, XXXX P. XXXX F. W. T. M. M. B..
13. Podľa výpisu z R. Č.. XXXX Ž. je výlučným vlastníkom parcely č. 2417/35 o výmere 6839 m2 a parcely č. 2424/108 o výmere 178 m2.
14. Podľa výpisu z R. Č.. XXXX Ž. je výlučným vlastníkom stavieb súpisné č. 4125, 4126, 4128, 4129 a 4130.
15. Na základe žiadosti žalovaného znalkyňa Ing. Ľudmila Jurová vyhotovila dňa 15.8.2019 pod č. 76/2019 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu pešo a prejazdu cestnými motorovými a nemotorovými vozidlami a zvláštnymi vozidlami sietí cez pozemky parc. č. 2417/1, 2417/43, 2417/8 a 2417/35 v k. ú. Poprad. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie bola vyčíslená na 135.000,- eur. Výška nájmu bola stanovená na 1,767 eur/ rok za 1 m2, celková výška nájmu 7.000,- eur a všeobecná hodnota práva vecného bremena 5.161,73 eur.
16. V konaní vedenom pod sp. zn. 11C 257/2008 o návrhu žalobcu Východoslovenské stavebné hmoty a.s. C.Ň. N. A. W. žalovanému G. C.T. , B..B..T..Y.. W. N. M. W. Y. L. D. F. X.XX.XXXX W. F. XX.X.XXXX Y. B. W. L. Ž. B. G. C., B.. B. T..Y.. P. M.K. W. XXXX/X - D. W. P. N. Y. M. XXXXX V. , D. N. R. Č.. XXXX P. W.. XXXX/XX - D. W. P. N. Y. M. XXXX V., D. N. R. Č.. XXXX s účinnosťou od 1.1.2009 v nevyhnutej miere umožniť žalobcovi Východoslovenské stavebné hmoty, a. s. od 1.1. 2009 prechod peši a dopravnou technikou cez dané pozemky k budovám cementového hospodárstva so súp. č. 4125 a 4126 a i., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej.
17. Dňa 19.1. 2009 podal žalovaný návrh Okresnému súdu Poprad na zriadenie vecného bremena in. rem a konanie je vedené pod sp. zn. 7C7/2009.
18. Na základe žiadosti žalobcu znalkyňa Ing. Viera Spišiaková vyhotovila dňa 25.5.2020 pod č. 12/2020 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. 2417/1, a 2417/35 a i. v k. ú. Poprad a stanovenie všeobecnej hodnoty ročného nájmu na pozemky CKN parc. č. 2417/35, 2424/108, 2417/43, 3385/2 a 2417/1. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti v rozsahu výmery 2574 m2 bola vyčíslená na 230.000,- eur.
19. Na základe žiadosti žalobcu znalkyňa J.. A. S. vyhotovila dňa 14.10.2020 pod č. 47/2020 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu stavieb a pozemkov KNC 2424/108, 2417/1, 2417/35 a 2417/43 v rozsahu geometrického plánu č. 69/2018, všeobecnej hodnoty vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez dané parcely. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota pozemkov a stavieb polohovou diferenciáciou bola vyčíslená na 391.589,56 eur, nájmu v jednotkovej cene 3,872 eur/rok za rok 2018 4,025 eur, za rok 2019 a 4,172 eur/rok za rok 2020. Celkovú výšku nájmu stanovila za obdobie od 15.2.2018 - 17.2.2020 v rozsahu pozemkov 3974 m2 v sume 39.200,- eur a všeobecnú hodnotu vecného bremena práva prechodu a prejazdu 136.500,- eur v zmysle geometrického plánu č. 69/2018 a 33.500,- eur v zmysle geometrického plánu č. 3/2020.
20. Dňa 6.12.2018 J.. W. X. M. W. Č.. XX/XXXX X. W. N. M. T. M. A. N. W. W.. Č.. 2417/1, č. 2417/35, č. 2417/43 a 2424/108. Celkovú výmeru rozsahu vecného bremena ustálil na 3974 m2.
21. Dňa 15.6.2020 J.. W. X. M. X. W. N. M. T. M. A. N. W. W.. Č.. XXXX/1, 2417/35, 2417/43 a 2424/108 a priznania práva prechodu cez pozemky KNC 2418/4 a i. Podľa geometrického plánu bolo priznané vecné bremeno práva prechodu cez pozemok KNE 3385/A a KNC 2418/4 vo vyznačenom rozsahu 49 m2 v prospech vlastníka CRH Slovensko.
22. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 7/2018 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp zn. 20Co 115/2019 zo dňa 29.9.2020 vo veci zaplatenia XX.XXX,- Z. B. W.. A. B. E. B. D. D. Ž. B. G. C., B.. B. T.. Y.. J. XX.XXX,- Z. B. Ú. D. Y. M. M.Š. X,XX %. T. D. F. B. P. W. N. 40,- eur. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaný bezplatne užíval pozemok žalobcu spočívajúcim v prechode cez pozemky žalobcu, čím dochádzalo k jeho bezdôvodnému obohateniu. Istinu 30.000,- eur zdôvodnil ako obvyklú cenu spočívajúcu vo všeobecne známej hodnote pozemku za 1 m2, čo v Meste Poprad predstavuje sumu 50,- eur a pri výmere 2500 m2 to predstavuje sumu 12.500,- eur ročne. Podľa odôvodnenia súdu II. inštancie rozsah užívania pozemku v prípade uzavretia nájomných zmlúv sa nekryje s rozsahom užívania, na ktorý je žalovaný oprávnený titulom zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods.3 O.z. resp. nariadeného predbežného/ neodkladného opatrenia. Práva žalovaného
na základe nájomných zmlúv dávajú žalovanému širší rozsah možnosti užívania nehnuteľnosti, než je rozsah užívania, ktorý by žalovanému patril, ak by mohol tieto nehnuteľnosti užívať výlučne na základe zriadeného vecného bremena. Za tejto situácie a rozsiahlejších možností užívania nehnuteľnosti žalovaným podľa nájomných zmlúv je daná opodstatnenosť záveru, že zmluvný nájom a vecné bremeno zriadené rozhodnutím súdu môžu obstáť popri sebe. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR PL ÚS 42/15 ako aj skutočnosť, že zásah do vlastníckeho práva žalobcu trval 11 rokov bez náhrady, ktorý stav nie je možné považovať za akceptovateľný. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal na oprave a údržbe predmetných nehnuteľností. Žalobca sám znáša vysoké náklady spojené s úpravou a údržbou priemyselného areálu, kde má žalovaný umiestené stavby.
23. Dňa 15.1.2021 žalovaný podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/115/2019 a navrhol, aby Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2020 ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 7/2018 a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
24. Dňa 20.9.2021 Technická univerzita v Košiciach ako znalecký ústav vyhotovila pod č. 23/2021 na žiadosť právneho zástupcu žalovaného znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok a všeobecnej hodnoty vecného bremena pre parcely T. K. XXXX/X, Č.. XXXX/XX, D. N. R. Č.. XXXX, W.. T.. K. XXXX/XXX, XXXX/XX P. XXXX/X, D. N. R. Č.. XXXX P. W.. T. Z. XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. W. W. Ú. B. K.. W. D. D. W. M. M. W., K. B. D. W. C. predstavuje 4023 m2. Všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov za obdobie od 15.2.2018 do 17.2.2020 znalecký ústav stanovil vo výške 27.300,- eur, všeobecnú hodnotu vecného bremena za obdobie od 15.2.2018 do 17.2.2020 stanovil vo výške 3.260,- eur a všeobecnú hodnotu vecného bremena ako jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na dobu neurčitú stanovil vo výške 35.300,- eur. V znaleckom posudku sú uvedené hodnoty nájmu v mernej jednotke za jednotlivé pozemky v rozsahu od 3,27 eur do 3,62 eur.
25. Svedok J.. W. X. L., že GP čl. 69/2018 vyhotovil na vyznačenie vecného bremena, v prospech vlastníkov, ktorí sú tam uvedení. Rovnako GP č. 64/2020 bol vyhotovený za účelom priznania práva prechodu cez pozemky KN E 338/2 a KN C 2418/4. Pri zameriavaní pozemkov v roku 2018 neboli zamerané aj pozemky, ktoré uvádza GP č. 64/2020, pretože to objednávateľ nevyžadoval. Tým už je vyriešený celý vstup k parcelám, ktoré uviedol v GP .
26. Znalkyňa J.. A. S. L., že vyhotovila ZP č. 47/2020. Pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola použitá metóda polohovej diferenciácie. Koeficient polohovej diferenciácie predstavuje súčin 7 koeficientov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti ZP. Vykonala fyzickú ohliadku na mieste samom. Jedná sa rovinaté pozemky s možnosťou napojenia na všetky inžinierske siete. Pozemky sú zastavené stavbou spevnenej komunikácie, ktorá tvorí vnútro areálovú obslužnú komunikáciu, cestu. Pozemky je možné využiť aj na iný účel, pretože územný plán Mesta Poprad rieši celú lokalitu ako lokalitu pre priemysel a služby a samostatná cesta nie je vyňatá ako cesta, ale je súčasťou celej lokality určenej pre výrobu, služby a priemysel. V čase vykonanej ohliadky sa parcela využívala ako cesta. Podľa informácií od vlastníka nehnuteľností, B. G. C., Q. K. L. M. E., T.. W. E. M. E. F. E.. K. nie je stavbou redukujúcou hodnotu redukujúceho faktora. Stavby ovplyvňujúce redukujúci faktor pod povrchom pozemku sú hlavné privádzače inžinierskych sietí napr. vysokotlakové potrubie plynu, elektrika, vysoké napätie. V redukujúcom faktore nezohľadnila nič. Jej úloha bola v ZP stanoviť všeobecnú hodnotu stavieb, kde zahrnula cestu a kanalizáciu a zvlášť výpočet VH pozemkov, pretože tento výpočet pri oboch kategóriách je rôzny. Preto zvlášť ohodnocovala pozemky a zvlášť stavbu cesty na pozemku. Nevedela sa vyjadriť, či ak by nebola zadaná takto úloha, či pri hodnote vecného bremena a nájmu musí hodnotiť zvlášť pozemok a zvlášť stavbu na tomto pozemku. Ak je pozemok v tomto prípade zastavaný cestou a vo vnútri areálu priemyselného dvora, je možné využiť pozemok aj na iný účel, či už garáže, sklad, skladovacie priestory, parkovisko, aj keď je tam stavba cesty. Čisté stavebné pozemky sú v cene 150
- 160 eur, čo má vplyv aj na ceny ostatných pozemkov. Nezastavaný pozemok by sa premietol do koeficientu povyšujúcich faktorov, ktorý môže byť maximálne až 3. Koeficient 2,5 ňou stanovený zodpovedá reálnej situácii. Vlastník pozemku môže využívať aj tú časť, ktorú využíva betonárka, teda žalovaný , na prejazd. Rátala s tým, že ju využíva, preto bol daný aj údaj 40 %. Vlastník by mohol využívať cestu, ktorú užíva iba betonárka iným spôsobom, čo nevyužíva, lebo ju využíva betonárka.
27. Podľa Čl. 20 Ústavy SR ods. 1 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
28. Podľa Čl. 20 Ústavy SR ods. 2 zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
29. Podľa Čl. 20 Ústavy SR ods. 3 vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
30. Podľa Čl. 20 Ústavy SR ods. 3 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
31. Podľa Čl. 20 Ústavy SR ods. 5 iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
32. Podľa § 151n O.z. ods. 1 vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
33. Podľa § 151n O.z. ods. 2 vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
34. Podľa § 151n O.z. ods. 3 pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
35. Podľa § 151o O.z. ods. 1 vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
36. Podľa § 151o O.z. ods. 2 zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
37. Podľa § 151o O.z. ods. 3 ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
38. Podľa § 451 O.z. ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
39. Podľa § 451 O.z. ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Podľa § 458 O.z. ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
41. Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
42. Podľa § 664 O.z. prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
43. Podľa § 666 O.z. ods. 1 nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
44. Podľa § 666 O.z. ods. 2 ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
45. Podľa § 671 O.z. ods. 1 nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
46. Podľa § 671 O.z. ods. 2 ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
47. Podľa § 853 ods. 1 O.z. ods. 1 občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
48. Podľa § 369 Ob.z. ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
49. Podľa § 369 Ob.z. ods. 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
50. Podľa § 369 Ob.z. ods. 3 ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
51. Podľa § 369c Ob.z. ods. 1 omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 369a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 369b <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523369b'&ucin-k-dni='30.12.9999'> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
52. Podľa § 369c Ob.z. ods. 2 ustanovenie odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523369c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je v časti dôvodná.. Medzi stranami nie je sporným, že žalobcovi na základe súdneho rozhodnutia o vydanom predbežnom opatrení / teraz neodkladnom opatrení/ bola uložená povinnosť ako vlastníkovi parciel č. 2417/1 a 2417/35 umožniť žalovanému prechod peši a dopravnou technikou cez uvedené pozemky ku svojim budovám počnúc dňom 1.1.2009. Zároveň žalovanému v tomto konaní bola uložená povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej. Tento splnil stanovenú povinnosť podaním žaloby , o ktorej súd koná pod sp. zn. 7C/7/2009 a doposiaľ o nej právoplatne nerozhodol. Rovnako nie je sporným, že rozsah nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu užívaných minimálne od roku 2018 žalovaným na zabezpečenie práva W. P. W. C. M. XXXX V., Č. M. D. X. W.N. M. J.. X.. M. F. T. Ž. W. Ž. L. ,P. C. M. T. XXXX, XXXX P. XXXX. Ž. fakticky uznal oprávnenosť peňažnej pohľadávky žalobcu po sumu 3 260,- eur vyčíslenú v znaleckom posudku Technickej univerzity v Košiciach v bode 4 záveru posudku
ako právo prechodu a prejazdu za žalované obdobie dôvodiac, že užíva pozemok žalobcu a výška primeranej náhrady na rozdiel od tvrdenia žalobcu, ktorý poukazuje na všeobecnú hodnotu nájmu, by mala byť odvodená zo všeobecnej hodnoty práv a závad za žalované obdobie ako všeobecná hodnota vecného bremena, ktorá najviac zodpovedá primeranej náhrade za oprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu.
54. Právo prechodu na mieste samom predstavuje užívanie vnútropodnikovej komunikácie za účelom možnosti výkonu podnikateľskej činnosti na vlastných nehnuteľnostiach. Z oboznámených súdnych rozhodnutí vyplýva, že žalovaný časť nehnuteľností užíva na základe predbežného opatrenia. Časť nehnuteľností je užívaná bez právneho dôvodu, i keď ich užívanie je rovnako nevyhnutné na prístup k nehnuteľnostiam žalovaného a žalobca toto právo užívania reflektuje. Žalovaný nepreukázal iný právny titul umožňujúci mu užívanie pozemkov žalobcu. Sám v súdnom konaní sa domáha zriadenia práva vecného bremena v rozsahu 4023 m2.
55. Vydané neodkladné opatrenie mimo obmedzenia práva vlastníka v stanovenom rozsahu strpieť a znášať právo prechodu žalovaného cez svoje pozemky po určitú dobu neupravuje otázku akejkoľvek náhrady za dané obmedzenie vlastníckeho práva. Neodkladné opatrenie upravuje iba otázku možnej náhrady škody a inej ujmy za podmienok ust. § 340 CSP.
56. Súd právo žalobcu na primeranú náhradu odvodil z ustanovenie čl. 20 ods 4 Ústavy SR, § 853 O.z. a § 663 a nasl. O.z., Zohľadnil ustálenú rozhodovaciu činnosť súdnych autorít a to nález ÚS SR PL.ÚS 42/2015. Pri priznanej výške primeranej náhrady, zodpovedajúcej výške nájmu za žalované obdobie dvoch rokov vychádzal zo záverov Znaleckom posudku č. 23/2021 vyhotoveného Technickou univerzitou v Košiciach - znaleckým ústavom pri výpočte nájmu za obdobie od 15.2. 2018 do 17.2. 2020. Nájom bol stanovený za žalované obdobie vo výške 27 300,- eur. Súd poukazuje zároveň na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Poprad 7C 7/2018 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp zn. 20Co 115/2019, ktorým žalobcovi bola voči žalovanému za obdobného skutkového stavu priznaná náhrada za dva roky užívania nehnuteľností v obdobnej výške 30 000,- eur.
57. Súd skúmal s odkazom na ust. § 853 ods.1 O.z. ustanovenia zákona upravuje vzťahy obsahom aj účelom najbližšie vzťahom medzi stranami , ktoré vznikli na základe vydaného neodkladného opatrenia.
58. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
59. Na druhej strane nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
60. Žalovaný v danom prípade užíva neprerušene nehnuteľnosti žalobcu predstavujúce vnútropodnikovú komunikáciu za účelom prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve a výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa tvrdenia žalobcu právo prechodu užívajú aj ďalšie osoby, vo vzťahu ku ktorým je žalovaný v postavení prenajímateľa. Podľa odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/115/2019 žalovaný nehnuteľnosti užíva dlhšiu dobu a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na ich oprave a údržbe po dobu 11 rokov. Dané skutočnosti preto svedčia skôr nájomnému vzťahu, kde je povinnosťou prenajímateľa na svoje náklady prenajatú vec udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a nájomca je povinný uhrádzať iba nájomné. Žalobcovi žalovaný nedeklaroval poskytnutie žiadneho peňažného plnenia.
61. Nesporne nehnuteľnosti žalobcu užíva aj samotný žalobca , avšak v menšom rozsahu. Oprávnený z vecného bremena, ak sa strany nedohodnú inak, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy podľa miery spoluužívania. V danom prípade žalovaný, aj keď nie v tomto konaní, ale v dovolaní podanom proti rozsudkom Okresného a Krajského súdu v Prešove vo veci 7C/7/2018 o.i. konštatuje, že sa podieľa každoročne materiálom a prácou na údržbe vnútropodnikovej komunikácie, v prejednávanej veci sa na dané tvrdenie neodvolal s predložím dôkazov, že takto konal aj v rokoch 2018,2019,2020 . Ak by finančné, prípadne vecné plnenie zodpovedajúce rozsahu užívania nehnuteľnosti so súhlasom žalobcu bolo preukázané, súd mohol dospieť k iným záverom.
62. Javí sa preto spravodlivým, aby za danej situácie žalovaný uhradil žalobcovi za žalované obdobie primeranú náhradu, ktorá zodpovedá výške nájmu za užívanie celkovej plochy 4 023 m2.
63. Stanovená primeraná náhrada pokrýva tak užívanie pozemkov na základe vydaného neodkladného opatrenia súdu, ako aj užívanie časti pozemkov, vo vzťahu ku ktorým/ mimo pozemkov definovaných v neodkladnom opatrení/, žalovaný nepreukázal na ich užívanie žiadny právny titul a teda ich užíva bez právneho dôvodu. Tu prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a ustanovenia § 458 ods.1 O.z. Žalovaný nadobudnutím nehnuteľností nenadobudol aj právo z vecného bremena k pozemkom žalobcu. Majetkovým vyjadrením prospechu získaným bezdôvodným obohatením je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase na užívanie veci spravidla na základe nájomnej zmluvy. Aj pre daný prípad je preto možné vychádzať zo záverov znaleckého posudku Technickej univerzity Košice o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov.
64. Súd vykonal dôkaz predložený žalovaným oboznámením znaleckého posudku Technickej univerzity Košice, pretože znalecký posudok má všetky náležitosti predpísané zákonom a ako jediný zohľadňoval pri vyvodení záverov žalované obdobie a výmeru nehnuteľností , ktorých sa žaloba týka. Ani jedna zo strán nevzniesla námietky k záverom znaleckého posudku tak, ako boli námietky odôvodnene vznesené k ostatným stranami predloženým súkromným znaleckým posudkom.
65. Súd neuznal ako dôvodnú procesnú obranu žalovaného, že v inom konaní o zriadenie vecného bremena bude rozhodnuté aj o náhrade za zriadenie vecného bremena za žalované obdobie . Súd v konaní podľa § 151o ods. 3 O.z. konštitutívnym rozhodnutím určí náhradu, ktorá zodpovedá náhrade za zriadenie vecného bremena primeranej ujme, ktorú vlastník utrpí.
66. Podanie žalobcu, ktorým žiadal o pripustenie zmeny žaloby v časti týkajúcej sa obdobia uplatneného úroku z omeškania súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom rozhodol podľa ust. § 144 a nas. CSP.
67. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
68. O úroku z omeškania z neuhradenej istiny súd rozhodol podľa § 365, 369/1 Ob.Z a § 1ods.2 nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z. v platnom znení, a to odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému súdom. Vzhľadom ku skutočnosti, že spor sa týka obchodných spoločností súvisiaci s ich podnikateľskou činnosťou, výška uplatneného úroku nie je v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. O výške paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky rozhodol súd podľa podľa § 369c Ob.z. a § 2 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z. z
69. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.2 a § 262 CSP. Vychádzajúc z uplatneného a priznaného nároku žalobca bol úspešný v časti žaloby v rozsahu 65 %, neúspešný v rozsahu 35 %. Prislúcha im preto náhrada trov vo výške rozdielu úspechu a neúspechu , čo predstavuje 30 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.