Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-7-2018.pdf
PDF · 82.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu: I. N., V.. V. R.. J.., E.: XX XXX XXX, V. V. XXX XX S., G. XX, zastúpený. Advokátska kancelária JUDr. Budziková&JUDr. Dachová, s. r. o., IČO: 47 257 113, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 41/95, proti žalovanému: G. (V.), L.. V.., E.: XX XXX XXX, V. V. XXX XX N. S. M., N. S. M. XXX, zastúpený: JUDr. Frederika Birková, advokátka, IČO: 35 546 999. so sídlom 040 01 Košice, Brezová 10 o zaplatenie 30 000 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcovi istinu 30 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia a paušálnu náhradu 40 eur.
II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 13.2.2018, ktorá bola doručená súdu 14.2.2018 domáha sa voči žalovanému vydania rozsudku, ktorým by mu súd uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia zaplatiť mu istinu 30 000 eur, paušálnu náhradu 40 eur, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od právoplatnosti rozhodnutia do zaplatenia ako aj uhradiť mu trovy konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností pozemku KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 621 m2 vedených na LV č. XXXX v k. ú. Q. a pozemku KN-C parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvorie o výmere 6 839 m2 zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Q.. Tieto pozemky sa nachádzajú v priemyselnom areáli na Ulici Q.S. v Q., kde na súpisnom čísle XXXX má sídlo odštepný závod žalobcu a zároveň svoju prevádzku Q.. 2. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - stavieb zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Q., ktoré tvoria jeho komplexný priemyselný areál, pričom žalobca predložil na preukázanie svojho tvrdenia listy vlastníctva a kópiu z katastrálnej mapy. Žalobca ďalej uvádza, že navrhol žalovanému formou emailovej komunikácie uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá by žalovanému zabezpečila právo prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej cesty k svojim stavbám. Tento návrh zo strany žalovaného akceptovaný nebol. Žalovaný ho odmietol s odkazom na tú skutočnosť, že právo prechodu cez parcely žalobcu má zabezpečené predbežným opatrením súdu sp. zn. 17C/77/2008. Žalobca ďalej uvádza, že hoci žalovaný má právo prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalobcu na základe predbežného opatrenia, za toto právo prechodu neposkytol žiadnu náhradu, a teda užíval majetok žalobcu bez toho, aby prispel na jeho udržiavanie. 3. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Žalobca považuje za primerané náklady cenu
obvyklú v rozsahu, ktorú určil v návrhu nájomnej zmluvy t.j. 12 500 eur ročne bez DPH, čo je 1 041,67 eur mesačne bez DPH. Obvyklú cenu určil žalobca na základe všeobecného pravidla, ktoré sa pri výške ceny nájmu obvykle určujú tak v znaleckom posudku ako aj v zmluvách účastníkov, a tým je cena pozemku za m2. V tomto prípade žalobca vychádzal z ceny pozemku, čo je 50 eur za m2 ako obvyklej ceny v zastavanom území mesta Q.. Celková výmera plochy trasovanej cesty prechodu pre žalovaného predstavuje výmeru 2 500 m2 x 50 eur čo predstavuje 12 500 eur ročne. 4. Okresný súd Poprad platobným rozkazom sp. zn. 7C/7/2018 zo dňa 2.7.2018 uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 30 000 eur, paušálnu náhradu 40 eur, 8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 30 000 eur od právoplatnosti platobného rozkazu do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, čo vyjadril v podanom odpore, ako aj v neskoršom podaní v podstate s tým tvrdením, že žalovaný prechádza pešo a motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že konajúci súd uložil žalobcovi v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/7/2009 povinnosť v nevyhnutnej miere umožniť žalovanému prechod peši a dopravnou technikou cez pozemky vo vlastníctve žalobcu k budovám vo vlastníctve žalovaného až do rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní o zriadenie vecného bremena. Z toho dôvodu žalovaný tvrdí, že výšku odplaty nie je možné určiť ako cenu obvyklého nájmu, ale ako odplatu za zriadenie vecného bremena, ktorá sa v inom konaní na súde rieši. 5. Na pojednávaní konanom dňa 5.12.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe s tým, že aj napriek tomu, že existuje uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C/257/2008 zo dňa 8.12.2008, ktoré hovorí o tom, že ako vtedy v procesnom postavení žalovaného, je žalobca povinný strpieť prechod cez vlastné parcely k parcelám žalovaného, nie je možné, aby žalovaný toto právo využíval bezodplatne. 6. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že na súde prebieha konanie o zriadenie vecného bremena v práve prístupu k ich nehnuteľnostiam, vecné bremeno nie je možné zriadiť bez náhrady a až v prípade, že súd určí náhradu za vecné bremeno je možné takúto cenu zaplatiť. Žalovaný ďalej tvrdil, že v súčasnosti neužíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, a teda nejde o bezdôvodné obohatenie. Navrhli pojednávanie odročiť s tým, že v primeranej lehote zabezpečia znalecký posudok ohľadom možnej ceny za prechod cez tieto pozemky. 7. Súd vykonal na pojednávaní prečítaním listinné dôkazy, vykonal výsluch právnych zástupcov žalobcu a žalovaného a dospel k nasledujúcemu skutkovému a právnemu záveru. Nebolo sporné medzi stranami v konaní, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností pozemku KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 17 621 m2 vedeného na LV č. XXXX v k. ú. Q., ako aj pozemku KN-C parc. č. XXXX/XX o výmere 6 839 m2 vedeného na LV č. XXXX v k. ú. Q.. 8. Tiež nebolo sporné medzi stranami v konaní, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, a to stavieb zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Q., ktoré tvoria jeho komplexný priemyselný areál. 9. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že prístup k svojím budovám, a teda priemyselnému areálu môže žalovaný realizovať len cez parcely vo vlastníctve žalobcu. 10. Je tiež nesporné, že medzi stranami v konaní vedie sa súdny spor o zriadenie vecného bremena a doposiaľ toto konanie nebolo skončené. Nebolo medzi stranami sporu taktiež sporné, že uznesením Okresného súdu Poprad, ktoré je právoplatné od 15.4.2009 sp. zn. 11C/257/2008 bola vtedy žalovanému uložená povinnosť v nevyhnutnej miere umožniť vtedy žalobcovi prechod peši a dopravnou technikou cez pozemky vo vlastníctve žalobcu k budovám cementového hospodárstva a štrkopieskového hospodárstva, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného až do rozhodnutia súdu vo veci samej. 11. Spornou medzi stranami bola tá skutočnosť, či vzhľadom na toto predbežné opatrenie môže žalobca požadovať od žalovaného náhradu za bezplatné užívanie týchto pozemkov formou prechodu a či výška žalovanej sumy za žalované obdobie je akceptovateľná. 12. V zmysle § 151n ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. 13. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; 14. O konkrétne zriadenie práva vecného bremena prebieha na súde konanie. Pokiaľ sa však týka predbežného opatrenia nariadeného v roku 2008 je toto potrebné podľa názoru súdu považovať tiež za určitú formu vecného bremena, pretože vlastník pozemku je v zmysle tohto predbežného opatrenia povinný znášať to, že žalovaný používa pozemok v jeho vlastníctve a ako je zrejmé bezplatne. Z toho dôvodu dá sa konštatovať, že žalovaný sa spôsobom užívania prechodu cez pozemky žalobcu za účelom podnikania obohacuje tým, že tieto pozemky užíva bezplatne, čím je daná kvalifikácia v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ o bezdôvodnom obohatení sa. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že právny
titul užívania na strane žalovaného existuje t. j. existuje predbežné opatrenie, avšak to neznamená, že môže užívať pozemky bez náhrady. 15. Pokiaľ sa týka žalovanej náhrady za užívanie týchto pozemkov vo výške 30 000 eur žalobca produkoval dôkaz spočívajúci v tom, že vychádzal z obvyklej ceny spočívajúcej vo všeobecne známej hodnote pozemku za m2, čo v Q. predstavuje sumu 50 eur a pri výmere 2 500 m2 to predstavuje sumu 12 500 eur ročne. 16. Pokiaľ sa týka návrhu žalovaného, že žiadal pojednávanie odročiť s tým, že dá vypracovať znalecký posudok, aby určil cenu pri užívaní týchto pozemkov súd tento návrh neakceptoval, a to z toho dôvodu, že žalovaný mal možnosť tento dôkaz produkovať už pred samotným pojednávaním, bola mu doručená žaloba, mal právo sa k tomu vyjadriť, a teda neprodukoval dôkaz v lehote stanovenej súdom o opaku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 17. Pokiaľ sa týka paušálnej náhrady vo výške 40 eur ako aj úrokov z omeškania súd vychádzal z nasledujúcich skutočností. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovení vláda SR nariadením. Podľa § 1 nariadenia vlády - novely č. 21/2013, ak vznikol zmluvný vzťah po 1.2.2013 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšená o 8 percentuálnych bodov a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Aktuálna sadzba úrokov z omeškania platná k výzve žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy predstavuje 8,25 % ročne. 18. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi uplatnené právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením ustanoví vláda SR nariadením. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.