Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v spore žalobcu: WAGON TRADING spol. s r. o., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 31 657 940, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s. r. o., so sídlom nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, IČO: 47 257 113, proti žalovanému: Danucem Slovensko a. s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, (predtým CRH (Slovensko) a. s.), právne zastúpenému JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou so sídlom Strojárenská 11/C, 040 01 Košice, IČO: 35 546 999, o zaplatenie 41. 933,72,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -417 zo dňa 15.11.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje I. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) dňa 15.11.2021 rozhodol tak, že v I. výroku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 27.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne z tejto sumy od 08.04.2020 do zaplatenia a paušálnou náhradou vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v III. výroku zastavil konanie v časti uplatneného úroku z omeškania do 07.04.2020. Zároveň v IV. výroku rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 33.381,60 eur spolu s paušálnou náhradou a úrokom z omeškania, a to z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. Poprad, ktoré sa nachádzajú v priemyselnom areáli na ulici W. v W., kde sa taktiež nachádza stavba, kde má sídlo odštepný závod žalobca a zároveň aj svoju prevádzku W.. Aj žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - stavieb v kat. úz. Poprad, ktoré tvoria komplexný priemyselný areál, a na to aby žalovaný mohol vykonávať vlastnícke právo prechádza po pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ktorý rozsah užívania je upresnený v geometrickom pláne. Žalobca v žalobe poukázal, že žalovanému navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, ktorý návrh žalovaný odmietol z dôvodu, že právo prechodu má zabezpečené predbežným opatrením vydaným súdom v konaní sp. zn. zo dňa 08.12.2008 a zároveň žalovaný podal žalobu o určenie vecného bremena, ktoré je vedené na Okresnom súde Poprad. Žalobca tiež poukázal, že Okresný súd Poprad v rozsudku sp. zn. vyhovel obdobnej žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 30.000,- eur s príslušenstvom, kde predmetom bolo vyplatenie náhrady a vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním majetku žalobcu v období od 14.02.2016 do 14.02.2018. Preto je žalobca toho názoru, že keďže žalovaný je oprávnený užívať pozemky vo vlastníctve žalobcu na základe uznesenia súdu o predbežnom

opatrení, neznamená to, že by toto užívanie by malo byť poskytnuté bez primeranej náhrady vlastníkovi, pretože nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné bez poskytnutia primeranej náhrady s poukazom na SR. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady žalobca považoval túto náhradu za peňažnú sumu, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania, vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu, zakladá, a teda najčastejšie ide o nájomnú zmluvu. Počas konania žalobca zmenil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 41.933,72 eur s paušálnou náhradou a úrokom z omeškania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhoval žalobu zamietnuť, pričom nepoprel, že využíva na prechod a prejazd k svojim stavbám a pozemkom časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný potvrdil, že právny predchodcovia strán sporu mali upravené vzájomné vzťahy pri užívaní nehnuteľnosti v spoločnom priemyselnom areáli, avšak súd rozhodol, že pôvodné vecné bremeno bolo zriadené in personam. Preto žalovaný aj podal žalobu o zriadenie vecného bremena a taktiež aj o vydanie predbežného opatrenia, ktorým žalovanému bolo umožnené v nevyhnutnej miere prechádzať pešo a dopravnou technikou cez nehnuteľnosti žalobcu z dôvodu neexistencie iného spôsobu zabezpečenia prístupu žalovaného. Žalovaný v konaní o zriadení vecného bremena žiada zriadiť vecné bremeno na dobu neurčitú, čo žalobca nenamieta, pričom žalovaný nechal vypracovať znalecký posudok, v ktorom bola vypočítaná náhrada ako jednorazová za neobmedzený čas užívania, a táto má zodpovedať aj tomuto obdobiu, a teda náhrada v sebe zahŕňa aj finančné vyrovnanie za obmedzenie žalobcu pred zriadením vecného bremena súdom. Preto požadovanie akejkoľvek náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva pred zriadením vecného bremena, ktorého rozsah je totožný s obmedzením zodpovedajúcim obmedzeniu z vecného bremena zriadeného súdom na dobu neurčitú, by bolo podľa žalovaného prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie zistil na základe vykonaného dokazovania skutkový stav:

4.1 Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 23.3.2015 v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. zo dňa 31.5.2017, právoplatným dňa 25.8.2017 súd zamietol žalobu žalobcu spoločnosti S., P.. B.. T. (obchodné meno žalovaného v období od: 26.06.2001 do: 27.08.2015) proti žalovanému Wagon Trading, spol. s r. o. o povinnosť znášať výkon práv, vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení vecného bremena s príslušenstvom. Podľa odôvodnenia rozhodnutia zmluvné vecné bremeno medzi právnymi predchodcami oboch účastníkov bolo zriadené in personam a nie in rem. Súd sa zaoberal prípadným možným vydržaním práva žalobcu zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem, avšak nedospel k záveru, že k vydržaniu takéhoto práva došlo.

4.2 Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Poprad zo dňa 13.2.2020 a 17.2.2020 žalobca je výlučným vlastníkom parciel č. XXXX/X vo výmere 17621 m2 a č. XXXX/XX vo výmere 281 m2. Na LV sa nachádza v časti C vyznačená ťarcha a to uznesenie OS Poprad o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, č. k. právoplatné dňa 15.4.2009 - právo prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/ X vlastníkovi budov súp. č. XXXX, XXXX a XXXX do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4.3 Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Poprad žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/XX o výmere 6839 m2 a parcely č. XXXX/XXX o výmere 178 m2.

4.4 Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Poprad žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb súpisné č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX P. XXXX.

4.5 Na základe žiadosti žalovaného znalkyňa J.. Ľ. Q. vyhotovila dňa 15.8.2019 pod č. 76/2019 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu pešo a prejazdu cestnými motorovými a nemotorovými vozidlami a zvláštnymi vozidlami sietí cez pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X P. XXXX/XX v k. ú. Poprad. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie bola vyčíslená na 135.000,- eur. Výška nájmu bola stanovená na 1,767 eur/ rok za 1 m2, celková výška nájmu 7.000,- eur a všeobecná hodnota práva vecného bremena 5.161,73 eur.

4.6 V konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu žalobcu M. B. S. P.. B.. C. N. A. proti žalovanému Wagon Trading , spol. s r. o. Poprad na vydanie predbežného opatrenia uznesením zo

dňa 8.12.2008 právoplatným dňa 15.4.2009 Okresný súd Poprad uložil žalovanému spoločnosti Wagon Trading, spol. s r. o. ako vlastníkovi parciel XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX a parc. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX s účinnosťou od 1.1.2009 v nevyhnutej miere umožniť žalobcovi M.Ý. B. S., P.. B.. od 1.1. 2009 prechod peši a dopravnou technikou cez dané pozemky k budovám cementového hospodárstva so súp. č. XXXX a XXXX a i., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

4.7 Dňa 19.1. 2009 podal žalovaný návrh Okresnému súdu Poprad na zriadenie vecného bremena in rem, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. .

4.8 Na základe žiadosti žalobcu znalkyňa J.. M. B. vyhotovila dňa 25.5.2020 pod č. 12/2020 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. XXXX/X, a XXXX/XX a i. v kat. úz. Poprad a stanovenia všeobecnej hodnoty ročného nájmu na pozemky CKN parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X P. XXXX/X. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti v rozsahu výmery 2574 m2 bola vyčíslená na 230.000,- eur, všeobecná hodnota nájmu na sumu 11.500,- eur / rok a všeobecná hodnota práv a závad vo výške 66.800, eur.

4.9 Na základe žiadosti žalobcu znalkyňa J.. A. S. vyhotovila dňa 14.10.2020 pod č. 47/2020 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu stavieb a pozemkov KNC XXXX/ XXX, XXXX/X, XXXX/XX P. XXXX/XX v rozsahu geometrického plánu č. 69/2018, všeobecnej hodnoty vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez dané parcely. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná hodnota pozemkov a stavieb polohovou diferenciáciou bola vyčíslená na 391.589,56 eur, nájmu v jednotkovej cene za rok 2018 vo výške 3,872 eur/rok, za rok 2019 vo výške 4,025 eur, a za rok 2020 vo výške 4,172 eur/rok. Celkovú výšku nájmu stanovila za obdobie od 15.2.2018

- 17.2.2020 v rozsahu pozemkov 3974 m2 v sume 39.200,- eur a všeobecnú hodnotu vecného bremena práva prechodu a prejazdu 136.500,- eur v zmysle geometrického plánu č. 69/2018 a 33.500,- eur v zmysle geometrického plánu č. 3/2020.

4.10 Dňa 6.12.2018 J.. W. X. vyhotovil pod č. 69/2018 geometrický plán na vyznačenie rozsahu vecného bremena na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a XXXX/XXX. Celkovú výmeru rozsahu vecného bremena ustálil na 3974 m2.

Dňa 15.6.2020 J.. W. X. vyhotovil geometrický plán na vyznačenie rozsahu vecného bremena na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/XXX a priznania práva prechodu cez pozemky KNC XXXX/X a i. Podľa geometrického plánu bolo priznané vecné bremeno práva prechodu cez pozemok KNE XXXX/A a KNC XXXX/X vo vyznačenom rozsahu 49 m2 v prospech vlastníka - žalovaného.

Ku vyhotoveným geometrickým plánom svedok J.. W. X. uviedol, že GP čl. 69/2018 vyhotovil na vyznačenie vecného bremena v prospech vlastníkov, ktorí sú tam uvedení. Rovnako GP č. 64/2020 bol vyhotovený za účelom priznania práva prechodu cez pozemky KN E XXX/X a KN C XXXX/X. Pri zameriavaní pozemkov v roku 2018 neboli zamerané aj pozemky, ktoré uvádza GP č. XX/XXXX, pretože to objednávateľ nevyžadoval. Tým už je vyriešený celý vstup k parcelám, ktoré uviedol v GP.

4.11 Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. v spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. zo dňa 29.9.2020 vo veci zaplatenia 30.000,- eur s prísl. žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 30.000,- eur s úrokom z omeškania a paušálnu náhradu 40,- eur. Podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie žalovaný bezplatne užíval pozemok žalobcu spočívajúcim v prechode cez pozemky žalobcu, čím dochádzalo k jeho bezdôvodnému obohateniu. Istinu 30.000,- eur zdôvodnil ako obvyklú cenu spočívajúcu vo všeobecne známej hodnote pozemku za 1 m2, čo v Meste Poprad predstavuje sumu 50,- eur a pri výmere 2500 m2 to predstavuje sumu 12.500,- eur ročne. Podľa odôvodnenia súdu II. inštancie rozsah užívania pozemku v prípade uzavretia nájomných zmlúv sa nekryje s rozsahom užívania, na ktorý je žalovaný oprávnený titulom zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods.3 O.z. resp. nariadeného predbežného/ neodkladného opatrenia. Práva žalovaného na základe nájomných zmlúv dávajú žalovanému širší rozsah možnosti užívania nehnuteľnosti, než je rozsah užívania, ktorý by žalovanému patril, ak by mohol tieto nehnuteľnosti užívať výlučne na základe zriadeného vecného bremena. Za tejto situácie a rozsiahlejších možností užívania nehnuteľnosti žalovaným podľa nájomných

zmlúv je daná opodstatnenosť záveru, že zmluvný nájom a vecné bremeno zriadené rozhodnutím súdu môžu obstáť popri sebe. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR ako aj skutočnosť, že zásah do vlastníckeho práva žalobcu trval 11 rokov bez náhrady, ktorý stav nie je možné považovať za akceptovateľný. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal na oprave a údržbe predmetných nehnuteľností. Žalobca sám znáša vysoké náklady spojené s úpravou a údržbou priemyselného areálu, kde má žalovaný umiestené stavby.

4.12 Dňa 15.1.2021 žalovaný podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. a navrhol, aby Najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2020 ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.13 Dňa 20.9.2021 Technická univerzita v Košiciach ako znalecký ústav vyhotovila pod č. 23/2021 na žiadosť právneho zástupcu žalovaného znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok a všeobecnej hodnoty vecného bremena pre parcely registra KNC XXXX/X, č. XXXX/ XX, zapísané na LV č. XXXX, parc. reg. KNC XXXX/XXX, XXXX/XX a XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX a parc. registra E XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Poprad pre účel súdneho konania. Podľa záveru znaleckého posudku výmera všetkých pozemkov, ktorých sa znalecký posudok týkal, predstavuje 4023 m2. Všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov za obdobie od 15.2.2018 do 17.2.2020 znalecký ústav stanovil vo výške 27.300,- eur, všeobecnú hodnotu vecného bremena za obdobie od 15.2.2018 do 17.2.2020 stanovil vo výške 3.260,- eur a všeobecnú hodnotu vecného bremena ako jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na dobu neurčitú stanovil vo výške 35.300,- eur. V znaleckom posudku sú uvedené hodnoty nájmu v mernej jednotke za jednotlivé pozemky v rozsahu od 3,27 eur do 3,62 eur.

5. Po uvedení skutkového stavu súd prvej inštancie citoval SR, , , , , , , , , a tiež ust. a .

6. Súd prvej inštancie považoval žalobu z časti za dôvodnú, keďže skonštatoval, že sporným nebolo, že žalobcovi na základe súdneho rozhodnutia o vydanom predbežnom opatrení bola uložená povinnosť ako vlastníkovi parciel č. XXXX/X a XXXX/XX umožniť žalovanému prechod peši a dopravnou technikou cez uvedené pozemky k svojim budovám počnúc dňom 01.01.2009. Tiež súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si aj splnil povinnosť uloženú predbežným opatrením a podal žalobu vo veci samej, avšak o tejto doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo. Sporným tiež nebol rozsah nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu užívaných minimálne od roku 2018 žalovaným na zabezpečenie práva prechodu a prejazdu v rozsahu 4.023 m2, čo vyplynulo z geometrických plánov. Žalovaný uznal peňažnú pohľadávku žalobcu, avšak len v sume 3.260,- eur vyčíslenú v znaleckom posudku Technickej univerzity v Košiciach.

7. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že právo prechodu na mieste samom predstavuje užívanie vnútropodnikovej komunikácie za účelom možnosti výkonu podnikateľskej činnosti na vlastných nehnuteľnostiach, pričom žalovaný časť nehnuteľnosti užíva na základe predbežného opatrenia a časť užíva bez právneho dôvodu, i keď ich užívanie je rovnako nevyhnutné na prístup k nehnuteľnostiam žalovaného a žalobca toto právo užívania reflektuje. Žalovaný nepreukázal iný právny titul umožňujúci mu užívanie pozemkov žalobcu a v konaní o zriadení vecného bremena sa domáha zriadiť toto vecné bremeno v rozsahu 4.023 m2. Súd prvej inštancie, keďže neodkladné opatrenie neupravuje otázku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, právo žalobcu na primeranú náhradu odôvodil z ustanovení SR a a , pričom zohľadnil aj rozhodovaciu činnosť súdnych autorít, a to nález Ústavného súdu SR a priznal mu výšku náhrady za žalované obdobie dvoch rokov vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku č. 23/2021 vyhotoveného Technickou univerzitou v Košiciach pri výpočte nájmu za obdobie od 15.02.2018 do 17.02.2020, ktorý bol stanovený na sumu 27.300,- eur.

8. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. skúmal ustanovenia zákona upravujúce vzťahy obsahom aj účelom najbližšie vzťahom medzi stranami sporu porovnaním právnych inštitútov vecného bremena a nájmu. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že v danom prípade žalovaný užíva neprerušene nehnuteľnosti žalobcu predstavujúce vnútropodnikovú komunikáciu za účelom prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve a výkonu

podnikateľskej činnosti, ktorú užívajú aj ďalšie osoby, vo vzťahu ku ktorým je žalovaný v postavení prenajímateľa. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zistil, že žalovaný nehnuteľnosti užíva dlhšiu dobu a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na ich oprave a údržbe po dobu 11 rokov, ktoré skutočnosti preto prirovnal k nájomnému vzťahu, kde je povinnosťou prenajímateľa na svoje náklady prenajatú vec udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a nájomca je povinný uhrádzať iba nájomné. Súd prvej inštancie za nesporné považoval aj to, že nehnuteľnosti

- pozemnú komunikáciu užíva aj samotný žalobca, avšak v menšom rozsahu. Pri vecnom bremene oprávnený, ak sa strany nedohodnú inak, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy podľa miery spoluužívania, avšak hoci žalovaný v dovolaní podanom proti rozsudkom Okresného a Krajského súdu v Prešove vo veci o. i. konštatoval, že sa podieľa každoročne materiálom a prácou na údržbe vnútropodnikovej komunikácie, v tejto veci sa na dané tvrdenie neodvolal s predložím dôkazov, že takto konal aj v rokoch 2018, 2019, 2020. Ak by finančné, prípadne vecné plnenie, zodpovedajúce rozsahu užívania nehnuteľnosti so súhlasom žalobcu boli žalovaným preukázané, súd prvej inštancie mohol dospieť k iným záverom.

9. Súdu prvej inštancie sa preto javilo spravodlivým, aby za danej situácie žalovaný uhradil žalobcovi za žalované obdobie primeranú náhradu, ktorá zodpovedá výške nájmu za užívanie celkovej plochy 4 023 m2. Táto náhrada tak podľa súdu prvej inštancie pokrýva tak užívanie pozemkov na základe vydaného neodkladného opatrenia súdu, ako aj užívanie časti pozemkov, vo vzťahu ku ktorým / mimo pozemkov definovaných v neodkladnom opatrení/, žalovaný nepreukázal na ich užívanie žiadny právny titul a teda ich užíva bez právneho dôvodu. Aplikáciou ust. , keďže žalovaný nenadobudol právo z vecného bremena k pozemkom žalobcu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vyjadreného ako majetkový prospech vo výške sumy, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným zvyčajne v danom mieste a čase na užívanie veci spravidla na základe nájomnej zmluvy. Aj pre tento prípad preto súd prvej inštancie vychádzal v zo záverov znaleckého posudku Technickej univerzity Košice o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov. Súd prvej inštancie neuznal ako dôvodnú procesnú obranu žalovaného, že v inom konaní o zriadenie vecného bremena bude rozhodnuté aj o náhrade za zriadenie vecného bremena za žalované obdobie, pretože v konaní podľa konštitutívnym rozhodnutím súd určí náhradu, ktorá zodpovedá náhrade za zriadenie vecného bremena primeranej ujme, ktorú vlastník utrpí.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to proti I. a súvisiacemu IV. výroku, podľa ustanovenia , keďže je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré tvoria vnútroareálovú komunikáciu na prechod k stavbám vo svojom vlastníctve, užíva ako jediný možný spôsob prístupu k týmto stavbám, a to podľa rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. , pričom žalobca sa domáha zaplatenia sumy ako odplaty za užívanie týchto nehnuteľností v období od 15.02.2018 do 15.02.2020 titulom bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade podľa žalovaného nebola naplnená žiadna z taxatívne vymenovaných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených v ust. a . Žalovaný je však toho názoru, že nehnuteľnosti neužíva bez právneho dôvodu, ale na základe rozhodnutia súdu, pretože prechod po sporných pozemkoch je jediný spôsob ako žalovaný môže mať zabezpečený prístup k svojim stavbám. Preto ak je užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu odplatné, v tomto prípade mal konajúci súd podľa názoru žalovaného vychádzať z ceny rovnajúcej sa odplate za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, a to vzhľadom k ustanoveniu .

Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že daný vzťah medzi stranami sporu je obsahom a účelom obdobný vzťahu zo zmluvy o zriadenie vecného bremena, pričom už od roku 2009 sa žalovaný domáha vyjadrenia takéhoto vecného bremena v prospech žalovaného ako oprávneného a zaťažujúce žalobcu ako povinného, ktoré spočíva v práve cesty cez tieto isté pozemky vo vlastníctve žalobcu, a teda odplata za užívanie týchto pozemkov je predmetom tohto súdneho sporu a v takom istom rozsahu, v akom sú reálne užívané žalovaným. Žalovaný skonštatoval, že nebolo sporné, aký rozsah nehnuteľností vo vlastníctva žalobcu užíva žalovaným, ale len výška náhrady za užívanie medzi stranami sporu. Keďže súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení odplaty za užívanie z hodnoty určenej ako hodnoty nájomného a nie ako hodnoty vecného bremena, je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne. Podľa žalovaného v tomto konkrétnom prípade skutočnosti nesvedčia nájomného vzťahu, ale sú tu iné skutočnosti, ktoré vykazujú podstatné náležitosti vzťahu zo zmluvy o vecnom bremene, a to súdom

určená povinnosť žalobcu umožniť prechod a prejazd žalovaného cez sporné nehnuteľnosti, ktorá žalobcu obmedzuje ako vlastníka v prospech žalovaného, ktorý užíva cudziu vec, a preto ak je žalovaný povinný zaplatiť odplatu za užívanie sporných nehnuteľností, tak ako odplatu obvyklú pri zriadení vecného bremena, a táto podľa znaleckého posudku predstavuje sumu 3.260,- eur za žalované obdobie.

Skutočnosti svedčiace nájomnému vzťahu, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, podľa žalovaného v konaní neboli žalobcom preukazované, a to napr. nájomný vzťah medzi ním a tretími osobami. Žalovaný tiež uviedol, že on neprenajíma stavby vo svojom vlastníctve, avšak predal nebytový priestor v jednej zo stavieb, a teda otázka prechodu po pozemkoch žalobcu je samostatným vzťahom medzi žalobcom a novým vlastníkom nehnuteľnosti. Ďalej dodal, že v priestoroch žalobcu vykonávajú podnikateľskú činnosť tretie osoby, ktoré využívajú vnútroareálovú komunikáciu na prechod a prejazd, ale tie sú v nájomnom vzťahu so žalobcom.

Žalovaný opätovne zdôraznil, že neužíva nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu a nezískava majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu a s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR poukázal na podstatu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.260,- eur s úrokom z omeškania a o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom zhodnotil úvahy žalovaného v podanom odvolaní za nesprávne, pričom poukázal, že v danom prípade absentujú zákonné ustanovenia, ktoré by výslovne právne upravovali skutočnosti, ktoré sú predmetom sporu medzi stranami sporu, keďže v tomto prípade nie je možné v celom rozsahu a bez výhrad aplikovať zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Je zrejmé, že v prevažujúcej miere výmery pozemkov, ktoré žalovaný užíva, tieto užíva titulom rozhodnutia súdu vo forme predbežného opatrenia, a teda žalovaný má právny titul na to, aby obmedzoval vlastníka pozemku a obmedzoval jeho vlastnícke práva, pričom skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia v zásade riešia hlavne situáciu, kedy dôvod na užívanie cudzej veci nebol, zanikol alebo je neplatný. Podľa žalobcu súd prvej inštancie aplikáciou ustanovení o bezdôvodnom obohatení realizoval per analogiam, ktorú úvahu uviedol v bode 63 svojho odôvodnenia. Súd prvej inštancie uviedol argumenty, ktoré hovoria v prospech bezdôvodného obohatenia a najmä to, že žalovaný užíva predmetné pozemky dlhý čas a minimálne v rokoch 2018 až 2020 nepreukázal dôkazmi, že by za užívanie pozemkov zaplatil odplatu alebo iné náklady spojené s užívaním v tejto veci. Žalobca tiež poukázal, že žalovaný vnútropodnikovú účelovú komunikáciu užíva aj prejazdom nákladných motorových vozidiel s ťažkou hmotnosťou, keďže budovy, ktoré žalovaný vlastní sú užívané ako betonárka a prejazdom týchto vozidiel sa značne opotrebováva povrch miestnej komunikácie, pričom žalovaná za celé obdobie, od kedy užíva pozemky, vôbec za opravu alebo údržbu týchto pozemkov nezaplatila.

Žalobca s poukazom na SR si je vedomý rozdielu medzi vyvlastnením a obmedzením vlastníckeho práva, ale primeraná náhrada by mala vyvažovať ujmu, ktorú vlastník musí znášať a mala by vychádzať z trhovej ceny, ktorá sa ohodnocuje. Preto priznaná primeraná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva má zodpovedať náhrade ujmy, ktorú je žalobca povinný znášať v súvislosti s uloženou povinnosťou strpieť toto obmedzenie. Žalobca tiež poukázal, že žalovaný predmetné pozemky užíva aj prostredníctvom svojich nájomcov, ktorým prenajíma svoj nehnuteľný majetok a má z neho príjem a ide o stavbu zriadenú na parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Poprad. Žalobca navrhoval, aby bolo odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietnuté.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je relevantné iba to, či konanie toho, kto získava majetkový prospech možno podriadiť pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa . Skutočnosť, či sa žalovaný podieľal na údržbe komunikácie alebo či túto komunikáciu užívajú nájomcovia žalovaného, sa vždy zohľadňuje znalcami pri výpočte odplaty za vecné bremeno alebo pri výpočte nájomného. Žalovaný k tomu uviedol, že sa podieľal materiálom a prácou na údržbe komunikácie, a že v jeho objekte sa nenachádzajú nájomcovia. Práve naopak, nájomcovia, ktorý majú prenajaté priestory v stavbách žalobcu, tiež užívajú vnútroareálovú komunikáciu spolu so žalobcom, čo sa tiež zohľadňovalo znalcami pri výpočte jednotlivých hodnôt odplaty. Žalovaný trval na tom, že bolo potrebné, aby bolo bez akejkoľvek pochybnosti ustálené o akú konkrétnu formu bezdôvodného obohatenia, podľa . Žalovaný na podanom odvolaní trval v celom rozsahu.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

14. Z obsahu odvolania odvolaciemu súdu vyplýva, že žalovaný namieta len naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Tak ako ustálil súd prvej inštancie, žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti bezplatne, pričom uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. , ktoré je právoplatné od 15.04.2009 bola žalobcovi uložená povinnosť v nevyhnutnej miere umožniť žalovanému prechod peši a dopravnou technikou cez pozemky vo vlastníctve žalobcu k budovám cementového hospodárstva a štrkopieskového hospodárstva, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Konanie vo veci samej o zriadenie vecného bremena, ktoré inicioval žalovaný, doposiaľ nie je právoplatne skončené a žalovaný na návrhy žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy nereflektoval. Zo skutkového stavu veci je teda zrejmé, že žalovaný má užívacie právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutia súdu dočasne upravujúceho pomery strán sporu, čím je žalobca obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, avšak žalovaný za výkon užívacieho práva žalobcovi neposkytuje žiadnu odplatu.

17. Podľa záverov uvedených v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie, zásah do vlastníctva v súlade s podmienkami SR je možný iba a) v nevyhnutnej miere, b) ak je vo verejnom záujme, c) uskutoční sa na základe zákona a d) za primeranú náhradu, pričom zároveň takýto nevyhnutný zásah možno vykonať iba v dovolenej miere, ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší, ako je nevyhnutné a aby netrval dlhšie než je nevyhnutné.

18. Preto súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca má nárok na primeranú náhradu, ktorej výška bola medzi stranami sporná. Tento nárok je priamo odvoditeľný z SR, ktorej použitie priamo prichádza do úvahy vtedy, ak (i) zákonodarca vec neupravil, resp. nemusel upraviť, alebo (ii) zákonodarca upravil vzťah len čiastočne. Priama aplikácia v tomto prípade nevedie ku konfliktu medzi a podústavným právom, pretože je základom pre rozhodnutie o individuálnej veci bez nutnosti brať do úvahy iné právne normy. Ústavnú normu teda je možné aplikovať priamo vtedy, ak sú splnené podmienky, a to, že existuje dostatočný právny základ pre rozhodnutie sporu v ústave a právna norma je konkrétna a jednoznačná.

19. Podľa názoru žalovaného výška primeranej náhrady mala byť určená vo výške všeobecnej hodnoty vecného bremena ako peňažnej náhrady za zriadenie vecného bremena pre obdobie od 15.2.2018 do 17.2.2020 a podľa názoru žalobca primeraná náhrada mala byť vo výške obvyklého nájmu pozemkov zo obdobie od 15.2.2018 do 17.2.2022. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením vzťahu medzi stranami sporu ako obdobu nájomného vzťahu, keďže sú tu skutočnosti vykazujúce podstatné náležitosti vzťahu

zo zmluvy o vecnom bremene a to rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť žalobcovi umožniť prechod a prejazd žalovanému.

20. Súd prvej inštancie na spravodlivé vyriešenie otázky k výške primeranej náhrady na zistený skutkový stav aplikoval v prvom rade ust. porovnávaním inštitútov vecného bremena a nájomného vzťahu, ktorých spoločným znakom v najširšom ponímaní je obmedzenie vlastníckeho práva k veci v prospech tretej osoby so záverom, že primeraná náhrada má zodpovedať výške nájmu za užívanie celkovej plochy 4.023 m2. Odvolací súd k námietke žalovaného uvádza, že analógia použitia iných právnych predpisov sa pri aplikácii a interpretácii práva používa najmä v prípadoch, ak ide o situáciu, ktorá priamo v upravená nie je. Analógia predstavuje druh myšlienkového úsudku o obdobe, podobnosti či zhode s inou zákonom upravenou situáciu na základe zhody ich podstatných vlastností a charakteristík.

21. Odvolací súd je tiež toho názoru, že výška primeranej náhrady v tomto prípade má zodpovedať výške obvyklého nájomného, keďže nebolo preukázané, aby sa žalovaný spolupodieľal na údržbe užívaných nehnuteľností, a zároveň žalovaný uviedol, že vnútroareálovú komunikáciu využívajú na podnikateľskú činnosť aj tretie osoby, ktoré sú v nájomnom vzťahu so žalobcom. Hoci žalovaný tvrdil, že materiálom a prácou sa podieľal na údržbe komunikácie, tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Totižto, ak by žalovaný preukázal, že vynaložil náklady na zachovanie a opravy užívaných komunikácii, v porovnaní obsahu práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu, žalobcovi by odpadla povinnosť na svoje náklady udržiavať vec v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, čo by mohlo tak, ako to naznačil súd prvej inštancie, viesť k iným záverom o obdobnej aplikácii k výške primeranej náhrady.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné čo do určenia výšky primeranej náhrady na vzťah medzi stranami sporu tiež analogicky aplikovať ustanovenia upravujúce bezdôvodné obohatenie, a to aj v tej časti nároku za užívanie nehnuteľností, ktorá nie je uvedená v uznesení okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia sp. zn. (parc. č. 2424/108). Žalovaný však v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, ktorá konkrétna skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa ust. a bola v tomto spore naplnená a opakovane zdôraznil, že v danom prípade nešlo z jeho strany o bezdôvodné obohatenie, keďže na užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu mal titul a to súdne rozhodnutie vo forme predbežného opatrenia, ktoré uložilo žalobcovi strpieť právo prechodu peši a dopravnou technikou.

23. Podľa ust. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

24. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter, čo znamená, že nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody. Podstatnými zákonnými predpokladmi pre vznik bezdôvodného obohatenia sú objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom, absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto a následok spočívajúci v úbytku v majetkovej sfére iného subjektu. Majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu, teda musí ešte existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.

25. V danom prípade medzi stranami sporu sú splnené len tri zo štyroch podmienok pre konštatovanie existencie záväzku z bezdôvodného obohatenia a to majetková výhoda na strane žalovaného spočívajúca v práve užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, čo je príčinou vzniku úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Tak ako konštatuje žalovaný, absentuje tu protiprávnosť daného stavu, keďže

žalovaný je oprávnený užívať tieto nehnuteľnosti na základe uznesenia okresného súdu, ktorým nariadil dočasne opatrenie s úpravou pomerov strán sporu do skončenia veci samej. Avšak toto uznesenie okresného súdu o dočasnej úprave pomerov strán sporu nie je dôvod pre konštatovanie, že žalovaný môže užívať pozemky bezodplatne.

26. V prípade neexistencie súdneho rozhodnutia o dočasnej úprave pomerov strán sporu ani iného titulu (napr. zmluva), ktorý by oprávňoval žalovaného užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, boli by splnené všetky predpoklady pre konštatovanie záväzku z bezdôvodného obohatenia. V takom prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie v obdobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorý by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

27. Vzhľadom na uvedené nie je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu uvádzať, ktorá konkrétna skutková podstata bezdôvodného obohatenia mala byť naplnená, keďže použitie ustanovení o bezdôvodnom obohatení v tomto prípade prichádza do úvahy len analogicky a to čo sa týka určenia výšky majetkového prospechu, ktorý nesporne vznikol na strane žalovaného. Tento majetkový prospech bol súdom prvej inštancie ustálený správne na základe výsledku znaleckého dokazovania podľa znaleckého posudku vypracovaného Technickou univerzitou Košice o všeobecnej hodnote nájmu pozemkov, ktorý ako jediný zohľadňoval žalované obdobie a výmeru nehnuteľností, ktorá nebola medzi stranami sporu sporná.

28. Odvolací súd opätovne poukazuje, že podstata odvolania žalovaného spočíva najmä v námietke čo do určenia výšky primeranej náhrady za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Ani žalovaný nepopiera, že nemôže ísť o užívanie bezplatné, vo svojej obrane však trval na tom, že výška by mala byť určená ako všeobecná hodnota vecného bremena za obdobie, za ktoré túto náhradu žalobca požaduje. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav z dôkazov navrhnutých stranami sporu, pričom za primeranú výšku náhrady považoval výšku obvyklého nájmu. Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav sa s týmto názorom stotožňuje.

29. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je spôsobilý privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom vyplývajúcim z ustanovenia a potvrdil.

30. Keďže žalobe bolo vyhovené čiastočne, súd prvej inštancie správne rozhodol o náhrade trov konania, ktorú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému porovnaním pomeru ich úspechu.

K trovám odvolacieho konania

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.