Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Vyd/1/2024

Potvrdené rozhodnutím 6Co/103/2024
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C., C. XX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8, IČO: 47 233 419 za účasti účastníkov: 1/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 335 345, a LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom v Banskej Bystrici, SNP 8, IČO: 36 038 351, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 335 345, 3/ LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom v Banskej Bystrici, SNP 8, IČO: 36 038 351, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Vyd/1/2024 zo dňa 15. mája 2024 rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Vyd/1/2024-32 zo dňa 15. mája 2024. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX/ XX, XXX XX C., právne zastúpený Hovan a Hospůdka, s.r.o., IČO: 47 233 419, M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti účastníkov: 1./ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817 15 Bratislava, a LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351, SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 2./ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3./ LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351, SNP 8, 975 66 Banská Bystrica v konaní o potvrdenie vydržania, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 20.2.2024 takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal dňa 23.2.2024 na tunajší súd návrh na začatie konania vydanie potvrdenia o vydržaní ním označených nehnuteľností. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úrad Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec: Olcnava a katastrálne územie: C., a to:

- rodinného domu, súpisné číslo XX, postaveného na pozemku — parcela registra „C“, parc. č. 1061/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 806 m2,

- pozemku - parcela registra „C“, pare. č. 1061/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 806 m2,

- pozemku - parcela registra „C“, parc. č. 1061/33, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 298 m2, (ďalej v texte rodinný dom a pozemky spoločne aj ako „nehnuteľnosti“). 2. Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa spolu so susedným pozemkom rozprestierajúcim sa na pozemku - parcela registra „E“, parc. č. 4359, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 899 m2 a pozemku - parcela registra „E“, parc. č. 4360, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 174m2 (susedný pozemok rozprestierajúci sa na špecifikovaných pozemkoch prekrývajúci sa so špecifikovaným pozemkom ďalej v texte aj len ako „vydržaná nehnuteľnosť“), tvoria jeden súvislý celok

- dom s pozemkami. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností označená Slovenská republika, avšak tento zápis nie je v súlade so skutočným stavom. 3. Rodina navrhovateľa užíva spolu s nehnuteľnosťami navrhovateľa aj vydržanú nehnuteľnosť ako jeden celok. Otec navrhovateľa, D. B., v domnienke, že je plne oprávnený užívať vydržanú nehnuteľnosť, s ňou nakladal ako so svojou vlastnou, bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľností s faktickým stavom. Rodičia navrhovateľa však okrem nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, pre obec: Olcnava a katastrálne územie: C. užívali podľa súčasnej evidencie pozemkov aj vydržanú nehnuteľnosť ako záhradu, ktorá je riadne oplotená. Tento pozemok výlučne užíva a udržiava v dobrej viere navrhovateľ, tak ako ho užívali a udržiavali aj jeho rodičia. Vlastník vydržanej nehnuteľnosti zapísaný v katastri

nehnuteľností žiadnym spôsobom nevyužíval svoje vlastníctvo k vydržanej nehnuteľnosti, nežiadal od navrhovateľa, aby sa zdržal užívania a udržiavania vydržanej nehnuteľnosti a teda ani nenamietal oprávnenosť držby navrhovateľa. Užívací stav pretrváva až do dnešného dňa, čo je preukázateľné aj v prírode. 4. Navrhovateľ vydržané nehnuteľnosti užíval a nadobudol v rámci postupnosti po rodičoch. Rodičia navrhovateľa, ako aj samotný navrhovateľ, užívali predmetné nehnuteľnosti po celú dobu držby, nerušene a v dobrej viere ako svoje vlastné. Po celú dobu nikto nijakým spôsobom nezasahoval do tohto užívacieho stavu. 5. Navrhovateľ obhospodaruje, o vydržanú nehnuteľnosť sa riadne stará, vykonáva kosbu trávy, strih stromov a krov, ako aj inú drobnú záhradkársku činnosť, znáša všetky povinnosti súvisiace s vlastníckym právom. Vlastník vydržanej nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností žiadnym spôsobom neuplatňoval svoje vlastníctvo k vydržanej nehnuteľnosti. 6. Navrhovateľ vydržal výlučne vlastnícke právo k vydržanej nehnuteľnosti ku dňu 01.01.1992. 7. Na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má navrhovateľ naliehavý právny záujem nakoľko, aby užívací stav bol v súlade so stavom právnym a aby na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie mohol byť navrhovateľ zapísaný ako výlučný vlastník vydržanej nehnuteľnosti. 8. Konania o potvrdení vydržania sa musia zúčastňovať všetky osoby, ktoré označuje za účastníkov konania, teda navrhovateľ, ten. kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti je Slovenská republika a správcom lesného pozemku sú Lesy Slovenskej republiky, š.p.. Účastníkom konania je ďalej aj Slovenský pozemkový fond. 9. Navrhovateľ je v súlade s oprávnený podať návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva priamo zo zákona. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. 10. Predpokladom vydržania je: 1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ oprávnená držba, 3/ uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá, 11. Ak má oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, stáva sa jej vlastníkom. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že je jej vlastníkom. 12. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo b) neplatnom právnom dôvode, 13. Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. 14. Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. 15. Oprávnená držba sa nevyhnutne nemusí opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol čo aj len domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozsudok NS SR z 29.4.2010, sp. zn. ). Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). 16. Navrhovateľ má tak za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva, keďže počas doby viac ako 10 rokov dobromyseľne toto právo užíval.

17. Súd vyzval navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti držby predmetných nehnuteľností, pričom mu aj na jeho žiadosť predĺžil lehotu na vyjadrenie. Navrhovateľ sa napriek tomu k oprávnenosti svojej držby nevyjadril.

18. Podľa § 359d ods. 2 C.m.p., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

19. Podľa § 359e ods. 1,2,3 C.m.p., (1) ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

20. Podľa § 3591 ods. 1 C.m.p., ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

21. Podľa ,,, (1) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

22. Podľa , , (1) ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

23. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa súd dospel k názoru, že sa síce javí formálne a procesne ako dôvodný, avšak súd ho musel v konečnom dôsledku vyhodnotiť ako hmotnoprávne nedôvodný.

24. vo vyššie citovanom a ustanovuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania. Medzi tieto predpoklady patria:

- spôsobilý subjekt,

- spôsobilý predmet držby,

- dobromyseľnosť vydržateľa,

- oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu,

- uplynutie vydržacej doby.

25. V danom prípade u navrhovateľa absentuje jednak oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a jednak s tým spojená dobromyseľnosť vydržateľa. Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na potvrdenie vydržania iba od svojich právnych predchodcov. Z tohto dôvodu tu nie je možné konštatovať, že navrhovateľ je dobromyseľným a oprávneným držiteľom parciel č. 4359 a 4360, teda, že je u neho reálne vnútorné presvedčenie, že je vlastníkom tejto parcely. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom oprávnenosť svojej držby, resp. oprávnenosť držby svojich právnych predchodcov, teda žiaden (aspoň domnelý) právny titul nadobudnutia predmetných parciel.

26. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by pri normálnej bežnej opatrnosti mohol nadobudnúť, resp. jeho právny predchodca, dôvodné presvedčenie, že mu predmet vydržania patrí a že s ním nakladá ako s vlastným. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. 27. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. publikovanom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto: „Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu do každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“ 28. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľom, resp. jeho právnym predchodcom automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. 29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. : „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ 30. Navrhovateľ tak „so zreteľom na všetky okolnosti“ nie je a nemôže byť dobromyseľný v držbe predmetnej parcely z dôvodu domnelého vlastníctva, ktoré je podmienkou pre vydržanie. Navrhovateľ v rozpore so zákonom i ustálenou súdnou praxou považuje pri vydržaní za postačujúce jeho reálnu držbu predmetných parciel, avšak opomína, že držba musí vyplývať z dobrej viery, že je vlastníkom nehnuteľnosti (a nie držiteľom z iného titulu, či bez titulu), čo navrhovateľ nie je a ani to v návrhu a predloženými dôkazmi nepreukázal.

31. Z uvedeného súd preto konštatuje, že sa navrhovateľ predovšetkým neosvedčil svoju dobromyseľnosť a oprávnenosť držby predmetných nehnuteľností.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v zmysle § 359e ods. 2 C.m.p. zamietol, nakoľko má za to, že neosvedčil hmotnoprávne podmienky pre vydržanie predmetných nehnuteľností.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom zákon v ustanoveniach ôsmej hlavy druhej časti neobsahuje úpravu o náhrade trov konania, preto platí uvedená všeobecná úprava.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.