Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/60/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/ XX, C., zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, C., zastúpenému advokátkou JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, Sládkovičova 7, Nitra, IČO: 46 334 858, o nahradenie prejavu vôle, v konaní o odvolaní žalobkyne zo dňa 04. 09. 2023 proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. -155 zo dňa 14. 08. 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -155 zo dňa 14. 08. 2023 v napadnutom výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Vyššie označeným uznesením Okresný súd Nitra (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo súd) zastavil konanie v predmetnej veci (I. výrok), o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok) a žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 42,80 eur po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Svoje uznesenie odôvodnil citáciou ust. , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a ust. , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ). 3. Ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že v žalobou doručenou dňa 21. 04. 2023 sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou (žalobkyňou) kúpnu zmluvu a priznania nároku na náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 13. 06. 2023 oznámil žalovaný súdu, že dňa 06. 06. 2023 uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti. Túto zmluvu predložil spoločne s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností SR zo dňa 06. 06. 2023 a zároveň žiadal, aby súd na základe preukázaných skutočností žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27. 07. 2023 uviedla, že využíva svoje dispozičné právo a berie žalobu v celom rozsahu späť s tým, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 90 %, nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť až pod hrozbou straty sporu, a teda zavinila zastavenie konania.

4. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť v celom rozsahu, súd prvej inštancie konanie zastavil. Súhlas žalovaného nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Žalovaný však napriek tomu vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Pri tomto rozhodovaní súd zisťoval zavinenie niektorej zo sporových strán na zastavení konania, pričom dospel k záveru, že zavinenie možno pričítať obom stranám konania. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, a to titulom porušenia jej predkupného práva. Ak sa z predkupného práva povinná osoba rozhodla vec predať, vznikla jej povinnosť urobiť oprávnenej osobe – žalobkyni ponuku.

Žalovaný sa pokúšal ešte pred podaním žaloby mimosúdne dohodnúť so žalobkyňou, čo vyplýva aj z prílohy k podaniu žalovaného zo dňa 24. 05. 2023. Na druhej strane, žalobkyňa poskytla žalovanému len 3 dňovú lehotu na urobenie ponuky (podaním zo dňa 10. 02. 2023), čo súd považoval za lehotu, ktorá je neprimerane krátka na učinenie tohto jednostranného kvalifikovaného právneho úkonu. V zmysle vyššie uvedeného tak prišlo k situácii, že žalovaný ponúkol na predaj nehnuteľnosti v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka podaním, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 25. 05. 2023, t. j. v lehote 1 mesiaca po podaní žaloby. Podľa názoru súdu prvej inštancie, procesné zavinenie na zastavení konania bolo možné pričítať obom stranám konania, ktoré vo svojej podstate vyriešili mimosúdne spor, pričom vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prišlo k strate spôsobilého predmetu sporu. Strany konania mimosúdne rokovali ešte pred podaním žaloby a pokračovali tak aj po jej podaní, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Uzavretie kúpnych zmlúv vyžadovalo dva prejavy vôle, keďže ide o dvojstranný právny úkon, teda obe strany konania prispeli k tomu, že odpadol predmet sporu. Nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný urobil ponuku v dôsledku podanej žaloby, pretože tu existoval reálny záujem vyriešiť vec mimosúdne ešte pred podaním žaloby, ktorá skutočnosť je takisto významná pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania. K lehote na uplatnenie predkupného práva súd prvej inštancie uviedol, že trojdňovú lehotu na uplatnenie tohto práva nemožno považovať za adekvátnu, a to vzhľadom na charakter podania (ponuky zo strany povinnej osoby), ktoré musí spĺňať konkrétne zákonom sprísnené predpísané náležitosti. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej strane vyžadovalo aj spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov sporových strán, pretože súd nemôže formalisticky nahliadať na pojem procesné zavinenie a v takom prípade by súd nezohľadnil a nesprávne aplikoval procesnoprávnu normu, ktorá vyžaduje explicitné skúmanie procesného zavinenia na zastavení konania a zohľadnenia celého radu skutočností, výlučne procesného charakteru. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni by bolo v predmetnej veci nielen nespravodlivým rozhodnutím, ale takéto rozhodnutie by negatívne zasiahlo do majetkovej sféry žalovaného, hoci procesne mu nebolo možné výlučne pričítať zavinenie na zastavení konania.

Za daných okolností, keď v približne rovnakom rozsahu zastavenie konania procesne zavinili tak žalobkyňa, ako aj žalovaný, súd prvej inštancie v súlade s princípom spravodlivosti i podporného použitia ust. (keďže výslovne neupravuje situáciu, ak zastavenie konania zavinili obe strany sporu rovnakým pomerom) rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na ich náhradu nepriznal.

6. O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , , nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a žalobkyni vrátil ňou zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 49,50 eur krátený o 6,70 eur cestou prevádzkovateľa systému, t. j. vo výške 42,80 eur.

7. Proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, t. j. proti výroku o trovách konania, podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 04. 09. 2023.

7.1 V časti I.A. odvolania sa žalobkyňa vyjadrovala k snahe žalovaného o dosiahnutie mimosúdnej dohody pred podaním žaloby.

V časti I.B. odvolania sa vyjadrovala k (ne)primeranosti lehoty danej žalovanému zo strany žalobkyne na uskutočnenie oferty na uzatvorenie kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam pred podaním žaloby.

7.2 V II. časti odvolania uviedla právny rámec pre podanie odvolania s tým, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. a .

7.3 V III. časti odvolania (k nepriznaniu náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu – odvolací dôvod podľa ust. a ) uviedla, že nepriznanie trov konania žiadnej zo strán sporu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že: a/ žalovaný sa pokúšal ešte pred podaním žaloby mimosúdne dohodnúť so žalobkyňou, čo má vyplývať z prílohy k podaniu žalovaného zo dňa 24. 05. 2023; b/ žalobkyňa poskytla žalovanému len trojdňovú lehotu na urobenie ponuky, pričom súd túto lehotu považoval za neprimerane krátku; c/ strany konania mimosúdne rokovali ešte pred podaním žaloby; d/ nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný urobil ponuku v dôsledku podanej žaloby, pretože tu existoval reálny záujem vyriešiť vec mimosúdne ešte pred jej podaním.

Ad a/ K údajnej snahe žalovaného o mimosúdnu dohodu ešte pred podaním žaloby žalobkyňa už v žalobe uviedla, že nároky vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností (v ďalšom texte aj predmetné nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti) v katastrálnom území F. C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ako pozemok parcela registra „E“ č. XXX, XXX, XXX v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 z celku), na liste vlastníctva č. XXX (ako pozemok parcela registra „C“ č. XXX v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 z celku) a na liste vlastníctva č. XXXX (ako pozemok parcela registra „E“ č. XXX v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 z celku) si uplatnila voči žalovanému listom zo dňa 10. 02. 2023 pod titulom „Uplatnenie si predkupného práva opomenutého spoluvlastníka v zmysle ust. a výzva na prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkom v katastrálnom území F. C.“. Žalovaného vyzvala, aby s ňou v lehote troch dní uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckych podielov (v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby) zo žalovaného ako predávajúceho na strane jednej, na žalobkyňu ako kupujúcu na strane druhej, a to za rovnakých podmienok, za akých žalovaný spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam od týchto osôb nadobudol (ďalej len „uplatnenie predkupného práva“). Žalovaný si uplatnenie predkupného práva vyzdvihol na pošte dňa 17. 02. 2023.

Súd však vychádzal z nesprávneho predpokladu, že žalovaný mal záujem na dosiahnutí mimosúdnej dohody so žalobkyňou ohľadom porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam ešte pred podaním žaloby. Tento predpoklad zrejme vyvodil z listu žalovaného zo dňa 28. 02. 2023, označeného ako „Odpoveď na vyjadrenie k pozvánke spoluvlastníka na rokovanie vo veci mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva“. Ak by sa súd s týmto listom žalovaného oboznámil, zistil by, že z jeho obsahu snaha žalovaného o dosiahnutie mimosúdnej dohody ohľadom porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nevyplýva. Tento list sa týka mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a nie porušenia predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam zo strany právnych predchodcov žalovaného. Z obsahu tohto listu žalovaného zo dňa 28. 02. 2023 explicitne vyplýva, že žalovaný v ňom (ne)reagoval na predošlý list žalobkyne, ktorá ho vyzývala na zaujatie stanoviska k porušeniu jej predkupného práva. Právna zástupkyňa žalovaného v liste zo dňa 28. 02. 2023 uviedla, že „vo veci uplatnenia predkupného práva žalovaného zatiaľ nezastupuje a k uvedenému sa nemôže vyjadriť“, pričom okrem tohto vyjadrenia sa žalovaný až do podania žaloby žiadnym iným spôsobom k porušeniu predkupného práva žalobkyne nevyjadril, z čoho zjavne vyplýva, že o dosiahnutie mimosúdnej dohody v súvislosti s nárokmi žalobkyne vyplývajúcimi z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam nemal ani najmenší záujem. Žalobkyňa už v žalobnej replike zo dňa 05. 06. 2023 uviedla, že v liste zo dňa 11. 08. 2022 žiadala žalovaného o uvedenie jeho nadobúdacích právnych titulov k nehnuteľnostiam a upozornila ho, že v dôsledku nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam z jeho strany mohlo dôjsť k porušeniu jej predkupného práva zo strany právnych predchodcov žalovaného, čo žalovaný ani nepoprel, takže by mal súd toto tvrdenie považovať za nesporné. Žalovaný však na žiadnu z vyššie uvedených výziev nereflektoval. Ak by čo i len predstieral záujem o mimosúdne urovnanie práv a

povinností vyplývajúcich z porušenia predkupného práva žalobkyne, k jej výzvam by sa akýmkoľvek spôsobom (či už v negatívnom alebo v pozitívnom zmysle slova) vyjadril, čo však neurobil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nevedno, z čoho súd vyvodil údajnú snahu žalovaného o dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalobkyňou ohľadom porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam. List žalovaného zo dňa 28. 02. 2023 adresovaný žalobkyni (ktorým súd odôvodnil svoje závery o snahe žalovaného o dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalobkyňou ohľadom vyporiadania práv a povinností vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva) v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s jeho snahou o dosiahnutie mimosúdnej dohody ohľadom porušenia predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, ale naopak, tento list svedčí o evidentnom nezáujme žalovaného porušenie predkupného práva žalobkyne akýmkoľvek spôsobom mimosúdne (vy)riešiť. Žalobkyňa pritom žalovaného pred podaním žaloby opakovane vyzývala na vyjadrenie sa k porušeniu jej predkupného práva k nehnuteľnostiam (listom zo dňa 11. 08. 2022, uplatnením predkupného práva, ako aj listom zo dňa 22. 02. 2023), pričom žalovaný sa k žiadnej z jej výziev akýmkoľvek spôsobom nevyjadril (okrem vyjadrenia v liste zo dňa 28. 02. 2023 v tom zmysle, že právna zástupkyňa žalovaného „vo veci uplatnenia predkupného práva žalovaného zatiaľ nezastupuje a k uvedenému sa nemôže vyjadriť“).

Záver súdu, že žalovaný sa so žalobkyňou pred podaním žaloby pokúšal mimosúdne (vy)riešiť jej nároky vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam zo strany právnych predchodcov žalovaného, vychádza z nesprávnych skutkových zistení, v dôsledku čoho záver súdu o zavinení strán sporu na zastavení konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ad b/ K údajne neprimerane krátkej lehote na urobenie ponuky na predaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že trojdňovú lehotu v uplatnení predkupného práva (ktorou žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby s ňou uzatvoril kúpne zmluvy špecifikované v uplatnení predkupného práva) nemožno považovať za adekvátnu vzhľadom na charakter podania, ktoré musí spĺňať zákonom sprísnené predpísané náležitosti.

Žalobkyňa už v žalobe, ako aj v žalobnej replike zo dňa 05. 06. 2023 uviedla, že žalovaný si uplatnenie predkupného práva vyzdvihol na pošte dňa 17. 02. 2023. Aj v prípade, ak by trojdňová lehota na uzavretie zmlúv poskytnutá žalovanému zo strany žalobkyne nebola primeraná, tak žalobkyňa mu poskytla reálnu (mimosúdnu) možnosť vyhovieť jej výzve uvedenej v uplatnení predkupného práva až do okamihu podania žaloby (t. j. až do 21. 04. 2023), čo predstavuje viac ako dva mesiace od prevzatia uplatnenia predkupného práva zo strany žalovaného.

Argumentácia o neprimeranosti dĺžky lehoty je teda zjavne nedôvodná a mohla by obstáť len v prípade, ak by žalobkyňa bezodkladne po uplynutí trojdňovej lehoty pristúpila k podaniu žaloby voči žalovanému. To však žalobkyňa neurobila a žalovaný mal možnosť vyhovieť jej výzve viac ako dva mesiace (ak by tak žalovaný urobil kedykoľvek počas tejto lehoty, žaloba by bola zjavne nedôvodná).

O podozrení z porušenia predkupného práva k nehnuteľnostiam žalobkyňa informovala žalovaného už dávno pred uplatnením predkupného práva (listom zo dňa 11. 08. 2022) a žalovaný mal dlhú dobu na preverenie, či zo strany jeho právnych predchodcov k porušeniu predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam došlo alebo nie. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 28. 07. 2023, že trojdňová lehota na predloženie kúpnych zmlúv nebola primeraná.

Žalovaný na výzvu žalobkyne na uzavretie kúpnych zmlúv v zmysle uplatnenia predkupného práva (a ani na predošlé výzvy žalobkyne týkajúce sa preukázania právneho titulu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného) nereagoval a k (vôbec prvej vecnej) reakcii ho primälo až začatie súdneho konania na základe žaloby. Z konania žalovaného teda možno vyvodiť jediný zjavný úmysel – vyhnúť sa splneniu nárokov žalobkyne vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva zo strany právnych predchodcov žalovaného. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby po prevzatí uplatnenia predkupného práva žalobkyňu v ňou uvedenej (alebo aj v dlhšej, podľa jeho názoru primeranej) lehote informoval, že jej tvrdenia o porušení jej predkupného práva k nehnuteľnostiam zo strany jeho právnych predchodcov preverí a ak sa tvrdenia žalobkyne potvrdia, jej výzve vyhovie s tým, že návrhy samotných kúpnych zmlúv spracuje v dodatočnej lehote (čo však žalovaný neurobil).

Žalobkyňa bola toho názoru, že súd prvej inštancie do uznesenia nekriticky a bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu prevzal abstrahovanú informáciu o dĺžke lehoty na vyhovenie jej výzve danej žalovanému v uplatnení predkupného práva a vyhodnotil ju ako neprimeranú, (absolútne) neprihliadajúc na zjavný nezáujem žalovaného (bez ohľadu na to, akú dlhú lehotu by mu žalobkyňa poskytla) čo i len reagovať na uplatnenie predkupného práva (nehovoriac o tom, že o záujme žalovaného na mimosúdnom riešení porušenia predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam nemôže byť žiadna reč).

S ohľadom na vyššie uvedené bola žalobkyňa toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ad c/ K údajným mimosúdnym rokovaniam pred podaním žaloby a k ich pokračovaniu po jej podaní, žalobkyňa uviedla, že závery súdu prvej inštancie uvedené v 12. bode jeho uznesenia, t. j. že „strany konania mimosúdne rokovali ešte pred podaním žaloby a pokračovali tak aj po jej podaní“, sú zjavne nesprávne, a to z dôvodov uvedených v časti „Ad a/.“ odvolania. Pred podaním žaloby nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k žiadnym mimosúdnym rokovaniam ohľadom vyporiadania nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam a ani k nim dôjsť nemohlo, keďže sa žalovaný k otázkam žalobkyne týkajúcim sa (toho času) jej podozrení z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam opakovane odmietol vyjadriť. Vôbec prvým vecným vyjadrením žalovaného k porušeniu predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam bolo doručenie listu zo dňa 23. 05. 2023 označeného ako „Ponuka na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka – zaslanie návrhov kúpnych zmlúv“ žalobkyni. K mimosúdnym rokovaniam medzi žalobkyňou a žalovaným teda došlo až po podaní žaloby, a to doručením listu žalovaného zo dňa 23. 05. 2023 spolu s jeho prílohami (návrhmi kúpnych zmlúv v zmysle petitu žaloby) žalobkyni. Žalobkyňa už pred podaním žaloby vyzývala žalovaného na preukázanie právneho titulu nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (listom zo dňa 11. 08. 2022, ako aj listom zo dňa 22. 02. 2023) a (uplatnením predkupného práva) žalovaného vyzvala, aby s ňou uzavrel kúpne zmluvy špecifikované v uplatnení predkupného práva, ale žalovaný sa k žiadnej z jej výziev nevyjadril.

Ad d/ K tvrdeniu súdu, že „nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný urobil ponuku v dôsledku podanej žaloby, pretože tu existoval reálny záujem vyriešiť vec mimosúdne ešte pred podaním žaloby“ žalobkyňa uviedla, že toto tvrdenie považuje za zjavne nesprávne, a to z dôvodov uvedených v časti „Ad a./“ a „Ad c./“ odvolania. Tento záver súdu vychádza z predpokladu, že ohľadom vyporiadania nárokov žalobkyne vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam prebiehali medzi žalobkyňou a žalovaným ešte pred podaním žaloby mimosúdne rokovania. Tento predpoklad je však mylný a zo žiadneho úkonu žalovaného nie je možné vyvodiť jeho, čo i len náznak, snahy vyporiadať nároky žalobkyne vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam mimosúdnou dohodou. Ak aj žalovaný (ako tvrdí vo vyjadrení zo dňa 24. 05. 2023 k žalobe) mal za to, „že nároky žalobkyne budú vyporiadané dohodou“, jeho tvrdenia nie sú ničím podložené, nakoľko o jeho údajnom zámere, vyporiadať nároky žalobkyne vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam, žalobkyňu žiadnym spôsobom neinformoval. O absencii jeho snahy vyporiadať nároky žalobkyne mimosúdne svedčí fakt, že na akékoľvek jej výzvy súvisiace s porušením jej predkupného práva k nehnuteľnostiam nijako nereagoval.

7.4 K niektorým tvrdeniam žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 28. 07. 2023 (ktoré súd dňa 21. 08. 2023 zaslal (až) spolu s uznesením právnemu zástupcovi žalobkyne, v dôsledku čoho sa žalobkyňa k týmto tvrdeniam žalovaného nemohla pred vydaním uznesenia vyjadriť) žalobkyňa uviedla:

Ad a/ K termínu uplatnenia si nárokov voči žalovanému vyplývajúcich z porušenia predkupného práva žalobkyňa poukázala na svoje tvrdenia v žalobe. Nemala vedomosť o právnom titule, na základe ktorého žalovaný spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudol a zo strany jeho právnych predchodcov, ani iných osôb konajúcich v ich mene, nebola nikdy kontaktovaná s ponukou na uplatnenie jej predkupného práva (z informácií uvedených na príslušných listoch vlastníctva vyplývalo, že k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zo strany žalovaného došlo v rokoch 2020 a 2021).

Dňa 17. 01. 2023 jej bol (na základe listu zo dňa 02. 01. 2023 s označením „Žiadosť o vyhotovenie kópií dokumentov zo zbierky listín“) doručený list Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 12. 01.

2023, z ktorého sa dozvedela o právnych tituloch, na základe ktorých žalovaný spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nadobudol, a teda aj o porušení jej predkupného práva.

Zákon v spojení s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít priznáva žalobkyni ako opomenutému spoluvlastníkovi právo (okrem iného) domáhať sa, aby súd uložil žalovanému ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých podiel (žalovaný) nadobudol, a to v lehote troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti vkladu nadobúdacích titulov žalovaného do katastra nehnuteľností.

Žalobkyňa mala možnosť domáhať sa svojich nárokov kedykoľvek počas trojročnej lehoty s tým, že ak tak neurobí, jej právo sa premlčí. Ide teda o uplatnenie jej práv vyplývajúcich z porušenia predkupného práva a nejde o plnenie jej povinnosti. Nároky vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva si mohla uplatniť kedykoľvek počas trojročnej lehoty a v žiadnom prípade nemôže byť nijako znevýhodnená, či dokonca sankcionovaná, ak si svoje právo neuplatnila skôr, resp. v lehote podľa predstáv žalovaného.

Ad b/ K údajnej nedôvodnosti procesných úkonov v súdnom konaní urobených po doručení návrhov kúpnych zmlúv zo strany žalovaného žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného uvedenými na druhej strane jeho vyjadrenia zo dňa 28. 07. 2023. Všetky úkony žalobkyne v súdnom konaní boli urobené v reakcii na výzvu súdu a v súdom stanovenej lehote. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 05. 06. 2023 bolo doručené súdu v ním stanovenej lehote a ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv v zmysle žalobkyňou uplatneného nároku. Predmetné vyjadrenie žalobkyne je preto plne legitímne a účelné a niet rozumného a zákonného dôvodu, prečo by jej zaň nemala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vynaložených v súvislosti s jeho spracovaním.

Ak aj žalovaný zaslal žalobkyni návrhy kúpnych zmlúv v zmysle ňou uplatneného nároku už dňa 25. 05. 2023, tak tieto návrhy kúpnych zmlúv nepredstavovali účinnú ofertu žalovaného voči žalobkyni a žaloba bola až do 06. 06. 2023 (kedy došlo k účinnej oferte žalovaného a k následnému uzavretiu kúpnych zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným) dôvodná. Dvojstranné právne úkony vznikajú dvoma vzájomnými prejavmi vôle - tzv. ofertou a následnou akceptáciou. V tomto prípade ofertu prestavovalo zaslanie návrhov kúpnych zmlúv zo strany žalovaného v zmysle petitu žaloby žalobkyni tak, aby mohlo dôjsť k ich akceptácii zo strany žalobkyne. Kúpne zmluvy, ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, predstavujú dvojstranné právne úkony s obligatórne písomnou formou a aby tieto kúpne zmluvy mohli nadobudnúť vecnoprávne účinky (aby boli spôsobilé na zavkladovanie), museli by byť opatrené notársky osvedčeným podpisom žalovaného (ako prevodcu nehnuteľností). Žalovaný však žalobkyni do času, kým spísala a podala na súde svoje vyjadrenie zo dňa 05. 06. 2023, zaslal len nesignované návrhy kúpnych zmlúv, ktoré teda nepredstavovali účinnú ofertu voči nej a ak by aj žalovaná mala záujem prijať tieto návrhy kúpnych zmlúv, k ich účinnosti by nepostačovalo ich opatrenie (iba) podpisom žalobkyne.

Žalobkyňa mala za to, že k späťvzatiu žaloby nemohla pristúpiť pred signáciou návrhov kúpnych zmlúv zo strany žalovaného, pred notárskym osvedčením podpisov žalovaného na týchto zmluvách a pred tým, ako jej boli predložené signované návrhy. Ak by tak žalobkyňa urobila a žalovaný by následne k samotnému podpisu kúpnych zmlúv nepristúpil (nehľadiac na premlčanie jej nároku), mohla v záujme uplatnenia jej práv vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam pristúpiť len k opätovnému podaniu žaloby. Práve takýmto neprezieravým postupom by mohlo dôjsť k vzniku ďalších nedôvodných trov v súvislosti s ďalším, „zbytočným“ súdnym konaním.

Vzhľadom na vyššie uvedené považovala žalobkyňa tvrdenia žalovaného, že žaloba bola, počnúc dňom 25. 05. 2023, nedôvodná a že jej nepatrí nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jej písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 05. 06. 2023, za právne nesprávne. Vyjadrenie zo dňa 05. 06. 2023, ako aj späťvzatie žaloby považuje z vyššie uvedených dôvodov za plne legitímne a odôvodnené. Žalovaný zavinil svojím správaním zastavenie konania – k podpisu kúpnych zmlúv v zmysle uplatnenia predkupného práva (a následne aj v zmysle petitu žaloby) pristúpil až po podaní žaloby (pod hrozbou straty sporu) a nie v primeranej lehote po doručení výzvy žalobkyne uvedenej v uplatnení predkupného práva. Súd by mal preto žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7.5 V závere odvolania žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil II. výrok uznesenia tak, že jej prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10. 10. 2023 k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ho považuje v plnom rozsahu za nedôvodné. Napadnutý výrok uznesenia je správny a zákonný a stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej strane konania vyžadovalo aj spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov strán sporu, pretože súd nemôže výlučne formalisticky nahliadať na pojem procesné zavinenie. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni by bolo nielen v predmetnej veci nespravodlivým rozhodnutím, ale takéto rozhodnutie by negatívne zasiahlo do majetkovej sféry žalovaného, hoci procesne mu nemožno výlučne pričítať zavinenie na zastavení konania. 8.1 Žalobkyňa zjavne účelovo opomenula, že mimosúdne jednania vo veci vyporiadania vzájomných spoluvlastníckych nárokov neboli jediným dôvodom, prečo jej súd náhradu trov konania nepriznal.

8.2 Vo svojom odvolaní namietala, že mimosúdne rokovania sa týkali vyporiadania podielového spoluvlastníctva a nie porušenia predkupného práva, čo je výslovne účelové tvrdenie, nakoľko súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov správne vyhodnotil naviazanosť a účelovosť podanej žaloby na tieto mimosúdne rokovania. Mimosúdne rokovania o vyporiadaní boli vyvolané vlastne zistením žalovaného, že G. D. H., prokurista advokátskej kancelárie, ktorý vo veci koná, chce získať parcelu č. XXX v katastrálnom území F. C. a za týmto účelom tvrdí, že jeho rodina historicky užíva časť tejto parcely. Keďže žalovaný s týmto nesúhlasil, G. D. H., prokurista advokátskej kancelárie, ktorá vo veci koná, oslovil žalobkyňu, s ktorou sa zjavne nejako dohodol a žalovanému bol elektronickou správou zo dňa 05. 09. 2021 zaslaný návrh, znenie ktorého žalovaný citoval.

8.3 Podaná žaloba bola len šikanóznou pomstou za to, že žalovaný odmietol neprimerané podmienky, podľa ktorých sa mal vopred vzdať svojich práv a zaviazať sa poskytovať G. D. H., prokuristovi advokátskej kancelárie, ktorý vo veci koná, neprimerané plnenie. Žalobkyňa nikdy nemala záujem využívať svoje predkupné právo, naopak svoj podiel podaním zo dňa 22. 09. 2021 ponúkla žalovanému na predaj, avšak po prijatí ponuky žalovaným, neposkytla požadovanú súčinnosť, čo je preukázané prílohou k vyjadreniu zo dňa 24. 05. 2023. Žalovaný sa opakovane snažil vo veci dohodnúť mimosúdne, ale protistrana návrhy na osobné jednanie ignorovala, potrebnú súčinnosť neposkytovala, odpovedala na podanie oneskorene alebo vôbec a na vyjadrenie a pozvánku na osobné jednanie (ktoré bolo doručené advokátskej kancelárii 30. 08. 2022) odpovedala až podaním doručeným dňa 23. 02. 2023, teda o 6 mesiacov, pričom návrh na osobné jednanie s uvedením viacerých navrhovaných dátumov, odignorovala úplne. Žalovaná (správne malo byť žalobkyňa – poznámka odvolacieho súdu) nikdy nemala záujem o predmetnú parcelu, o čom svedčí aj skutočnosť, že ju obratom predala (viď príloha KZ pod V 5960/2023).

Tvrdenie žalobkyne, že žalovaného vyzývala opakovane na vyjadrenie sa k porušeniu jej predkupného práva, sa nezakladá na pravde. Žalovaná (správne malo byť žalobkyňa – poznámka odvolacieho súdu) síce v závere listu zo dňa 11. 08. 2022 uviedla, že má pochybnosti, či pri niektorých parcelách „na Partoku“ nedošlo pri ich nadobudnutí žalovaným k porušeniu jej predkupného práva, ale neprejavila svoju vôľu, že by chcela toto prípadné svoje predkupné právo využiť. Žalovaný to teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvodne považoval len za spôsob „vydierania“, aby pristúpil na návrh predložený jej právnym zástupcom.

8.4 Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobkyne, teda žalobu podľa hmotného práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť a posudzuje sa výlučne z procesného hľadiska.

8.5 Súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov správne dospel k záveru, že zavinenie možno pričítať obom stranám.

8.6 Od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ponuku urobil v lehote 3 dní od doručenia výzvy, pretože táto lehota bola neprimeraná, nakoľko žalovaný musel o.i. najskôr preveriť skutkový stav (skontaktovať sa s bývalými vlastníkmi a zisťovať, či tvrdenie žalovanej, že jej nehnuteľnosti neponúkli na predaj, je pravdivé, zabezpečiť právne posúdenie, právne zastúpenie a potom vypracovanie právnych dokumentov, teda príslušných kúpnopredajných zmlúv a ponuky na predaj, ktoré museli byť vypracované kvalifikovane vzhľadom na charakter podania). Žalovaný považoval za neprijateľné, že strana, ktorá

reagovala na písomný návrh na dohodu o vyporiadaní o 6 mesiacov a pozvánku na osobné jednanie odignorovala úplne, má teraz za to, že žalovaný mal všetko vyššie uvedené stihnúť v lehote 3 dní, alebo krátko po jej uplynutí.

8.7 Žalobkyňa tvrdila, že nemohla so žalobou čakať, lebo jej nárok by sa premlčal, ale neuviedla, z akého dôvodu si svoj nárok začala uplatňovať až po tak dlhom čase, keďže čakala vyše 2,5 roka a počas tohto obdobia dokonca ponúkla svoj podiel žalovanému na predaj, avšak po prijatí ponuky žalovaným, neposkytla požadovanú súčinnosť (príloha k vyjadreniu zo dňa 24. 05. 2023). Žalovaný, ako kupujúci, nebol povinný preverovať, či si predávajúci splnil zákonnú povinnosť ponuky z predkupného práva. V čase, keď žalovaný nehnuteľnosti nadobúdal, mal informáciu, že žalobkyňa nemá záujem o odkúpenie podielu. Nebol to žalovaný, ktorý porušil zákon, je len osobou, ktorá nesie následok, pričom je to práve žalovaný, ktorý týmto stratil na svojom majetku, pretože žalobkyňa účelovo nenapadla relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ale uplatnila si právo odkúpiť prislúchajúci podiel za rovnakých podmienok, ako nadobudol žalovaný, avšak vzhľadom na rekordnú infláciu, ide o zjavnú špekuláciu žalobkyne.

8.8 Žalovaný ponuku na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka, spolu so zaslaním kúpnych zmlúv vypracoval a doručil žalovanej dňa 26. 05. 2023, jej právnemu zástupcovi dňa 25. 05. 2023, pričom žaloba vo veci mu nebola ani doručená.

8.9 Ak aj súd považoval žalobu za podanú dôvodne, nepochybne už v čase odoslania repliky žalobkyne dňa 06. 06. 2023 dôvodná nebola, nakoľko ponuku na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka, spolu so zaslaním kúpnych zmlúv, prevzala žalovaná (správne malo byť žalobkyňa – poznámka odvolacieho súdu) dňa 26. 05. 2023 a jej právny zástupca dňa 25. 05. 2023.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 06. 2023 sama potvrdila, že ponuka jej bola doručená, že prijala túto ponuku a taktiež, že bol dohodnutý termín podpisu týchto zmlúv.

Napriek uvedenému, žalobkyňa nezobrala svoju žalobu späť, naopak, na výzvu súdu výslovne uviedla, že žalobu späť neberie, avšak táto žaloba bola už nado všetku pochybnosť minimálne od 25. 05. 2023 nedôvodná. totiž v ust. umožňuje, ak sa predkupné právo porušilo, oprávnenej osobe sa domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj. Táto povinnosť bola zo strany žalovaného splnená dňa 25. 05. 2023.

8.10 Trvanie na žalobe, až kým nedôjde k prevodu vlastníckeho práva zo strany žalobkyne nemalo oporu v zákone. Ak by totiž nedošlo k účinnému uzavretiu zmluvy, mohla sa žalobkyňa domáhať nahradenia prejavu vôle titulom viazanosti žalovaného doručeným návrhom zmluvy, pretože žaloba v zmysle ust. , podľa ktorého, ak sa predkupné právo porušilo, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, už bola nepochybne nedôvodná. Žalobkyňa ponuku prijala dňa 31. 05. 2023.

8.11 Nedôvodné trvanie na už nedôvodnej žalobe si vynútilo ďalšie úkony, čím žalovanému vznikli zbytočné trovy právneho zastúpenia, a toto zavinila nado všetku pochybnosť žalobkyňa, teda žalovaný má nepochybne právo minimálne na trovy konania v primeranom percentuálnom rozsahu.

Na základe uvedených skutočností, nie žalovaný „pod hrozbou straty sporu“ plnil, ale bola to práve žalobkyňa, ktorá až pod hrozbou straty sporu zobrala žalobu späť, teda zavinila zastavenie konania, pretože inak by súd žalobu zamietol, a to nie z dôvodu, prišlo k strate spôsobilého predmetu sporu, ale z dôvodu, že žalovaný plnil dobrovoľne. Aj v prípade, ak by súd považoval žalobu za podanú dôvodne, návrh žalovaného na zamietnutie žaloby, ako aj všetky ďalšie úkony žalovaného, boli dôvodné len zo strany žalovaného. Za dôvodný úkon žalobkyne je možné v tomto prípade považovať len podanú žalobu. Žalovaný bol toho názoru, že bol úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa. Ak by totiž žalobkyňa zobrala žalobu späť bezodkladne potom, ako jej žalovaný ponúkol nehnuteľnosti na predaj, len vtedy by bol teoreticky dôvod na priznanie trov žalobkyni, ak by súd neprihliadal na opísaný skutkový stav. Za úkony vykonané od 26. 05. 2023, prípadne od 31. 05. 2023 má nepochybne právo na náhradu trov konania žalovaný.

8.12 Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby žalobkyne a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 90 %. Napadnuté uznesenie žalovaný považoval za

spravodlivé, riadne a presvedčivo odôvodnené, pričom medzi výrokom a odôvodnením je logická zhoda. Takéto rozhodnutie je taktiež v záujme zachovania korektných vzťahov účastníkov konania, kde žalovaná (správne malo byť žalobkyňa – poznámka odvolacieho súdu) naďalej prejavovala vôľu mimosúdne riešiť vyporiadanie spoluvlastníckych práv k pozemkom, čo vyplynulo aj z textu prijatia ponuky zo dňa 31. 05. 2023.

V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na návrh novej vlastníčky pozemkov, z ktorého vyplýva ponuka, aby žalovaný dostal do vlastníctva podiely na parc. č. XXX, XXX D. XXX v katastrálnom území F. C., teda troch parciel z tých parciel, na ktoré si žalobkyňa uplatnila predkupné právo, čo podľa jeho názoru len preukazuje špekulatívny úmysel celého konania strany sporu.

8.13 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 20. 10. 2023 a k tvrdeniam žalovaného vo vyjadrení zo dňa 10. 10. 2023 uviedla, že „zavinenie zastavenia konania“ sa podľa ust. posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Uvedené potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, napríklad aj nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 10. 9. 2010.

Súd prvej inštancie teda zjavne nesprávne vyložil a aplikoval pojem procesné zavinenie na zastavení konania, keď pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania prihliadal na udalosti predchádzajúce podaniu žaloby, ale okrem toho aj vychádzal zo zjavne nesprávnych skutkových zistení v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, najmä z predpokladu o údajnej snahe žalovaného na dosiahnutí mimosúdnej dohody so žalobkyňou ohľadom nárokov z porušenia jej predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. C. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX (ako parcely registra „E“ č. XXX, XXX, XXX – v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 z celku), č. XXX (ako parcela registra „C“ č. XXX – v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 z celku) a na liste vlastníctva č. XXXX (ako parcela registra „E“ č. XXX – v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 z celku). Záver súdu o záujme žalovaného na dosiahnutí mimosúdnej dohody so žalobkyňou ohľadom porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam ešte pred podaním žaloby nie je správny, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva presný opak. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 28. 02. 2023 explicitne vyplýva, že žalovaný v ňom (ne)reagoval na predošlý list žalobkyne, ktorá ho vyzývala na zaujatie stanoviska k porušeniu jej predkupného práva. Žalovaný (ani jeho právna zástupkyňa) sa až do podania žaloby žiadnym iným spôsobom k porušeniu predkupného práva žalobkyne nevyjadril, z čoho zjavne vyplýva, že o dosiahnutie mimosúdnej dohody v súvislosti s nárokmi žalobkyne vyplývajúcimi z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam nemal žiadny záujem. Platí, že žiadne mimosúdne rokovanie týkajúce sa uspokojenia nárokov žalobkyne z porušenia jej predkupného práva ani neprebiehalo. Ak by aj prebiehalo, niet pochýb o tom, že žaloba by bola podaná legitímne. Ak je daný právny nárok (čo v prípade žalobkyne evidentne bol), žaloba by bola dôvodná, hoci by aj medzi žalobkyňou a žalobcom prebiehali mimosúdne rokovania ohľadom jej nárokov vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva. Z uvedeného vyplýva, že aj keby sa mimosúdne rokovania naozaj týkali nárokov z porušenia predkupného práva (čo sa zjavne netýkali a z vykonaného dokazovania je to úplne zrejmé), nemalo by to vplyv na dôvodnosť podanej žaloby.

Zásada zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania, z čoho vyplýva, že argumentácia prvoinštančného súdu o neprimeranosti dĺžky lehoty je zjavne nedôvodná a mohla by obstáť len v prípade, ak by žalobkyňa bezodkladne po uplynutí trojdňovej lehoty pristúpila k podaniu žaloby voči žalovanému. To však žalobkyňa neurobila a žalovaný mal možnosť vyhovieť jej

výzve viac ako dva mesiace - ak by tak žalovaný urobil kedykoľvek počas tejto lehoty, žaloba by bola zjavne nedôvodná.

Mimosúdne rokovania medzi žalobkyňou a žalovaným sa týkali len mimosúdneho vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a nie porušenia predkupného práva žalobkyne. Z dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní evidentne vyplýva, že strany o porušení predkupného práva žalobkyne ani rokovať nemohli, keďže o ňom žalobkyňa nemala ani vedomosť až do 17. 01. 2023, kedy jej bol doručený list Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 12. 01. 2023, prílohu ktorého tvorili kópie nadobúdacích titulov žalovaného k nehnuteľnostiam.

K „dôkazu“ žalovaného, t. j. k emailovej správe zo dňa 05. 09. 2021 a tvrdeniam žalovaného, že „mimosúdne rokovania o vyporiadaní boli vyvolané vlastne zistením žalovaného, že G. D. H., prokurista advokátskej kancelárie, ktorý vo veci koná, chce získať parcelu č. XXX, k. ú. F. C. a za týmto účelom tvrdí, že jeho rodina užíva časť tejto parcely“, žalobkyňa uviedla, že zo strany žalovaného v prvoinštančnom konaní tento dôkaz nebol predložený a s tým súvisiace tvrdenia neboli vznesené a vzhľadom k tomu by na ne odvolací súd vôbec nemal prihliadať. Žalobkyňa netuší, aký by mala mať emailová správa zo dňa 05. 09. 2021 súvis s uplatnením jej nárokov vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva, nakoľko správa mala byť odoslaná dňa 05. 09. 2021 a žalobkyňa sa o porušení jej predkupného práva dozvedela až dňa 17. 01. 2023.

K tvrdeniam žalovaného o šikanóznom charaktere podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že názor žalovaného na jej procesný postup pri uplatňovaní jej práv a nárokov považuje za absurdný a nepochopiteľný. Žaloba bola podaná úplne legitímne a dôvodne, o čom svedčí skutočnosť, že petit žaloby bol v celom rozsahu naplnený, kúpne zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným boli riadne uzavreté a došlo k prevodu vlastníckeho práva, ako aj k riadnemu zaplateniu kúpnej ceny v celej výške. Žalobkyni vyplývalo právo uplatniť si nároky z porušenia jej predkupného práva zo zákona v spojení s ustálenou judikatúrou, pričom si svoje nároky (po zistení, že jej predkupné právo bolo porušené) aj legitímne uplatnila. Legitímnym motívom podať žalobu pritom nepochybne bola aj skutočnosť, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bude (teraz už jej dcéra, I. J., na ktorú žalobkyňa spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam previedla) po zväčšení veľkosti jej spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v lepšej vyjednávacej pozícii a má šancu nadobudnúť do výlučného vlastníctva viac z nehnuteľností, ktoré sú predmetom rokovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čo pri vyporiadaní preferuje a čo v žiadnom prípade nemožno zamieňať so „šikanóznosťou“.

Žalovaným tvrdené „osobné záujmy G. H.“ sú v tomto prípade irelevantné a dohady o jeho „motívoch“ a o súvislosti týchto „motívov“ s konaním žalobkyne sú len ničím nepodloženými špekuláciami žalovaného nesúvisiacimi s predmetom sporu a už vonkoncom nie s rozhodnutím súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania.

Ponuka žalobkyne zo dňa 22. 09. 2021 daná žalovanému na predaj spoluvlastníckeho podielu k pozemku nijako nesúvisí s predmetom konania, ani s predmetom odvolania. Uskutočnenie samotnej ponuky žalobkyňa nepopiera, avšak oferta ňou urobená voči žalovanému sa týkala len jedného pozemku (parcely registra „C“ č. XXX v katastrálnom území F. C.), pričom žalovaný mal prejaviť svoj záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k predmetnému pozemku (v reakcii na jej ponuku) zaplatením kúpnej ceny v zmysle ust. , čo však neurobil, v dôsledku čoho žalobkyňa týmto návrhom po uplynutí zákonnej lehoty ani nebola viazaná. Okrem toho, vyššie uvedená ponuka žalobkyne bola žalovanému doručená viac než rok predtým, ako sa žalobkyňa vôbec o porušení jej predkupného práva k nehnuteľnostiam zo strany právnych predchodcov žalovaného dozvedela, takže s (ne)záujmom žalobkyne na uplatnení jej práv vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam nemohla mať (ani hypoteticky) žiadnu súvislosť.

Vyjadrenia žalovaného, že sa opakovane snažil vo veci dohodnúť mimosúdne, ale žalobkyňa potrebnú súčinnosť neposkytovala, sa takisto netýkajú predmetu sporu, ale mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho sú absolútne irelevantné. Tvrdenia žalovaného o „nezáujme žalobkyne o predmetnú parcelu, o čom svedčí skutočnosť, že ju obratom predala“, sú opäť zavádzajúce, keďže žalobkyňa tieto podiely k nehnuteľnostiam nepreviedla na cudziu osobu so špekulatívnym úmyslom, ako sa to snaží žalovaný súdu prezentovať, ale na svoju dcéru, I. J.,

čo korešponduje s dlhodobým zámerom žalobkyne zachovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pre svojich potomkov.

K tvrdeniu žalovaného, že „neprejavila ani jedným slovom svoju vôľu, že by chcela toto prípadné svoje predkupné právo využiť“, žalobkyňa uviedla, že žiadny záujem o uplatnenie nárokov z porušenia jej predkupného práva v liste zo dňa 11. 08. 2022 prejaviť nemohla, keďže o samotnom porušení jej predkupného práva v tom čase ani nemala vedomosť. O porušení predkupného práva zo strany právnych predchodcov žalovaného sa dozvedela až dňa 17. 01. 2023, kedy jej bol doručený list Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 12. 01. 2023, prílohu ktorého tvorili kópie nadobúdacích titulov žalovaného k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam. Podozrenie na prípadné porušenie jej predkupného práva zo strany právnych predchodcov žalovaného síce nadobudla už v závere roka 2022, ale z údajov na príslušných listoch vlastníctva o roku povolenia vkladu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností na základe nadobúdacích titulov žalovaného k nehnuteľnostiam, nemohla však vedieť, či vôbec došlo k porušeniu jej predkupného práva, prípadne pri ktorých prevodoch vlastníckeho práva na žalovaného k porušeniu predkupného práva došlo a pri ktorých nie. Žalobkyňa preto najprv kontaktovala žalovaného dúfajúc, že jej korektne jeho nadobúdacie tituly k nehnuteľnostiam objasní a s tým súvisiace listiny sprístupní. Až keď žalovaný na jej opakované výzvy nereagoval, kontaktovala Okresný úrad Nitra katastrálny odbor a v nadväznosti na potvrdenie jej podozrení z porušenia jej predkupného práva si uplatnila jej nároky voči žalovanému, pričom s podaním žaloby na súd čakala celé dva mesiace, počas ktorých mohol žalovaný splniť svoju povinnosť dobrovoľne, bez potreby ingerencie súdnej moci.

Spájanie prejavu podozrenia žalobkyne z porušenia jej predkupného práva zo strany právnych predchodcov žalovaného s vydieraním žalovaného považovala žalobkyňa za absurdné. Žalobkyňa úplne pochopiteľne a legitímne zisťovala, či zo strany právnych predchodcov žalovaného nedošlo k porušeniu jej predkupného práva.

K ďalším tvrdeniam žalovaného uvedeným vo vyjadrení zo dňa 10. 10. 2023 žalobkyňa uviedla, že drvivá väčšina z nich sa týka mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam (rôznym, aj takým, ktoré neboli dotknuté porušením predkupného práva žalobkyne) a nie jej nárokov vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam. Tieto tvrdenia sa absolútne netýkajú predmetu odvolacieho konania. Aj keď sa pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a pri uplatnení nárokov z porušenia predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam (čiastočne) zhoduje predmet občianskoprávnych vzťahov (v oboch prípadoch ide o pozemky, ktoré sa čiastočne v týchto dvoch právnych veciach prelínajú), neznamená to, že vyporiadanie existujúceho podielového spoluvlastníctva a uplatňovanie nárokov z porušenia predkupného práva (zo spoluvlastníctva existujúceho v minulosti medzi inými podielovými spoluvlastníkmi) predstavujú zhodne predmet tohto konania a že spolu súvisia. To považuje žalobkyňa za základný omyl v právnej kvalifikácii ako žalovaného, tak aj súdu prvej inštancie, od ktorého sa odvíjalo aj jeho nesprávne rozhodnutie v časti (ne)priznania nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalobkyni.

Žalovaným tvrdené „odignorovanie pozvánky na osobné jednanie“ je len ďalšie zahmlievanie nesúvisiace s meritom veci, keďže „jednanie“ sa malo týkať mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a nie nárokov žalobkyne vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva, čo žalovaný opätovne účelovo opomenul. Rokovania medzi žalovaným a dcérou žalobkyne, I. J. (ktorá doručila žalovanému dňa 25. 09. 2023 návrh vysporiadania podielového spoluvlastníctva) ohľadom mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva stále prebiehajú.

Možno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že nemal právnu povinnosť preverovať, či si predávajúci pred prevodom vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam splnil svoju zákonnú povinnosť ponúknuť tieto spoluvlastnícke podiely na predaj najprv ostatným spoluvlastníkom. Tvrdenie žalovaného, že „v čase, keď nehnuteľnosti nadobúdal, mal informáciu, že žalobkyňa nemá záujem o odkúpenie podielu“, je novým a celkom účelovým skutkovým tvrdením (vzneseným prvýkrát až v odvolacom konaní), ktoré nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd by naň vôbec nemal prihliadať. Žalobkyňu nikto pred prevodom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam na žalovaného nekontaktoval (a o jednotlivých prevodoch vlastníckeho práva na žalovaného nemala v

čase ich realizácie žiadnu vedomosť) a nie je zrejmé, od koho by žalovaný takúto (zjavne nesprávnu) informáciu vôbec mohol nadobudnúť.

Žalovaný neutrpel v dôsledku uplatnenia nárokov žalobkyne z porušenia jej predkupného práva žiadnu majetkovú ujmu a po uzavretí kúpnych zmlúv v zmysle petitu žaloby mu bola vrátená (zo strany žalobkyne zaplatená) kúpna cena vo výške rovnajúcej sa kúpnej cene za jeden meter štvorcový, za ktorú nehnuteľnosti nadobudol. Žalobkyňa mala v zmysle zákona v spojení s ustálenou súdnou judikatúrou viacero možností uplatnenia jej nárokov vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva a uplatnila si jeden z nich – ten, ktorý uznala za vhodný. Špekulatívne nekonala žalobkyňa, ale žalovaný, ktorý na akékoľvek otázky súvisiace s porušením jej predkupného práva nereagoval dúfajúc, že sa nároky žalobkyne vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam premlčia.

K tvrdeniu žalovaného, že „ponuku na predaj v zmysle uplatneného predkupného práva opomenutého spoluvlastníka, spolu so zaslaním kúpnych zmlúv vypracoval a doručil žalobkyni dňa 26. 5. 2023, jej právnemu zástupcovi dňa 25. 5. 2023, pričom žaloba vo veci mu nebola ani doručená“, žalobkyňa poukázala na svoju repliku zo dňa 05. 06. 2023 v prvoinštančnom konaní k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24. 05. 2023, v ktorej uviedla, že žalovaný „na výzvu žalobkyne na uzavretie kúpnych zmlúv v zmysle uplatnenia predkupného práva nereagoval a k reakcii ho primälo až začatie súdneho konania na základe žaloby“. Žalovaný toto tvrdenie v prvoinštančnom konaní nepoprel, s ohľadom na čo by ho mal odvolací súd považovať v zmysle ust. za nesporné tvrdenie. Žalovaný sa o podanej žalobe mohol dozvedieť (a zjavne sa aj dozvedel) aj pred jej doručením, a to buď v dôsledku notifikácie o doručovaní žaloby zo strany súdu v elektronickej schránke žalovaného alebo v dôsledku obdržania oznámenia o uložení zásielky na pošte, ak bola žalovanému žaloba doručovaná zo strany súdu prostredníctvom poštového podniku.

Všetky úkony žalobkyne v súdnom konaní boli urobené v reakcii na výzvu súdu a navyše v súdom stanovenej lehote. Vyjadrenie žalobkyne zo dňa 05. 06. 2023 bolo doručené súdu v ním stanovenej lehote a ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv v zmysle žalobkyňou uplatneného nároku. Predmetné vyjadrenie žalobkyne je preto plne legitímne a účelné a niet rozumného a zákonného dôvodu, prečo by jej zaň nemala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vynaložených v súvislosti s jeho spracovaním.

Ak aj žalovaný zaslal žalobkyni návrhy kúpnych zmlúv v zmysle ňou uplatneného nároku už dňa 25. 05. 2023, tak tieto návrhy kúpnych zmlúv nepredstavovali účinnú ofertu žalovaného voči žalobkyni a žaloba bola až do 06. 06. 2023 (kedy došlo k účinnej oferte žalovaného a k následnému uzavretiu kúpnych zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným) dôvodná. Dvojstranné právne úkony totiž vznikajú dvoma vzájomnými (jednostrannými) prejavmi vôle - tzv. ofertou a jej následnou akceptáciou. V tomto prípade ofertu predstavuje zaslanie návrhov kúpnych zmlúv v zmysle petitu žaloby žalobkyni zo strany žalovaného tak, aby mohlo dôjsť k ich akceptácii zo strany žalobkyne. Žalovaný však účelovo opomína, že v prípade kúpnych zmlúv, predmetom ktorých je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ide o dvojstranné právne úkony s obligatórne písomnou formou a aby tieto kúpne zmluvy mohli nadobudnúť vecnoprávne účinky (aby boli spôsobilým podkladom k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), museli by byť opatrené podpisom žalovaného (ako prevodcu nehnuteľností), navyše notársky osvedčeným. Žalovaný však žalobkyni do času, kým spísala a podala na súde svoje vyjadrenie zo dňa 05. 06. 2023, zaslal len nesignované návrhy kúpnych zmlúv, ktoré teda nepredstavovali právne perfektnú ofertu voči žalovanej a ak by aj žalovaná mala záujem prijať tieto návrhy kúpnych zmlúv, k ich právnej perfektnosti by nepostačovalo ich opatrenie (iba) podpisom žalobkyne.

Žalobkyňa bola toho názoru, že k späťvzatiu žaloby nemohla pristúpiť pred signáciou návrhov kúpnych zmlúv zo strany žalovaného, pred notárskym osvedčením podpisov žalovaného na týchto zmluvách a pred predložením takto signovaných návrhov zmlúv žalobkyni. Ak by tak žalobkyňa urobila a žalovaný by následne k samotnému podpisu kúpnych zmlúv nepristúpil, žalobkyňa by (nehľadiac na premlčanie jej nároku) mohla v záujme uplatnenia jej práv vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam pristúpiť len k opätovnému podaniu žaloby. Práve takýmto neprezieravým postupom by mohlo dôjsť k vzniku ďalších nedôvodných trov v súvislosti s ďalším, „zbytočným“ súdnym konaním, čomu sa žalobkyňa snažila (celkom logicky a pochopiteľne) predísť.

Vzhľadom na uvedené považovala žalobkyňa tvrdenia žalovaného, že žaloba bola počnúc dňom 25. 05. 2023 nedôvodná a že jej nepatrí nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jej písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 05. 06. 2023, za právne nesprávne. Žalobkyňa vyjadrenie zo dňa 05. 06. 2023, ako aj späťvzatie žaloby považuje z vyššie uvedených dôvodov za plne legitímne a dôvodné. Žalovaný zavinil svojím správaním zastavenie konania – k podpisu kúpnych zmlúv v zmysle uplatnenia predkupného práva (a následne aj v zmysle petitu žaloby) pristúpil až po podaní žaloby (pod hrozbou straty sporu) a nie v primeranej lehote po doručení výzvy žalobkyne uvedenej v uplatnení predkupného práva, a preto by súd mal žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení si vzájomne odporujú, pretože najprv tvrdil, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 % (nevedno, akým výpočtom k tomuto výsledku dospel) a následne zase v rozpore s týmto tvrdením uviedol, že nepriznanie trov konania žiadnej zo strán považuje za spravodlivé a odôvodnenie uznesenia súdu, v časti nepriznania nároku na náhradu trov ani jednej zo strán konania, za presvedčivé. Ak mal žalovaný naozaj seriózny záujem na zachovaní korektných vzťahov so žalobkyňou, mohol (a mal) pred podaním žaloby poskytnúť žalobkyni primeranú súčinnosť alebo prejaviť snahu o vyriešenie nárokov vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam. Nekorektné bolo, že žalovaný na akékoľvek otázky súvisiace s možným porušením predkupného práva žalobkyne vôbec nereagoval, v dôsledku čoho bola žalobkyňa nútená uplatniť si jej nároky vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam súdnou cestou.

Žalovaný sa v podanom vyjadrení snažil navodiť dojem, že žalobkyňa mala v úmysle „zarobiť“ na prípadnom ďalšom predaji spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam. Tieto podozrenia žalovaného nie sú ničím podložené, nemajú oporu v konaní žalobkyne, ani jej dcéry, (I. J.) a už vonkoncom nie vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný účelovo opomenul, že predmetom rokovaní o mimosúdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie sú len nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto sporu o nahradenie prejavu vôle, ale aj ďalšie nehnuteľnosti v spoluvlastníctve (teraz už dcéry) žalobkyne a žalovaného, pričom žalobkyňa má záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby vlastníctvo (jej rodiny) k vyporiadavaným nehnuteľnostiam zostalo zachované v čo možno najväčšej miere. Návrh I. J. zo dňa 25. 09. 2023 doručený žalovanému teda preukazuje úmysel žalobkyne dosiahnuť dohodu o mimosúdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a tvrdenia žalobkyne, že jej zámerom pri uplatnení nárokov vyplývajúcich z porušenia jej predkupného práva bolo dosiahnuť lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri celkovom vyporiadaní.

Tvrdenia žalovaného o „dokreslení charakteru strany sporu“, ako aj viaceré jeho ďalšie tvrdenia uvedené vo vyjadrení považovala žalobkyňa za nevhodné snahy ovplyvniť súd nevecnými a nepatričnými komentármi nemajúcimi žiadny súvis s predmetom sporu. Súdy majú rozhodovať v prospech toho, komu svedčí právo a nie podľa subjektívneho hodnotenia charakteru strán sporu.

Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd II. výrok uznesenia zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a zároveň jej prizná aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30. 10. 2023 k odvolacej replike žalobkyne uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach vo vyjadrení zo dňa 10. 10. 2023. Aj keby súd prvej inštancie nahliadal výlučne formalisticky na pojem procesné zavinenie, je nepochybné, že žaloba bola minimálne od 25. 05. 2023 už nedôvodná, pretože nárok žalobkyne podľa ust. na ponuku veci na predaj, bol splnený zo strany žalovaného dňa 25. 05. 2023. Nedôvodné trvanie žalobkyne na už nedôvodnej žalobe si vynútilo ďalšie úkony, čím žalovanému vznikli zbytočné trovy právneho zastúpenia, čo zavinila bez pochybností žalobkyňa, v dôsledku čoho má žalovaný právo minimálne na trovy konania v primeranom percentuálnom rozsahu. Za dôvodný úkon žalobkyne možno považovať len podanú žalobu, žalovaný bol úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa. Ak by totiž žalobkyňa zobrala žalobu späť bezodkladne potom, ako jej žalovaný ponúkol nehnuteľnosti na predaj, len vtedy by bol teoreticky dôvod na priznanie trov žalobkyni (pokiaľ by súd neprihliadal na žalovaným opísaný skutkový stav). Za úkony vykonané od 26. 05. 2023, prípadne od 31. 05. 2023 má nepochybne právo na náhradu trov konania žalovaný. Trvanie na žalobe, až kým nedôjde k prevodu vlastníckeho práva zo strany žalobkyne nemalo oporu v zákone. Ak by totiž nedošlo k účinnému uzavretiu zmluvy, mohla sa žalobkyňa domáhať nahradenia prejavu vôle titulom viazanosti žalovaného doručeným návrhom zmluvy, v zmysle ust. a , pretože žaloba v zmysle ust. Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak sa predkupné právo porušilo, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, už bola nepochybne nedôvodná.

Takže, keď by súd k veci pristupoval prísne formalisticky, aj s prihliadnutím na právnu vetu, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva (že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia, ktorej zmyslom je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil), tak by mal priznať náhradu trov konania žalovanému, pretože tento mal úspech vo veci a väčšinu nákladov zavinila svojim procesným správaním žalobkyňa.

Žalovaný namietal proti tvrdeniu žalobkyne, že na dôkaz, emailovú správu G. H. zo dňa 05. 09. 2021 a tvrdenia s ním súvisiace, nemôže odvolací súd prihliadať, pretože neboli vznesené v prvoinštančnom konaní. Tieto dôkazy a tvrdenia s nimi súvisiace boli súdu predložené s podaním zo dňa 24. 05. 2023.

Žalovaný zotrval na tvrdení, že podaná žaloba bola len šikanóznou pomstou za to, že odmietol neprimerané podmienky, podľa ktorých sa mal vopred vzdať svojich práv a zaviazať sa poskytovať G. D. H., prokuristovi advokátskej kancelárie, ktorý vo veci koná, neprimerané plnenie. Žalobkyňa nikdy nemala záujem využívať svoje predkupné právo, naopak svoj podiel podaním zo dňa 22. 09. 2021 ponúkla žalovanému na predaj, avšak po prijatí ponuky žalovaným, neposkytla požadovanú súčinnosť, čo žalovaný preukázal prílohami k vyjadreniu zo dňa 24. 05. 2023. Žalobkyňa teraz tvrdí, že žalovaný mal prejaviť svoj záujem zaplatením kúpnej ceny v zmysle ust. , čo neurobil, v dôsledku čoho po uplynutí tejto lehoty už žalobkyňa nebola návrhom viazaná. Žalobkyňa zjavne opomenula, že ponuku neurobila zákonným spôsobom ohlásením všetkých podmienok, pretože chýbali platobné podmienky, teda žalovaný nemohol plniť a žalobkyňa ani po opakovaných urgenciách neposkytla požadovanú súčinnosť. Bez dotknutia uvedených skutočností, z konania žalobkyne je zrejmé, že sa jednalo len o dosiahnutie cieľa prezentovaného G. H. v predloženom maily.

Od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ponuku urobil v lehote 3 dní od doručenia výzvy, pretože táto lehota bola neprimeraná, k čomu sa žalovaný vyjadril už vo svojom podaní zo dňa 10. 10. 2023.

K tvrdeniu žalobkyne, že návrh I. J. zo dňa 25. 09. 2023 preukazuje úprimný úmysel dosiahnuť dohodu o mimosúdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalovaný uviedol, že tento návrh mu bol doručený viac ako 2 roky po začatí mimosúdnych jednaní, až ako reakcia na výzvu na upustenie od protiprávneho konania, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená dňa 21. 09. 2023.

V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaným predložené dôkazy nie sú predmetom sporu, a preto by súd nemal na ne prihliadať, žalovaný dal do pozornosti súdu , podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný nútený predkladať súdu dôkazy na objasnenie celkového skutkového stavu. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu účelovo zbytočne naťahovala už zjavne nedôvodné konanie.

V ostatnom žalovaný zotrval v plnom rozsahu na svojom vyjadrení k odvolaniu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. v znení neskorších predpisov – ďalej aj ) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, ako aj postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to v medziach podaného odvolania podľa ust. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil podľa ust. , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (ust. ), ani na jeho zrušenie (ust. ).

12. Podľa , , v znení neskorších predpisov, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , , , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa , , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa , každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní.

Podľa , , , súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia. Podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom. Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Z obsahu súdneho spisu a z listín predložených žalobkyňou a žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (do jeho rozhodnutia) odvolací súd zistil nasledovné:

14.1 Pred podaním žaloby žalobkyňa zaslala žalovanému podanie označené ako „Ponuka na uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku parcela registra „E“ č. XXX v k. ú. F. C.“ zo dňa 22. 09. 2021.

Toto podanie súdu predložil žalovaný a vyplýva z neho, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka (v podiele 1 k celku) nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území F. C., a to pozemku registra „E“ parc. č. XXX (jeden z pozemkov, ku ktorému si žalobkyňa neskôr podanou žalobou uplatnila predkupné právo) predložila žalovanému ponuku na uplatnenie si zákonného predkupného práva, ktorého predmetom bol jej spoluvlastnícky podiel k uvedenej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 25,- eur/ m2, čo pri výmere 287,75 m2 zodpovedajúcej podielu o veľkosti 1 z celku činí kúpnu cenu 7.193,75 eur. Žalovaného žiadala o informáciu, či má za týchto podmienok záujem o uplatnenie si zákonného predkupného práva.

14.2 Žalovaný reagoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní zo dňa 04. 11. 2021 (ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 08. 11. 2021) v tom zmysle, že prijíma ponuku na odkúpenie vyššie uvedenej nehnuteľnosti a požiadal o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy najneskôr do 3 dní od doručenia podania s tým, že ak bude žalobkyňa súhlasiť, môže návrh kúpnej zmluvy vypracovať aj žalovaný. 14.3 Žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom, sa v podaní označenom ako „Uplatnenie si predkupného práva opomenutého spoluvlastníka v zmysle ust. a výzva na prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkom v katastrálnom území F. C.“ zo dňa 10. 02. 2023 obrátila na žalovaného s výzvou, aby jej ponúkol na predaj spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v nasledovnom rozsahu: a/ spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „E“ parc. č. XXX – orná pôda vo výmere 525 m2 v rozsahu 3/16 z celku, čo zodpovedá reálnej výmere 98,44 m2, b/ spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „E“ parc. č. XXX – trvalý trávny porast vo výmere 1.151 m2 v rozsahu 3/16 z celku, čo zodpovedá reálnej výmere 215,81 m2, c/ spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „E“ parc. č. XXX – orná pôda vo výmere 162 m2 v rozsahu 3/16 z celku, čo zodpovedá reálnej výmere 30,38 m2, d/ spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „C“ parc. č. XXX – trvalý trávny porast vo výmere 313 m2 v rozsahu 1/16 z celku, čo zodpovedá reálnej výmere 19,56 m2, e/ spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „E“ parc. č. XXX – orná pôda vo výmere 813 m2 v rozsahu 1/16 z celku, čo zodpovedá reálnej výmere 50,81 m2 (ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“) a následne ako predávajúci s ňou ako s kupujúcou uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckych podielov v rozsahu špecifikovanom vyššie, a to za rovnakých podmienok, za akých nadobudol spoluvlastnícke podiely. Nebolo sporné, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti (v rozsahu spoluvlastníckych podielov) nadobudol od predávajúcich K. G. a A. L. M., ktoré žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke vyššie označených nehnuteľností nedali ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov, pričom takto bolo porušené jej predkupné právo. O ponuku spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam na predaj a o predloženie návrhu kúpnej zmluvy žalobkyňa žiadala žalovaného (za podmienok, za akých spoluvlastnícke podiely nadobudol) v lehote troch dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade si bude svoje práva vyplývajúce z porušenia jej predkupného práva k nehnuteľnostiam uplatňovať na súde. Predmetné podanie žalobkyne bolo doručená žalovanému dňa 17. 02. 2023, ktorý naň nereagoval.

14.4 V podaní označenom ako „Odpoveď na vyjadrenie k pozvánke spoluvlastníka na rokovanie vo veci mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva“ zo dňa 28. 02. 2023 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že im bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k návrhu spoluvlastníka (žalovaného) k pozvánke na rokovanie vo veci mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva so žalobkyňou týkajúce sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX D. N. XXX v katastrálnom území F. C., že žalobkyňa reaguje na ponuku na mimosúdne jednanie až po 6 mesiacoch a že opätovne nepredložili žiadny konkrétny návrh vyporiadania. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na vyjadrenie žalobkyne v závere jej vyjadrenia, podľa ktorého aktualizovaný návrh žalobkyňa predloží až po oboznámení sa s reakciou žalovaného na uplatnenie predkupného práva a uviedla, že vo veci uplatnenia predkupného práva žalovaného zatiaľ nezastupuje a nie je jej známy skutkový a právny stav, preto sa nemôže k nemu vyjadriť. Žalovaný aj naďalej trvá na svojom návrhu, aby bolo spoluvlastníctvo k pozemkom vysporiadané mimosúdnou cestou, ale jeho pokusy o osobné jednanie, resp. alternatíva, aby žalobkyňa predložila konkrétny návrh podľa svojej predstavy, ostali neúspešné. Z predmetného podania ďalej vyplýva, že žalovaný požiadal žalobkyňu, aby sa najneskôr v lehote 7 dní vyjadrila k jeho návrhu, resp. v tej istej lehote predložila jej konkrétny návrh na mimosúdnu dohodu vo forme dohody o budúcom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, alebo priamo dohody o jeho vyporiadaní spracované vo forme spôsobilej k zápisu práv do katastra nehnuteľností. Predmetné podanie právnej zástupkyne žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 03. 03. 2023 a jej právnemu zástupcovi dňa 06. 03. 2023. 14.5 Žalobou zo dňa 21. 04. 2023, doručenou súdu prvej inštancie dňa 24. 04. 2023, sa žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom, domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného, a to uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu v znení uvedenom v petite žaloby, predmetom ktorej boli vyššie označené nehnuteľnosti v katastrálnom území F. C. zapísané na LV č. XXXX (ako parc. č. XXX, N. XXX D. N. XXX), LV č. XXX (ako parc. č. XXX) a LV č. XXXX (ako parc. č. XXX). Žalobu odôvodnila okrem iného tým, že právni predchodcovia žalovaného previedli na neho ich spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníčkou bola i žalobkyňa, a to bez toho, aby ich ponúkli na odkúpenie najskôr žalobkyni, čim došlo k porušeniu jej predkupného práva. Keďže bolo predkupné právo žalobkyne porušené, mala ako opomenutá spoluvlastníčka nehnuteľností právo domáhať sa toho, aby jej žalovaný ním nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícke podiely nadobudol.

14.6 Žalovaný (zastúpený právnou zástupkyňou) bez toho, aby mu žaloba bola doručená a bez výzvy na vyjadrenie k žalobe, vo svojom podaní zo dňa 24. 05. 2023 k sp. zn. označenom ako „vyjadrenie k žalobe“ uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko ponúkol žalobkyni dotknuté nehnuteľnosti na predaj v rozsahu jej uplatneného nároku. Uznal, že ponuku neurobil v lehote 3 dní od doručenia výzvy, nakoľko túto lehotu považoval za neprimeranú z dôvodov potreby zabezpečenia právneho posúdenia veci a vypracovania právnych dokumentov, ako aj pre jeho pracovnú vyťaženosť, pričom žalobkyňu opakovane pozýval na jednania o dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva pozemkov, keďže mal za to, že nároky žalobkyne budú vyporiadané dohodou. Žalobkyňa záujem o mimosúdne vyporiadanie len predstierala, v skutočnosti neposkytla potrebnú súčinnosť a návrhy na osobné jednania ignorovala. Žalobu považoval za šikanóznu, z pomsty za to, že nevyhovel nedôvodným nárokom žalobkyne a jej právneho zástupcu. Pozemky, na ktoré si z pomsty uplatňovala právo, mu formálne ponúkla na predaj, avšak po prijatí ponuky neposkytla potrebnú súčinnosť. Žalovaný navrhol, aby súd vyzval žalobkyňu na späťvzatie žaloby s tým, že v opačnom prípade navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy konania v rozsahu 100 %.

Prílohou tohto podania žalovaného boli nasledovné podania:

- podanie žalobkyne označené ako „ponuka na uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku parcela registra „E“ č. XXX v k. ú. F. C.“ zo dňa 22. 09. 2021 (bod 14.1 tohto uznesenia),

- podanie žalovaného označené ako „prijatie ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu - využitie predkupného práva“ zo dňa 04. 11. 2021 (bod 14.2 tohto uznesenia),

- podanie žalovaného označené ako „odpoveď na vyjadrenie k pozvánke spoluvlastníka na rokovanie vo veci mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva“ zo dňa 28. 02. 2023 (bod 14.4 tohto uznesenia), doručené žalobkyni dňa 03. 03. 2023 a jej právnemu zástupcovi dňa 06. 03. 2023,

- „ponuka na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka – zaslanie návrhov kúpnych zmlúv“ zo dňa 23. 05. 2023,

- dve kúpne zmluvy bez dátumu a bez podpisu žalovaného ako predávajúceho, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (jedna zmluva) a na LV č. XXXX, N. XXX a LV č. XXXX (druhá zmluva).

14.7 Žalobkyňa v replike zo dňa 05. 06. 2023 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24. 05. 2023 uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne a žiadala, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. V prípade, ak na základe ponuky žalovaného v podaní zo dňa 23. 05. 2023 označenej ako „ponuka na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka – zaslanie návrhov kúpnych zmlúv“ dôjde k uzavretiu kúpnych zmlúv a k následnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobkyňu v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby, tak žalobkyňa vezme žalobu späť. Žalobkyňa výslovne uviedla, že týmto neberie žalobu späť, jej späťvzatie však v prípade splnenia si zákonnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z porušenia jej predkupného práva urobí. V prípade, ak by aj žalobu vzala späť, z ust. vyplýva, že ak strana sporu zaviní zastavenie konania (čo v tomto prípade predstavuje konanie žalovaného – zaslanie ponuky žalobkyni na predaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby až po jej podaní, a nie v primeranej lehote po doručení výzvy žalobkyne), súd by mal konanie zastaviť a priznať trovy konania protistrane, t. j. žalobkyni v plnom rozsahu.

Prílohou tohto podania žalobkyne bolo mailové podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 31. 05. 2023 adresované právnej zástupkyni žalovaného, v ktorom okrem iného potvrdil doručenie (dňa 25. 05. 2023) ponuky žalovaného na predaj spoluvlastníckych podielov k pozemkom parc. č. XXX, N. XXX, N. XXX, N. XXX D. N. XXX v katastrálnom území F. C. žalobkyni spolu s návrhmi kúpnych zmlúv a predpokladá, že ponuka žalovaného je reakciou na žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobkyňou kúpne zmluvy v dôsledku porušenia jej predkupného práva zo strany právnych predchodcov žalovaného, pričom žalovaná túto ponuku prijíma. Ďalej uviedol, že klientkin záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX D. XXX v katastrálnom území F. C. pretrváva, nakoľko však dôjde po uzatvorení kúpnych zmlúv k zmene vo veľkosti spoluvlastníckych podielov, nový návrh vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným doručia bezodkladne po uzavretí kúpnych zmlúv. Princíp vyporiadania sa však nijako nemení a žalobkyňa navrhuje, aby k vyporiadaniu došlo tak, že ona i žalovaný nadobudnú do výlučného vlastníctva pozemky vo výmere čo najviac korešpondujúcej s terajšími výmerami ich podielov k týmto pozemkom. Cieľom je zachovanie pozemkového vlastníctva oboch strán, nakoľko žalobkyňa i žalovaný z hodne deklarovali, že majú záujem o vlastníctvo pozemkov takým spôsobom, aby sa stali podľa možnosti výlučnými vlastníkmi parciel alebo spoluvlastníkmi popri spoluvlastníkovi, ktorého podiel spravuje Slovenský pozemkový fond.

14.8 Žalovaný v podaní zo dňa 13. 06. 2023 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko ponúkol žalobkyni nehnuteľnosti na predaj v rozsahu jej uplatneného nároku s tým, že žaloba je minimálne od 25. 05. 2023 nedôvodná, pretože žalovaný si svoju povinnosť splnil v uvedený deň, a to s poukazom na ust. , v zmysle ktorého sa oprávnená osoba môže domáhať, aby jej nadobúdateľ ponúkol vec na predaj. V dôsledku nedôvodného trvania na už nedôvodnej žalobe vznikli žalovanému zbytočné trovy právneho zastúpenia. Prílohou podania žalovaného boli i dve kúpne zmluvy zo dňa 06. 06. 2023 a dva návrhy na vklad vlastníckeho práva doručené príslušnému správnemu orgánu dňa 06. 06. 2023.

14.9. Výzvou zo dňa 11. 07. 2023 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila, či trvá na podanej žalobe vzhľadom na uzavretie kúpnych zmlúv.

14.10 V podaní zo dňa 21. 07. 2023 žalobkyňa oznámila súdu, že dňa 06. 06. 2023 došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv v zmysle petitu jej žaloby medzi ňou a žalovaným a odpadol dôvod na pokračovanie v spore. Žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a s poukazom na ust. žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania, keď ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby doručil až po podaní žaloby pod hrozbou straty sporu a nie v primeranej lehote po doručení výzvy žalobkyne uvedenej v uplatnení predkupného práva.

14.11 Žalovaný reagoval v podaní zo dňa 28. 07. 2023 a uviedol, že od neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby ponuku urobil v lehote 3 dní od doručenia výzvy, pretože táto lehota bola neprimeraná. Ak by súd považoval žalobu za podanú dôvodne, nepochybne už v čase odoslania repliky žalobkyne dňa 06. 06. 2023 dôvodná nebola, nakoľko ponuku na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého vlastníka prevzala žalobkyňa dňa 26. 05. 2023 a jej právny zástupca dňa 25. 05. 2023. Nie žalovaný

„pod hrozbou straty sporu“ plnil, ale bola to práve žalobkyňa, ktorá až pod hrozbou straty sporu zobrala žalobu späť, teda zavinila zastavenie konania, pretože inak by súd žalobu zamietol.

Žalovaný bol toho názoru, že za úkony vykonané od 26. 05. 2023 má nepochybne právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil v rozsahu 90 %.

15. Súd prvej inštancie v predmetnej veci konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou v podaní zo dňa 21. 07. 2023, pričom táto v späťvzatí žaloby uviedla, že po podaní žaloby jej bolo dňa 25. 05. 2023 doručené podanie žalovaného zo dňa 23. 05. 2023, označené ako „Ponuka na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka – zaslanie návrhov kúpnych zmlúv“, pričom žalovaný jej spolu s týmto podaním doručil i návrhy kúpnych zmlúv v zmysle petitu jej žaloby. Ďalej žalobkyňa v späťvzatí žaloby uviedla, že dňa 06. 06. 2023 boli kúpne zmluvy v zmysle petitu žaloby i uzavreté a príslušný orgán aktuálne rozhoduje o povolení vkladu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby na základe jej návrhu na zápis do katastra nehnuteľností formou vkladu vlastníckeho práva. Konštatovala, že jej nároky, ako opomenutej podielovej spoluvlastníčky, boli uspokojené a odpadol dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní, v dôsledku čoho žalobu berie späť. Bola toho názoru, že zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v rozsahu špecifikovanom v petite žaloby jej doručil až po podaní žaloby, a preto si uplatnila nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. .

Žalovaný v podaní zo dňa 28. 07. 2023 súhlasil so späťvzatím žaloby a uviedol, že ak by aj súd považoval žalobu za dôvodne podanú, minimálne od 25. 05. 2023 už dôvodná nebola a nepochybne nebola dôvodná ani 06. 06. 2023 (kedy žalobkyňa v replike uviedla, že žalobu neberie späť), nakoľko ponuku na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka spolu s kúpnymi zmluvami žalobkyňa prevzala dňa 26. 05. 2023 a jej právny zástupca dňa 25. 05. 2023. Za dôvodný úkon zo strany žalobkyne podľa názoru žalovaného bolo možné považovať len podanie žaloby a za úkony vykonané od 26. 05. 2023 má nepochybne právo na náhradu trov konania žalovaný, ktorý bol poľa jeho názoru úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobkyňa.

16. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. , , tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, čo vzhľadom na konkrétne okolnosti veci (snaha o mimosúdnu dohodu pred podaním žaloby, určenie krátkej lehoty zo strany žalobkyne na predloženie ponuky od žalovaného na predaj pozemkov, mimosúdne rokovania po podaní žaloby) považoval za spravodlivé rozhodnutie. Konštatoval, že zavinenie na zastavení konania možno pričítať obom stranám sporu, nakoľko žalovaný sa ešte pred podaním žaloby pokúšal mimosúdne dohodnúť so žalobkyňou, ktorá mu však poskytla len neprimerane krátku (3 dňovú) lehotu na urobenie ponuky ako kvalifikovaného právneho úkonu, pričom žalovaný túto ponuku v zmysle petitu žaloby urobil v lehote 1 mesiaca pod podaní žaloby. Strany sporu teda rokovali pred podaním žaloby a pokračovali i po jej podaní, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že tu existoval reálny záujem vyriešiť vec mimosúdne pred podaním žaloby a teda nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný urobil ponuku v dôsledku podanej žaloby. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej strane sporu považoval súd prvej inštancie za spravodlivé usporiadanie ich procesných vzťahov, nakoľko nemožno formalisticky nahliadať na pojem procesné zavinenie.

17. Žalobkyňa v odvolaní proti výroku o trovách konania (II. výrok uznesenia zo dňa 14. 08. 2023) uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. a , pričom podstatné dôvody jej odvolania uviedol odvolací súd v 7. bode tohto uznesenia.

Konkrétne žalobkyňa namietala konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že strany sporu sa pred podaním žaloby na súd pokúšali o mimosúdne riešenie sporu ohľadne predkupného práva žalobkyne. Ďalej namietla, že súd prvej inštancie považoval trojdňovú lehotu určenú žalobkyňou pre žalovaného na predloženie ponuky na predaj jeho spoluvlastníckych podielov za neprimerane krátku. Rovnako tak namietala konštatovanie súdu prvej inštancie, že procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať obom stranám sporu.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil výrok svojho rozhodnutia o trovách konania (II. výrok) a dôvodmi odvolania žalobkyne, odvolací súd dospel k záveru, že s vyššie uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím o trovách konania sa

nemožno stotožniť, a teda odvolaním napadnutý výrok o trovách konania nemožno potvrdiť, nakoľko odvolanie je dôvodné, ale nie sú dané podmienky pre zrušenie toho výroku, a preto rozhodol tak, že výrok o trovách konania zmenil a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

19. Odvolací súd vychádzal z toho, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci v zmysle ust. , , pokiaľ bolo rozhodnuté meritórne. Táto zásada je v prípade zastavenia konania doplnená zásadou procesného zavinenia na zastavení konania v zmysle ust. , .

Z dikcie ust. a nasl. vyplýva, že po začatí súdneho konania žalobca disponuje subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska procesnej autonómie nie je žalobca nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ konanie ešte nebolo právoplatne skončené.

Ustanovenie sa aplikuje pri zastavení súdneho konania a pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza zo zásady procesného zavinenia, pričom sleduje v prvom rade spravodlivé usporiadanie vecí medzi stranami sporu. Pri jeho výklade je preto nevyhnutné uprednostniť výklad umožňujúci presadenie cieľa zákonodarcu. Ústavný súd SR v náleze v konaní pod sp. zn. zo dňa 20. 03. 2018 konštatoval, že toto ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším ust. , ktorý stratil účinnosť 30. 06. 2016. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Uvedené znamená, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia žaloby, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania (konania) žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol ním uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ žalobca musel zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, potom nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému a trovy žalovaného by znášal žalobca. V prípade, ak by žalobca dôvod späťvzatia na strane žalovaného len tvrdil, ale nepreukázal, súd by mohol konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby nebolo preukázané a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale aj žalobné tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia od žalovaného a prečo tento dôvod po podaní žaloby odpadol. Ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, keď sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného petitu, teda o situáciu, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi žalobným petitom a správaním žalovaného musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie žalovaného, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodu späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil.

19. V predmetnej veci bolo nepochybné, že žalovaný sa stal v roku 2020 a 2021 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré už v tom čase mala v podielovom spoluvlastníctve i žalobkyňa a ktorá v podaní zo dňa 22. 09. 2021 dala žalovanému ponuku na uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. č. XXX v katastrálnom území F. C.. Žalovaný na túto

ponuku reagoval kladne, a to v podaní zo dňa 04. 11. 2021, ale k realizácii predkupného práva v zmysle uvedenej ponuky žalobkyne pre žalovaného nedošlo.

Uvedená skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nebránila žalobkyni v tom, aby si v podaní zo dňa 10. 02. 2023 (ktoré bolo žalovanému doručené dňa 17. 02. 2023) ako podielová spoluvlastníčka vo vzťahu k žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi uplatnila predkupné právo k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX (parc. č. XXX, XXX, XXX), LV č. XXX (parc. č. XXX), LV č. XXXX (parc. č. 246) v katastrálnom území F. C., pričom na predloženie návrhu kúpnej zmluvy mu určila lehotu troch dní. Žalovaný na toto podanie žalovanej žiadnym spôsobom nereagoval. V podaní zo dňa 28. 02. 2023 však žalovaný reagoval na podanie žalobkyne vo veci mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, XXXX, XXXX D. XXX v katastrálnom území F. C..

Dňa 21. 04. 2023 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa (v nadväznosti na svoje podanie zo dňa 10. 02. 2023) domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou dve kúpne zmluvy týkajúce sa nehnuteľností na LV č. XXXX (parc. č. XXX, XXX, XXX), LV č. XXX (parc. č. XXX) a LV č. XXXX (parc. č. XXX) v katastrálnom území F. C..

Po podaní žaloby žalovaný reagoval bez toho, aby mu bola doručená žaloba a bez výzvy súdu na podanie vyjadrenia k žalobe, pričom v podaní zo dňa 24. 05. 2023 k sp. zn. , ktoré bolo v ten istý deň doručené súdu, uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalobkyni ponúkol nehnuteľnosti na predaj v rozsahu ňou uplatneného nároku. Prílohou tohto podania bolo podanie zo dňa 23. 05. 2023 označené ako „ponuka na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka – zaslanie návrhov kúpnych zmlúv“, dve kúpne zmluvy bez dátumu ich uzavretia a bez podpisu predávajúceho (žalovaného), predmetom ktorých boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX (parc. č. XXX, XXX, XXX), LV č. XXX (parc. č. XXX) a LV č. XXXX (parc. č. XXX) v katastrálnom území F. C.. Jednalo sa o totožné nehnuteľnosti, ako boli uvedené v žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou ako s kupujúcou dve kúpne zmluvy. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný sa po podaní žaloby začal správať v súlade s navrhovaným petitom žaloby a žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke zaslal ponuku na odkúpenie nehnuteľností, ktorých bol podielovým spoluvlastníkom. Žalovaný teda po začatí konania previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalobkyňu, s ktorou uzavrel kúpne zmluvy k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXXX v katastrálnom území F. C., teda konal v zmysle petitu žaloby žalobkyne a tým ju de facto prinútil k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu.

20. Vychádzajúc z koncepcie zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, je odvolací súd toho názoru, že späťvzatie žaloby žalobkyňou (ktoré viedlo k zastaveniu konania) bolo vyvolané správaním žalovaného. Žalobkyňa podala na súd prvej inštancie dňa 21. 04. 2023 žalobu, ktorou sa ako opomenutý podielový spoluvlastník domáhala zjednania nápravy v spoluvlastníckych vzťahoch medzi ňou a žalovaným k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve, keďže spoluvlastníci K. G. a A. L. M. previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného obídením predkupného práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky. Žalovaný predložil žalobkyni ponuku na odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. C. nepochybne až po podaní žaloby, pričom zmluvy boli podpísané dňa 06. 06. 2023 a následne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorému príslušný správny orgán vyhovel.

21. Z vyššie uvedeného postupu sporových strán jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol tým subjektom, ktorý zavinil zastavenie konania. Je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dôvodom späťvzatia žaloby a následného zastavenia predmetného konania bolo správanie žalovaného, ktorý sa až po podaní žaloby začal správať v zmysle toho, ako to požadovala žalobkyňa v žalobe, ktorou sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou dve kúpne zmluvy a predložil jej návrhy týchto kúpnych zmlúv, ktoré sa týkali prevodu nehnuteľností uvedených v petite žaloby. Predložené kúpne zmluvy boli podpísané dňa 06. 06. 2023 a následne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nemala dôvod a nebola ani povinná vziať žalobu späť už dňa 25. 05. 2023, kedy boli zo strany žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne doručené nepodpísané návrhy kúpnych zmlúv, ale urobila tak až na výzvu súdu v podaní zo dňa 21. 07. 2023, teda v primeranej lehote po podpise zmlúv. Predloženie nepodpísaných návrhov kúpnych zmlúv zo strany žalovaného v priebehu predmetného súdneho konania nebolo dôvodom na späťvzatie žaloby, ktorou sa žalobkyňa

domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou kúpne zmluvy. Predmetom prejavu vôle žalovaného, ktorý mal nahradiť súd, bolo uzavretie kúpnych zmlúv medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou. Tieto zmluvy by sa považovali za uzavreté až právoplatnosťou rozsudku v merite veci. Predloženie nepodpísaných zmlúv zo strany žalovaného dňa 25. 05. 2023 neznamenalo ešte ich uzavretie, nakoľko žalobkyňa by tým nedosiahla účel sledovaný samotnou žalobou, a to vydanie právoplatného rozsudku s navrhovaným petitom, ktorý by znamenal uzavretie kúpnych zmlúv. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žaloba bola minimálne od 25. 05. 2023 nedôvodná.

V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že povinnosť v zmysle ust. (t. j. ponúknuť vec na predaj v prípade porušenia predkupného práva) si splnil už dňa 25. 05. 2023, kedy návrhy kúpnych zmlúv predložil právnemu zástupcovi žalobkyne a trvanie na žalobe, až kým nedôjde k prevodu vlastníckeho práva nemalo oporu v zákone. K tomu odvolací súd uvádza, že právo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplýva z ust. (predtým ust. 161 ods. 3 ) a takéto žaloby sa vždy považovali za žaloby na plnenie. Petit takejto žaloby musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o žalobu na plnenie. Skutočným zmyslom takéhoto petitu je, aby rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle sa mohli po právoplatnosti rozsudku rovno zapísať do príslušnej evidencie nehnuteľností a mali za následok zmenu vlastníckeho práva. Právoplatnosťou rozsudku v zmysle ust. je uložená povinnosť nahradená samotným rozsudkom, t. j. okamihom právoplatnosti sa povinnosť považuje za splnenú. Ak je zmluva, o ktorej nahradenie prejavu vôle žalovaného súdnym rozhodnutím ide, neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, v prípade vyhovenia takejto žalobe príslušný správny orgán zapíše zmenu vlastníckeho práva na základe výroku rozsudku. Príslušnému správnemu orgánu sa potom predkladá kúpna zmluva podpísaná žalobcom a právoplatný rozsudok.

21. Nemožno sa stotožniť s interpretáciou ust. zo strany žalovaného, podľa ktorej sa žalobkyňa mohla domáhať len povinnosti ponúknuť jej spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach na predaj, pričom túto povinnosť si žalovaný splnil dňa 25. 05. 2023. Ustanovenie je potrebné vo všeobecnosti vykladať tak, že žalobca najneskôr v žalobe upozorní žalovaného, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu a je pripravený prijať ponuku žalovaného predať žalobcovi spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ako tento podiel nadobudol žalovaný. Ak žalovaný dobrovoľne neponúkne žalobcovi spoluvlastnícky podiel na predaj, žalobca má právo podať aj žalobu už na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím podľa ust. , pričom musí preukázať, že skutočne došlo k porušeniu jeho predkupného práva.

22. Žalobkyňa v predmetnej veci takto aj postupovala a potom, ako žalovaný po podaní žaloby podpísal dňa 06. 06. 2023 kúpne zmluvy a na príslušný správny orgán boli podané návrhy na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe týchto zmlúv, vzala žalobu o nahradenie prejavu vôle v primeranej lehote späť, v dôsledku čoho súd prvej inštancie konanie zastavil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konanie bolo dôvodné, pretože práve žalovaný zavinil, že žalobkyňa musela vziať žalobu späť, a teda zavinil zastavenie konania. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o trovách konania podľa ust. zmenil tak, že žalobkyni podľa ust. priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu treba prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobkyne. Podania predložené sporovými stranami súdu prvej inštancie v priebehu konania nasvedčujú tomu, že pred podaním žaloby zo dňa 21. 04. 2023 o nahradenie prejavu vôle prebiehala medzi nimi sporadická komunikácia vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX D. N. XXX v katastrálnom území F. C., pričom k mimosúdnej dohode medzi nimi nedošlo. Z tejto komunikácie ale nemožno vyvodiť, že by strany sporu medzi sebou komunikovali vo veci porušenia predkupného práva žalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (parc. č. XXX, XXX D. XXX), č. XXXX (parc. č. XXX) a č. 417 (parc. č. XXX), a to i s poukazom na podanie právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 28. 02. 2023, podľa ktorého vo veci uplatnenia predkupného práva zatiaľ žalovaného nezastupuje a nie je jej známy skutkový ani právny stav.

Zodpovedá skutočnosti, že žalobkyňa v podaní zo dňa 10. 02. 2023 označenom ako „uplatnenie si predkupného práva opomenutého spoluvlastníka v zmysle ust. a výzva na prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkom v katastrálnom území F. C.“ určila žalovanému neprimerane krátku, trojdňovú lehotu (počítanú od doručenia výzvy) na predloženie návrhu kúpnej zmluvy. Takto určená lehota žalovanému uplynula dňa 20. 02. 2023, pričom v tejto lehote žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa však žalobu o nahradenie prejavu vôle podala na súd až dňa 21. 04. 2023, teda dva mesiace po doručení predmetnej výzvy a žalovaný podal vyjadrenie k žalobe k sp. zn. (čo je spisová značka predmetnej veci) v podaní zo dňa 24. 05. 2023 bez toho, aby mu žaloba bola doručená a bez toho, aby bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe (úradný záznam sudcu zo dňa 29. 05. 2023 na č. l. 23 v spise). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s obsahom žaloby a bola mu známa i spisová značka, pod akou sa konanie v predmetnej veci vedie. Následne postupoval v zmysle petitu žaloby a žalobkyni zaslal podanie zo dňa 23. 05. 2023 označené ako „ponuka na predaj v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka – zaslanie návrhov kúpnych zmlúv“ ako i dve nepodpísané kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (jedna zmluva) a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, N. XXX D. N. XXXX (druhá zmluva) v katastrálnom území F. C.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa po podaní žaloby na nahradenie prejavu vôle začal správať, resp. začal konať v zmysle petitu podanej žaloby, keď so žalobkyňou uzavrel dňa 06. 06. 2023 dve kúpne zmluvy, ktoré obsahovo zodpovedali tomu, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa nebola povinná žalobu vziať späť už dňa 26. 05. 2023 (ako sa toho domáhal žalovaný s poukazom na predloženie návrhov kúpnych zmlúv, ktoré boli doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 25. 05. 2023, resp. žalobkyni dňa 26. 05. 2023), pretože v tom čase ešte neboli uzavreté predmetné kúpne zmluvy, ktoré žalovaný k uvedenému dňu nepodpísal, čo žalobkyňa súdu oznámila v podaní zo dňa 05. 06. 2023, pričom ani k tomuto dňu neboli kúpne zmluvy medzi stranami sporu uzavreté. Predmetné podanie žalobkyne súd prvej inštancie zaslal právnej zástupkyni žalovaného ako prílohu podania zo dňa 06. 06. 2023 označeného ako „zaslanie vyjadrenia“ a zároveň ju vyzval, aby uviedla, či došlo k podpisu kúpnych zmlúv na predaj spoluvlastníckych podielov medzi sporovými stranami. Reakciou na uvedené bolo doručenie vyjadrenia k replike žalobkyne zo dňa 13. 06. 2023, prílohou ktorého boli uzatvorené kúpne zmluvy k nehnuteľnostiam spolu s podaným návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výzvou zo dňa 11. 07. 2023 súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe vzhľadom na uzavretie kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam. Právny zástupca žalobkyne doručil súdu podanie zo dňa 21. 07. 2023, v ktorom využila svoje dispozičné právo a zobrala žalobu v celom rozsahu späť. S poukazom na ust. bola žalobkyňa toho názoru, že žalovaný zavinil svojim správaním zastavenie konania, keď ponuku na predaj dotknutých nehnuteľností doručil žalobkyni až po podaní žaloby a nie v primeranej lehote po doručení jej výzvy uvedenej v uplatnení predkupného práva.

Podľa názoru odvolacieho súdu bol úkon späťvzatia žaloby realizovaný žalobkyňou v primeranej lehote po uzavretí kúpnych zmlúv a nemožno ho teda považovať za oneskorený úkon, ktorý by mohol odôvodňovať vznik trov konania na strane žalovaného. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že zastavenie konania v predmetnej veci procesne zavinil žalovaný.

24. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ust. , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Táto zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu, resp. medzi stranami sporu navzájom. Aj za účinnosti teda naďalej platí, že ak pre správanie žalovaného bola vzatá žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

V predmetnej veci žalovaný po podaní žaloby konal v zmysle jej petitu (uzavrel so žalobkyňou kúpne zmluvy, čoho sa žalobkyňa v konaní domáhala), v dôsledku čoho žalobkyňa vzala žalobu späť a teda v zmysle ust. má nárok na náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania. Odvolací súd za zaoberal aj možnosťou aplikácie ust. , podľa ktorého výnimočne sú neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania zákon vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa a zároveň existenciu výnimočných okolností. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola splnená ani jedna z týchto podmienok a strany sporu sa rozhodnutia v zmysle uvedeného ustanovenia ani nedomáhali.

25. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol tak, že odvolaním žalobkyne napadnutý výrok o trovách konania (II. výrok) v uznesení súdu prvej inštancie č. k. -155 zo dňa 14. 08. 2023 zmenil a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a ust. a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná (došlo k zmene výroku o trovách konania v dôsledku jej odvolania), priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (ust. druhá veta a ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (, ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (, ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (, ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )