Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-37-2023.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Subarea
16C/37/2023
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobkyne: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, T., zastúpená : SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, T., zastúpený : JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, IČO: 46 334 858, v konaní o nahradenie prejavu vôle, a o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
III. Žalobkyni sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 42,80 eura po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, ktorý poplatok prevádzkovateľ systému vráti do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 21.04.2023 sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou a priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Podaním zo dňa 13.06.2023 žalovaný oznámil súdu, že dňa 06.06.2023 uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú sporné nehnuteľnosti, ktorú súdu predložil spolu i s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností SR zo dňa 06.06.2023. Žalovaný žiadal, aby súd na základe preukázaných skutočností žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie dňa 27.07.2023, v ktorom uviedla, že využíva dispozičné právo a berie žalobu v celom rozsahu späť a zároveň žiadala, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni, pretože žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný dňa 31.07.2023 (bez výzvy súdu), v ktorom uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 90 %, pretože žalobkyňa vzala žalobu späť až pod hrozbou straty sporu, zavinila zastavenie konania.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť v celom rozsahu, rozhodol súd o zastavení konania. Súhlas žalovaného nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Žalovaný však napriek tomu vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby.
7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
10. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
11. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania, pričom dospel k záveru, že zavinenie možno pričítať obom stranám konania a to z nasledovných dôvodov. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu a to titulom porušenia jej predkupného práva. Ak sa z predkupného práva povinná osoba rozhodla vec predať, vznikla jej povinnosť urobiť oprávnenej osobe - žalobkyni ponuku. V tomto prípade ide jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenej osobe (v danej veci žalobkyni), ktorá má charakter návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tento musí okrem všeobecných náležitosti právneho úkonu obsahovať aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu. Takáto ponuka musela byť adresovaná oprávnenej osobe (žalobkyni). S doručením riadne urobenej ponuky oprávnenej osobe zároveň zákon spája dôležitý právny následok, ktorým je začiatok plynutia lehoty na prijatie ponuky a vyplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy. Ak je predmetom predkupného práva nehnuteľnosť, tak ako v uvedenej veci, tu plynie oprávnenej osobe dvojmesačná lehota, ktorá má hmotnoprávnu povahu (§ 605 Občianskeho zákonníka). V predmetnom prípade zákon presne určuje hmotnoprávnu dvojmesačnú lehotu.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa pokúšal ešte pred podaním žaloby mimosúdne dohodnúť so žalobkyňou, čo vyplýva aj z prílohy k podaniu žalovaného zo dňa 24.05.2023. Na druhej strane, žalobkyňa poskytla žalovanému len 3 dňovú lehotu na urobenie ponuky (podaním zo dňa 10.02.2023), čo súd považoval za lehotu, ktorá je neprimerane krátka na učinenie tohto jednostranného kvalifikovaného právneho úkonu. V dôsledku uvedeného tak prišlo k situácií, že žalovaný ponúkol na predaj nehnuteľnosti v zmysle uplatneného práva opomenutého spoluvlastníka podaním, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 25.05.2023 (podanie zo dňa 23.05.2023), t. j. v lehote 1 mesiaca po podaní žaloby. Podľa názoru súdu, procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať obom stranám konania, ktoré vo svojej podstate vyriešili mimosúdne spor, pričom vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prišlo k strate spôsobilého predmetu sporu. Strany konania mimosúdne rokovali ešte pred podaním žaloby, a pokračovali tak aj po jej podaní, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Podľa názoru súdu, uzavretie kúpnych zmlúv vyžadovalo dva prejavy vôle, keďže ide o dvojstranný právny úkon, teda je možné konštatovať, že obe strany konania prispeli k tomu, že odpadol predmet sporu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný urobil ponuku v dôsledku podanej žaloby, pretože tu existoval reálny záujem vyriešiť vec mimosúdne ešte pred podaním žaloby, ktorá skutočnosť je takisto významná pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania. Čo sa týka lehoty na uplatnenie predkupného práva, podľa názoru súdu, nemožno 3 - dňovú
lehotu považovať za adekvátnu a to aj vzhľadom na charakter podania (ponuky zo strany povinnej osoby), ktoré musí spĺňať konkrétne zákonom sprísnené predpísané náležitosti.
13. Podľa názoru súdu, nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej strane konania, vyžadovalo aj spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov strán sporu, pretože súd nemôže formalisticky nahliadať na pojem procesné zavinenie. V takom prípade by súd nezohľadnil a nesprávne aplikoval procesnú právnu normu, ktorá vyžaduje explicitné skúmanie procesného zavinenia na zastavení konania a zohľadnenia celého radu skutočností, výlučne procesného charakteru. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi by bolo nielen v predmetnej veci nespravodlivým rozhodnutím, ale takéto rozhodnutie by negatívne zasiahlo do majetkovej sféry žalovaného, hoci procesne mu nemožno výlučne pričítať zavinenie na zastavení konania.
14. Za týchto okolností, keď v približne rovnakom rozsahu zastavenie konania procesne zavinili tak žalobkyňa ako aj žalovaný, súd v súlade s princípom spravodlivosti i podporného použitia ust. § 255 ods. 2 CSP (keďže CSP výslovne neupravuje situáciu, ak zastavenie konania zavinili obe strany sporu rovnakým pomerom), rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na ich náhradu nepriznal.
15. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
16. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
17. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a vrátil žalobkyni ňou zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 49,50 eur krátený o 6,70 eur cestou prevádzkovateľa systému, t.j. vo výške 42,80 eur.
18. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, že konanie zastavil, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalobkyni vrátil krátený súdny poplatok vo výške 42,80 eur.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní a popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 odsek 2 CSP v spojení s § 357 CSP).