Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-78-2021.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Subarea
10C/78/2021
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov: v 1. rade: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., J. T. XXX, v 2. rade: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., J. T. XXX, v 3. rade: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX proti žalovaným: v 1.rade: R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, v 2.rade: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd žalovaným v 1.rade a v 2.rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Žalobcovia v 1. rade až v 3. rade sa svojim návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaným v 1.rade a v 2.rade bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva (ďalej aj LV) číslo XXX (chybou v písaní bolo nesprávne uvedené LV číslo XXX), katastrálne územie (ďalej aj k.ú.) J., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcela číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 444 m2, na parcele číslo XXX Rodinný dom so súpisným číslom XXX (ďalej aj sporné nehnuteľnosti) a to najmä, aby im bolo zakázané scudzenie, predaj, darovanie, prevod, zaťaženie nájomnou zmluvou, zriadením vecného bremena a záložného práva.
1.2.1 Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých mali ako nájomcovia s právnou predchodkyňou žalovaných v 1.rade a v 2.rade Q. V. ako prenajímateľkou uzatvoriť dňa 15.04.2019 zmluvu o nájme a užívaní sporných nehnuteľností a to na dobu určitú do 31.05.2020. Aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu mali Q. V. a neskôr aj žalovanej v 2.rade platiť dohodnuté nájomné vo výške 100,- eur. Po 31.05.2020 sa mal zdravotný stav Q. V. vážne zhoršiť, v dôsledku čoho bola umiestnené v zariadení pre seniorov v T. a nebola schopná so žalobcami v 1.rade a v 2.rade predĺžiť dobu nájmu. Menovaná prenajímateľka mala dňa 30.09.2020 zomrieť a v dedičskom konaní po nej, vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XXD/XXX/XXXX, J. XXX/XXXX, sa žalovaní v 1.rade a v 2.rade ako deti poručiteľky mali stať podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom dňa 16.10.2021 mala žalovaná v 2.rade oznámiť žalobkyni v 2.rade sms správou, aby sporné nehnuteľnosti do 31.10.2021 vypratali, pretože tie sa v súčasnej dobe predávajú. Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade poukázali na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) a mali za to, že sporné nehnuteľnosti nie sú povinní opustiť, dohodnuté nájomné naďalej uhrádzajú žalovanej v 2.rade a v súčasnosti nemajú možnosť iného bývania so 7 maloletými spoločnými deťmi, keď v čase začatia tohto súdneho konania, t.j. 21.10.2021, očakávali narodenie ôsmeho spoločného dieťaťa. Bez nariadenia neodkladného opatrenia tak má byť ohrozené právo a istota bývania žalobcov v 1.rade a v 2.rade a ich maloletých detí.
1.2.2 Žalobca v 3.rade v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zahrnul skutočnosti, obsahom ktorých je tvrdenie, že mal byť druhom prenajímateľky Q. V. viac ako 30 rokov a v sporných
nehnuteľnostiach aj spoločne bývali. Prenajímateľku mal motivovať uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcami v 1.rade a v 2.rade fakt, že žalobcovia v 1.rade a v 2.rade sa budú starať o žalobcu v 3.rade. Po smrti Q. V. sa spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností mali stať žalovaní v 1.rade a v 2.rade, pričom v príslušnom dedičskom konaní mal byť z dedenia vynechaný a preto mal vyzvať žalovaných v 1.rade a v 2.rade na vydanie dedičstva s upozornením, že v opačnom prípade bude nútený podať na súd žalobu o vydanie dedičstva.
2. Súd sa oboznámil s listinami pripojenými žalobcami v 1.rade až v 3.rade k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ďalej s listinami, ktoré si sám zadovážil a to s aktuálnym LV číslo XXX k.ú. Dubník, odpoveďami na lustráciu v registri obyvateľov, pripojeným spisom tunajšieho súdu XXD/XXX/ XXXX a zistil nasledovné.
3.1 Podľa pripojeného výpisu z LV číslo XXX k.ú. a obec J. sú podielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcela číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 444 m2, na parcele číslo XXX Rodinný dom so súpisným číslom XXX žalovaní v 1.rade a v 2.rade, každý v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve J Dnot XXXX/ XX, Z5377/96. V tejto súvislosti si súd zaobstaral spis Okresného súdu Nové Zámky XXD/XXX/XXXX a zistil z neho, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky XXD/XXX/XXXX-XX, Dnot 252/2020 zo dňa 17.12.2020 bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľke Q. V., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom J. XXX tak, že bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva nasledovne: nehnuteľnosti v k.ú. a obec J. zapísané na LV číslo XXX ako parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 444 m2, na parcele číslo XXX Rodinný dom so súpisným číslom XXX v celosti nadobúdajú R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX v pomere 1 k celku (žalovaný v 1.rade) a H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX v pomere 1 k celku (žalovaná v 2.rade).
3.2 Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade majú 7 spoločných maloletých detí W.: T., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX, Z., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, T., nar. XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti sú zrejmé z odpovedí na lustráciu v registri obyvateľov zo dňa 16.11.2021 na žalobcov v 1.rade a v 2.rade, ako aj z rodných listov označených maloletých detí W., ktoré boli pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okrem toho žalobcovia v 1.rade a v 2.rade pripojili k návrhu aj tehotenský preukaz žalobkyne v 2.rade, podľa ktorého je žalobkyňa v 2.rade tehotná. Oznámením zo dňa 24.06.2020 dal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na vedomie žalobcovi v 1.rade, že ho zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 16.06.2020.
3.3 Dňa 15.04.2019 bola v písomnej forme uzatvorená zmluva o nájme a užívaní nehnuteľnosti medzi prenajímateľkou, resp. vlastníčkou Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a žalobcami v 1.rade a v 2.rade ako nájomcami a žalobcom v 3.rade ako s užívateľom. Predmetom citovanej zmluvy bol nájom sporných nehnuteľností žalobcami v 1.rade a v 2.rade na dobu určitú do 31.05.2020 za nájomné vo výške 100,- eur mesačne, keď podmienky sú bližšie vymedzené v článkoch III. až VI. citovanej zmluvy. Zmluva v sebe zahŕňala ďalej v článku VII. dočasné bezodplatné užívanie sporných nehnuteľností žalobcom v 3.rade na dobu neurčitú (zmluva o nájme a užívaní nehnuteľností). Žalobcovia v 1.rade a v 2.rade pripojili ústrižky poštových poukážok, ktorými preukazovali platenie nájomného vo výške 100,- eur mesačne Q. V. a následne aj H. Q.. Okrem toho žalobcovia v 1.rade a v 2.rade predložili aj listinu - fotokópiu SMS správy v mobilnom telefóne, kde je uvedený odosielateľ H. (bez priezviska) s nasledovným textom: „ Dobrý deň vyzývam vás aby ste nehnuteľnosť vypratali a opustili do 31.Októbra. Keď tak nespravíte tak v prítomnosti policajnej hliadky to bude vyriešené. Ďakujem Q. “.
3.4 Čestným vyhlásením zo dňa 15.10.2021 žalobca v 3.rade vyhlásil, že žil v spoločnej domácnosti na adrese J. XXX ako druh a družka 30 rokov s Q. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX v T.. Ďalším čestným vyhlásením zo dňa 19.10.2021 H. R., nar. XX.XX.XXXX vyhlásil, že žalobca v 3.rade žil v spoločnej domácnosti na adrese J. XXX s Q. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou XX.XX.XXXX v T. ako druh a družka cca 30 rokov. Napokon podaním zo dňa 20.10.2021 žalobca v 3.rade vyzval žalovaných v 1.rade a v 2.rade na vydanie dedičstva podľa § 475 OZ v súvislosti s dedičstvom po poručiteľke Q. V. s ktorou žil v spoločnej domácnosti viac ako 30 rokov. Dedičstvo požadoval v podiele 1/3 s upozornením, že v opačnom prípade podá žalobu na súd na vydanie dedičstva.
4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 5/2019). Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012). Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010). Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010). Navrhovateľ existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania, v návrhu odôvodnil existenciou spornosti vlastníckeho práva, existenciou rizika, že odporca podnikne voči nemu také kroky, aby mu bránil vo výkone jeho práv a ohrozením exekúcie v prípade, že bude v konaní vo veci samej (určenie vlastníctva) úspešný. Ak má byť neodkladné opatrenie nariadené, musí byť tým, kto takýto návrh podáva, osvedčená potreba dočasnej úpravy právnych pomerov strán konania, respektíve obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Z povahy konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého spornosťou navrhovateľ argumentuje, vyplýva, že obava z ohrozenia exekúcie nemôže byť daná. Výrok rozsudku o určení vlastníctva k nehnuteľnosti je záväzný totiž pre strany sporu a aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 odsek 1 CSP) a aktuálna právna úprava umožňuje zmenu zápisu vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností, na základe určovacieho výroku súdu, aj v prípade, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia § 228 odsek 2 CSP, podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Strana sporu má možnosť na príslušnej správe katastra nehnuteľností podať návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom si uplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti a to
formou poznámky podľa ustanovenia § 38, § 39 odsek 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálneho zákona. Ak teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore zapísaná osoba odlišná od strany sporu, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou (uznesenie Krajského súdu v Bratislave 2Co/9/2018 zo dňa 14.02.2018). Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP sa vychádza z jeho vymedzenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenie. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzkov v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm. d) CSP (uznesenie Krajského súdu v Košiciach 6Co/329/2018 zo dňa 14.12.2018).
6. Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
7. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenia len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytovať ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zákonodarca to zhrnul tak, že tu ide o rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Výsluch a vyjadrenie strán, resp. nariadenie pojednávania pred rozhodnutím o návrhu sú fakultatívne. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
8. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a to bez ohľadu na to, či ide o neodkladné opatrenie, ktoré sa podáva pred začatím konania vo veci samej na základe riadnej žaloby alebo či ide o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v takom prípade nie je potrebné iniciovať sporové konanie na základe žaloby. V tomto prípade žalobcovia v 1.rade až v 3.rade navrhli voči žalovaným v 1.rade a v 2.rade nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by im bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na Okresnom úrade
Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie J., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcela číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 444 m2, na parcele číslo XXX Rodinný dom so súpisným číslom XXX a to najmä, aby im bolo zakázané scudzenie, predaj, darovanie, prevod, zaťaženie nájomnou zmluvou, zriadením vecného bremena a záložného práva. Pokiaľ by súd navrhovaným spôsobom postupoval, tak by došlo k popretiu účelu zákona, nejednalo by sa o dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Žalobcovia v 1.rade až v 3.rade preukázali, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, no zároveň nebolo preukázané, že by si tieto právne vzťahy vyžadovali dočasnú úpravu a zároveň súd má aj za to, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do vlastníckych vzťahov medzi stranami. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že žalovaní v 1.rade a v 2.rade sú aktuálne bezpochyby podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, každý v 1 k celku. Svedčí o tom nielen LV číslo XXX, k.ú. J., ale aj právoplatné a vykonateľné uznesenie tunajšieho súdu XXD/XXX/ XXXX-XX zo dňa 17.12.2020, ktoré sú v podrobnostiach uvedené v bode 3.1 odôvodnenia tohto uznesenia. Vlastnícke právo požíva právnu ochranu, vrátane ústavnej ochrany. Ak by sa navrhovaným spôsobom bez ďalšieho zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaných v 1.rade a v 2.rade jednalo by sa o zásah neprimeraný. Žalobcovia v 1.rade až v 3.rade totiž nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom. Dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú vymedzené v bode 1.2.1 (pri žalobcoch v 1.rade a v 2.rade) a 1.2.2 (pri žalobcovi v 3.rade). V prípade žalobcov v 1.rade a v 2.rade sa poukazuje na nájomný vzťah založený zmluvou o nájme a užívaní nehnuteľností zo dňa 15.04.2019, ďalej na ich sociálnu situáciu vrátane 7 maloletých detí a aktuálne ďalšie tehotenstvo žalobkyne v 2.rade, ako aj nezamestnanosť žalobcu v 1.rade. Nepriaznivé sociálne pomery a dôvody samé o sebe neodôvodňujú opodstatnenosť neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom. Pokiaľ ide o vyhodnotenie trvania nájmu, jeho prípadného predĺženia podľa § 676 ods. 2 OZ, na ktorý poukazovali žalobcovia v 1.rade a v 2.rade, možného skončenia nájmu, ktoré je upravené v § 676 a nasl. OZ, prípadnej otázky bytových náhrad podľa § 712, 712a a 712c OZ tak súd má za to, že sa jedná o zložité skutkové a právne skutočnosti, ktoré presahujú rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia a teda ktoré je potrebné vyhodnocovať v príslušnom konaní vo veci samej. Dá sa totiž očakávať, že pokiaľ žalobcovia v 1.rade a v 2.rade sporné nehnuteľnosti nevypracú, žalovaní v 1.rade a v 2.rade sa obrátia na súd s návrhom na vypratanie nehnuteľností podľa § 126 OZ a v ktorom by sa museli vyhodnocovať naznačené otázky ako otázky predbežné. S poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR 5Cdo 5/2019 zo dňa 25.06.2019 pre krátkosť času nie je priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, zároveň existujú vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy a rozsah dokazovania je tak zúžený a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu, ako v základnom konaní. Uvedené má za následok, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov v 1.rade a v 2.rade bol zamietnutý ako nedôvodný. V prípade žalobcu v 3.rade sa poukazuje na užívací vzťah založený zmluvou o nájme a užívaní nehnuteľností zo dňa 15.04.2019, čestné vyhlásenia žalobcu v 3.rade a H. R., ako aj na výzvu žalobcu v 3.rade na vydanie dedičstva adresovaného žalovaným v 1.rade a v 2.rade a ktoré sú v podrobnostiach uvedené v bode 3.4 odôvodnenia tohto uznesenia. Vyhodnotenie skutkového stavu, aký užívací vzťah mal vzniknúť medzi žalobcom v 3.rade a Q. V. ako vlastníčkou sporných nehnuteľností, ďalej aký medzi nimi bol vzťah, či spoločne žili a po akú dlhú dobu si vyžaduje podrobné dokazovanie v základnom konaní presahujúce rámec konania, v ktorom súd rozhoduje výlučne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto smere sa súd pridržiava argumentácie, ktorú uplatnil aj pri žalobcoch v 1.rade a v 2.rade, a teda že je reálne očakávanie, že pokiaľ žalobca v 3.rade nevyprace sporné nehnuteľnosti, tak žalovaní v 1.rade a v 2.rade budú iniciovať súdne konanie o vypratanie sporných nehnuteľností. Vo vzťahu k žalobcovi v 3.rade je možné očakávať, že pokiaľ žalobca v 3.rade po bezúspešnej výzve na vydanie dedičstva bude iniciovať súdny spor vo veci samej voči žalovaným v 1.rade a v 2.rade o vydanie dedičstva podľa § 475 OZ, prípadne podľa § 485 OZ, tak aj v takom konaní sa súd vysporiada s otázkou užívacieho vzťahu žalobcu v 3.rade k sporným nehnuteľnostiam. Jedná sa o dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia a prípadným nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k vydaniu nezákonného rozhodnutia, pretože by nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní. Z týchto dôvodov bol zamietnutý aj návrh žalobcu v 3.rade na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p., pretože žalovaní v 1.rade a v 2.rade mali vo veci plný úspech. V konečnom dôsledku však žalovaným
v 1.rade a v 2.rade nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože im preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.