Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Vyd/2/2021

Potvrdené rozhodnutím 5Co/8/2022
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnej veci navrhovateľky T. U., P.. XX.X.XXXX, Z., V. XX proti účastníkom D. W., P.. X.XX.XXXX, C. E., L. XXX, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu č.k. 6Vyd/2/2021-21 z 18.11.2021 Okresného súdu Rožňava rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie. II. Odvolateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľky: T. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., V. XX, právne zastúpenej: JUDr. František Hadušovský, advokát so sídlom Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava, proti účastníkom konania: D. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX C. E., v konaní o potvrdenie vydržania, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa 16.09.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Tunajšiemu súdu bol dňa 16.09.2021 doručený, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle . Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX vedeného na LV č. XXX, k.ú. C. E.. K rodinnému domu právni predchodcovia navrhovateľky - jej rodičia postavili garáž na základe stavebného povolenia Okresného národného výboru - odbor územného plánovania Rožňava zo dňa 04.08.1987. Garáž sa nachádza na novovzniknutej parcele reg. "C" č. XXX/X zameranej na základe geometrického plánu na zameranie garáže, vyhotovený M.. G. E.. Garáž bola postavená v roku 1987 a právni predchodcovia navrhovateľky ju nerušene a nepretržite užívali. Predmetná garáž nebola zapísaná na liste vlastníctva, preto sa navrhovateľka rozhodla zosúladiť faktický stav s právnym stavom a pripraviť tak podklady k zápisu garáže - kolaudačné rozhodnutie a geometrický plán. Predmetná garáž sa však nachádza na spoločnom dvore LV č. XXX, preto je k zápisu potrebný aj podklad pre zápis garáže spočívajúci v právnom titule k pozemku, vzhľadom k tomu, že stavba je čiastočne aj na cudzom pozemku. Navrhovateľka má zato, že vydržala vecné bremeno spočívajúce v práve stavby predmetnej garáže, keďže splnila zákonom stanovené predpoklady vydržania. K vydržaniu došlo už v roku 1997, kedy uplynula 10 - ročná vydržacia doba. Od roku 1987 navrhovateľka, resp. jej právni predchodcovia užívali garáž, bez toho aby podielový spoluvlastník namietal stavbu garáže. Naopak ich vzájomné vzťahy boli a aj aktuálne sú veľmi dobré.

2/ Súd sa oboznámil aj s priloženými listinnými dôkazmi a to najmä s Výpisom z LV č. XXX a č. XXX, Geometrickým plánom č. 46933239-102/2020 zo dňa 31.12.2020, Kolaudačným rozhodnutím obce C. E. zo dňa 18.03.2021, Rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru územného plánovania Rožňava zo dňa 04.08.1987 a Znaleckým posudkom číslo 317/2020.

3/ Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, okres Z., k.ú. C. E. a to rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele XXX, ako aj zastavanej plochy a nádvoria evidovanej na parcele registra "C" č. XXX o výmere 124 m2 a záhrady evidovanej na parcele registra "C" č. XXX o výmere 378 m2 a to v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva V216/01-25/01 a Darovacia zmluva V- 1518/15-288/15. Z listu vlastníctva č. XXX, okres Z., k.ú. C. E. vyplynulo, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej ako parcela registra "C" č. 852 o výmere 511 m2, zastavaná plocha a nádvoria sú:

navrhovateľka v podiele 1/3 (titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva V216/01-25/01 a Darovacia zmluva V- 1518/15-288/15) a Mária Cirbusová, narodená 06.12.1958 v podiele 2/3 (titulom nadobudnutia je D 1057/89-98/90). Z Rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru územného plánovania Rožňava zo dňa 04.08.1987 vyplynulo, že právnym predchodcom navrhovateľky J. Y. a jej manželovi G. bolo udelené stavebné povolenie na stavbu garáže na pozemku parc. číslo XXX o zastavanej ploche 28m2, s tým, že prístavba garáže sa prevedie k jestvujúcej stavbe rodinného domu vo dvore podľa schváleného projektu. Zo Znaleckého posudku č. 317/2020 vyplýva, že garáž bola postavená na parcele č. XXX okolo roku 1980. Z Kolaudačného rozhodnutia obce C. E. zo dňa 18.03.2021 vyplynulo, že navrhovateľke bolo stavebným úradom - obcou C. E. vydané rozhodnutie na povolenie užívania stavby garáže na pozemku KN C 852/2 v k.ú. C. E., tak ako je to zakreslené v Geometrickým pláne č. 46933239-102/2020 zo dňa 31.12.2020. Geometrický plán č. 46933239-102/2020 zo dňa 31.12.2020 bol vyhotovený na zameranie prístavby k stavbe na p.č. XXX a garáže p.č. XXX/X. 4/ Podľa (ďalej len „“), účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond..

5/ Podľa , , konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

6/ Podľa , , , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

7/ Predpoklady vydržania sú: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba, čo zahŕňa aj existenciu nadobúdacieho titulu a c) uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá. Navrhovateľ musí v návrhu vierohodným spôsobom opísať splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania, identifikovať spôsobilý predmet držby, ktorého sa vydržanie týka a uviesť dátum, kedy nadobudol vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

8/ Tak, ako je pri vydržaní vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle §

151o ods. 1 je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (strpenie stavby bez námietok na pozemku), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva.

9/ K predpokladom vydržania vlastníckeho práva zaujal už Najvyšší súd SR právne závery v mnohých rozhodnutiach niektoré z nich sú aplikovateľné aj na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V rozhodnutí sp. zn. najvyšší súd uviedol, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol“. V súlade s tým najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.

10/ Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na začatie konania o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamietol, nakoľko navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia, že pri umiestnení stavby čiastočne aj na cudzom pozemku konala dobromyseľne a bola v tom, že vykonáva právo vyplývajúce z vecného bremena, nakoľko v konaní nielenže nepreukázala, ale dokonca ani netvrdila, existenciu právneho dôvodu (titulu), z ktorého by navrhovateľka ako subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti mohla objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. Je nevyhnutné opakovane zdôrazniť, že sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (strpenie stavby bez námietok na pozemku), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzovala navrhovateľka svoju dobrú vieru, právny názor ňou zastávaný neumožňovali. Vychádzajúc zo zistených skutočností musí súd konštatovať, že navrhovateľka na základe predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázala, že splnila predpoklady pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11/ V závere súd považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedené podanie navyše nemá zákonom požadované náležitosti podľa a , pretože navrhovateľka neuviedla všetkých účastníkov konania, stroho opísala skutočnosti, z ktorých má vyplývať, že navrhovateľka splnila predpoklady pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a neoznačila deň, kedy mala nadobudnúť právo zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. , v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.