Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-8-2022.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/8/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnej veci navrhovateľky T. U., P.. XX.X.XXXX, Z., V. XX proti účastníkom D. W., P.. X.XX.XXXX, C. E., L. XXX, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu č.k. 6Vyd/2/2021-21 z 18.11.2021 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Odvolateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo 16.9.2021 zamieta.
2.1.V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľka podala návrh na začatie konania o potvrdení vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 359a CMP. V návrhu uviedla, že je vlastníčkou rodinného domu so súp.č. XXX na parcele č. 850, vedeného na LV č. XXX, k.ú. C. E.. K rodinnému domu právni predchodcovia navrhovateľky - jej rodičia postavili garáž na základe stavebného povolenia Okresného národného výboru - odbor územného plánovania Rožňava z 4.8.1987. Garáž sa nachádza na novovzniknutej parcele reg. „C“ č. XXX/X zameranej na základe geometrického plánu na zameranie garáže, vyhotovený Ing. G. E.. Garáž bola postavená v roku 1987 a právni predchodcovia navrhovateľky ju nerušene a nepretržite užívali. Garáž nebola zapísaná na liste vlastníctva, preto sa navrhovateľka rozhodla zosúladiť faktický stav s právnym stavom a pripraviť podklady k zápisu garáže - kolaudačné rozhodnutie a geometrický plán. Garáž sa nachádza na spoločnom dvore LV č. XXX, preto je k zápisu potrebný aj podklad pre zápis garáže spočívajúci v právnom titule k pozemku, vzhľadom na to, že stavba je čiastočne aj na cudzom pozemku. Navrhovateľka má za to, že vydržala vecné bremeno spočívajúce v práve stavby predmetnej garáže, keďže splnila zákonom stanovené predpoklady vydržania. K vydržaniu došlo v roku 1997, kedy uplynula 10 - ročná vydržania doba. Od roku 1987 navrhovateľka, resp. jej právni predchodcovia užívali garáž bez toho, aby podielový spoluvlastník namietal stavbu garáže. Naopak ich vzájomné vzťahy boli a aj aktuálne sú veľmi dobré. 2.2.Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi priloženými k návrhu a citujúc § 359c ods. 2, § 359d ods.1,2, § 359e ods.1,2,3 CMP a konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia pri umiestnení stavby čiastočne aj na cudzom pozemku, že konala dobromyseľne a bola v tom, že vykonáva právo vyplývajúce z vecného bremena, nakoľko v konaní nielenže nepreukázala, ale dokonca ani netvrdila existenciu právneho dôvodu (titul), z ktorého by navrhovateľka ako subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na všetky okolnosti mohla objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jej patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon tohto práva. 2.3.Zdôraznil, že je nevyhnutné, aby samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (strpenie stavby bez námietok na pozemku)
neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzovala navrhovateľka svoju dobrú vieru, právny názor ňou zastávaný neumožňovali. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd konštatoval, že navrhovateľka na základe predložených listinných dôkazov hodnoverne nepreukázala, že splnila predpoklady pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 2.4.V závere súd zdôraznil, že podanie navrhovateľky nemá zákonom požadované náležitosti podľa § 359c ods.2 a § 359d ods.2, lebo neuviedla všetkých účastníkov konania, stroho opísala skutočnosti, z ktorých má vyplývať, že navrhovateľka splnila predpoklady pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním a neoznačila deň, kedy mala nadobudnúť právo zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
3.1.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, ktoré odôvodnila na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP. 3.2.Konštatovala, že k návrhu na začatie konania priložila stavebné povolenie, ako aj kolaudačné rozhodnutie, ktoré považuje za právny dôvod (titul), na základe ktorého dobromyseľne vykonávala ona, aj jej právni predchodcovia vecné bremeno spočívajúce v práve stavby garáže. Garáž bola postavená v súlade s vydaným stavebným povolením, preto právni predchodcovia nemali dôvod pochybovať o tom, že im právo patrí. Poukázala na odôvodnenie stavebného povolenia, kde stavebný úrad prejednal v stavebnom konaní s účastníkmi konania žiadosť a zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov. Účastníci, teda aj podieloví spoluvlastníci predmetnej parcely vedeli o tom, že stavba garáže sa uskutoční na ich pozemku a podľa uvedeného s tým súhlasili, resp. nemali proti tomu námietky. Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že právni predchodcovia postupovali v zmysle zákona, konali teda v dobrej viere, ktorú je možno na základe predložených dôkazov posúdiť aj z objektívneho hľadiska. 3.3.Predmetná garáž bola postavená a dokončená 15.10.1987, teda k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve stavby garáže došlo 15.10.1997. K prerušeniu oprávneného výkonu práva nedošlo, keďže po celú dobu vykonávali právo nerušene a nepretržite. Zdôraznila, že nie je možné pochybovať o tom, že na základe toho, že vlastníci pozemku boli prizvaní ako účastníci stavebného konania súhlasili so zriadením stavby na tomto pozemku, teda dali súhlas na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve stavby garáže. Na základe uvedeného sa domnieva, že právni predchodcovia navrhovateľky splnili zákonné predpoklady pre vydržanie práva: a/ spôsobilý subjekt, b/ spôsobilý predmet, c/ dobrá viera vydržateľa, d/ uplynutie vydržacej doby. 3.4.Vzhľadom na konštatovanie súdu v bode 11. označila účastníkov, a to Slovenský pozemkový fond a Správca lesného pozemku. 3.5.Na základe uvedeného navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na začatie konania vyhovie, a teda vysloví, že navrhovateľka osvedčila, že splnila predpoklady pre potvrdenie vydržania vecného bremena spočívajúceho v práve stavby, alternatívne, aby rozhodnutie súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4.Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala navrhovateľka v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
5.Navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, (nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov), môže byť naplnený, len ak súd k nesprávnym vyhodnoteniam dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky dospeje k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery majú plnú oporu, resp. sa v celom rozsahu opierajú o vykonané dokazovanie.
6.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) možno doplniť nasledovné.
8.Podľa § 129 ods.1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
9.1.Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 9.2.Podľa § 130 ods.2 OZ ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
10.1.Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 10.2.Podľa § 134 ods.3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 10.3.Podľa § 134 ods.4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
11.1.Podľa § 151n ods.1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 11.2.Podľa § 151n ods.2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 11.3.Podľa § 151n ods.3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
12.1.Podľa § 151o ods.1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 12.2.Podľa § 151o ods.2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. 12.3.Podľa § 151o ods.3 OZ ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
13.1.Jedným z predpokladov pre nadobudnutie veci či práva vydržaním je existencia oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Pre potreby preukázania oprávnenosti držby je potrebný nadobúdací titul. Tento nadobúdací titul tu musí byť pri vstupe do držby, aby bolo možné držbu považovať za oprávnenú. Nadobúdací titul nemusí existovať ku dňu, kedy vydržanie nadobudne účinnosť (uplynutím vydržacej doby), ale musí existovať ku dňu vstupu do držby. Bez nadobúdacieho titulu (v prípade nehnuteľnosti písomného) účastník svoju dobrú vieru nepreukáže. 13.2.Nepriamo uvedené dokazuje aj právna veta uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/508/2001 z 14.6.2001, podľa ktorej presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť po celú vydržaciu dobu dôvodné, konkrétnymi okolnosťami, ktoré preukazujú tvrdenia držiteľa podložené. Pre záver o existencii dobrej viery spravidla svedčia okolnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia.
14.K platnému nadobudnutiu nehnuteľnosti Občiansky zákonník požaduje písomnú zmluvu, uzavretím ústnej zmluvy vlastníctvo nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť.
15.1.Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutia veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, o jej prevode nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 2Cdon/568/96 z 10.2.1999, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/361/2012 z 27.1.2015, podľa ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka do 31.12.1991, na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. 15.2.Nadobúdacím titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo (vlastnícke) samo o sebe nenadobúda, preto nadobúdacím titulom nikdy nebude geometrický plán, rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby ani kolaudačné rozhodnutie, doklad o platbe za predmet zmluvy (bez zmluvy), dotazník, čestné prehlásenie a podobne. 15.3.Nadobúdacím titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva (i keď len domnelý, putatívny), rozhodnutie štátneho orgánu a podobne. Uvedené sa vzťahuje aj k vydržaniu práva z vecného bremena.
16.Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú možno od každého vyžadovať, navrhovateľka resp. jej právni predchodcovia nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam, že im patrí právo z vecného bremena. Pokiaľ takéto vnútorné presvedčenie o nadobudnutí sporného práva vyvodili z predložených listinných dôkazov, nezakladalo u nich potrebnú dobromyseľnosť. Ich vnútorné psychické presvedčenie o nadobudnutí práva z vecného bremena pri vstupe do držby bolo bez právneho významu, t.j. nemohlo spôsobiť dobromyseľnosť o tom, že im toto právo patrí, pretože všetky okolnosti prípadu svedčili o tom, že k vzniku tohto práva nemohlo dôjsť. 17.Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.4.2017 sp.zn. 3Cdo/17/2016, podľa ktorého: I. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. II. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. 18.Vyvodzovanie dobromyseľnosti navrhovateľky zo stavebného povolenia ako domnelého právneho titulu nemožno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, citované zákonné ustanovenia a platnú judikatúru považovať za nadobúdací titul, na základe ktorého by mala navrhovateľka resp. jej právny predchodcovia vstúpiť do oprávnenej držby a vydržať právo z vecného bremena.
19.Podľa § 49 ods.1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
20.Podľa § 50 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21.Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej návrhada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).