Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/2627/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO 47 232 471, proti povinnej Z. B., N.. XX.XX.XXXX, A. Č. P. XX/XX, XXX XX A., o vymoženie 2.730,86 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad Revúca, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca pod sp. zn. 278EX 1022/21, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 16.07.2021 domáhal od povinnej vymoženia 2.730,86 eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. zo dňa 12.08.2020. Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.09.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov konania.

2. Povinná v zákonnej lehote podala návrh na zastavenie exekúcie a žiada neprihliadnuť, resp. zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie platobný rozkaz zo dňa 12.08.2020, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia jej ústavných práv a európskeho spotrebiteľského práva, pretože sa jednak nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci, hoci mala ústavné právo, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a taktiež z dôvodu, že predmetná spotrebiteľská zmluva, z ktorej vymáhaný nárok vzišiel, nebola podrobená súdnej kontrole ex offo a teda jej bola odopretá spotrebiteľská súdna ochrana, keďže platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, vydal vyšší súdny úradník. Citujúc ust. § 61k ods. 2 a ods. 5 Exekučného poriadku uvádza, že okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu. Patrí medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta zákonnosť exekučného titulu, t.j. jeho materiálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Povinná žiada súd, aby zastavil exekúciu, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s a unijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne ako účastníkovi konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v súlade so smernicou Rady 93/13 EHS. Zmluva, z ktorej mal pochádzať žalobný nárok, je formulárová, typová, predtlačená, ktorej obsah nemohla ovplyvniť, bola uzavretá na základe nekalých praktík, ktorá neobsahuje všetky náležitosti, ktoré obsahovať mala v zmysle platných právnych predpisov, do ktorej oprávnený včlenil neprijateľné zmluvné podmienky a preto je neplatná priamo zo zákona , resp. neplatná v časti neprijateľných

zmluvných podmienok. Pri prejednávaní veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože platobný rozkaz vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže predmetný platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, čím jej bolo odňaté právo na zákonného sudcu, predmetná zmluva nebola v zmysle Smernice Rady 93/13 EHS podrobená súdnej kontrole. Súd rozhodol v nesúlade s a európskym spotrebiteľským právom, pretože nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s ; nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom; neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti; neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky; neurčil, či zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle zákona ; nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.

3. Povinná v návrhu ďalej uviedla, že podáva návrh na zastavenie exekúcie a príslušenstva najmenej v časti neprijateľných zmluvných podmienok a chýbajúcich náležitostí a namieta exekučný titul na peňažné plnenie, ktorého vydaním došlo k uvedeniu povinnej do právnej neistoty, nakoľko nevykonanie procesných úkonov, ktoré prvostupňový súd vykonať mal (nevykonanie procesnej podmienky , o upomínacom konaní) bránia samotnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu, no napriek všetkému sa exekúcia vykonáva, čím dochádza k protiprávnemu stavu. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že i keď spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto spôsobom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Povinná má za to, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa, keďže sa nachádza v značne znevýhodnenom postavení naproti dodávateľovi, ktorý sa javí odborne zdatným, pričom priemerný spotrebiteľ obvykle nie je vôbec zorientovaný v spotrebiteľskom práve, čo dáva dodávateľom značnú výhodu pri kontraktácii zmlúv. Súd je povinný podrobiť súdnej kontrole každú spotrebiteľskú zmluvu a tu povinná poukazuje na smernicu Rady 93/13/ EHS podľa ktorej vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, citovaný, bod 52). Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. V súvislosti s vyššie uvedeným Európsky súdny dvor, v rozsudku C-448/17 EOS KSI Slovensko s. r. o. proti Jánovi Dankovi, Margite Dankovej, za účasti: Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS rozhodol, že v dôsledku toho okolnosť, že vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc v oblasti vydávania platobných rozkazov súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, nemôže ohroziť zachovanie potrebného účinku smernice 93/13, pokiaľ je preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve sudcom stanovené v štádiu výkonu platobného rozkaz alebo v prípade odporu proti platobnému rozkazu. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Povinná ďalej cituje z uvedeného rozsudku bod 2.: Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na rozsudok SD- EÚ vo veci C-49/14 Finanmadrid EFC SA proti Jesúsovi Vicentovi Albánovi Zambranovi - Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, ktorá neumožňuje súdu konajúcemu vo veci výkonu platobného rozkazu posúdiť ex offo nekalú

povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je príslušný na vykonanie takého posúdenia.

4. Povinná ďalej citujúc a 2 uvádza, že odňatím konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu , podľa súčasne platnej právnej úpravy - priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (). Citovaný (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy (čl. 46 až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m m. ). Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj ). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd vydal exekučný titul, ktorý sa do dnešného dňa nestal právoplatným a vykonateľným. Exekučný titul je nespôsobilý, nevykonateľný. Na záver povinná dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie oprávnený nebude poškodený na svojich právach, pretože sa môže riadnou žalobou podanou na súde domáhať svojich práv. Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať. Poukazujúc na Nález ÚS SR, sp. zn. v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty ( ), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m .m. , a ), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Povinná preto navrhuje, aby súd po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania, alternatívne súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal, tak ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko je toho právneho názoru, v zmysle ktorého neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Dňa 12.08.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. , v zmysle ktorého zaviazal povinnú (v tom čase súdneho konania ako žalovanú) na zaplatenie sumy vo výške 3.090,86 eur s prísl., a to do 15 dní odo dňa doručenia daného platobného rozkazu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná nepodala voči platobnému rozkazu odpor, ako ani nesplnila si jej vyplývajúcu povinnosť z platobného rozkazu riadne a včas, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2020. Dňa 18.09.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica uznesenie sp. zn. , v zmysle ktorého odmietol žiadosť povinnej o povolenie plnenia v splátkach. Dňa 16.07.2021 podal oprávnený na Okresnom súde Banská Bystrica ako príslušnom exekučnom súde návrh na vykonanie exekúcie spolu so zákonom požadovanými prílohami. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.09.2021 poverenie na vykonanie exekúcie, a to súdnemu exekútorovi JUDr. Markovi Rusovi. Tvrdenia povinnej uvedené v jej návrhu oprávnený považuje za právne irelevantné, zvádzajúce a účelné. Povinná mala možnosť domáhať sa ochrany svojich práv už v základnom (súdnom) konaní, a to prostredníctvom podania odporu voči platobnému rozkazu. Povinná mala možnosť namietať všetky tvrdenia uvedené v jej návrhu na zastavenie exekúcie v predmetnom odpore voči platobnému rozkazu, avšak povinná toto

svoje právo (právo podať odpor) opomenula. V súvislosti s uvedeným oprávnený uviedol, že povinná bola zo strany súdu riadne poučená o možnosti podať odpor, čo povinná nevyužila. Je toho právneho názoru, v zmysle ktorého následky nečinnosti je povinný znášať subjekt nečinný. Tvrdenia povinnej uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie považuje rovnako aj za zavádzajúce a účelné, a to z dôvodu, že povinná podala na Okresnom súde Banská Bystrica ako príslušnom prvostupňovom súde žiadosť o splátkový kalendár, v ktorom uviedla, že si je vedomá svojho dlhu. Konanie povinnej (nepodanie odporu voči platobnému rozkazu, žiadosť o splátkový kalendár, v ktorom povinná uznala svoj dlh), podanie návrhu na zastavenie exekúcie považuje za zavádzajúce a účelné a to s jediným cieľom povinnej - vyhnúť sa povinnosti splniť dlh.

6. Oprávnený k tvrdeniam povinnej o tom, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, ktorý nie je sudcom uviedol, že tieto považuje za irelevantné. Súd je subjektom znalým práva. S postupom Okresného súdu Banská Bystrica (vydanie platobného rozkazu, vydanie poverenia na vykonanie exekúcie) sa stotožňuje a považuje ho za zákonný a správny. Citujúc ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený zastáva právny názor, v zmysle ktorého v danej exekučnej veci nenastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul nebol zrušený, v danej exekučnej veci neexistuje cudzí exekučný titul a ani neexistujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného má oprávnený za to, že návrh na vykonanie exekúcie považuje za správny a dôvodný, pričom exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie najmä z dôvodu zachovania princípu právnej istoty. Rovnako je toho právneho názoru, že v danej exekučnej veci neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený preto žiada súd, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

14. Podľa (ďalej len „“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.

15. Podľa o súdnych úradníkoch súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.

16. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

17. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

18. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.

19. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

20. K tvrdeniam povinnej, že v upomínacom konaní neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, že jej bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže predmetný platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník, čím jej bolo odopreté právo na zákonného sudcu a k žiadosti povinnej o zrušenie sporného exekučného titulu, nakoľko nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia jej ústavných práv, keďže sa nikdy nezúčastnila súdneho konania aj napriek tomu, že mala ústavné právo, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych úradníkoch, v zmysle ktorého vyšší súdny úradník koná a rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nemožno preto prijať vyššie uvedené tvrdenie povinnej, že jej bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie a odopreté právo na zákonného sudcu z dôvodu, že exekučný titul vydal súdny úradník. Skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom totiž nezakladá žiadnu prekážku pre vedenie exekúcie, nakoľko ide o súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť a teda ide o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť exekučným titulom. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa . Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže povinná, ktorej bola platobným rozkazom (exekučným titulom) uložená povinnosť uspokojiť nárok oprávneného, v zákonnej lehote nepodala proti platobnému rozkazu odpor, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a ani dobrovoľne nesplnila to, čo jej exekučný titul ukladá, oprávnený tak nemal inú možnosť, než domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou exekučného konania.

21. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým sa vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, išlo o spotrebiteľský spor, a v tejto súvislosti, že zmluva od ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súd zmluvu nepodrobil kontrole z úradnej moci, súd musí konštatovať, že na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinná namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinnej namietané v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v základnom konaní využitím jej práva podať odpor proti platobnému rozkazu v rámci ktorého povinná mala možnosť namietať aj tú skutočnosť, že oprávnený sa domáha svojho nároku na základe zmluvy, ktorej obsahom sú aj neprijateľné podmienky. Pre úplnosť je preto potrebné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade spôsobilého exekučného titulu, keď platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. dňa 12.08.2020 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2020. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný jednak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinná si povinnosť ním uloženú dobrovoľne nesplnila v celom rozsahu ale len čiastočne, keď mesačne v období od júla 2020 do júna 2021 plnila v prospech oprávneného sumou po 30,- eur (teda aj po tom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť), oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keď si po zohľadnení jednotlivých platieb povinnej v návrhu uplatnil zvyšný nárok priznaný exekučným titulom. Nakoľko exekučný súd preskúmaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal návrh v zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.