Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/169/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: prof. Ing. P. C., T.. A. XX.XX.XXXX, W. M. XX, XXX XX W., zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec s.r.o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanej: prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, so sídlom Štefánikova 863/2, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 1865-2021-KPSR zo dňa 22.04.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca - prof. Ing. P. C., T.. A. XX.XX.XXXX, W. M. XX, XXX XX W. (ďalej len ako „žalobca“), sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“), dňa 22.06.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej - prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Štefánikova 863/2, 811 05 Bratislava (ďalej aj ako „žalovaná“), č.: 1865-2021-KPSR zo dňa 22.04.2021, ktorým žalovaná podľa na návrh akademického senátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len ako „AS STU“) predložený ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len ako „minister školstva“), odvolala žalobcu z funkcie rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej aj ako „STU“) dňom 22.04.2021. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej č. 1865-2021-KPSR zo dňa 22.04.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) a uznesenie Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. zo dňa 26.10.2020 (ďalej ako „uznesenie AS STU č.1.9./2020 zo dňa 26.10.2020“ alebo aj ako „uznesenie AS STU“). Zároveň žalobca navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a aby prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia vo veci konania vedenom pod sp. zn. o preskúmanie rozhodnutia - uznesenia AS STU č.1.9./2020 zo dňa 26.10.2020.

2. Žalobca v žalobe opísal podrobne skutkový stav veci a uviedol, že nezákonný postup AS STU pri rokovaní o návrhu na jeho odvolanie z funkcie rektora STU odporuje zákonu, štatútu ako aj rokovaciemu poriadku a boli porušené relevantné ustanovenia predpisov upravujúce priebeh zasadnutí AS STU a prijímanie rozhodnutí AS STU a ktorý bol ako podklad zhmotnený do uznesenia AS STU, ktoré sa priamo negatívne dotýka jeho subjektívnych práv. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko má vady administratívneho konania predchádzajúceho prijatiu uznesenia AS STU č.1.9./2020 zo dňa 26.10.2020.

3. Mal za to, že konanie uvedené v časti IV. správnej žaloby porušuje jeho práva a sprostredkovane aj iných osôb a to, prijímať a rozširovať informácie garantované v

(ďalej len ako „ústava“). Poukázal na to, že tento nezákonný postup taktiež odporuje zásade verejnosti zasadnutí AS STU podľa ust. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoVŠ“ alebo aj ako „“), tajnosti hlasovania AS STU podľa ust. tohto zákona ako aj princípu férovosti a transparentnosti rozhodovacieho procesu AS STU, ktoré sú imanentnou súčasťou garancií spravodlivého a zákonného rozhodovania orgánu verejnej správy formou hlasovania. Zdôraznil, že takto nezákonne schválené uznesenie AS STU následne spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré z neho priamo vychádza.

4. Žalobca namietal porušenie práva slobodne prijímať a šíriť informácie v rámci zasadnutia AS STU a odvolával sa na čl. 10 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a zásadných slobodách (ďalej len ako „dohovor“) v zmysle ktorého: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.“ Ďalej poukázal na a 2 z ktorého vyplýva, že „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“

5. Uviedol, že AS STU sa počas zasadnutia dopustil porušenia práva verejnosti na získavanie informácií a to tým, že už na začiatku zasadnutia odhlasoval, že členovia AS STU nesúhlasia s jeho nakrúcaním a novinári boli vyzvaní, aby sa zdržali vyhotovovania zvukových a zvukovo-obrazových záznamov z tohto zasadnutia. Zdôraznil, že v zmysle príslušnej judikatúry ESĽP, slovenských a českých súdov, základnou úlohou, resp. poslaním novinárov v demokratickej spoločnosti je rozširovanie informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu, ktoré je spojené s právom verejnosti takéto informácie a myšlienky prijímať. Ak by tomu tak nebolo, tlač by nemohla hrať svoju nepostrádateľnú úlohu „strážneho psa demokracie“ (Thorgeir Thorgeirson proti Islandu, 1992 a Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku, 1999). Verejnosť zasadnutí žalovaného pritom ustanovuje ZoVŠ, štatút STU a rovnako aj rokovací poriadok AS STU.

6. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR“) zo dňa 26.04.2001, sp. zn. a v ktorom uviedol, že „Z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Pri bližšej analýze sa dá dospieť k názoru, že ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Nejde teda ešte o samotné informácie, ale o informáciu o informácii. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom.

7. Taktiež k totožným záverom dospel ÚS SR v náleze zo dňa 13.11.2012, sp. zn. z ktorého vyplýva: „Z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo- obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom.“

8. Žalobca namietal, že AS STU ako orgán akademickej samosprávy STU na zasadnutí pri jeho odvolávaní z funkcie rektora STU, obmedzil právo verejnosti na získavanie informácií ich zaznamenávaním na zvukové alebo zvukovo-obrazové záznamy a to napriek skutočnosti, že to deklaruje . Postupom AS STU (uzatvorenie vstupných dvier) bol hrubo porušený princíp verejnosti zasadnutia orgánov akademickej samosprávy. Týmto konaním sa AS STU dopustil porušenia , ktorý garantuje právo na získavanie informácií ako aj ustanovení upravujúcich priebeh jeho zasadnutia.

9. Zároveň namietal porušenia práva na informácie, ktorého sa dopustil AS STU svojím ďalším konaním a konal v rozpore s čl. 6 ods. 1 prílohy 1 štatútu, ktorý ustanovuje povinnosť uskutočňovať

vyhodnocovanie volieb kandidáta na rektora tak, aby ich výsledky mohli sledovať všetci prítomní členovia AS STU. Uviedol, že keďže čl. 7 prílohy 1 štatútu (návrh na odvolanie rektora), neobsahuje obdobné ustanovenie ako čl. 6, v danom prípade možno použiť analógiu legis. Povinnosť vyhodnocovať hlasovanie o návrhu na odvolanie rektora STU tak, aby jeho výsledky mohli sledovať všetci prítomní členovia AS STU vyplýva z aplikácie čl. 6 ods. 1 prílohy 1 štatútu. Mal za to, že uvedená povinnosť nebola zo strany AS STU v danom prípade dodržaná, nakoľko z videa zo dňa 26.10.2020 v čase od cca 03:17:12, ktoré tvorí prílohu tejto žaloby, vyplýva, že hlasovacia urna bola po skončení tajného hlasovania o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora STU skrutátormi odnesená do inej miestnosti a v ktorej boli následne spočítané hlasy členov AS STU. Podľa názoru žalobcu uvedené konanie AS STU ako orgánu akademickej samosprávy STU vyvoláva nezákonnosť prijatého uznesenia AS STU a na základe tohto konania boli priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy, keďže výsledkom tohto hlasovania bolo prijatie uznesenia AS STU, ktorým bol schválený návrh na jeho odvolanie z funkcie rektora STU.

10. Ďalej žalobca namietal porušenie princípu tajnosti hlasovania v rámci zasadnutia AS STU a poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. c) ZoVŠ z ktorého vyplýva, že akademický senát verejnej vysokej školy volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie, pričom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZoVŠ akademický senát verejnej vysokej školy v tejto otázke rozhoduje tajným hlasovaním. Podľa čl. 7 ods. 1 prílohy 1 štatútu „O návrhu na odvolanie rektora rozhoduje AS STU v tajnom hlasovaní na svojom riadnom zasadnutí, za prítomnosti najmenej 2/3 jeho členov, ak o to požiada aspoň 1/5 členov AS STU alebo na návrh predsedníctva AS STU.“ Uviedol, že princíp tajnosti volieb má nepochybne ústavný rozmer s cieľom zabezpečenia a garantovania stavu, aby hlasovací lístok upravil volič sám, bez prítomnosti ďalších osôb, a aby nebolo možné dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia (viď nález ÚS SR zo dňa 20.04.2011 sp. zn. ). Zdôraznil, že z videa zo dňa 26.10.2020 v čase od cca 03:09:44 je zrejmé, že predseda AS STU sa počas tajného hlasovania členov AS STU zdržiaval v tesnej blízkosti miesta hlasovania jednotlivých členov AS STU tak, že z bezprostrednej blízkosti mu nič nezabraňovalo vo výhľade na hlasovacie lístky jednotlivých členov AS STU za plentou slúžiacou na dodržanie tajnosti úpravy hlasovacích lístkov a teda počas úpravy hlasovacích lístkov, mohol priamo zistiť, ako hlasujú jednotliví členovia AS STU o návrhu na jeho odvolanie z funkcie rektora STU. Zastával názor, že týmto konaním bol narušený princíp tajnosti hlasovania AS STU. Preto žalobca namietal, že v prípade tajného hlasovania o návrhu na jeho odvolanie z funkcie rektora STU, bolo AS STU pri organizácii postupu hlasovania a následne aj prostredníctvom aktivity predsedu AS STU právne neudržateľným spôsobom zasiahnuté do ústavného princípu tajného hlasovania tým, že tajnosť hlasovania nebola dostatočne zabezpečená a nebol garantovaný zo strany AS STU ústavne konformný priebeh tajného hlasovania.

11. Žalobca zdôraznil, že AS STU v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu uznesenia AS STU svojim nezákonným postupom sa dopustil konania v rozpore s ústavnými princípmi, relevantnými ustanoveniami ZoVŠ a internými predpismi STU, čo s ohľadom na intenzitu a charakter namietaných porušení právnych predpisov de facto a de iure spôsobuje nezákonnosť uznesenia AS STU ako individuálneho správneho aktu.

12. Žalobca zastával názor, že všetky vyššie uvedené porušenia AS STU majú za následok vydanie nezákonného uznesenia AS STU o schválení návrhu na jeho odvolanie z funkcie rektora STU, ktoré následne tvorí jediný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanou ako orgánom na to príslušným v zmysle a ust. ZoVŠ. Uviedol, že žalovaná vykonávala iba povinnosti uložené jej a ustanovením ZoVŠ a ktoré jej neumožňovali zvoliť iný postup, ako po predložení návrhu AS STU ministrom školstva, ho odvolať z funkcie rektora STU. Zdôraznil, že žalovanej ani ZoVŠ nezveruje v takomto prípade diskrečnú právomoc, kedy by mohla rozhodnúť odlišne a z funkcie ho neodvolať. Zastával názor, že s ohľadom na tieto skutočnosti je preto rozhodnutie žalovanej nutné posudzovať v celom kontexte administra-tívneho konania, t.j. od procesu schválenia návrhu AS STU na jeho odvolanie z funkcie rektora STU až po vydanie napadnutého rozhodnutia, pretože v konečnom dôsledku až týmto rozhodnutím došlo k jeho odvolaniu z funkcie rektora STU.

13. Žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je súčasťou celého administra-tívneho konania, v rámci ktorého došlo k nezákonným postupom AS STU v procese rozhodovania o schválení uznesenia AS STU prezentovaným vyššie a to, vydaniu uznesenia AS STU zhmotňujúceho celý nezákonný

postup AS STU až po jeho vydanie, ktorým mu boli spôsobené priame následky v subjektívnej sfére dotýkajúcich sa jeho práv. Mal za to, že až napadnutým rozhodnutím žalovanej konajúcej lege artis a vykonávajúcej svoju právomoc v zmysle a ZoVŠ, bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nezákonného rozhodnutia - uznesenia AS STU.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca zároveň zdôraznil, že aj keď napadnuté rozhodnutie žalovanej nebolo vydané v rámci riadneho správneho konania, nie je vylúčená možnosť jeho súdneho prieskumu správnym súdom.

15. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že Krajský súd v Bratislave v uznesením zo dňa 30.03.2021 č.k. -74, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhod-nutia - uznesenia AS STU č. zo dňa 26.10.2020, odmietol žalobu podľa ustanovenia (ďalej len ako „SSP“) z dôvodu, že predmetné napadnuté uznesenie nevyvoláva také účinky, ktoré by ovplyvnili jeho pozíciu, keďže je len právnou skutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia o návrhu na jeho odvolanie z funkcie rektora STU. Žalobca nesúhlasil s uvedeným záverom Krajského súdu v Bratislave žalobca, preto podal proti danému uzneseniu súdu kasačnú sťažnosť.

16. V súvislosti s vyššie uvedeným, sa žalobca odvolal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej ako „NSS ČR“), ktorý v rozsudku zo dňa 27.04.2006, č.k. -35 uviedol, že „právomoci prezidenta republiky sa delia a tie, pri ktorých výkone má prezident postavenie správneho orgánu sui generis, a tie, ktoré vykonáva ako ústavný orgán. Aby bolo možné dospieť k záveru, že prezident v určitej veci rozhoduje ako správny orgán, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Jednak musí byť výkon takejto právomoci viazaný zákonom a jednak musí týmto výkonom zasahovať o verejných subjektívnych práv konkrétnych osôb.“

17. Zdôraznil, že je zrejmé, že vo vyššie uvedenom prípade boli splnené obe podmienky a to právomoc žalovanej odvolávať rektorov vysokých škôl podľa ustanovenia § 10 ods. 2 ZoVŠ a zásah rozhodnutím žalovanej do jeho subjektívnych práv. Zastával názor, že rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím orgánu verejnej správy (orgánu verejnej správy sui generis) v rámci administratívneho konania (proces od zasadnutia AS STU, kde došlo k schváleniu návrhu na jeho odvolanie z funkcie rektora STU až po jeho faktické odvolanie žalovaným), ktorým boli porušené jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti.

18. Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky (ďalej ako „ÚS ČR“) zo dňa 07.11.2017, sp. zn. , v ktorom sa uvádza že: „Pokiaľ totiž (pozn. správne súdy) dospeli k záveru, že prezident republiky o podanom návrhu rozhodol a aj keď toto rozhodnutie nebolo vydané vo formalizovanej podobe a nemalo obvyklú štruktúru rozhodnutia správneho orgánu, je celkom zrejmé, že prezident republiky učinil jednoznačný úkon, ktorý bol spôsobilý zasiahnuť právnu sféru sťažovateľov a zároveň bol učinený rozpoznateľným a zrozumiteľným spôsobom.

19. NSS ČR v rozsudku zo dňa 24.05.2006, č. k. -107 prezentoval záver, že „pojem „rozhodnutie“ je potrebné chápať ako akýkoľvek individuálny právny akt vydaný orgánom verejnej moci z pozície jeho vrchnostenského postavenia. Námietky sťažovateľa, že predmetné rozhodnutia nemali príslušnú formu a neboli vydané v žiadnom procese, sa v tomto svetle javia ako celkom liché. Proti nim je možné dokonca namietnuť, že potreba súdneho prieskumu faktických správnych rozhodnutí je ešte intenzívnejšia práve tam, kde správny orgán nepostupuje vopred stanoveným a predvídateľným spôsobom podľa príslušného procesného predpisu. Nehovoriac už ani o tom, že podľa ustálenej judikatúry správnych súdov vždy platilo, že pokiaľ špeciálny právny predpis neupravoval procesné pravidlá, podľa ktorých musí správny orgán postupovať pri vydaní rozhodnutia alebo náležitosti rozhodnutia, je potrebné subsidiárne použiť procesný predpis, ktorým je správny poriadok.“

20. Záverom žalobca zhrnul, že nezákonný proces predchádzajúci vydaniu uznesenia AS STU má za následok nezákonnosť celého uznesenia AS STU, ktoré je následne jediným podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Skutočnosti, ktoré teda predchádzali vydaniu rozhodnutia žalovaného trpia tak závažnými nezákonnými nedostatkami, ktoré potom poznačujú aj samotné rozhodnutie žalovanej, nakoľko toto nevychádza zo zákonných postupov jemu predchádzajúcich. Týmito postupmi bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, keď

ho žalovaná z pozície správneho orgánu sui generis odvolala z funkcie rektora STU, čo sa teda logicky odzrkadlilo v jeho profesionálnej sfére. Obmedzenia práv žalobcu boli žalovanou v nadväznosti na postup AS STU vykonané teda bez dostatočného zákonného podkladu v rozpore s a príslušných ustanovení ZoVŠ.

21. Žalobca uviedol, že navrhuje zrušiť aj uznesenie AS STU č. zo dňa 26.10.2020, nakoľko v prípade jeho úspechu v tomto konaní, t. j. ak by správny súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia, by ostalo toto uznesenie naďalej platné a účinné, keďže Krajský súd v Bratislave žalobu smerujúcu voči predmetnému uzneseniu odmietol uznesením sp. zn. zo dňa 30.03.2021 tak, že podľa ustanovenia žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Uviedol, že voči uzneseniu sp. zn. zo dňa 30.03.2021, podal kasačnú sťažnosť, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté.

22. Mal za to, že v danom prípade, keďže na vyššie uvedený nezákonný postup a následné nezákonné uznesenie AS STU, priamo nadväzuje vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej, je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia .

23. K žalobe sa vyjadrila žalovaná vyjadrením zo dňa 28.10.2021, doručeným správnemu súdu dňa 28.10.2021 a v ktorom uviedla, že ako prezidentka Slovenskej republiky zohľadnila podanie všeobecnej správnej žaloby žalobcom o preskúmanie proti rozhodnutiu AS STU, pričom rozhodnutie o návrhu ministra školstva zo dňa 04.02.2021, odložila do doby rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci preskúmania uznesenia AS STU č. zo dňa 26.10.2020 (konanie vedené pod sp. zn. ). Uviedla, že až následne v nadväznosti na vydané rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odmietnutí žaloby žalobcu, vydala napadnuté rozhodnutie ktorým odvolala žalobcu z funkcie rektora STU.

24. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou žalobcu a to, že napadnuté rozhodnutie vydala na základe podkladov, ktoré boli výsledkom údajne nezákonného postupu AS STU a následne nezákonne prijatého uznesenia AS STU, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie rektora STU a ktorý mal byť v dôsledku týchto skutočností ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi právnymi argumentmi. K opodstatnenosti všeobecnej správnej žaloby žalobcu a k zákonnosti doterajšieho postupu prezidentky vo veci odvolania žalobcu z funkcie rektora STU, žalovaná uviedla, že kľúčovým aspektom, ktorý je potrebné preskúmať je, či správny súd má právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie žalovanej ako prezidentky Slovenskej republiky vydané podľa . Poukázala na to, že prezidentka Slovenskej republiky je osobitný ústavný orgán, ktorý koná iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a nie je orgán štátnej správy ani iný štátny orgán uvedený v ustanovení . Zdôraznila, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia konala ako prezidentka Slovenskej republiky, t.j. ako osobitný ústavný orgán a nie ako „iný orgán“ alebo „subjekt“, ktorému by osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Z tohto dôvodu, žalovaná ako prezidentka Slovenskej republiky nemôže byť považovaná za orgán verejnej správy podľa ustanovenia . Zdôraznila, že menovanie a odvolávanie rektorov, ako aj iných obdobných vysokých štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov prezidentkou Slovenskej republiky predpokladaných v , nie je rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ale ide o výkon ústavných kompetencií prezidentky Slovenskej republiky.

25. Na základe vyššie uvedeného, žalovaná namietala právomoc Krajského súdu v Bratislave, nakoľko správne súdy nemôžu preskúmavať rozhodnutia vydané prezidentkou podľa na základe všeobecnej správnej žaloby.

26. Zastávala názor, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že správne súdy nemajú právomoc rozhodovať v tejto veci z dôvodu, že prezidentka Slovenskej republiky nie je orgánom verejnej správy podľa ustanovení alebo

27. Ďalej žalovaná uviedla, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky je nevyhnutné, aby správny súd pred rozhodovaním vo veci samej posúdil spôsobilosť predmetu správnej žaloby. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v uznesení zo 07.08.2019 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky 2/202, s procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania. Keďže na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení je zjavné, že predmetom správnej žaloby žalobcu nie je rozhodnutie, opatrenie, či iný zásah orgánu verejnej moci, ale rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky, ktoré nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, ďalšie konanie o predmetnej správnej žalobe nie je prípustné.

28. Z dôvodu nespôsobilosti predmetu správnej žaloby a z dôvodu absencie založenia právomoci Krajského súdu v Bratislave v tejto veci konať a rozhodnúť žalovaná navrhla, aby správny súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením žalobu odmietol, resp. alternatívne navrhla, aby správny súd konanie zastavil podľa ustanovenia . Zároveň sa navrhla, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

29. Zároveň žalovaná poukázala na to, že žalobca v prípade nesúhlasu s jeho odvolaním z funkcie rektora STU mal a má možnosť sa, za účelom ochrany svojich práv, obrátiť so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky už v minulosti posudzoval niektoré rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa , pričom takéto sťažnosti považoval za prípustné (napr. ), čo dokazuje, že žalobca v dôsledku argumentovanej absencie právomoci Krajského súdu v Bratislave v predmetnej veci konať a rozhodnúť, disponuje účinným prostriedkom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a nápravy.

30. Na základe uvedeného, žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že postupom a rozhodnutím z jej strany, bolo nezákonným spôsobom zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov. Naopak, napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe a ZoVŠ pri dodržaní všetkých hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok stanovených pre jeho vydanie a v konečnom dôsledku to potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý tvrdil, že žalovaná nemala v danej situácii inú možnosť, ako na základe uznesenia AS STU ho odvolať u z funkcie rektora STU a teda tým aj lege artis splniť svoju povinnosť uloženú a zákonom o vysokých školách.

31. Podľa , kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

32. Podľa , súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

33. Podľa , je prezidentka hlavou Slovenskej republiky, reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezidentka vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaná príkazmi.

34. Podľa , prezidentka vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl.

35. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, 38. Podľa , sú orgánmi verejnej správy orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 39. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 41. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je žaloba neprípustná. 42. Podľa ustanovenia , ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. 43. Podľa ust. , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 44. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 45. Podľa 2 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa 2 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky. Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister školstva, ktorému ho predkladá akademický senát verejnej vysokej školy do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Akademický senát vysokej školy podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak rektor požiada o uvoľnenie z funkcie. 47. Správny súd primárne skúmal, či v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky vydané podľa je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, t.j. či bolo vydané orgánom verejnej správy podľa ustanovení alebo a teda, či je daná v predmetnej veci právomoc Krajského súdu v Bratislave. 48. S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07.08.2019, sp. zn. , uverejnené pod č. 23 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2021). 49. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné

rozhodnutie ako výsledok určitého postupu orgánu verejnej správy. Ďalšou podmienkou je, že musí dôjsť k ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť o práva a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. 50. Správne súdnictvo predstavuje prostriedok ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a je právnym inštitútom umožňujúcim každej osobe, ktorá sa cíti poškodená vo svojich právach rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy, aby sa dovolala súdu alebo nezávislého orgánu, ktorý rozhodne o zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo postupu, a to v konaní, v ktorom orgán verejnej správy už nemá autoritatívne postavenie, ale má postavenie účastníka konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. V tomto konaní sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania, ktorí majú rovnaké postavenie. 51. Správny súd konštatuje, že v súlade s a ustanoveniami , ktoré upravujú právomoc súdov v správnom súdnictve, môže byť predmetom správneho súdneho preskúmania rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktoré vydal orgán verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré je formálne označené ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považované podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. K priamemu dotyku na subjektívnych právach dochádza v zásade len pri individuálnych správnych aktoch, teda takých, ktoré majú konkrétneho adresáta. 52. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca napadol rozhodnutie žalovanej - prezidentky Slovenskej republiky č.: 1865-2021-KPSR zo dňa 22.04.2021, ktorým žalovaná podľa na návrh AS STU predložený ministrom školstva, odvolala žalobcu z funkcie rektora STU dňom 02.04.2021 a uznesenie AS STU č. zo dňa 26.10.2020, ktoré mu predchádzalo. 53. Skúmaním podmienok konania správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v zmysle ustanovenia odmietnuť ako neprípustnú, pretože v preskúmavanej veci nemá právomoc konať z dôvodu, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia vydané prezidentkou podľa , pretože nie je orgánom verejnej správy podľa ustanovenia . Zároveň správny súd konštatuje, že žalobca sa môže domáhať ochrany svojich práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky cestou podania sťažnosti. 54. Správny súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 21.11.2017, z ktorého vyplýva že: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach “treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu.“. 55. Zároveň správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky , v ktorom ústavný súd zdôraznil, že: „...prezident ako hlava štátu s ústavnou povinnosťou svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov ( ) je pri tomto rozhodovaní plne limitovaný ústavným imperatívom vyjadreným v , teda konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Výkon všetkých právomocí prezidenta teda musí byť v súlade s tými ústavnými normami, ktoré sú pre ich uplatnenie určujúce. Prezident sa pri výkone svojich menovacích právomocí nemôže stavať do pozície nadústavného orgánu. Prezident je predstaviteľom jednej z ustanovených mocí a musí sa ako štátny orgán vždy riadiť a princípmi v nej vyjadrenými, tak ako sú vykladané ústavným súdom. Aj keď si teda prezident môže vyložiť obsah svojej pôsobnosti autonómne, tento výklad a jeho aplikácia sú vždy následne preskúmateľné ústavným súdom, či je v súlade s inými ústavnými hodnotami. Žiadna právomoc či kompetencia prezidenta nemôžu byť neobmedzené, resp. také, ktoré by mohli uniknúť ústavnému prieskumu. Otázka, ktorý orgán verejnej moci vyvodzuje obmedzenia pre výkon právomocí iných orgánov verejnej moci, je vyriešená v slovenskom ústavnom poriadku veľmi jednoznačne tak, že je to ústavný súd.“

56. Ďalej správny súd poukazuje v tejto súvislosti analogicky aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z ktorého vyplýva že: „...že rozhodnutia prezidenta, ale aj iných ústavných orgánov vydané pri výkone ich ústavných právomocí nemožno stotožňovať s klasickými individuálnymi rozhodnutiami vydanými v správnom konaní či súdnymi rozhodnutiami. Pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní alebo v súdnom konaní totiž osobitné zákony spravidla explicitne ustanovujú ich obligatórne náležitosti, ktorými sú výrok rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia a poučenie o opravnom prostriedku, zatiaľ čo pri väčšine rozhodnutí ústavných orgánov vydaných pri výkone ich ústavných právomocí ani osobitné zákony ich náležitosti neustanovujú, a tobôž neustanovujú, že obligatórnou súčasťou takýchto rozhodnutí je aj odôvodnenie. 57. Záverom správny súd uvádza, že žalobca navrhol v tejto správnej žalobe súčasne opätovne rozhodnúť o zrušení uznesenia AS STU č. zo dňa 26.10.2020, pričom v tejto veci už rozhodol tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 30.03.2021 tak, že podľa ustanovenia žalobu odmietol ako žalobu podanú neoprávnenou osobou. K uvedenému správny súd dodáva, že nakoľko v tej istej veci už bolo rozhodnuté, správny súd by z tohto dôvodu už nemohol o tomto návrhu ani opätovne rozhodnúť (procesná prekážka litispendencie). 58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd dospel k záveru, že žaloba je neprípustná a preto rozhodol o jej odmietnutí podľa ust. . Z tohto dôvodu správny súd už nerozhodoval o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a ani o návrhu žalobcu na prerušenie konania. 59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle . zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.