Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-2-2017.pdf
PDF · 167.66 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Eliášovou v spore žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom V. XXXX/X, U., zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.195,42 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.195,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.195,42 eura od 17.02.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 12.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.195,42 eura spolu 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.12.2016 do zaplatenia a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.10.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu mal žalovaný poskytnúť čiastku úveru 1.260 eur a čiastku revolvingu 846,71 eura, z ktorých bola odpočítaná suma 243,67 eura a suma 166,14 eura na základe Dohody o poskytnutí služieb (ďalej aj len „dohoda“). Žalobca zdôraznil, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“) ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č.129/2010 Z.z.“), a preto sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný pred uzatvorením zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v zmysle § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. vo forme formulára Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, a teda porušil právnu úpravu už pred uzatvorením zmluvy. Podľa žalobcu v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobca ďalej namietal neplatnosť dohody (čl. 8), predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 243,67 eura v prípade úveru, resp. 166,14 eura v prípade revolvingu, pričom odplata za poskytnutie služieb obsiahnutých v dohode sa stala splatnou dňa, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver. Žalobca do 01.09.2016 riadne plnil
svoje záväzky zo zmluvy a žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 3.135,99 eura (36 splátok), a to pravidelne v mesačných splátkach vo výške 87,11 eura vždy k 1. dňu mesiaca, pričom istina záväzku predstavuje sumu 1.940,57 eura. Podľa žalobcu v zmluve absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca namietal, že v zmluve absentuje úroková sadzba z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby a jej rozporu s dobrými mravmi, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) z dôvodu nesprávneho určenia RPMN, výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti ako aj adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Zmluva obsahuje ďalšie nedostatky, ktorými sú neplatnosť dojednania o revolvingu, neplatnosť dohody, či zanedbanie informačnej povinnosti žalovaného. 1.3. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastáva zákonná sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným vo výške 1940,57 eura a sumou, ktorú žalobca žalovanému zaplatil vo výške 3.135,99 eura, t.j. sumu vo výške 1.195,42 eura, je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu. Dňa 05.12.2016 právny zástupca žalobcu žalovaného vyzval, aby žalobcovi vydal bezdôvodné obohatenie, žalovaný aj napriek tejto skutočnosti žalobcovi plnenie nevydal. Žalobca považoval za preukázané, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom napriek výzve odmietol bezdôvodné obohatenie do 19.12.2016 vydať.
2. Súd vo veci vydal dňa 07.02.2017 platobný rozkaz č. k. 19Csp/2/2017-21, ktorým súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 1.195,42 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.12.2016 do zaplatenia a nahradil trovy konania, alebo v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
3.1. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom s nárokom žalobcu nesúhlasil a uviedol, že nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Žalovaný nesúhlasil s porušením informačnej povinnosti z dôvodu neposkytnutia štandardných európskych informácií o spotrebiteľských úveroch pred uzavretím zmluvy, a to z dôvodu, že predmetný formulár pred uzatvorením zmluvy žalobcovi poskytol, navyše mu poskytol aj dostatočný časový priestor pre oboznámenie sa s jeho obsahom. Uviedol, že tento predzmluvný dokument obsahuje podpis žalobcu, ktorý je totožný s jeho podpisom na zmluve. Poprel tiež tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. Poznamenal, že zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2013, riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach neupravených Obchodným zákonníkom ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Keďže prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) bolo do Občianskeho zákonníka zavedené až zákonom č. 102/2014 Z.z. účinným od 01.04.2015 a je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti, vyhodnotil, že na danú zmluvu sa môžu použiť len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 upravovali otázky neregulované Obchodným zákonníkom. 3.2. K namietanej výške úrokovej sadzby poukázal na § 502 Obchodného zákonníka, a tiež na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka upravujúce prípustnú výšku odplaty (úrokov), podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nakoľko obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácií s tým, že ide o odplatu na finančnom (nie bankovom) trhu, bola vo vzťahu k posudzovanej zmluve práve hodnota priemernej odplaty určenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky vo výške 46,06%, a keďže o podstatné prevýšenie obvyklej odplaty ide až v prípade odklonu o 25 až 27 %, mal za to, že odplata dohodnutá v danom prípade priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. 3.3. Žalovaný nesúhlasil tiež s tvrdením žalobcu, že výška RPMN nesmie byť nižšia ako ročná úroková sadzba, pretože údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi uviedol, že toto predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale v zmysle čl. 7 ods. 7. 1 zmluvných dojednaní aj neoddeliteľnú súčasť zmluvy. 3.4. Ďalej žalovaný vo vzťahu k údaju o dni splatnosti poslednej splátky uviedol, že vyplýva zo splátkového kalendára a tiež z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zdôraznil, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. K argumentu žalobcu, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termíny splatnosti splátok uviedol, že zák. č. 129/2010
Z.z. účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala podľa jeho názoru reálne opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, rôznych počtoch splátok a podobne. Zdôraznil, že zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (87,11 eur), termín splatnosti splátky (prvý deň v mesiaci, čo je uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako aj v splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (24 splátok), teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. Nad rámec zákona obsahuje dátum splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). 3.4. K žalobcom namietanej neplatnosti uzavretia revolvingového úveru žalovaný uviedol, že poskytnutie revolvingu nie je obligatórne a v prípade nezáujmu má klient možnosť vopred revolving vypovedať (čl. 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadať o jeho stornovanie. Vo vzťahu k osobe žalobcu však nemal vedomosť o tom, že by požiadal o storno revolvingu a vyplatenú čiastku vrátil. Nesúhlasil tiež s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa dohody o poskytovaní služieb, pretože z nich nevyplýva v čom má spočívať dôvod neplatnosti a neprijateľnosť dotknutých poplatkov. Podľa žalovaného žalobca v žalobe nespochybnil, že sa s dohodou oboznámil a uzavrel ju dobrovoľne. Keďže dohoda je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol, v čom spočívajú dôvody nerovnováhy v postavení strán. 3.5. Záverom žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku z hľadiska uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby (bez bližšej špecifikácie).
4.1. Žalobca v replike uviedol, že súhrnné informácie o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 od žalovaného neobdržal a že údaje ním uvedené v návrhu zmluvy sa nezhodujú s údajmi uvedenými žalovaným v úkone spojenom s akceptáciou návrhu v hodnote RPMN, v dôsledku čoho jeho návrh nebol zo strany žalovaného nikdy prijatý a zmluva nebola nikdy uzavretá. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov v tom smere, že § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Ročný úrok vo výške 70,01% považoval pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatné dojednanie. Keďže súčasťou finančného trhu sú banky aj nebankové subjekty, ktoré majú vplyv na výšku ročných priemerných úrokových sadzieb, mal za to, že dojednanú úrokovú sadzbu bolo potrebné posudzovať s ohľadom na úrokové sadzby požadované na finančnom trhu práce banky. V zmluve uvedenú výšku RPMN - 66,15% považoval matematicky za nemožnú už len z dôvodu, že v údaji o RPMN je zarátaný aj úrok vo výške 70,01%. Poznamenal, že žalovaný aj napriek reálne poskytnutej istine úveru vo výške 1016,33 eura ročne úročil sumu vo výške 1.260 eur. Skutočnú výšku RPMN pre úver vyplývajúci zo zmluvy určil pri uplatnení správneho výpočtu vo výške 120,37%, čiže nie vo výške 66,15% uvedenej v zmluve. 4.2. Žalobca tiež namietal, že v zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, a nevyplýva z nej ani konečná splatnosť úveru. Uviedol, že v zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť mu okrem úveru za odplatu aj revolving vo výške 1.567,98 eura s úrokovou sadzbou 63,16%, pričom spôsob, akým bude revolving poskytnutý, žalovaný zámerne inkorporoval do nepodpísaných zmluvných dojednaní. Argumentoval, že nemal záujem uzatvoriť ďalší úverový vzťah, a tento mu bol vnútený žalovaným tým, že bol zakomponovaný do formulárovej zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že na koncipovaní predmetnej zmluvy neparticipoval a nemohol ovplyvniť ani znenie dohody. Zdôraznil, že odplata za poskytnutie tejto iluzórnej služby je takmer rovnako vysoká ako súhrn troch splátok úveru. Plnenie vo výške 243,67 eura v prospech žalovaného a prijatie tohto plnenia žalovaným tak podľa neho predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. 4.3. K námietke premlčania uviedol, že žalovanému plnil na základe bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy a neplatnej dohody peňažné plnenie a odo dňa 01.11.2014 mu začal plniť nad rámec reálne poskytnutej istiny v celkovej výške 1.940,57 eura, čím dobromyseľne uhradil všetky údajne vzniknuté záväzky zo zmluvy. Z dôvodu, že žalovaný nepristúpil na riešenie veci mimosúdnou cestou, pohľadávku uplatnil na súde. Prijímaním plnení odo dňa 01.11.2014 sa žalovaný obohatil o uplatnenú sumu v celkovej výške 1.195,42 eura. S poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyslovil názor, že objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom prijatia bezdôvodného obohatenia, čiže v danom prípade odo dňa 01.11.2014, a subjektívna premlčacia doba odo dňa, kedy ho jeho právny zástupca informoval o tom, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou, a že úver z nej vyplývajúci sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a kedy jeho právny zástupca prevzal zastúpenie, t.j. odo dňa 14.12.2016. Dňom doručenia žalobného návrhu na súd dňa 12.01.2017 začala subjektívna, ako aj objektívna premlčacia
doba spočívať. Okrem toho vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania len ako všeobecnú, na ktorú sa v zmysle judikatúry neprihliada. Z týchto dôvodov na žalobnom návrhu trval i naďalej.
5.1. Žalovaný v duplike poprel tvrdenie žalobcu, že úvery neboli poskytnuté v dohodnutej výške, pretože poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale aj každá zákonnom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. Zákon ako sumu úveru vymedzuje súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou poskytnutia úveru, čiže aj poskytnutie v rámci kompenzácie pohľadávok, ktoré nezakazoval. Od 23.12.2015 dokonca výslovne vymedzil, že úver môže byť poskytnutý len kartou, bezhotovostne alebo v prospech poskytovateľa úveru, čo podľa jeho názoru opätovne potvrdilo už vyššie uvedenú oprávnenosť postupu započítania. 5.2. Pokiaľ ide o rozpis splátky žalovaný uviedol, že ani smernica č. 2008/48/ES, a ani vnútroštátne právo nezakotvujú žiadne právo na rozpis splátky. Žalovaný poznamenal, že spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 5), čo zodpovedá jeho právu vyplývajúcemu z čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice. Uviedol, že prípustnosť dohody a jej oddelenosť od zvyšného obsahu zmluvy vyplýva aj z rozhodnutí súdov. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za nedôvodný aj z dôvodu, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, ktorej charakteristickými znakmi sú poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom, stanovenie sumy týchto prostriedkov a odplata za ich poskytnutie, pričom tejto skutočnosti si bol dlžník pri podpise zmluvy plne vedomý, a okrem toho zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky. 5.3. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu o objektívnej desaťročnej premlčacej lehote z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia osoby žalovaného nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti. Žalobu žiadal preto v celom rozsahu zamietnuť. 5.4. V písomnom oznámení zo dňa 19.10.2018 žalovaný oznámil, že podľa prehľadu splátok prijal od žalobcu platby v celkovej výške 3.048,85 eur. 5.5. V podaní zo dňa 09.09.2020 žalovaný oznámil, že žalobca k uvedenému dátumu uhradil v prospech zmluvy celkovo sumu 3.048,85 eura, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 1.260 eura (z toho suma 243,67 eura bola započítaná na odplatu v zmysle dohody a suma 1.016,33 eura bola vyplatená na účet žalobcu) a revolving vo výške 846,71 eura (z toho suma 166,14 eura bola započítaná na odplatu v zmysle dohody a suma 680,57 eura bola vyplatená na účet žalobcu. Žalobcovi bolo poskytnutých celkom 2.106,71 eura a vyplatených na účet celkom 1.696,90 eura, čo žalovaný preukázal prehľadom platieb a rozpisom splátok.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. apríla 2019 č. k. 19Csp/2/2017 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.195,42 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195, 42 eura od 16.02.2017 do zaplatenia, žalobu vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. apríla 2019 č. k. 19Csp/2/2017 v napadnutej časti (výrok o povinnosti zaplatiť sumu 1.195,42 eura a závislý výrok o trovách konania) zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania, a to nielen z hľadiska plynutia subjektívnej, ale aj z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. V uznesení Krajský súd v Bratislave vyslovil svoj právny názor vo vzťahu k posúdeniu úveru ako bezúročného a bez poplatkov.
8.1. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 8.2. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. 8.3. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 8.4. V ustanovení § 391 ods. 2 CSP je zakotvená kasačná záväznosť zrušujúceho rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušujúcom rozhodnutí.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 16.10.2013/17.10.2013, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Dohody o poskytovaní služieb zo dňa 17.10.2013, predsporovou výzvou z 15.12.2016, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17.10.2013, súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013, prehľadom platieb ku dňu 19.10.2018, prehľadmi platieb poskytnutých žalovaným dňa 24.10.2018 a 09.09.2020, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
10.1. Písomnou žiadosťou zo dňa 16.10.2013 žalobca ako dlžník požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedol, že požaduje úver vo výške 1.260 eur so splatnosťou úveru v 24 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka (vrátane úrokov) je 87,11 eura, celková čiastka, ktorú má žalovanému zaplatiť je 2.090,64 eura, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,06 %; ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 846,71 eura, celková čiastka revolvingu 1.567,98 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 57,48 %, ročná úroková sadzba revolvingu 63,16 %. V žiadosti/zmluve sa ďalej nachádzajú v bode 6. zmluvy údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.260 eur, splatnosť na dobu 24 mesiacov, mesačná splátka 87,11 eura, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 2.090,64 eura, RPMN za úver 66,15 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN 46,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 846,71 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1567,98 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 37,24 %, ročná úroková sadzba revolvingu je 63,16 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5%. Žalobca zároveň v uvedený deň, t.j. 16.10.2013 podpísal aj dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je úprava podmienok poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým číslom ako je číslo dohody s tým, že služby sa poskytujú za dohodnutú odplatu vo výške 243,67 eura za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške 166,14 eura za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok. revolvingu. Žalovaný zmluvu a dohodu podpísal dňa 17.10.2013. 10.2. V oznámení o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 17.10.2013 k zmluve o revolvingovom úvere sa uvádzajú údaje o schválenom úvere, a to: schválená výška úveru 1.260 eur, splatnosť úveru 24 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 87,11 eura, dátum splatnosti prvej splátky 01.12.2013, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.11.2015, periodicita splácania úveru - mesačne, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1. deň, celková výška úveru 1.260 eur, RPMN úveru 66,15 %, priemerná hodnota RPMN 46,06 %, schválená výška revolvingu 1.012,85 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1.012,85 eura, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 87,11 eura, RPMN po vykonaní revolvingu 37,24 %, úverový limit 1.260 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.090,64 eura, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb (čl. 8 ods. 8.1 písm. a/) 243,67 eura, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1.567,98 eura, ročná úroková sadzba revolvingu 63,16 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 17.10.2013. Podľa čl. 7 bod 7.1. písm. g) Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere súčasťou zmluvy je aj uvedené oznámenie o schválení úveru. 10.3. Z prehľadu platieb ku dňu 19.10.2018 vyplýva, že žalobca žalovanému v období od 29.11.2013 do 10.10.2016 uhradil spolu 3.048,85 eura, a to v 35 splátkach po 87,11 eura, pričom suma 46,20 eura pripadá na istinu a suma 40,91 eura pripadá na úrok. Z ďalšieho súdu predloženého prehľadu splátok (v podaní zo dňa 24.10.2014 a v podaní zo dňa 09.09.2020) vyplýva, že žalobca zaplatil spolu 3.048,85 eura v 35 splátkach a žalovaný vyplatil na účet žalovanému dňa 17.10.2013 sumu 1.016,33 eura a dňa 03.11.2014 sumu 680,57 eura.
11. Zmluva o úvere (ako tzv. absolútny obchod) je upravená v § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, avšak svojim charakterom je predmetná zmluva o revolvingovom úvere spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvorili na strane jednej žalobca ako spotrebiteľ a na strane druhej žalovaný ako dodávateľ. Súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
12.1. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 12.2. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 12.3. Podľa § 2 písm. písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. 12.4. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 12.5. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 12.6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 12.7. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec /Dôsledky porušenia povinností/ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 12.8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 12.9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 12.10. Podľa § 52 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. 12.11. Podľa § 53 odsek 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 12.12. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom ,keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
12.13. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. 12.14. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. 12.15. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 12.16. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 12.17. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. 12.18. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 12.19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12.20. Podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. 12.21. Podľa § 107 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 12.22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12.23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd k záveru, že žalovaný nárok žalobcu je dôvodný.
14.1. Žalobca si uplatňuje žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného z titulu prijatia plnenia na základe uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Svojou povahou ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. 14.2. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobca najskôr dňa 16.10.2013 požiadal o úver v sume 1.260 eur na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol údaje: 1.260 eur so splatnosťou úveru v 24 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka (vrátane úrokov) je 87,11 eura, celková čiastka, ktorú má žalovanému zaplatiť je 2.090,64 eura, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,06 %; ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 846,71 eura, celková čiastka revolvingu 1.567,98 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 57,48 %, ročná úroková sadzba revolvingu 63,16 %. Zo zmluvy vyplýva, že bod 6 zmluvy žalobca nevypĺňal, túto časť zmluvy doplnil žalovaný. Žalovaný v tomto bode označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ uviedol odlišné údaje oproti návrhu v bode 5, napr. nachádza sa tam iný údaj - iná RPMN za úver, iná predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, je tu uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, ktorý v žiadosti žalobca neuvádzal. Z údajov v zmluve vyplýva, že žalovaný takto upravený návrh zmluvy podpísal dňa 17.10.2013.
14.3. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka zmluva sa považuje za uzatvorenú okamihom prijatia návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru, schválil túto žiadosť až následne po podaní žiadosti, avšak s určitými zmenami. Okrem toho žalovaný zaslal žalobcovi ako dlžníkovi aj oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 17.10.2013, ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy a v tomto oznámení uvádza i ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, výšku splátky podľa dohody o poskytnutí služby, teda náležitosti, ktoré vyžaduje zák. č. 129/2010 Z.z., aby boli obsahom zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa o schválení úveru však tiež nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom vzhľadom k tomu, že obsahuje aj nové, doplnené údaje, ktoré už dlžník (t.j. v tomto prípade žalobca) následne neakceptoval. 14.4. Súd teda konanie veriteľa - žalovaného považoval nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom, ale za nový návrh, keďže žalovaný ako veriteľ neprijal návrh žalobcu ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti o schválením úveru so zmenami tak, ako je uvedené v časti 6. „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“, prípadne aj Oznámením o schválení úveru. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy v časti s pozmenenými údajmi, ale predstavuje v tejto časti len nový návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý ale žalobcovi nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. 14.5. Zmluva o spotrebiteľskom úvere preto v časti o RPMN platne nevznikla pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami (najmä § 39 Občianskeho zákonníka) a keďže nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy v časti o RPMN, úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže údaj o RPMN je základnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy) a jeho neuvedenie v takejto zmluve má bez akýchkoľvek pochýb podľa § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona za následok to, že úver poskytnutý na základe takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na právne závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v zrušujúcom uznesení v tejto veci (bod 25). 14.6. Aj keď už vyššie uvedená argumentácia súdu je dostatočným podkladom pre vyslovenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutých úverov, súd nad rámec vo vzťahu k výške RPMN uvádza, že ak by aj v danom prípade došlo k platnej dohode o RPMN vo výške 66,15 % (čo sa však nestalo) súd na základe vstupných údajov zadaných do kalkulačky súdneho registra - aplikácia „súdny manažment“ vzhľadom na dojednané náležitosti zmluvy vypočítal RPMN spojenú so spotrebiteľským úverom vo výške 120,37 %, čo zjavne prevyšuje (v neprospech spotrebiteľa) RPMN uvedenú v žiadosti aj v zmluve, čo by opäť znamenalo, že poskytnuté úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše vzhľadom k tomu, že úvery poskytnuté žalobcovi sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, je zrejmé, že žalovanému nepatril ani poplatok za poskytovanie služieb na základe dohody o poskytnutí služby obsiahnutej v čl. 8 zmluvy. V tejto súvislosti súd uvádza, že do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou spotrebiteľskom úvere, ak tieto služby sú podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, pričom podľa názoru súdu bola uvedená dohoda podmienkou pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu ju nemožno považovať za individuálne dojednanú, poplatok bol inkorporovaný do rámca zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez možnosti žalobcu ako spotrebiteľa podieľať sa na úprave jeho výšky a podmienok vzniku jeho nárokovateľnosti. 14.7. Taktiež s poukazom na skutočne poukázané peňažné prostriedky úveru iba v sume 1.016,33 eura, súd zastáva názor, že mal žalobca neoprávnene plniť viac než zodpovedá dohodnutému protiplneniu žalovaného, a preto údaj o výške úveru v sume 1.260 eur možno kvalifikovať aj ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď žalobca bol bona fide v domnienke, že uzatvorením zmluvy získa finančné prostriedky úveru v sume 1.260 eura, no reálne obdržal iba sumu 1.016,33 eura (čo vyplýva jednak z prehľadu splátok a jednak ide o skutkové tvrdenie, ktoré nebolo popreté). Tento záver možno obdobne vzhľadom na poskytovanú čiastku a reálne poukázanú (vyplatenú) sumu vyvodiť aj pri revolvingu. 14.8. Za neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi je nutné považovať výšku úrokovej sadzby. Aj keď žalovaný namietal, že nešlo o podstatné prevýšenie priemernej odplaty na finančnom trhu s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nemožno z toho vyvodiť, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej sadzbe a súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Úroková sadzba vo výške 70,01 % je nepochybne neprimeraná a je ju možné označiť za rozpornú s dobrými mravmi, ak nie až úžernícku
(aj vzhľadom na priemernú hodnotu ročnej úrokovej sadzby). Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe v spotrebiteľskej zmluve je úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve, a preto by opäť nastala v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru. Súd opakovane odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 5 Cdo 26/2011), v zmysle ktorej pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 70,01 % je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než dvojtretinové zhodnotenie peňažných prostriedkov, teda viac než dvojtretinové zvýšenie ceny tovaru oproti prípadu, kedy by žalovaný ako kupujúci zaplatil tovar ihneď. Súd opätovne poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v zrušujúcom uznesení (bod 25).
15.1. Občianskoprávny vzťah vyplývajúci z právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia zakladá vzájomný (synalagmatický) vzťah, z ktorého si strany musia navzájom vrátiť nimi poskytnuté plnenia, a preto žalobca správne určil svoj peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi ním uhradenou a žalovaným poskytnutou sumou úveru. S poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vzniká na strane žalobcu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. 15.2. Žalobca tvrdil, že žalovanému uhradil sumu 3.315,99 eura (spolu 36 splátok), pričom žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca mu poukázal na účet celkovo sumu 3.048,85 eura, o čom predložil aj prehľad platieb. Súd mal na základe predloženého prehľadu splátok vypracovaného ku dňu 19.10.2018 (karta klienta) nepochybne za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému spolu 35 splátok vo výške 87,11 eura, teda žalovaného uhradil spolu sumu vo výške 3.048,87 eura. 15.3. Čo sa týka prijatia plnenia žalobcom titulom zmluvy podľa súdu je z predložených prehľadov platieb nepochybné, že žalobca prijal dňa 17.10.2013 plnenie v sume 1.016,33 eura (po odpočítaní sumy odplaty 243,67 eura z výšky úveru 1.260 eur) a dňa 03.11.2014 sumu revolvingu vo výške 680,57 eura (po odpočítaní sumy odplaty 166,14 eura z výšky revolvingu 846,71 eura). Žalovaný teda žalobcovi vyplatil spolu sumu vo výške 1.696,90 eura. 15.4. V žalobe uplatnený nárok vo výške 1.195,42 eura vychádza z výpočtu úhrad 36 splátok spolu v sume 3.315,99 eura a istiny záväzku 1.904,57 eura, ktorý však podľa prehľadu splátok nemožno považovať za správny, a to jednak s poukazom na preukázateľne uhradených 35 splátok spolu vo výške 3.048,87 eura a tiež vzhľadom na reálne vyplatenú sumu žalobcovi vo výške 1.696,90. (1.016,33 eura a 680,57 eura). Žalovaný takto prijal plnenie nad rámec poskytnutého plnenia v sume 1.351,97 eura. Žalobca si však v konaní voči žalovanému uplatnil nárok len na zaplatenie sumy 1.195,42 eura, a na tejto výške uplatneného bezodkladného opatrenia zotrval aj napriek snahe súdu o odstránenie rozporu na pojednávaní konanom dňa 25.10.2021. 15.5. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca zaplatil žalovanému sumu 3.048,87 eura, pričom mal vzhľadom na reálne mu vyplatené finančné prostriedky vrátiť iba sumu 1.696,90 eura. Suma preplatenia žalovaným vyplatených finančných prostriedkov žalobcovi predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, a to vo výške 1.351,97 eura. Žalobca nepochybne uhradil žalovanému viac, než bola jeho povinnosť. Podľa názoru súde je tak naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
16. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní vzniesol aj námietku premlčania, súd sa musí zaoberať otázkou premlčania nároku žalobcu, a to jednak s pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj z pohľadu plynutia objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.
17.1. Súd vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uvádza, že Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje subjektívnu aj objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom je potrebné zdôrazniť, že subjektívna dvojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia môže plynúť len v rámci lehoty objektívnej, to znamená, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Kým začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty (či už trojročnej alebo desaťročnej) sa teda viaže k okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, začiatok subjektívnej dvojročnej lehota premlčania na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosti oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal a nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. 17.2. Podľa názoru súdu sa pritom začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty počíta od skutočnej a nie predpokladanej vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný sa na jej úkor obohatil. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Súd v uvedenom odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2020 sp. zn. III. ÚS 43/2020, v ktorom ústavný súd uviedol, že potrebné skúmať nie predpokladanú, ale skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na účely začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie žalovaného nároku. 17.3. Vo vzťahu k posúdeniu subjektívnej lehoty v prejednávanej veci musí súd konštatovať, že aj pri posúdení námietky premlčania v spotrebiteľskom vzťahu ustupuje princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2002). Súd preto s poukazom na vyššie uvedené ustaľuje, že žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty. V danom prípade bolo preukázané, a žalovanému sa ani nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať opak, že žalobca sa preukázateľne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu až pri prevzatí právneho zastúpenia žalobcu advokátom. Dňa 05.12.2016 bola právnym zástupcom žalobcu žalovanému adresovaná predsporová výzva, v ktorej právne zastúpený žalobca poukazuje na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, a preto súd ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty považuje deň 05.12.2016, kedy mal žalobca skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Súd zároveň uvádza, že aj keď žalobca uvádzal ako deň prevzatia právneho zastúpenia dátum 14.12.2016 (v pôvodnom rozsudku chybne uvádzaný dátum 14.11.2016), k prevzatiu právneho zastupovania žalobcu podľa plnomocenstva založeného v spise došlo dňa 09.12.2016, avšak preukázateľne už v čase adresovania predsporovej výzvy dňa 05.12.2016 bol žalobca právne zastúpený. Žalobca ako spotrebiteľ uzavrel jednotlivé zmluvy s veriteľom v dobrej viere, že tento ako skúsený dodávateľ dodrží pri ich uzatváraní všetky zákonom stanovené podmienky. Pretože žalobca nemá právnické vzdelanie, nemusel mať v čase uzavretia jednotlivých zmlúv vedomosť o ich nedostatkoch, predstavujúcich vo svojej podstate porušenie zákonných povinností žalovaného ako veriteľa. Žaloba bola na tunajší súd bola podaná dňa 12.01.2017, bola teda podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
18.1. Vo vzťahu k dĺžke objektívnej premlčacej lehoty dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 18.2. Desaťročná objektívna lehota prichádza do úvahy v prípade, ak by šlo zo strany žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie. O tejto právnej otázke existuje viacero rozhodnutí súdov s rozdielnym právnym názorom, a preto je vecou súdu vždy skúmať skutočnosti konkrétneho prípadu. V danej veci mal súd za to, že sa na vec nevzťahuje desaťročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že v konaní nebolo ničím preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobcu obohacoval úmyselne. Dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného bola spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami, ktorú je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu podstatných náležitosti, len z uvedeného dôvodu však nemožno konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť na úkor žalobcu. Samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie teda nestačia len všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy a prijatia plnenia na základe úverovej zmluvy vedel, alebo bol aspoň uzrozumený, že sa bezdôvodne obohacuje, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. 18.3. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína plynúť objektívna premlčacia doba odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Keďže úver bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý na splátky, je potrebné v danom prípade aplikovať ustanovenie 103 Občianskeho zákonníka upravujúceho premlčaciu dobu plnenia dohodnutého v splátkach. Rovnaký právny záver uviedol Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení, keď uviedol, že v súvislosti s určením okamihu začatia plynutím objektívnej premlčacej doby dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti skutočnosť, že v
danom prípade vznikalo bezdôvodné obohatenie postupne splácaním každej jednotlivej splátky nad rozsah istiny pripadajúcej na túto (splatenú) splátku. Tunajší súd je uvedeným právnym názorom v súlade s § 391 ods. 2 CSP viazaný. 18.4. Žalobca bol podľa úverovej zmluvy povinný splatiť poskytnutý úver mesačnými splátkami vo výške 87,11 eura. Prvú splátku žalobca zaplatila dňa 29.11.2013 a poslednú splátku dňa 10.10.2016. Spolu žalobca zaplatil 35 splátok po 87,11 eura, t. j. sumu 3.048, 85 eura. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti každej splátky. Bezdôvodné obohatenie tak vznikalo splácaním každej jednotlivej splátky nad rozsah pripadajúcej na túto splátku, preplatenie istiny každej splátky vznikalo postupne. Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 12.01.2017, je začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty datovaný dňom 12.01.2014. Preto súd považuje nárok žalobcu za obdobie od 29.11.2013 do 12.01.2014 za premlčaný, nakoľko uplynula objektívna premlčacia doba jednotlivých splátok. Žalobca zaplatil od 29.11.2013 do 12.01.2014 spolu 2 splátky, a to dňa 29.11.2013 a 27.12.2013 (ďalšia splátka bola uhradená až dňa 30.01.2014), z ktorých predstavuje preplatenie istiny sumu 81,82 eura (splátka istiny predstavuje pri každej splátke sumu 46,20 eura, teda na úroky a poplatky pripadá pri každej splátke suma 40,91 eura, za 2 splátky 81,82 eura). Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu je za obdobie od 29.11.2013 do 12.01.2017 premlčaný, súd nemôže premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v preplatení istiny za splátky uhradené dňa 29.11.2013 a 27.12.2013 v sume 81,82 eura priznať.
19. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že z preukázanej sumy preplatenia istiny úveru vo výške 1.351,97 eura je premlčaný nárok vo výške 81,82 eura, a preto predstavuje suma nepremlčaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sumu 1.270,15 eura. Žalobca si však žalobou uplatnil len sumu 1.195,42 eura, a preto mu súd priznal nárok len v tejto výške, keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha. Z uvedených dôvodov súd žalobe (napriek premlčaniu časti sumy bezdôvodného obohatenia) vyhovel v sume 1.195,42 eura žalovanej istiny.
20. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania od 20.12.2016. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. apríla 2019 č. k. 19Csp/2/2017 bola žaloba v časti úrokov z omeškania od 20.12.2016 do 15.02.2016 zamietnutá, pričom v tejto časti nebol rozsudok napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť. Podľa názoru súdu sa žalovaný o výške žalobcom uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca voči nemu uplatňuje preukázateľne dozvedel až doručením žaloby dňa 15.02.2017, keďže doručenie predsporovej výzvy žalovanému nebolo preukázané. Žalovaný teda mohol uplatnený nárok dobrovoľne plniť dňa 16.02.2017 a nasledujúci deň t.j. 17.02.2017 sa dostal s plnením do omeškania. Súd preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195,42 eura od 17.02.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania (t.j. 5% ročne zo sumy 1.525,48 eura za deň omeškania 16.02.2017) ako nedôvodný zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní s výnimkou časti príslušenstva plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Na záver súd ešte uvádza, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Vo svetle uvedeného sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu (napr. spôsobom započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky či konečnou splatnosťou úveru), nakoľko už vyššie uvedené závery súdu dostatočne objasňujú dôvodnosť žalobného nároku žalobcu voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.