Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcov: 1. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W. a 2. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytomW.,U., obaja Q.r. A., so sídlom P., T., proti žalovanej: Y. rod. Danihelová, nar. Y., bytom Y., W., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, o určenie, že žalobcovia 1. a 2. sú dedičmi, že dôvody vydedenia žalobcov 1. a 2. nie sú dané, a o určenie neplatnosti závetu v časti, v ktorej poručiteľ opomenul žalobcov 1. a 2. vo výške 1 ich zákonného dedičského podielu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1. a 2. sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2019 domáhali, aby súd určil, že sú dedičmi po poručiteľovi H. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 23.05.2019 a dôvody ich vydedenia uvedené poručiteľom v Listine o vydedení vo forme notárskej zápisnice N 142/2013 Nz 6118/2013, , NCRIs 6270/2013 spísanej notárom JUDr. U. U. dňa 25.02.2013 nie sú dané. Žiadali tiež, aby súd určil, že závet poručiteľa H. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 23.05.2019, spísaný vo forme notárskej zápisnice N 142/2013 Nz 6118/2013, , NCRIs 6270/2013 notárom JUDr. U. U. dňa 25.02.2013 je neplatný v časti, v ktorom poručiteľ opomenul žalobcov 1. a 2. v rozsahu 1 ich zákonného dedičského podielu.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 23.05.2019 zomrel otec žalobcov H. M., nar. XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po poručiteľovi H. M. z oznámenia notárky prejednávajúcej dedičstvo zistili, že existuje listina obsahujúca závet v prospech manželky poručiteľa, a zároveň aj vydedenie žalobcov, a to vo forme notárskej zápisnice. Následne Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 13.09.2019 dedičské konanie prerušil a odkázal žalobcov v 40-dňovej lehote podať žalobu o určenie, že sú dedičmi a že dôvody vydedenia nie sú dané, pokiaľ vydedenie neakceptujú. Ako dôvody vydedenia boli v listine uvedené, že so žalobcom 2. sa poručiteľ už cca 5 rokov a so žalobcom 1. cca 2 roky žiadnym spôsobom nestýkali ani sa nekontaktovali, a vôbec sa žalobcovia o poručiteľa nezaujímali, keď bol poručiteľ v nemocnici, neprišli ho navštíviť, neprejavovali oňho žiaden záujem, neboli mu ochotní v ničom pomôcť, hoci by poručiteľ pomoc vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu pomoc potreboval. Ešte pred tým, ako žalobcovia prerušili kontakty s poručiteľom, boli k nemu hrubí, vulgárne mu nadávali. Poručiteľ v listine o vydedení zároveň ustanovil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov žalobcov podľa z dôvodu, že ani s nimi sa nestretával, nestýkal ani inak nekontaktoval. Žalobcovia uviedli, že si nie sú vedomí dôvodov, ktoré sa v tejto listine uvádzajú. Skutočnosti uvedené poručiteľom v listine o vydedení sa nezakladajú na pravde, poručiteľa obaja

žalobcovia kontaktovali a navštevovali aj s deťmi do tej miery, v akej im to bolo umožnené poručiteľom a najmä žalovanou. Tento stav bol do značnej miery vyvolaný žalovanou, ktorá im bránila v styku so žalovaným. Rovnako tak nie je pravdou, že by sa k poručiteľovi hrubo správali, pretože si oboch rodičov vždy vážili a chovali sa k ním s úctou. Bola to naopak žalovaná, ktorá sa počas ich návštev aj s ich deťmi nevhodne až hrubo správala, dokonca vulgárne pred deťmi nadávala. Niekedy im vôbec neotvorila dvere na byte, kde spolu s poručiteľom bývala, alebo keď prijala ich návštevu, tak vzápätí odišla k susede na 1. poschodie, alebo len mlčky pozerala televíziu. Z uvedených dôvodov sa ich návštevy spoločnej domácnosti poručiteľa so žalovanou postupne redukovali. Keď sa pokúšali telefonicky dohodnúť stretnutia, napríklad vo sviatky alebo rodinné jubileá, boli im zo strany žalovanej odmietnuté. Keď žalovaná s poručiteľom niečo potrebovali pomôcť, tak zavolala. Ako napríklad, keď rodičia žalobcov (poručiteľ a žalovaná) niekedy pred r. 2013 kupovali novú sedaciu súpravu, tak zavolali žalobcovi 1., či im nemôže odviesť starú sedačku, pričom im vyhovel. Žalobcovia sa o poručiteľa zaujímali a snažili sa s ním kontaktovať, no bolo im to zo strany žalovanej znemožňované. Poručiteľ bol vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav v čase spísania listiny o vydedení ovplyvnený svojou manželkou

- žalovanou. Žalovaná sa odjakživa vyhrážala, že oboch žalobcov vydedí. V listine o vydedení nie je uvedené, akú pomoc poručiteľ od žalobcov potreboval, či o ňu svojich synov žiadal, či bol na pomoc od nich odkázaný, a či mu ju títo odmietli a z akého dôvodu. Pre platnosť vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a) Obč. zák. je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné ťažkosti, ktoré vznikli v dôsledku veku alebo onemocnenia, potrebuje pomoc, pričom nie je schopný si sám bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak. Žalobcovia nemali vedomosť, že by sa poručiteľ ocitol v takej situácii, že by bolo nevyhnutné, aby mu žalobcovia poskytli pomoc. Poručiteľ žil v domácnosti so svojou manželkou - žalovanou, ktorá mu poskytovala starostlivosť, a teda v žiadnom smere nebol odkázaný na pomoc žalobcov, ktorí ani nemali objektívnu možnosť mu ju poskytnúť, keď ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná svojim správaním znemožňovala kontakt žalobcov s poručiteľom. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byt' dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a ). Žalovaná žalobcom niekedy vôbec neotvorila dvere na byte, kde spolu s poručiteľom bývala. Keď sa pokúšali telefonicky dohodnúť stretnutia, napríklad vo sviatky alebo rodinné jubileá, boli im zo strany žalovanej odmietnuté. Žalovaná tak svojim správaním znemožňovala kontakt žalobcov s poručiteľom. V predmetnej listine o vydedení nie je uvedený žiadny konkrétny prípad; nie je uvedené kedy a ako konkrétne sa mali žalobcovia k poručiteľovi hrubo a vulgárne správať, prečo a akým spôsobom sa tak stalo. Rovnako aj neprejavenie skutočného záujmu o poručiteľa nie je v listine nijako konkretizované. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. ) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. ). Poukazovali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 45/86, z ktorého vyplýva, že prejav o vydedení nemôže byt' všeobecný a len hrubé konanie potomka nepostačuje ako dôvod vydedenia a podľa ďalšieho rozhodnutia NS SR (R 37/1996), materiálnou náležitosťou vydedenia je konkrétne uvedenie dôvodu, bez ktorého je vydedenie neplatné. Dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nezodpovedajú skutočnosti, nie sú dostatočne konkretizované z hľadiska skutkového ani časového, pokiaľ išlo tak o dôvod, že žalobcovia v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, ako aj o dôvod, že o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Nemôže obstáť ani predmetný závet, ktorým poručiteľ odkázal všetok svoj majetok svojej manželke - žalovanej.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že s tvrdeniami, ktoré žalobcovia nepreukazujú žiadnymi priamymi dôkazmi, nemožno súhlasiť. Správanie žalobcov voči ich rodičom tak ako to uvádzajú ani zďaleka neodzrkadľuje reálny stav a skutočnosti, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu svojich vlastných potomkov, teda žalobcov. Žalovaná, ako aj poručiteľ, sa so žalobcom 2. stretli naposledy pred približne 10 rokmi, kedy mu spolu s poručiteľom požičali 35.000,- Sk. Žalobca 2. im finančné prostriedky doposiaľ nevrátil a ani sa žalovanej, ani poručiteľovi, neozýval. Žalobca 2. vedie neusporiadaný život, podľa informácií, ktoré má žalovaná, bol 3x ženatý, fyzicky napádal každú zo svojich manželiek ako aj svoje deti a kvôli

svojej agresivite často mení prácu. Žalobca 2. na rodinnej oslave, na ktorú ho pozvala žalovaná (cca v roku 2008) pri príležitosti jej 50. výročia svadby s poručiteľom, fyzicky napadol jedného z hostí, a žalovanej, teda jeho matke, vulgárne nadával a dokonca jej pred všetkými hosťami dal facku. Žalovaná videla deti žalobcu 2. naposledy, keď boli ešte neplnoleté, dcéra mala asi 1,5 roka a synovia 4 a 5 rokov. Následne sa bývalá manželka žalobcu 2. od neho odsťahovala a zobrala si aj deti. Odvtedy žalovanú ani poručiteľa nekontaktovali, neprejavovali o nich žiaden záujem a v žiadnom prípade nie je pravdou, že žalovaná odmietala ich návštevy. Žalobca 2. dokonca so svojou bývalou manželkou pred rokmi býval u žalovanej, kde však rovnako prejavoval svoju agresivitu, rozbil im auto a aj okná v byte, do ktorých hádzal tehly z dôvodu, že sa žalovanej a poručiteľovi nepáčilo, že fyzicky napáda svoju vtedajšiu manželku. Žalovaná, ako aj poručiteľ, sa so žalobcom 1. stretli naposledy pred približne 8 rokmi, keď spolu trávili vianočné sviatky. V tom čase žalovaná s poručiteľom rekonštruovali svoj byt, a preto nemali finančné prostriedky, ktoré by svojmu synovi darovali tak, ako to mali vo zvyku z predošlých rokov. To žalobcu 1. nahnevalo, a preto so žalovanou a poručiteľom ukončil všetky kontakty. Opakovane žalovanej vyčítal, že si s poručiteľom rekonštruujú byt a jemu nedávajú žiadne finančné prostriedky. Rovnako ako žalobca 2., bol aj žalobca 1. na svojich rodičov ako aj svoju manželku agresívny. S dcérou žalobcu 2. sa žalovaná stretávala do jej 13 rokov, starala sa o ňu, často jej kupovala dary. Od času, kedy sa s ňou žalobca 1. prestal stýkať, sa musela prestať stretávať aj so svojou vnučkou. Je pravdou, že žalobca 1. zabezpečil ešte v čase, keď sa so žalovanou stretávali, odvoz sedačky, avšak na dovoz novej si už čas nenašiel, a to preto, že bol na žalovanú opäť nahnevaný, že utrácajú peniaze na rekonštrukciu bytu namiesto toho, aby peniaze dávali jemu. Žalobcovia udržiavali pred mnohými rokmi vzťahy so žalovanou a poručiteľom len dovtedy, kým im žalovaná a poručiteľ poskytovali finančné prostriedky. Od toho času žalovanú ani poručiteľa nijakým spôsobom nekontaktovali, nezavolali im ani na sviatky, poručiteľa nenavštívili počas jeho vážnej choroby ani jedinýkrát v nemocnici (v ktorej bol cca 9 mesiacov) a dokonca sa nezúčastnili ani jeho pohrebu. Obaja žalobcovia sa k žalovanej aj poručiteľovi opakovane, aj pred mnohými svedkami, správali agresívne, vulgárne im nadávali a rozbíjali im nábytok. Žalobcovia sa snažia privodiť dojem, že naopak žalovaná sa správala nevhodne aj napriek tomu, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že práve oni boli agresívnymi a ich účelom je opätovne len získať majetok. Žalovaná je osoba vyššieho veku, preto je zarážajúce, že žalobcovia tvrdia, že sa hrubo a vulgárne správala. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že sa žalovanú, príp. poručiteľa snažili kontaktovať, alebo že žalovaná odmietala ich návštevy. Je zrejmé, že bola naplnená skutková podstata uvedených dôvodov vydedenia vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľ bol približne 2 roky vážne chorý, z toho bol takmer 1 rok hospitalizovaný a za túto dobu žalobcovia poručiteľa ani jedenkrát nenavštívili. Tieto skutočnosti spôsobovali poručiteľovi ešte horší zdravotný a najmä psychický stav. Vyššie uvedené správanie žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa žalobcovia k svoju otcovi správali neúctivo, neslušne, priam agresívne. Ak spĺňa listina o vydedení zákonné formálne náležitosti, je potrebné vychádzať z toho, že zákonné predpoklady pre vydedenie boli splnené, pričom je na vydedenom - teda žalobcoch, aby preukázali opak. V podanej žalobe, žalobcovia žiadnym spôsobom relevantne nepreukázali neexistenciu dôvodov pre vydedenie poručiteľom aj napriek tomu, že dôkazné bremeno viazne na nich. Uviedla tiež, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby vzhľadom na skutočnosť, že v časti petitu o určenie neplatnosti závetu ide o určovaciu žalobu. V tejto časti žaloba nie je prípustná a žiadala jej zamietnutie. Tiež žaloba o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, je žalobou o určenie právnej skutočnosti, pretože sa ňou žalobcovia domáhajú určenia, že určitá skutočnosť (neexistencia konania vytýkaného im vo vydedení poručiteľa) má právnu relevanciu ako skutočnosť právna. Taká žaloba je podľa ust. prípustná len za predpokladu, že to zákon výslovne pripúšťa. V predmetnej veci však prípustnosť takejto žaloby nie je daná, pretože na jej podanie neboli žalobcovia odkázaní uznesením súdu, ani podanie takejto žaloby nevyplýva z iného právneho predpisu. Na základe uvedeného je žaloba v časti o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, neprípustná, a mala by byť zamietnutá (s týmto názorom sa stotožňuje aj Krajský súd v Trnave v rozsudku so sp. zn. ).

4. Žalobcovia v replike uviedli, že pre platnosť vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a) Obč. zák. je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné ťažkosti, ktoré vznikli v dôsledku veku alebo onemocnenia, prípadne pre ťažkosti spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc, pričom nie je schopný si sám bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby, a zároveň o tieto potreby nie je postarané inak. Poručiteľ žil v domácnosti so svojou manželkou - žalovanou, ktorá mu poskytovala starostlivosť, a teda v žiadnom smere nebol odkázaný na pomoc žalobcov, ktorí ani nemali objektívnu možnosť mu ju poskytnúť. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení snaží tvrdením, že žalobcovia vedú neusporiadaný život

rozšíriť dôvody vydedenia o dôvod podľa ust. § 469a ods. 1 písm. d) Obč. zák., čo je však neprípustné. Poukázali na nedostatočnú konkretizáciu dôvodov vydedenia v listine obsahujúcej závet a zároveň aj vydedenie žalobcov vo forme notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. U. U. dňa 25.02.2013. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou prejavu vôle poručiteľa vo vydedení je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 3 veta za bodkočiarkou Obč. zák.). Podľa ustálenej súdnej judikatúry dôvody vydedenia majú byť v listine o vydedení dostatočne konkretizované z hľadiska časového a skutkového. Konkretizácia musí spočívať v popísaní foriem jednotlivých skutočností napĺňajúcich dôvody vydedenia, s presným uvedením, kedy k týmto skutočnostiam došlo. Absenciu konkretizácie dôvodov vydedenia priamo v listine o vydedení nie je možné nahradiť dokazovaním. V predmetnej listine nie je uvedený žiadny konkrétny prípad; nie je uvedené kedy a ako konkrétne sa mali žalobcovia k poručiteľovi hrubo a vulgárne správať, prečo a akým spôsobom sa tak stalo. Rovnako aj neprejavenie skutočného záujmu o poručiteľa nie je v listine nijako konkretizované. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. ) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. ). Poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 45/86, z ktorého vyplýva, že prejav o vydedení nemôže byť všeobecný a len hrubé konanie potomka nepostačuje ako dôvod vydedenia a podľa ďalšieho rozhodnutia toho istého súdu č. R 37/1996, materiálnou náležitosťou vydedenia je konkrétne uvedenie dôvodu, bez ktorého je vydedenie neplatné.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že v podanej žalobe, berúc do úvahy koncentračnú zásadu uplatňovanú v sporových konaniach, žalobcovia žiadnym spôsobom relevantne nepreukázali neexistenciu dôvodov pre vydedenie poručiteľom aj napriek tomu, že dôkazné bremeno viazne na nich. Žalobcovia v replike uvádzajú, že si žalovaná svojvoľne rozširuje dôvody pre vydedenie, a to konkrétne o ust. . Toto ustanovenie vo vyjadrení k žalobe nebolo v žiadnej časti spomenuté, ani na toto ustanovenie žalovaná neodkazuje. Spôsob, akým sa žalobcovia k svojim rodičom správali, a aký život viedli, uviedla aj pre dokreslenie celkového skutkového stavu a vzťahu medzi žalobcami, žalovanou a poručiteľom, a toho, aké správanie považujú vo vzťahu k svojim rodičom za „riadne“. Uviedla tiež, že poručiteľ bol dlhodobo chorý a hospitalizovaný, žalobcovia však poručiteľa ani jedinýkrát nenavštívili a neposkytli mu žiadnu pomoc. O poručiteľa bolo postarané zo strany žalovanej, avšak treba prihliadať na to, že ide o osobu vyššieho veku, ktorá nie je schopná rovnakej pomoci ako by mu mohli poskytnúť žalobcovia. Poručiteľ dostatočne konkretizoval dôvody vydedenia, keď uviedol, že sa so žalobcami dlhodobo nestretáva, žalobcovia ho nekontaktujú ani nenavštevujú, a to ani v chorobe, v čase keď bol hospitalizovaný. Ďalej uviedol, že o poručiteľa neprejavujú žiaden záujem, nepomáhajú mu, aj keby to vzhľadom na jeho stav potreboval. Zároveň poručiteľ uvádza, že sa k nemu žalobcovia správali hrubo, agresívne a vulgárne. Poručiteľ samozrejme ako laik, nemusí uvádzať konkrétne ustanovenia zákona, preto však nemožno považovať jeho opis skutkových okolností za nedostačujúci. Je zrejmé, že z tohto opisu situácie bola naplnená tak skutková podstata neposkytnutia pomoci v chorobe a starobe (ust. ), ako aj správanie prekračujúce zásady spoločenskej slušnosti (ust. ). Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, v časti petitu o určenie neplatnosti závetu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, v časti o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, z dôvodu neprípustnosti žaloby vzhľadom k tomu, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti a na jej podanie neboli žalobcovia odkázaní uznesením súdu, ani podanie takejto žaloby nevyplýva z iného právneho predpisu a vo zvyšnej časti z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali opodstatnenosť žalovaných nárokov a neexistenciu dôvodov pre vydedenie poručiteľom aj napriek tomu, že dôkazné bremeno viazne na nich.

6. Žalobcovia uviedli, že z dokazovania vyplynulo, že pokiaľ sa žalobcovia stýkali s poručiteľom, tak boli ochotní jemu aj žalovanej pomôcť, avšak po ochladnutí vzťahov, boli zo strany žalovanej odmietaní a poručiteľ ich už o pomoc nežiadal. Z hľadiska odkázanosti poručiteľa na pomoc od žalovaných, dokazovanie preukázalo, že poručiteľ žil v spoločnej domácnosti so žalovanou, ktorá sa v prípade potreby oňho postarala. Poručiteľ pomoc od žalobcov nežiadal, naopak, keď sa ho žalobca 1. pýtal, či niečo nepotrebuje, poručiteľ povedal, že nič nechce. Žalobca 2. mal obmedzenú možnosť, v prípade potreby, poskytovať poručiteľovi pomoc z dôvodu jeho zamestnania, keďže ako tvrdil, bol niekoľko rokov ako kamionista na cestách v zahraničí. Avšak aj v jeho prípade ho poručiteľ neskôr o pomoc nežiadal. Pre naplnenie daného dôvodu vydedenia sa podľa ustálenej rozhodovacej praxe

súdov vyžaduje preukázanie, že poručiteľ sa ocitol v situácii, že potrebuje pomoc, nie je schopný pomôcť si sám a bez cudzej pomoci si obstarať základné životné potreby, pričom taká pomoc mu nebola poskytnutá (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.8.2012). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že poručiteľ sa v takej situácii nemohol ocitnúť, pretože sa o neho starala jeho manželka, ktorá potomkov poručiteľa o tom, že poručiteľ sa nachádza v nemocnici, a dokonca ani o tom, že poručiteľ zomrel, vôbec neinformovala. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dôvod vydedenia podľa ust. nebol naplnený, nakoľko nebola splnená podmienka odkázanosti poručiteľa, lebo o jeho nevyhnutné bežné potreby vedela a fakticky zabezpečovala jeho manželka, a zároveň tento dôvod nebol naplnený, pretože existovali objektívne dôvody brániace žalobcom v poskytnutí pomoci poručiteľovi, a to že žalobcovia boli zo strany poručiteľa a najmä žalovanej odmietaní, nemali vedomosť že poručiteľ by potreboval pomoc a žalobca 2. pracoval dlhodobo v zahraničí. Dokazovanie preukázalo, že ani dôvod vydedenia podľa ust. nie je daný, nakoľko neprejavovanie záujmu bolo obojstranné, poručiteľ dôvody svojho nezáujmu žalobcom nikdy nevysvetlil, aj keď sa ho na ne pýtali a v listine o vydedení nekonkretizoval žiadne také správanie svojich potomkov, ktoré by viedli ku kvalifikovanému naplneniu tohto dôvodu vydedenia. Vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, keď má poručiteľ záujem kontaktovať sa s potomkom.

7. Žalovaná k vykonanému dokazovaniu uviedla, že z výsluchu žalobcu 1. zjavne vyplýva nedostatočný záujem o poručiteľa, nakoľko sám priznáva, že sa roky s otcom nestretával a záujem v podobe toho, že „videl auto pred domom“ jednoznačne nemožno považovať za riadny vzťah medzi synom a rodičmi. Žalobca 1. svojou výpoveďou len potvrdil to, že s poručiteľom nebol v kontakte a jeho vydedenie bolo dôvodné. Z výsluchu žalobcu 2. je nepochybné a preukázané, že sa s poručiteľom nestretával už od roku 2006, nakoľko ako sám uvádza, jazdil na kamióne a „nedalo sa stretnúť, lebo bol stále preč“. Zároveň sa o poručiteľa podľa jeho výpovede zaujímal len sprostredkovane, prostredníctvom žalobcu 1., ktorý rovnako nemal o poručiteľovi informácie, nakoľko sa sám s poručiteľom takisto nestretával. Z uvedeného je teda zrejmé, že takýto „záujem“ nemožno vo vzťahu k rodičom považovať za dostatočný záujem syna, a preto boli jednoznačne naplnené predpoklady pre jeho vydedenie, nakoľko sa žalobca 2. s poručiteľom roky nestretával z dôvodov na jeho strane a zároveň neprejavoval o poručiteľa žiaden záujem. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že sa žalovanú, príp. poručiteľa snažili kontaktovať, alebo že žalovaná odmietala ich návštevy, a to ani na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021. Výpovede svedkýň, a to p. P.a p. X. považuje za tendenčné a zaujaté, vzhľadom na postavenie p. X. k žalobcovi 1. a absentujúci kontakt p. P.s poručiteľom v rozhodujúcom období. Je zrejmé, že bola naplnená skutková podstata vyššie uvedených dôvodov vydedenia. Žalobcovia môžu uspieť v konaní len vtedy, ak preukážu nezákonnosť vydedenia, čo jednoznačne nebolo preukázané ani výpoveďami, inak platí domnienka, že sú splnené formálne náležitosti pre zákonné vydedenie. Žalobcovia odvodzujú svoj nezáujem o poručiteľa správaním žalovanej, avšak nebolo preukázané ani to, že by žalobcom priamo poručiteľ akýmkoľvek spôsobom bránil v styku s ním, a teda sám vyvolával dôvody, pre ktoré ich vydedil.

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

8.1. V notárskej zápisnici N 142/2013 Nz 6118/2013, , NCRIs 6270/2013 spísanej notárom JUDr. U. U. dňa 25.02.2013 v Bratislave (č.l. 33) H. M. nar. 23.03.1934 vyhlásil, že vydeďuje svojich dvoch synov žalobcov 1. a 2. z dôvodu, že so starším synom X sa už cca 5 rokov a s mladším synom X cca 2 roky žiadnym spôsobom nestýkajú, ani nekontaktujú, vôbec sa o H. M. nezaujímajú, keď bol v nemocnici neprišli ho navštíviť, aj keď od jeho neteri vedeli, že je v nemocnici, neprejavujú o neho žiaden záujem, nie sú mu ochotní v ničom pomôcť hoci by pomoc vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu potreboval. Naopak, ešte predtým, než s ním absolútne prerušili všetky kontakty boli voči nemu hrubí, vulgárne mu nadávali, taktiež sa nestretáva, nestýka ani nekontaktuje s ich deťmi a z tohto dôvodu a vzhľadom k uvedenému určil, aby sa vydedenie žalobcov 1. a 2. vzťahovalo tiež na ich potomkov.

8.2. Okresný súd Bratislava IV, ktorý poveril notárku JUDr. P. O. funkciou súdneho komisára vo veci konania o dedičstve po poručiteľovi H. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 23.05.2019 rozhodol uznesením č.k. - 45 zo dňa 13.09.2019 (č.l. 31) o prerušení konania o dedičstve. Rovnakým uznesením súd odkázal žalobcov 1. a 2., aby v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na súd žalobu o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi H. M., pretože v rámci konania o dedičstve popreli existenciu dôvodov vydedenia uvedených v predmetnej notárskej zápisnici (č.l. 34 spisu).

8.3. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.09.2020 uviedla, že žalobcu 2. videla pred 15 rokmi kedy prišiel, aby si požičal peniaze, ktoré doposiaľ nesplatil. Žalobca 1. chodil sporadicky s tým, že kým dávala žalovaná s poručiteľom peniaze, dovtedy ich navštevoval. Žalobcovia sa o ňu, ani o poručiteľa nezaujímali. Žalobcovia žalovanej nadávali a aj ju zbili, sú agresívni. Žalovaná uviedla, že žalobcovia neboli na pohrebe poručiteľa, nevie či vedeli, že zomrel, ale keďže nechodili, tak ani asi nemali ako to vedieť. Raz žalobca 1. vynadal poručiteľovi z dôvodu, že ho nevzal na fušku. Uviedla, že žalobcovia nevedeli, že je poručiteľ chorý a v nemocnici. Nechodili na návštevy, tak to nemali ako vedieť. Na 50. výročí svadby urobil žalobca 2. taký cirkus, že celá Karlova Ves sa zbehla. Pokiaľ sa dalo brať peniaze, tak boli s poručiteľom dobrí. Synovi P. (žalobca 2.) pomáhali s tromi svadbami. Mladšiemu synovi nedali peniaze na Vianoce, nakoľko nemali, tak prestal chodiť. Žalobcovia svoje ženy bili. Syn P. (žalobca 2.) zbil žalovanú z dôvodu, že musel narukovať. Uviedla, že syn P. (žalobca 2.) si bol naposledy požičať 35.000,- Sk, nevie presne kedy to bolo, ale mohlo to byť 15 rokov dozadu a syn T. (žalobca 1.) nebol na návšteve asi 9 rokov, kedy ich pozval na obed, avšak nemali s poručiteľom peniaze, tak sa odvtedy nevideli. Žalobcovia chceli len peniaze, nič viac, mali byty, ktoré predali a peniaze rozhajdákali. Syna T.a (žalobca 1.) videla po 9 rokoch na dedičskom konaní a syna P.a (žalobca 2.) už asi ani nebude poznať po tých 15 rokoch. Na otázku PZ žalobcov, či sa žalobcovia pokúšali žalovanej telefonovať alebo klopali na dvere, žalovaná uviedla, že nie. Po smrti poručiteľa syn P. (žalobca 2.) prišiel pod okno a nadával jej, že ju dá zabiť, ak mu nedá pol milióna. Druhý syn T. (žalobca 1.) jej nadával, prečo mu nepovedala, že otec zomrel. Žalobcovia netelefonovali, ani na pevnú, ani na mobilnú linku. Žalovaná uviedla, že vnúčatá nepozná, nakoľko syn P. (žalobca 2.) zbil manželku a aj syna P., na čo prišiel poručiteľ a odviezol ich na vlak. Vnúčatá sa nezaujímajú o ňu, neozvú sa. Syn T. (žalobca 1.) má jednu dcéru, ktorá chodila k ním dovtedy, kým sa rozviedli a kým chodila na základnú školu. Žalovaná uviedla, že poručiteľ mal problémy s dýchaním a so srdcom, musela mu niekoľkokrát volať sanitku, keď sa dusil. Na otázku súdu, prečo sa syn P. rozčúlil na 50. výročí svadby, žalovaná uviedla, že žalobca 2. sa nerozprával so žalobcom 1. a na oslave si vypil. Začal sa doťahovať so žalobcom 1. načo k ním prišiel poručiteľ a chcel, aby prestali. Žalobca 2. poručiteľovi vynadal, že nech sa do toho nestará a neskôr fyzicky zaútočil aj na hosťa reštaurácie. Na otázku súdu, či kontaktovala syna P.a (žalobca 2.), žalovaná uviedla, že pred 9 rokmi boli u T.a (žalobca 1.) na Vianoce na večeri. Poručiteľ volal žalobcovi 1. po Vianociach, kedy vlastne žalovaná s poručiteľom nedali žalobcovi 1. žiadne peniaze, lebo vtedy nemali. Žalobca 1. mu povedal, že nepríde, že čo by u nich robil a zložil telefón. So synom X (žalobca 2.) neboli v kontakte, nevie o tom, či poručiteľ kontaktoval žalobcu 2., žalovaná nemala jeho číslo, ani nevie kde býva.

8.4. Žalobca 1. pri výsluchu uviedol, že do roku 2011 pomáhal rodičom, keď niečo napr. potrebovali zavolali, resp. prezvonili, pomáhal taktiež rodičom s prerábkou. V roku 2011 bol pozvaný na narodeniny matkinej sestry, bolo mu vytknuté a bolo mu vynadané matkou, odvtedy bol u rodičov trikrát. Prvýkrát, keď prišiel, tak sa matka zodvihla a odišla na druhé poschodie k W.. Následne sa spýtal otca čo sa deje a on uviedol, že nič sa nedeje. Druhýkrát aj tretíkrát sa to opakovalo na čo žalobca 1. uviedol, že dosť, čo im on urobil, aby mu vysvetlili, a keď to tak má pokračovať ďalej, nebude to akceptovať, tak aby mu zavolali, keď budú niečo potrebovať, nakoľko ich v takej atmosfére nebude navštevovať. Na návštevy chodieval pravidelne s jeho priateľkou. Na otázku PZ žalobcov, či vedel, že otec je chorý, žalobca 1. uviedol, že nie, nevedel. Prvýkrát, keď mal otec zápal pľúc v roku 2006 - 2007, mu matka nedala vedieť, avšak dala mu vedieť p. W., že s otcom je zle, je v nemocnici. Hneď v ten deň išiel za otcom po práci do nemocnice. Pokiaľ bol otec v nemocnici, tak ho navštevoval a mamu za ním vozil. O tom, že bol otec v roku 2013 deväť mesiacov v nemocnici nevedel. Dokonca nevedel, ani kedy otec zomrel, kedy mal pohreb, ani toto dokonca matka nedala vedieť. Je pravda, že tam nechodil, ale nie jeho vinou. Do 51 rokov života trpel a robil všetko čo mu bolo povedané, matku rešpektoval, ruku na otca, ani na matku nepoložil, v živote rodičom vulgárne nenadával. Keby vedel, že by tak urobil brat P., tak by to inak dopadlo, ale v jeho prítomnosti sa tak nestalo. To, že sa mal vyjadrovať vulgárne nie je pravda, skôr opak je pravdou. Keď mal nejaký iný názor, alebo niečo neurobil, tak hneď mu bolo povedané, že aj tak ich vydedí žalovaná. Keby sa nestalo to čo sa stalo v roku 2011, tak boli pripravení na iný dôvod a tak či tak by ich vydedili. Do roku 2011 im pomáhal ako sa dalo. Na otázku PZ žalobcov, čo bol taký moment podľa neho, kedy došlo k zhoršeniu vzťahov, žalobca 1. uviedol, že mal aj kľúče od bytu, ale nikdy do bytu nevstúpil bez ich vedomia. Pravidelne sa každé dva týždne navštevovali. Raz ho požiadala matka, aby p. P.prišiel opraviť elektriku, všetko porobil a pri tej príležitosti ho pozvala aj s p. X. na oslavu, keďže oslavovala narodeniny. Následne mu volala mama, či opravil p. P.tú elektrinu, na čo jej žalobca 1. uviedol, že áno a že ho p. P. pozvala na oslavu narodenín. Následne po tomto mama spustila krik do telefónu, či p. P. bola jemu

na oslave 50. narodenín, no nebola, nakoľko si ju tam nemohol pozvať. Na oslavu nešiel, keďže si to mama nepriala a nešla ani mama, keďže si asi myslela, že pôjde on. Trikrát bol za rodičmi a trikrát matka odišla k susedom na prvé poschodie, načo žalobca 1 otcovi uviedol, že už má toho dosť, keď niečo budú potrebovať hocikedy bude k dispozícii. Na otázku súdu, ako pomáhal s rekonštrukciou bytu, žalobca 1. uviedol, že menil bytový rozvádzač, natiahol prívodný kábel na myčku, ktorú rodičia kúpili, v obývačke namontoval tapetu, zasklieval balkón s otcom. Rekonštrukcia svetiel bola v roku 2011 kedy rodičia menili sedačku a zasklievanie mohlo byť tak v roku 2005 - 2006. Porobil vypínače v detských izbách, nakoľko tam neboli. Toto všetko sa robilo pred rokom 2011. Na otázku PZ žalobcov, či sa snažil otca kontaktovať a akým spôsobom, žalobca 1. uviedol, že nestretávali sa a telefonovať by bolo zbytočné, mama by ani nedvihla a keď otec volal, tak ten zavesil a keď mu žalobca volal naspäť, tak otec uviedol, že nič nechcel a zavesil. Vždy, keď šiel okolo domu, tak sa pozeral, či je všetko v poriadku, okná boli otvorené, tak bolo všetko v poriadku a bolo by zbytočné zvoniť, nakoľko by ho mama nepustila. Na otázku PZ žalobcov, či sa stalo, že keď zvonil, tak mu neotvorili, žalobca 1. uviedol, že samozrejme. Ďalej uviedol, že asi po 2 rokoch, keď tam prestal chodiť pre nezáujem matky, tak matka zavolala jeho partnerke, že má doniesť kľúče, nakoľko byt idú predávať. Žalobca 1. na druhý deň priniesol kľúče, avšak neboli doma, tak ich hodil do schránky. Na otázku PZ žalobcov, čo bolo s otcom, keď ich prišiel navštíviť, žalobca 1. uviedol, že otec bol v robote generál, ale doma bol v sukni. Hlavný generál bola mama. V živote na rodičov ruku nepoložil, ani sa vulgárne nevyjadroval. Vždy si mamu chránil, keď na ňu niekto nadával, aj keď na ňu otec v práci nadával, tak sa jej zastal. Na otázku PZ žalovanej, ako hodnotí vzťah s otcom, žalobca 1. uviedol, že vždy mali dobrý vzťah, pracovali spolu a nebol problém. Na otázku PZ žalovanej, prečo teda od roku 2011 mali rodičia diametrálne odlišné správanie k nemu (napr. matka odchádzala k susedom, nedvíhali telefón), žalobca 1. uviedol, že keď sa s otcom o tom rozprával, tak otec bol ticho, nehovoril nič a keď sa ho opýtal, čo sa deje, tak otec povedal, že nič sa nedeje, všetko je v poriadku, a prečo teda matka odchádza preč, otec uviedol, že však išla tam a tak. Na otázku PZ žalovanej, či sa nato pýtal žalovanej, prečo ho nevítajú a odchádzajú hore, žalobca 1. uviedol, že to bolo zbytočné, žalobca 1. bol obetný baránok a robil všetko čo mu oni kázali, nikdy nebol proti. Keď mal niekedy iný názor, tak bol hajzel, vagabund a podobne a keď robil podľa maminho príkazu, tak bolo všetko v poriadku. Na otázku PZ žalovanej, či si spomína na nejakú udalosť v roku 2011, ktorá by podnietila zmenu názorov rodičov, žalobca 1. uviedol, že to bolo asi vtedy, keď bol pozvaný na narodeninovú oslavu p. P., avšak tam nešiel, aby mama nerobila cirkus. Zároveň ani nevedel, že keď chce prísť navštíviť vlastných rodičov, musí sa hlásiť u susedov. Na otázku PZ žalovanej, kedy sa naposledy videl s otcom, žalobca 1. uviedol, že s otcom sa naposledy videl na druhý vianočný sviatok, keď boli rodičia u neho doma a na prvý vianočný sviatok bol zas on u rodičov. Na otázku PZ žalovanej, či sa niečo stalo počas tej návštevy, žalobca 1. uviedol, že nič. Avšak už počas prvého vianočného sviatku to bolo napäté, nebol nejaký záujem o debatu. Návštevy trvali 3 - 4 hodiny, najskôr sa v kuse pozeral televízor, keď sa niečo priateľka žalobcu 1. otca opýtala, tak ju mama okríkla, že ticho, nepočuje televízor. Atmosféra počas tejto návštevy bola taká komorná. Žalobca 1. nikdy od rodičov peniaze nepýtal, dali mu, keď mal sviatok, alebo na Vianoce. Na Vianoce si nekupovali nič, dávali si peniaze, ale je pravda, že jemu rodičia dali viac ako on im. Na otázku PZ žalovanej, dokedy poskytoval poručiteľ finančné prostriedky, žalobca 1. uviedol, že do roku 2010, kedy mal oslavu pri príležitosti 50. narodenín a vtedy mu dali do obálky 100,- eur. Na otázku PZ žalovanej, aký mal vzťah poručiteľ s jeho deťmi, žalobca 1. uviedol, že s jeho dcérou mal veľmi dobrý vzťah. Po rozvode žalobcu 1. nebol s dcérou v kontakte, ale teraz má veľmi dobrý vzťah s dcérou. Na otázku PZ žalovanej, ako si spomína na oslavu, kedy oslavovali rodičia 50. výročie manželstva, žalobca 1. uviedol, že keby nemal auto, tak nevie či by bol pozvaný. Oslava prebiehala tak, že brat si niečo vypil najskôr doma s otcom, potom aj na oslave a napadol nejakého zákazníka tam. V tom čase sa s bratom moc nebavil a zároveň preto nepil žalobca 1. na tej oslave, aby sa niečo nestalo. Z jeho strany prebiehala oslava v poriadku. Na otázku PZ žalovanej, keď ho pozývali na oslavu, či tam bol spomenutý aj odvoz, žalobca 1. uviedol, že keď ho pozývali, tak samozrejme išiel autom a asi to mama riešila ten odvoz, lebo sa asi bála, aby si nevypil. Žalobca 1. odviezol rodičov do reštauračného zariadenia a potom ich na konci odviezol domov, vrátil sa po p. P. a maminu kamarátku a išli domov. Na otázku PZ žalovanej, či prvotným záujmom poručiteľa nebolo, aby robil odvoz, ale aby sa zúčastnil rodinnej oslavy, žalobca 1. uviedol, že áno. Vždy rodičov rešpektoval. Na otázku PZ žalovanej, či sa zaujímal o zdravotný stav poručiteľa, žalobca 1. uviedol, že pokiaľ boli v styku, tak áno. Na otázku PZ žalovanej, či sa od roku 2011 nezaujímal o zdravotný stav poručiteľa, žalobca 1. uviedol, že nemohol sa zaujímať, lebo nevedel, nikto mu nedal vedieť, že bol v nemocnici. Na otázku súdu, či sa pokúšal kontaktovať poručiteľa po roku 2011, žalobca 1. uviedol, že áno, ale nedvíhali. Na otázku PZ žalovanej, ako intenzívne prejavoval záujem, žalobca 1. uviedol, že raz za čas. Na otázku PZ žalovanej, na aký telefón kontaktoval poručiteľa, žalobca 1. uviedol, že na jeho mobil. Potom stratil záujem, nakoľko oni nemali záujem. Na otázku PZ

žalovanej, či poskytol niekedy pomoc po roku 2011 poručiteľovi, keď bol chorý, žalobca 1. uviedol, že nie, lebo o tom nevedel, nakoľko nebol kontaktovaný. Žalobca ďalej uviedol, že mu otec v piatok volal, že či by sa dalo vybaviť odvoz starej sedačky v pondelok. Žalobca 1. otcovi uviedol, že nevie, musí sa spýtať v práci, nakoľko robí v súkromnej firme, avšak vybavil to s vedúcim. Predtým ako žalobca 1. v pondelok vyrážal volal otcovi, že už ide, na čo mu otec uviedol, že nech nechodí, lebo mama vybavila kupcu. V stredu poobede mu mama volala, či by nemohol vybaviť auto, nakoľko sa kupec nepodaril, na čo uviedol, že to nevie hneď vybaviť až na druhý deň. Toto s tou sedačkou bolo v roku 2011. Na otázku PZ žalovanej, koľkokrát sa v roku 2011 stretol s poručiteľom, žalobca 1. uviedol, že asi trikrát a potom ešte počas vianočných sviatkov.

8.5. Žalobca 2. k veci uviedol, že ako sa mal kontaktovať s poručiteľom, keď ho nepustili dovnútra, neotvorili dvere, čo mal robiť. Žalobca 2. v tom období jazdil na kamióne do Belgicka a nedalo sa stretnúť, lebo bol stále preč, v nedeľu odišiel, v sobotu večer sa vrátil, a to si potreboval vybaviť nejaké veci. Takto robil skoro 8 rokov, asi od roku 2006. Otca v telefóne mal, keď mu telefonoval, tak mu buď otec nedvihol, alebo hneď zavesil. Matka nechcela, aby sa s otcom stretávali. Vozil otca po lekároch, odviezol ho do nemocnice a aj ho každý deň navštevoval. Kúpil otcovi televízor, keď bol v nemocnici, aby mohol pozerať play off v hokeji, robil to preto, že chcel otcovi pomôcť. Na otázku súdu, prečo má pocit, že žalovaná bránila v styku žalobcu 2. s otcom, žalobca 2. uviedol, že pretože robil to čo mu mama povedala. Možno by aj chcel komunikovať, ale robil to, čo mu mama povedala. Na otázku PZ žalobcov, či si spomenie ešte na nejakú pomoc, ktorú poručiteľovi poskytol, či sa sním stýkal a pod., žalobca 2. uviedol, že otec žiadnu pomoc nechcel, ani nebolo treba, keďže bol v podstate sebestačný. Keby potreboval pomoc, nikdy by neodmietol pomôcť. Keď pracoval žalobca 2. v W., tak chodil otec kupovať materiál, vybavil mu zľavu, aby ušetril peniaze, myslí si, že aj to bola pomoc. Na otázku PZ žalobcov, v období roku 2013, kedy bola spísaná tá listina, ozval sa otec, žiadal o nejakú pomoc, že niečo potrebuje, či mu niekto oznámil, že bol otec chorý, žalobca 2. uviedol, že nie nežiadal o pomoc. V roku 2006, keď bol otec chorý, chodil za ním do nemocnice. Potom začal jazdiť kamiónom, chodil preč, tak nemal možnosť ho navštevovať. Na otázku PZ žalovanej, aký bol jeho vzťah s poručiteľom do roku 2006 a po roku 2006, žalobca 2. uviedol, že keď mu mama v roku 2006 volala, že je im zle, tak všetko nechal tak a utekal do Karlovej Vsi. Na otázku súdu, či sa niečo udialo približne v roku 2008, odkedy sa prestali stýkať, či to bola tá oslava, žalobca 2. uviedol, že áno, bola to tá oslava. Dal tam facku nejakému blbcovi, ktorý mu pozeral do taniera, mal síce vypité, ale nezabil ho preboha. Pôvodne to nechal tak, nech sa to mesiac uleží a po mesiaci sa zobral, kúpil kvety, zazvonil, otvorila mama a povedala, že "no teba som ja už nečakala," položil kvety na stolík, ktorý bol za dverami a zatvoril dvere. Odvtedy tam nešiel, ani sa nepokúsil tam ísť. Keby tam bol otec, tak ten by to 100 % prijal to ospravedlnenie, avšak po slovách matky zatvoril dvere a odišiel. Na otázku PZ žalovanej, či sa zaujímal o zdravotný stav otca a ako, žalobca 2. uviedol, že telefonoval so žalobcom 1., ktorého sa pýtal ako sa majú rodičia, čo robia, či sú v poriadku, či tam chodí alebo nie. Na otázku PZ žalovanej, ako intenzívne kontaktoval žalobcu 1. a zaujímal sa o zdravotný stav poručiteľa a aké informácie poskytol žalobca 1. o zdravotnom stave poručiteľa, žalobca 2. uviedol, že asi raz za 2 - 3 mesiace. Žalobca 1. mu uviedol, že sú v poriadku, nie sú chorí. Matka pracovala v tom čase a otec tiež v tom čase pracoval tiež. Keď bol otec v roku 2006 v nemocnici, tak otca každý deň navštevoval a keď bol druhýkrát v nemocnici o tom nevedel. Na otázku PZ žalovanej, či sa rodinné vzťahy s otcom narušili od určitého momentu, žalobca 2. uviedol, že otec vôbec telefón nedvíhal, alebo ho vypol, bolo to od roku 2008. Na otázku PZ žalovanej, čo bolo podnetom k tomu, že mu od roku 2008, od oslavy, nedvíhal telefón, nekomunikoval tak ako dovtedy, žalobca 2. uviedol, že po nejakej dobe, keď mala mama narodeniny bol zvoniť, ale neotvorili, bol tam ďalší rok neotvorili a keď tam bol na tretí rok, tak otvorili a sedel u nich. Raz nechal kvety u sesternici D., nech ich mame dá, keď sa vráti. Na otázku PZ žalovanej, ako prebiehalo to stretnutie, žalobca 2. uviedol, že mama tam sedela a nerozprávala, s otcom sa normálne bavil. Na ďalší rok tam znova išiel a neotvorili. Na otázku PZ žalovanej, či prejavil nejaký záujem, že prečo bola zmena v ich správaní, žalobca 2. uviedol, že celé to vzniklo z tej oslavy, do tej oslavy bolo všetko v poriadku, chodil tam. Keď išli rodičia na dovolenku do Chorvátska, tak mal kľúče, chodil tam každý deň vyvetrať, kvety poliať. Rodičov viezol aj na letisko, keď šli na dovolenku, bolo to pred rokom 2006.

8.6. Svedkyňa U. M. (sestra žalovanej a teta žalobcov) na pojednávaní dňa 30.09.2021 uviedla, že synovia k žalovanej nechodia, ani sa nestarajú. Švagor (poručiteľ) uviedol, že má toho dosť a urobil tento testament, lebo bol dosť chorý, chlapci (žalobcovia 1.,2.) sa nezaujímajú a nezaujímajú sa ani teraz a ani nevedeli, že otec zomrel, hoci sa vyhovárajú, že ich nikto nezavolal, ale prečo nechodili. Keď bol švagor v nemocnici, ani tam za ním nechodili a jeho to veľmi trápilo, koľko razy, keď sa oslavovalo a stretli

sa, bol z toho taký nešťastný a stále hovoril, kde urobili chybu. Hovoril, že T. bol dobrý chlapec, ale sa zmenil a P. bol drzý, má 3 deti, ani tie nepozná, 3 krát sa ženil, nemá vlastnú posteľ. Svedkyňa uviedla, že žalobcov videla naposledy, keď mala sestra so švagrom zlatú svadbu. P. sa tam veľmi zle zachoval, začal biť jedného otcovho kamaráta a potom sa tá zábava aj tak skončila, odvtedy žalobcov nevidela. Svedkyňa čo vie, aj od švagra, že si bol P. požičať peniaze, ktoré dodnes nevrátil a T. sem tam prišiel, nakoľko jeho dcéru sestra so švagrom vychovávali, obliekali, teda P. tam bola každý víkend. Všetko jej išiel švagor kúpiť, keď chcela sukňu, švagor ju kúpil. T. sa zmenil vtedy, keď išla svedkyňa spolu so sestrou do dôchodku a už nemala sestra s mužom z čoho dávať. Keď sestra so švagrom pracovali, tak dávali a potom, keď išli na dôchodok a prišiel P. na Vianoce, nedali mu peniaze, tak už viac neprišiel. Švagor bol chorý, tak aj zomrel a ani nevedeli. Svedkyňa uviedla, že keď bol poručiteľ v nemocnici, niekto mu ukradol telefón a oni aj tak nevolali. Poručiteľ jej nehovoril, že či kontaktoval žalobcov, len uviedol, že urobil testament, ale neuviedol jej čo bolo jeho obsahom. Na otázku PZ žalovanej, či má vedomosť o tom, kedy synovcovia kontaktovali jej švagra, svedkyňa uviedla, že nevie uviesť, asi naposledy na zlatej svadbe. P. odvtedy nebol, potom si požičal peniaze, ktoré nevrátil a viac neprišiel. T. bol naposledy na Vianoce a keď švagor povedal, že nedá nič, tak viac neprišiel. Potom švagor uviedol, že sa T. veľmi zmenil, že bije B., rozbíja nábytok, a vždy keď tam išli mal nábytok inak otočený. P. bol vždy zlý. Na otázku žalobcu 1., kde prišla na to, že si P. pýtal peniaze na oslave, tie peniaze dostal predsa skôr, svedkyňa uviedla, že nevie, či to bolo pred alebo po oslave, len vie, že si požičal P..

8.7. Svedkyňa O. P. (sestra žalovanej a teta žalobcov) na pojednávaní dňa 30.06.2021 uviedla, že žalobcovia mali dobrý vzťah s otcom a tiež mali dobrý vzťah s matkou, avšak matka je taká aká je, ich v živote nemala rada, ako keby ich mala za trest, avšak žalobcovia s matkou veľmi dobre vychádzali, nemali s ňou žiadny problém. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k vydedeniu, ale akým právom ich vydedili nevie. Otec bol pod papučou a robil tak ako mama povedala. Svedkyňa opätovne uviedla, že žalobcovia mali dobrý vzťah s otcom, dokonca T. s otcom pracoval. Bola na oslave svadby, kde sa troška pohádali, avšak ani s mamou, ani s otcom sa tam nepohádali. Starší syn sa pustil do jedného hosťa lebo zabŕdal, ale to sa všetko vyriešilo. Žalobcovia nikdy nenadávali na rodičov. Raz keď bola u sestry, tak osobne tam prišiel starší syn sa ospravedlniť s kyticou kvetov, matka išla otvoriť, potom zabuchla dverami, nepustila ho dnu a on ani nevedel prečo. Na otázku PZ žalobcov, keď bola na káve u žalovanej a prišiel sa P. ospravedlniť, či tam bol aj poručiteľ, svedkyňa uviedla, že nie nebol, lebo on by to nedovolil, aby mu zatvorila dvere. Na otázku PZ žalovanej, či bola v kontakte s poručiteľom, keď bol chorý v nemocnici, a keď spísal notársku zápisnicu, svedkyňa uviedla, že raz bola za ním, keď ležal v štátnej nemocnici. Na otázku PZ žalovanej, či ju kontaktovali žalobcovia za účelom, aby sa zaujímali o stav švagra, svedkyňa uviedla, že nie, lebo si myslela, že sú v kontakte. P. bol za otcom aj v nemocnici, aj mu televízor kúpil. Bolo to vtedy, keď bol švagor prvýkrát v nemocnici, teda bolo to pred oslavou. Na otázku PZ žalovanej, či bola v nemocnici pred alebo po oslave, svedkyňa uviedla, že to už nevie povedať. Bolo to prvýkrát, keď bol v nemocnici, kedy bola za ním dvakrát a bol tam aj P. na návšteve. Žalovaná nikdy nedala vedieť, že švagor je v nemocnici. Na otázku PZ žalovanej, či táto návšteva bola pred oslavou, svedkyňa uviedla, že áno, bolo to pred oslavou. Na otázku PZ žalovanej, keď bol švagor v nemocnici po oslave, či ho navštívila, svedkyňa uviedla, že nebola za ním v nemocnici.

8.8. Svedkyňa B. X. (partnerka žalobcu 1.) na pojednávaní dňa 30.06.2021 uviedla, že poručiteľ a žalobcovia mali normálny vzťah, vychádzali spolu, žalobcovia rešpektovali matku aj otca. T. rešpektoval mamu aj otca, keď čokoľvek potrebovali vždy išiel. Na otázku PZ žalobcov, či si spomína na návštevu v prvý sviatok vianočný v roku 2011 u rodičov a aby opísala ako prebiehala táto návšteva, svedkyňa uviedla, že predtým mali dobré vzťahy, so žalovanou chodila do divadla, na masáže, chodili na Silvestra a aj na okrúhle narodeniny chodili. V roku 2011 nevie čo sa stalo, ale žalovaná úplne otočila a začala sa správať tak, že jej evidentne človek zavadzia. Na otázku PZ žalobcov, čo na toto hovoril poručiteľ, svedkyňa uviedla, že on bol dosť pod vplyvom žalovanej. Rozprávať sa rozprávali, nejako to išlo, ale bolo cítiť, že si to neprajú. Už predtým bolo cítiť, že žalovaná sa otočila, a preto povedala žalobcovi 1., aby sa opýtal mamy, čo sa stalo, nakoľko u nich doma sa všetko hovorí na rovinu, či sa im niečo znepáčilo, alebo niečo im urobili. T. sa pýtal otca čo sa deje, načo on uviedol, že nič sa nestalo, ale tá atmosféra bola katastrofálna. Na otázku PZ žalobcov, kontaktoval T., resp. P. otca v období okolo roku 2011 a do roku 2013, či už telefonicky, alebo osobne prišiel na návštevu, svedkyňa uviedla, že po tej vianočnej odluke prišiel na návštevu. Potom jej asi po 2 rokoch volala žalovaná, že chce vrátiť kľúče, lebo idú predať byť. Vtedy sa svedkyňa spýtala žalovanej ako sa majú, či niečo nepotrebujú, načo žalovaná bola veľmi stručná a nepríjemná, potom bol T. kľúče zaniesť. Na otázku PZ žalobcov, či má vedomosť o tom, že by sa žalobcovia pokúšali telefonicky spojiť s otcom, osobne sa kontaktovať na návšteve, svedkyňa

uviedla, že telefonicky sa T. pýtal ako sa majú a či niečo potrebujú, na čo otec uviedol, že nič. Otec omylom vytočil číslo T.ove a keď mu T. volal naspäť či niečo otec potrebuje, tak povedal, že nie a zložil telefón. Na otázku PZ žalovanej, či má vedomosť aj o nejakých iných telefonátoch, svedkyňa uviedla, že nie, iba o tomto jednom.

8.9. Svedkyňa S. W. (suseda žalovanej) na pojednávaní dňa 30.06.2021 uviedla, že poručiteľ bol bratranec jej mamy, teda žalovaná je jej vzdialená teta a žalobcovia sú bratranci z druhého kolena. Celý život bývajú v jednom bytovom dome, žalovaná býva na prízemí a svedkyňa na prvom poschodí. Na otázku PZ žalovanej, ako často trávili čas s manželmi M.ovými od roku 2008, svedkyňa uviedla, že niekoľkokrát za deň. Ak mali nejaký problém, niečo sa pokazilo, potrebovali pomoc, vždy volali svedkyni. Nechodila k nim ani jedna zo sestier, ktoré tu dnes vypovedali ako svedkyne. Jedna sestra (p. M.) tam chodí asi rok a druhá sestra (p. P.) tam nechodí 20 rokov. Na otázku PZ žalovanej, či sa niekedy stretla so žalobcom 1. do roku 2011, svedkyňa uviedla, že naposledy ho videla v roku 2008, kedy si odomykal dvere k rodičom, na čo ho svedkyňa pozdravila, on nič, tak znova ho pozdravila, ale on zasa nič, tak povedala, že ona ho nebude zdraviť, keď je urazený nevie načo. Sám od seba prestal komunikovať, v živote s ním nemala problém. Na otázku PZ žalovanej, či niekedy stretla žalobcu 2. od roku 2008, svedkyňa uviedla, že nie, teraz prvýkrát. Na otázku PZ žalovanej, či bola niekedy prítomná pri osobnom stretnutí medzi žalobcami a poručiteľom, svedkyňa uviedla, že bola, v roku 2008 kedy tam T. chodil. Na otázku PZ žalovanej, či rozprával poručiteľ, alebo žalovaná ako dopadla ich oslava, svedkyňa uviedla, že z rozprávania poručiteľa vie, že sa veľmi trápil, veľmi ho to mrzelo, že synovia prestali chodiť, na začiatku plakal a potom skamenel a povedal, že už ich nikdy nechce vidieť, že toto čo urobili, že nezavolali, neprišli. Poručiteľ bol veľký dobrák a veľmi sa trápil kvôli tomu, len keď to trvalo dlhé roky, že synovia nemali záujem, tak potom povedal, že nemá záujem ani on. T.ovi dávali možné, nemožné, pomáhali ako sa dalo. Čo vie od poručiteľa, tak k ním prišiel naposledy okolo Vianoc, pýtal peniaze, na to mu oni povedali, že nemajú a on odvtedy neprišiel. Poručiteľ robil synom nákupy, chodil k mäsiarovi, aby priniesol mäso. Snažil sa veľmi. P. išiel ku krstnej mame, ktorá býva v rovnakom vchode ako jeho rodičia na 7. poschodí, okolo dverí rodičov a nezazvonil im, odignoroval svojich rodičov. Bolo to vtedy, keď bol P. s druhou manželkou s ktorou má 3 deti, ale presný rok nevie. Na otázku PZ žalovanej, či má vedomosť o tom, kedy naposledy kontaktovali žalobcovia poručiteľa, svedkyňa uviedla, že nie, nemá vedomosť. Keď boli chorí volali svedkyni, keď zomrel p. M. oživovali ho spolu s manželom, vybavovali pohreb, všetko riešili, pretože nemali kontakt na synov, neboli v kontakte roky. Na otázku PZ žalovanej, či postrehla, že by niektorí zo žalobcov po rodinnej oslave prišiel na návštevu, svedkyňa uviedla, že T.a videla v roku 2008, preto si to tak dobre pamätá, lebo prerábali s mužom garáž a išli spolu dole schodmi, vtedy manžel prvýkrát videl T.a, potom až na dedičskom konaní. Na otázku PZ žalovanej, či niekedy kontaktovala žalobcov, že sa ich otec nachádza v nemocnici, svedkyňa uviedla, že áno, kontaktovala T.a, bolo to pred rokom 2008, pretože vtedy ešte mala na neho kontakt a volala mu, lebo sa vtedy nerozprával so svojimi rodičmi a otec mal zápal pľúc a ležal v nemocnici, bol vo vážnom stave, tak mu zavolala, že má veľmi chorého otca, aby ho šiel pozrieť. Dlho sa rozprávali, išiel za otcom do nemocnice a od toho času tam znova začal chodiť, alebo to bolo v roku 2000, ak nie skôr. Potom povedal T. na dedičskom konaní, keď manžel svedkyne doviezol žalovanú, prečo mu svedkyňa nezavolala, že otec zomrel. Za prvé nemá na neho kontakt, a za druhé jej nemusí žiadna vzdialená rodina volať o zdravotnom stave jej matky alebo svokrovcov, pretože má kontakt s nimi. Poručiteľ bol posledné 2 roky pred úmrtím na striedačku v nemocnici. Na otázku PZ žalovanej, či má vedomosť o tom, že by poručiteľ disponoval mobilným telefónom, svedkyňa uviedla, že mal mobilný telefón, avšak nevedel ani SMS poslať, ani prečítať. Vždy prišli hore, aby im prečítala, resp. poslala SMS. Potom, nevie v ktorom roku, ukradli poručiteľovi telefón v nemocnici na Mickiewiczovej a potom nevie či mal telefón, nakoľko nechodili už s telefónom.

8.10. Svedok P. W. (sused žalovanej) na pojednávaní dňa 30.06.2021 uviedol, že s poručiteľom, trávil veľa času, do mesiaca to bolo 15 - 20 krát, boli často spolu. Vie o žalobcoch z rozprávania žalovanej a poručiteľa, že majú dvoch synov, jeden zomrel. Žije v tom dome 13 rokov, ale v živote ich nevidel. Na otázku PZ žalovanej, či má vedomosť o tom, kedy žalobcovia kontaktovali poručiteľa, svedok uviedol, že iba z rozprávania žalovanej a jej manžela pred pár rokmi niečo na telefóne, on sa o toto veľmi ani nestaral. Rozprávali o tom, že sa nekontaktujú, že ochladol ich vzťah. Pomáhali si ako susedia. Svedok nevedel uviesť odkedy ochladli vzťahy, ale žalobcovia nechodili, nestarali sa, takže to asi bolo niekoľko rokov. Poručiteľ hovoril svedkovi, keď boli sami v súkromí, že synovia viac menej peniaze pýtali od neho a keď on nedal, tak sa urazili a rok sa nevideli.

8.11. Svedkyňa P. P. (dcéra žalobcu 1.) na pojednávaní dňa 27.10.2021 uviedla, že s poručiteľom vychádzala najlepšie, so žalovanou to bolo trochu horšie, ale vychádzali spolu, každý víkend k nim chodila, keď sa dalo, až pokým sa rodičia nerozviedli, čo bolo v roku 1999. Ku vzťahu žalobcu 1. s poručiteľom uviedla, že vychádzali v pohode, podľa nej žalovaná bola terorista. Naposledy sa videla s poručiteľom a žalovanou keď mala trinásť rokov (pozn. súdu v roku 1999). Uviedla tiež, že sa nesnažila poručiteľa so žalovanou odvtedy nijak kontaktovať, pretože keď nie je záujem z jednej strany, nemôže byť ani z druhej chodiť k žalovanej, kde bude počúvať na mamu a sestry nadávky. Poručiteľa nekontaktovala tiež, lebo žili spolu so žalovanou. Naposledy poslala pozvánku na svadbu, na ktorú nedostala žiadnu odpoveď. Žalobca 1. jej povedal, že tam prestali chodiť (k žalovanej a poručiteľoviň, lebo nebol záujem.

9. Po právnej stránke posúdil vec nasledovne:

9.1. Podľa (ďalej len „“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

9.2. Podľa § 461 ods. 1 O.z. dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

9.3. Podľa § 461 ods. 2 O.z. ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

9.4. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) O.z. poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.

9.5. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) O.z. poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

9.6. Podľa § 469a ods. 2 O.z. pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >.

9.7. Podľa § 469a ods. 3 O.z. o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a § 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

9.8. Podľa § 473 ods. 1 O.z. v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

9.9. Podľa § 473 ods. 2 O.z. ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

9.10. Podľa § 476 ods. 1 O.z. poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

9.11. Podľa § 476 ods. 2 O.z. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

9.12. Podľa § 479 O.z. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

10. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že poručiteľ zanechal závet, ktorého súčasťou bola vydeďovacia listina. V závete odkázal poručiteľ celý svoj majetok žalovanej, svojej manželke, a žalobcov, svojich synov, z dedenia týmto úkonom vylúčil. Okresný súd uznesením konanie o dedičstve prerušil z dôvodu, že žalobcovia popierajú existenciu dôvodov vydedenia uvedených v notárskej zápisnici spísanej poručiteľom. V uznesení súd odkázal žalobcov podať na súd v lehote 40 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu, ktorou sa žalobcovia budú domáhať určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi H. M.. Žalobcovia v lehote žalobu podali, pričom sa okrem žalobného petitu ustanoveného

v uznesení súdu vyhotoveného v dedičskom konaní žalobou domáhali aj určenia neplatnosti závetu poručiteľa a tiež určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané.

11. Podmienkou platnosti poslednej vôle v podobe vydedenia a teda listiny o vydedení je predovšetkým splnenie materiálnych a formálnych náležitosti poslednej vôle poručiteľa. V prípade listiny o vydedení musia byť splnené v neposlednom rade aj materiálne náležitosti v podobe dôvodov vydedenia, pričom platnosť poslednej vôle sa posudzuje podľa doby kedy bola zriadená. Absencia uvedených náležitosti má za následok neplatnosť poslednej vôle poručiteľa.

12. V konaní bolo potrebné prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti závetu obsahujúceho listinu o vydedení, ktorý poručiteľ spísal dňa 25.02.2013 vo forme notárskej zápisnice, ako aj otázku, či sú dané dôvody vydedenia v zmysle .

13. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia , považoval súd za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v , nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 24 februára 2010).

14. Súd vykonal dokazovanie k zisťovaniu, či sú dané dôvody vydedenia žalobcu 1. a žalobcu 2. poručiteľom, a teda, či je závet, ktorého súčasťou je aj vydeďovacia listina, platný. Žalobcovia v konaní tvrdili, že vzťah medzi nimi a poručiteľom bol dobrý, že sa vzájomne o seba starali, žalobcovia navštevovali poručiteľa aj v nemocnici, keď bol hospitalizovaný v roku 2006. Proklamovali, že mali s poručiteľom dobrý vzťah, že im na poručiteľovi záležalo. Jedným z najmarkantnejších dôvodov, pre ktorý vzťah medzi žalobcami 1. a 2. a poručiteľom ochladol, bol podľa samotných žalobcov ich zlý vzťah so žalovanou.

15. V konaní bolo preukázané, že žalobca 2. sa s poručiteľom od roku 2008 až do spísania závetu nekontaktoval. Žalobca 2. tvrdil, že dôvod, prečo sa nekontaktoval s poručiteľom bola žalovaná, ktorá ich kontaktu bránila. Ich vzťahy sa zhoršili po tom, ako žalobca 2. na oslave zlatej svadby poručiteľa a žalovanej v roku 2008 dal facku hosťovi, známemu poručiteľa, v prevádzke, kde sa oslava uskutočnila. Mal tiež vulgárne kričať na poručiteľa. Odvtedy mu poručiteľ nedvíhal telefón, alebo hneď zavesil. Po nejakom čase od incidentu sa žalobca 2. išiel poručiteľovi a žalovanej ospravedlniť, avšak žalovaná jeho ospravedlnenie neprijala - vo dverách ho privítala slovami: „ no teba som ja už nečakala“, na čo žalobca 2. položil kyticu na stolík v chodbe a odišiel. Žalobca 2. sa podľa výpovede na pojednávaní už po návšteve v roku 2008, kedy sa prišiel ospravedlniť po nevydarenej oslave, k poručiteľovi a žalovanej do bytu viac nepokúsil ísť. V rozpore s týmto tvrdením neskôr vo výpovedi žalobca 2. uviedol, že po nejakej dobe bol zvoniť u poručiteľa a žalovanej na narodeniny žalovanej, ale nik mu neotvoril, ani na

ďalší rok, a až na tretí rok mu otvorili a sedel u nich na návšteve, kde sa s poručiteľom normálne bavil a na ďalší rok mu dvere znovu neotvorili. Žalobcovi 2. pri kontakte a reálnom záujme o poručiteľa bránila tiež povaha jeho práce. Žalobca 2. ako kamionista bol stále na cestách, v sobotu prišiel, a v nedeľu znovu odišiel, pričom si musel vybaviť aj nejaké veci. Žalobca 2. ďalej uviedol, že poručiteľ nepotreboval žiadnu pomoc, bol sebestačný. Je to však v rozpore s jeho ďalším tvrdením, že poručiteľa v minulosti vozil k lekárovi a staral sa o jeho komfort pri pobyte v nemocnici (v roku 2006). Navyše počas obdobia nekontaktovania sa žalobcu 2. a poručiteľa mal poručiteľ 74 - 79 rokov, a je len veľmi ťažké sa spoliehať na to, že nepotrebuje a nebude potrebovať žiadnu pomoc (poručiteľ bol v tomto období 9 mesiacov v nemocnici z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu). Žalobca 2. uviedol, že keby poručiteľ potreboval pomoc, nikdy by mu ju poskytnúť neodmietol. Rozporné boli tiež ďalšie tvrdenia žalobcu 2., keď tvrdil, že sa zaujímal o rodičov (poručiteľa a žalovanú) prostredníctvom dopytu u žalobcu 1. raz za dva - tri mesiace, a v ďalšej odpovedi pri výsluchu uviedol, že sa nemohol zaujímať o zdravotný stav poručiteľa, keď mal kopu iných starostí, veď bol 1400 km vzdialený. Navyše sa v konaní preukázalo, že žalobca 1. v kontakte s poručiteľom posledné dva roky pred spísaním závetu tiež nebol.

16. Čo sa týka dôvodov vydedenia u žalobcu 2., mal súd v konaní za preukázané, že od roku 2008 až do spísania závetu v roku 2013 (a potom až do jeho smrti v roku 2019, čo však nie je predmetom dokazovania) sa žalobca 2. o poručiteľa nezaujímal, nevedel nič o jeho živote vrátane jeho zdravotného stavu. Tvrdenia žalobcu 2. si v mnohom odporujú, navyše neosvedčujú, že by sa o poručiteľa skutočne zaujímal, nebolo preukázané že by sa ho pokúsil kontaktovať, sám žalobca 2. uviedol dôvody, pre ktoré sa zaujímať o poručiteľa ani nemohol. Na základe uvedeného súd nemal za preukázané, že by nezáujem žalobcu 2. o poručiteľa v období uvedenom v závete (cca 5 rokov pred spísaním závetu v roku 2013) bol zapríčinený objektívnymi dôvodmi na strane žalobcu 2. (aj v prípade krátkeho pobytu cez víkendy v Bratislave mohol kontaktovať poručiteľa alebo osoby, ktoré boli v kontakte s poručiteľom), či odmietaním zo strany poručiteľa, pričom bolo v konaní preukázané, že poručiteľ potreboval záujem a starostlivosť z dôvodu jeho vyššieho veku a s tým spojeným nepriaznivým zdravotným stavom.

17. K vydedeniu vo vzťahu k žalobcovi 1. bolo v konaní preukázané, že vzťahy medzi žalobcom 1. a poručiteľom sa znefunkčnili po roku 2011. Dovtedy pomáhal rodičom, aj s prerábkou bytu. Uviedol, že v roku 2011 po troch návštevách u poručiteľa a žalovanej, počas ktorých sa opakoval rovnaký scenár

- žalovaná odišla po príchode žalobcu 1. k susedovcom W., a poručiteľ mu povedal, že sa nič nedeje, žalobca 1. sa rozhodol, že ich v takejto atmosfére nebude navštevovať, že keby niečo potrebovali, nech mu zavolajú. Uvedené správanie malo podľa žalobcu 1. súvis s tým, že ho matkina sestra svedkyňa O. P. pozvala na jej narodeninovú oslavu, čo žalovanú rozhnevalo. Žalobca 1. ešte v roku 2006 - 2007, keď bol poručiteľ v nemocnici, tohto navštevoval a vozil do nemocnice za ním aj žalovanú. O tom, že je poručiteľ v nemocnici v roku 2006 dala žalobcovi 1. vedieť p. W., ktorá uvedenú skutočnosť aj potvrdila vo svojej výpovedi. V období od cca roku 2011 až do jeho smrti sa žalobca 1. zaujímal o poručiteľa tak, že vždy keď išiel okolo jeho bytu, v ktorom žil so žalovanou, pozrel sa do okien a na odparkované auto, čo pre neho znamenalo, že je všetko s rodičmi v poriadku. Tam akýkoľvek prejavený záujem skončil, a to nielen do spísania závetu, čo je pre toto konanie podstatné, ale až dovtedy, kým sa žalobca 1. nedozvedel, že žalovaný zomrel (13.09.2019). O tom, že bol poručiteľ v nemocnici v roku 2013 deväť mesiacov nevedel. Do roku 2011 im pomáhal ako sa dalo. Žalobca 1. ešte síce tvrdil, že sa niekoľkokrát snažil otcovi dovolať, na pevnú linku, prípadne na mobil, avšak vždy neúspešne, čomu mala zabrániť žalovaná. Svedkyňa B. X., priateľka žalobcu 1., vo svojej výpovedi uviedla, že bola raz svedkom toho, ako žalobca 1. kontaktoval späť poručiteľa, ktorý mu predtým nechtiac zavolal. Poručiteľ na otázku, či niečo potrebuje, povedal, že nič, a zložil telefón. V konaní iné kontaktovanie poručiteľa žalobcom 1. nebolo ničím preukázané.

18. Súd uvádza, že žalobca 1. a 2. ako dospelí ľudia, v prípade skutočného záujmu o svojho otca (poručiteľa), mali možnosti s ním udržať vzťah, aspoň sporadicky sa o neho skutočne zaujímať, a to aj v prípade nie ideálneho vzťahu so žalovanou. Takto nerobili, a to ani prostredníctvom známych a rodiny, ktorí s poručiteľom a žalovanou bývali v jednom bytovom dome (p. W., ktorá bola v dennodennom kontakte s poručiteľom a žalovanou uviedla, že prvýkrát, keď bol poručiteľ v nemocnici, kontaktovala žalobcu 1., avšak neskôr už na neho kontakt nemala, a preto ho už o poručiteľovi neinformovala; O. P., teta žalobcov, ktorá svedčila v prospech žalobcov, uviedla, že ju žalobcovia nekontaktovali za účelom, aby sa zaujímali o stav poručiteľa, pričom ona si myslela, že sú v kontakte). Navyše v konaní nebolo preukázané, že by mala žalovaná reálne brániť vo vzájomnom kontakte poručiteľa a žalobcov 1. a 2. Aj prípadné nevhodné správanie žalovanej voči žalobcom nemôže mať samo o sebe vplyv na vzťah

žalobcov k poručiteľovi, ak by mali skutočný záujem vo vzťahu s ním zotrvať, a zaujímať sa o neho. V prípade, že žalovaná odišla niekoľkokrát počas návštevy žalobcu 1. k susede, neodôvodňovalo to správanie sa žalobcu 1. voči poručiteľovi, ktorého správaniu žalobca 1. nič nenamietal (okrem toho, že mu nevysvetlil, prečo žalovaná odchádzala keď prišiel na návštevu, prípadne prečo sa mu počas návštevy žalovaná nevenovala). Rovnako tak v prípade žalobcu 2. správanie žalovanej, v dôsledku ktorého sa urazil, keď ho žalovaná neprivítala ako očakával, neodôvodňovalo jeho postoj k poručiteľovi. Žalovaná a poručiteľ mali už cez sedemdesiat rokov, v čase keď sa žalobcovia prestali s poručiteľom stretávať, preto je ťažko uveriteľné, ako by im v prípade skutočného záujmu o kontakt s poručiteľom mohla žalovaná brániť. Nezáujem bol prejavovaný nielen v nekontaktovaní sa, ale aj v nezisťovaní si akýchkoľvek informácii o poručiteľovi prostredníctvom iných osôb, ktoré s ním v kontakte boli.

19. Súd mal preto na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia nejavili o poručiteľa žiaden záujem, pričom tento dôvod vydedenia žalobcov bol v listine o vydedení riadne špecifikovaný. Nebolo potrebné presnejšie skutkovo vymedziť negatívnu skutočnosť, neprejavovanie žiadneho záujmu, pričom z časového hľadiska v listine o vydedení poručiteľ uviedol, že sa nekontaktujú so žalobcom 1. cca 2 roky a so žalobcom 2. cca 5 rokov. Toto v konaní aj bolo preukázané, a súd takéto dlhodobé konanie žalobcov ako synov poručiteľa považoval za rozporné s dobrými mravmi. Žalobcovia sa nezaujímali o poručiteľa počas tohto obdobia nielen priamo kontaktovaním či navštevovaním poručiteľa, ale ani prostredníctvom rodiny a známych, ktorí s poručiteľom boli v kontakte. Vôbec sa o neho nezaujímali. Bezdôvodne sa žalobca 1. cca 2 roky pred spísaním závetu a žalobca 2. cca 5 rokov pred spísaním závetu spoliehali na to, že je poručiteľ v poriadku. V dôsledku absolútneho nezáujmu sa nedozvedeli ani o chorobe poručiteľa, ani o jeho dlhodobej hospitalizácii v roku 2013, pred spísaním závetu, a dokonca ani o jeho smrti. Obaja žalobcovia tvrdili, že mali s poručiteľom dobrý vzťah, a problém mali so žalovanou, preto nebol daný žiaden dôvod k neprejavovaniu žiadneho záujmu o poručiteľa. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ sám svojím konaním spôsobil túto situáciu, a v dôsledku jeho nezáujmu by vyplynul dlhodobý nezáujem žalobcu 1. a žalobcu 2. o poručiteľa, ktorý súd u oboch žalobcov posúdil ako rozporný s dobrými mravmi, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dôvod vydedenia v zmysle bol daný tak u žalobcu 1. ako aj u žalobcu 2.

20. Čo sa týka druhého dôvodu vydedenia uvedeného poručiteľom v listine o vydedení, k tomu súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ potreboval pomoc od žalobcov, keďže sa o neho starala žalovaná, a tiež ďalšia vzdialená rodina (r. W.), ktorá bývala v rovnakom bytovom dome, ako poručiteľ so žalovanou. Nebolo tiež v konaní preukázané, ani to poručiteľ v závete neuviedol, že by od žalobcov pomoc požadoval, o akú konkrétnu pomoc by malo ísť, ani netvrdil, že by jeho žiadosť o pomoc žalobca 1. a žalobca 2. odmietli. Na základe uvedeného mal súd za to, že dôvod vydedenia v zmysle (neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe a v chorobe) nebol v prípade žalobcov 1. a 2. voči poručiteľovi daný.

21. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže z vykonaného dokazovania vyplynula preukázanosť jedného z dôvodov vydedenia uvedeného poručiteľom v listine o vydedení, týkajúceho sa oboch žalobcov v konaní, a to neprejavovanie skutočného záujmu, ktorí by ako potomkovia prejavovať voči poručiteľovi mali. Toto dlhodobé konanie, resp, nekonanie žalobcov voči poručiteľovi posúdil súd ako rozporné s dobrými mravmi, keď žalobca 2. sa informoval o poručiteľovi podľa jeho tvrdení len od žalobcu 1., ktorý tiež s poručiteľom posledné dva roky pred spísaním závetu nebol v kontakte. Žalobcovi 1. zasa stačilo na utvrdenie sa, že je poručiteľ v poriadku, jeho zaparkované auto pred bytovým domom, čo si všímal vždy, keď prechádzal okolo bytového domu, kde poručiteľ býval. Aj z dôvodu uvedeného absolútneho nezáujmu o poručiteľa sa žalobcovia nedozvedeli, že je poručiteľ chorý, dlhodobo hospitalizovaný v nemocnici, ani to, že poručiteľ zomrel.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalovanej, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcom 1. a . spoločne a nerozdielne nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).