Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/19/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. T., bývajúceho v B.,

proti ţalovaným 1/ J. T., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. O.K., advokátkou v B., H. č.X., 2/

A. G., bývajúcej v B., 3/ M. T., bývajúcej v B., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej 1/

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. marca 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej 1/ o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. decembra 2008 č.k. -109 určil,

ţe dôvody vydedenia ţalobcu uvedené v listine o vydedení zo 4. júla 2004 jeho otcom V. T.,

zomrelým X., nie sú dané, ţalovaným 1/ aţ 3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu

trov konania v sume 10 870,-- Sk (360,80 Eur) do 3 dní k rukám advokáta a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 595,-- Sk (19,75 Eur) na účet súdu do 3 dní. Na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe nebolo preukázané, ţe by ţalobca

naplnil dôvody, pre ktoré ho poručiteľ vydedil, pretoţe pre platnosť vydedenia z dôvodu

podľa je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol

v situácii, kedy potrebuje pomoc, nie je schopný pomôcť si sám a bez cudzej pomoci si

obstarať základné ţivotné potreby a taká pomoc mu nebola poskytnutá. Poručiteľ sa však

v takej situácii neocitol, pretoţe sa o neho starala jeho manţelka a o tom, ţe je poručiteľ

v nemocnici, ţalobcu neinformovala. Za tejto situácie neexistoval dôvod, aby poručiteľ

ţalobcu sankcionoval pre neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe, vydedením. Za

nepreukázaný povaţoval súd aj druhý dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/

2

, a to, ţe by ţalobca o poručiteľa trvalo, od roku 1977 neprejavoval

opravdivý záujem, ktorý by inak ako potomok prejavovať mal. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe medzi ţalobcom a poručiteľom dochádzalo k sporadickým stretnutiam na

základe ich obojstranného vzájomného správania, nešlo o absolútny nezáujem od roku 1977

tak, ako to bolo uvedené v listine o vydedení. Takáto skutočnosť nevyplynula z výpovedí

svedkov, ale ani z výpovede ţalovanej 1/. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením §

142 ods. 1 , úspechom ţalobcu v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení.

Na odvolanie ţalovanej 1/ do veci samej a odvolanie ţalovaných 2/ aţ 3/ do trov

konania, Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. marca 2011 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal

dokazovanie, jeho rozhodnutie povaţuje za vecne správne a preto sa v plnom rozsahu s ním

stotoţňuje, keď aj odvolací súd vzťah medzi ţalobcom a poručiteľom hodnotil ako obvyklý

vzťah medzi otcom a synom. Za správne povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti

týkajúcej sa trov konania, keď dôvody na pouţitie ustanovenia podľa jeho názoru

neboli v prejednávanej veci dané.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná 1/. Navrhla, aby

dovolací súd oba rozsudky súdov niţších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Uviedla, ţe v konaní došlo k vade konania v zmysle

a to tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe

odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a tým jej neumoţnil, aby jej vec bola

verejne prejednaná. Neakceptoval jej ţiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu ochorenia

jej právnej zástupkyne a takéto konanie súdu jej znemoţnilo legitímne a riadne uplatniť svoje

procesné práva a právom chránené záujmy, ktoré jej priznáva

a . Následkom takéhoto postupu odvolací súd nezistil skutočný

stav veci a tieţ nesprávne právne vec posúdil. Namietala, ţe odvolací súd neskúmal naliehavý

právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení, ţe dôvod vydedenia nie je daný. Odvolací

súd sa stotoţnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vyhodnotil vykonané

dôkazy a preto vec nesprávne právne posúdil. Zároveň navrhla odloţiť vykonateľnosť

napadnutého rozsudku.

3

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neprípustný odmietnuť, pretoţe dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku a k odňatiu moţnosti konať pred súdom ţiadnemu z účastníkov nedošlo.

Ţalované 2/ a 3/ vyjadrenie k dovolaniu nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (,

), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalobca 1/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani

podľa

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Právne

relevantné ale nie je tvrdenie dovolateľa, ţe k vade takejto povahy došlo, ale iba zistenie, ţe

konanie je ňou skutočne zaťaţené.

Dovolateľka netvrdila, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

takouto vadou nie je postihnuté.

Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe odvolací súd postupoval nesprávne, keď rozhodol vec

bez pojednávania, hoci pôvodne vytýčil dvakrát termín pojednávania, ktoré následne odročil

a podľa jej názoru bolo potrebné dokazovanie doplniť, treba uviesť, ţe podľa § 214 ods. 1

písm. a/ v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( ).

Z dikcie ustanovenia vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem

iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom

prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy

odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého

stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie

zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované

prípady), o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Zo znenia tohto zákonného

ustanovenia nevyplýva, ţe by odvolací súd mal na prejednanie odvolania nariadiť

pojednávanie vţdy, ak účastník trvá na nariadení pojednávania.

V posudzovanej veci odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa zistil úplne skutkový

stav veci a ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam.

Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie doplniť o ďalšie

dovolateľkou navrhované dokazovanie, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii.

Nemoţno mu preto vyčítať, ţe jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania, bol v rozpore so zákonom.

6

Dovolateľka v dovolaní tieţ namieta, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky

vykonaného dokazovania, nezobrali do úvahy správu o zdravotnom stave

poručiteľa, nevysporiadali sa s tým, ţe svedkovia nevypovedali pravdivo a nezaoberal sa

otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení.

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je ale

viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich

budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (por. ), a nie

účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nie však procesnú vadu v zmysle Nevykonaním účastníkom navrhovaného

dokazovania nedochádza k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, ţe

v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť

dovolania podľa (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho

konania, v ktorom sa uţ dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha

dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi niţších stupňov. Nesprávne

vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá vadu v zmysle Treba poukázať aj

na to, ţe do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

().

Rovnako je na tomto mieste potrebné uviesť, ţe procesnú vadu konania v zmysle § 237

nezakladá ani to, pokiaľ súdy svoje rozhodnutie zaloţili na neúplných skutkových

7

zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho

rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle

Dovolateľka v dovolaní ďalej namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K odňatiu moţnosti dovolateľky

pred súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na ktorých súdy zaloţili svoje

rozhodnutia, lebo ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom

do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/

, pretoţe súd svojím rozhodovaním neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu

mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či uţ teda súdy napadnuté rozhodnutia zaloţili

na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací súd rozhodnutia z tohto

aspektu neposudzoval), neodňali tým dovolateľke moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

Keďţe v danom prípade nie je dovolanie dovolateľky podľa prípustné

a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné ( v spojení

s ), pričom sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová