Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/194/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ H. K., bývajúcej v K., 2/

J. K., bývajúceho v K., obaja zastúpení JUDr. Vojtechom Zuzákom, advokátom v Galante,

Mierové námestie č. 4, proti ţalovaným 1/ K. M., bývajúcej v G., 2/ M. C., bývajúcej v K., 3/

E. A., bývajúcej v Ţ., 4/ L. K., bývajúcemu v D., 5/ J. K., bývajúcemu v A., všetci zastúpení

JUDr. Petrom Mihaldom, advokátom v Bratislave, Gogoľova č. 18, 6/ medzičasom

plnoletému M. H., bývajúcemu v S., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, vedenej

na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 12. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 12. apríla 2011

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta v poradí druhým rozsudkom zo 6. apríla 2010 č.k.

-225 určil, ţe dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej

vo forme notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Otta Szabu N 366/00, Nz 365/00

zo 4. augusta 2000, ktorou poručiteľ J. K. st. vydedil svojho syna J. K. ml. (ktorý medzičasom

zomrel X. – pozn. dovolacieho súdu) ako aj jeho potomkov, nie sú dané a ţalovaným 1/ aţ 5/

uloţil spoločne zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania v sume 957,39 Eur. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe dôvody vydedenia nie sú v listine o vydedení

dostatočne konkretizované z hľadiska časového ani skutkového pokiaľ išlo o dôvody

fyzického napadnutia, týrania, psychického terorizovania, neprejavovania skutočného záujmu

a neposkytnutia potrebnej pomoci. Konkretizácia musí spočívať v popísaní foriem

psychického a fyzického týrania s presným uvedením, kedy k týmto skutočnostiam došlo,

2

resp. v akom časovom období sa odohrali. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo dokázať

kedy dochádzalo k týmto konaniam a absenciu konkretizácie nie je moţné nahradiť

dokazovaním. Pokiaľ išlo o posledný dôvod vydedenia, ţe poručiteľ musel spolu s manţelkou

opustiť rodinný dom a ísť bývať do domova dôchodcov, tento dôvod nepovaţoval za

preukázaný, pretoţe poručiteľ uţ v roku 1994 mal úmysel rodinný dom predať. Preukázanie

príčinnej súvislosti medzi opustením domu a správaním sa právneho predchodcu ţalobcov

povaţoval súd za problematické, pretoţe z formulácie tohto dôvodu nevyplýva aké správanie,

fyzické alebo verbálne útoky viedli poručiteľa k opusteniu domu. Uviedol, ţe ani posledný

dôvod vydedenia nie je určitý, pričom tento nedostatok nie je moţné nahradiť vykonaním

dokazovania. Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením , úspechom

ţalobcov v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 12. apríla 2011 sp. zn. na odvolanie

ţalovaných 1/ aţ 5/ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, ţalobcom

uloţil povinnosť spoločne zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 5/ náhradu trov konania v sume

4 884,59 Eur a ţalovanému 6/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku

poukázal na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie a uviedol, ţe záver súdu prvého

stupňa, ako aj námietky ţalobcov v súvislosti s nedostatočnou konkretizáciou dôvodov

vydedenia nie sú dané v časti, v ktorej poručiteľ uviedol, ţe „kvôli nemu som musel spolu

s manţelkou K. K. opustiť dom, ktorý sme spolu postavili a išli sme bývať do podnájmu

a následne potom do domova dôchodcov“. Uviedol, ţe obaja rodičia zhodne vyhodnotili

najmä neprejavovanie opravdivého záujmu (druhý dôvod vydedenia – pozn. dovolacieho

súdu), ktorý by ako ich potomok mal prejavovať u ich najstaršieho (vydeďovaného – pozn.

dovolacieho súdu) syna ako spôsobilý pre nededenie a preto ho ako jediného vydedili, pričom

tento vzťah a záujem je prirodzený, vyplýva z rodinno-právnych väzieb a má byť opravdivý.

Ak potomok o poručiteľa neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať

mal, nejde o opravdivý záujem, pretoţe také správanie nezodpovedá riadnemu správaniu

dieťaťa k rodičom ale ide o správanie prekračujúce zásady spoločenskej slušnosti. Podľa

názoru odvolacieho súdu v danej veci išlo o takýto prípad. V súvislosti so správaním sa

vydedeného syna poručiteľa, ktorý sa k nemu správal bez skutočného a úprimného záujmu,

ktorý ako potomok mal prejavovať, poručiteľ v snahe vyhnúť sa takémuto správaniu, musel

opustiť spolu s manţelkou dom a útočisko našli v domove dôchodcov. Uviedol, ţe pokiaľ vo

svojom zrušujúcom uznesení poukázal, ţe táto časť listiny o vydedení nie je dostatočne

odôvodnená časovou konkretizáciou, treba vychádzať z vôle poručiteľa a zváţiť, či ten, komu

3

bol tento prejav určený, mohol z jeho obsahu pochopiť takto prejavenú vôľu. Vyvodil, ţe

poručiteľ dom s manţelkou opustil v jedinom prípade, toto konanie sa viackrát neopakovalo

keďţe sa aj s manţelkou presťahoval do domova dôchodcov, kde aj obaja zomreli. Uviedol,

ţe medzi rodinou nebohého syna a jeho rodičmi neboli usporiadané vzťahy, práve preto sa

v roku 1994 rozhodli dom predať, avšak nedošlo k dohode rodiny, predaj domu sa

neuskutočnil a situácia v čase opustenia domu v roku 2000 bola úplne odlišná a z domu odišli

nedobrovoľne. Uviedol, ţe z priestupkového spisu ORP-P-635/1999 vyplýva, ţe rodičia

podali oznámenie o správaní proti občianskemu spolunaţívaniu, pričom z tohto spisu vyplýva,

ţe syn na nich vykrikoval prečo z poschodia tečie voda, ţe na nich skočí, nadával im, za čo

mu bolo uloţené pokarhanie. V rodine dochádzalo tieţ k hádkam kvôli odberu pitnej vody

a elektrickej energie a takéto správanie a útoky sú prejavom skutočného nezáujmu syna

o svojich rodičov, je dôkazom o tom, ţe trvalo o nich neprejavoval záujem, ktoré okolnosti

primäli poručiteľa k opusteniu rodinného domu a preto pristúpil k vydedeniu. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil ustanovením , a vznikom trov

na súdnom poplatku a právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z ustanovenia a jeho dôvodnosť z

písm. c/ , t.j., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedli,

ţe v listine o vydedení ako dôvod vydedenia je uvedené fyzické napadnutie, týranie

a psychické terorizovanie, neprejavenie skutočného záujmu, neposkytnutie potrebnej pomoci

a nutnosť opustenia rodinného domu, čo je prakticky citovanie zákonných dôvodov

uvedených v . Listina o vydedení však okrem všeobecných

poţiadaviek musí obsahovať aj materiálnu náleţitosť, t.j. existenciu konkrétneho dôvodu

vydedenia uvedeného v zákone. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. R 45/86, z ktorého vyplýva, ţe prejav o vydedení nemôţe byť všeobecný a len

hrubé konanie potomka nepostačuje ako dôvod vydedenia a podľa R 37/1996, materiálnou

náleţitosťou vydedenia je konkrétne uvedenie dôvodu vydedenia, bez ktorého je vydedenie

neplatné. V predmetnej listine o vydedení nie je uvedený ţiadny konkrétny prípad, súd nemal

z čoho vychádzať a preto nemohol ani objektívne rozhodnúť o skutkovej otázke a posúdiť

okolnosti konkrétneho prípadu tak, ako to majú na mysli uvedené rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky.

Ţalovaní 1/ aţ 5/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe tvrdenie ţalobcov, ţe dôvody

vydedenia nie sú dané je nedôvodné, pretoţe ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol, ţe syn

J. ho fyzicky napadol, týral, psychicky terorizoval, neprejavoval skutočný záujem, neposkytol

potrebnú pomoc a musel opustiť rodinný dom, pričom aj odvolací súd v odôvodnení rozsudku

konštatuje, ţe potomok neprejavoval o svojho rodiča skutočný záujem, taký aký by mal

o svojho rodiča prejavovať, preto poručiteľ pristúpil k vydedeniu.

Ţalovaný 6/ vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí, ţe

ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.sp. netvrdili

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolatelia namietali, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Napriek tomu, ţe dovolatelia odôvodnili dovolanie tým, ţe napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a nenamietali existenciu

inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ), dovolací súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je konanie postihnuté

práve touto uvedenou vadou.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé ( ).

6

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doloţiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa ţiada, aby odôvodnenie

obsahovalo najmä stručné a výstiţné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy,

o ktoré oprel súd svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov

a skutočnosti, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa

príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní,

jeho rozsudok tak zostáva nepreskúmateľný. V takom prípade ide o inú vadu konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V preskúmavanej veci krajský súd, ktorý konal o odvolaní ţalovaných, na rozdiel

od okresného súdu dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu,

ktorým ţalobe vyhovel, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, pričom však sa pri odôvodnení tohto

svojho právneho záveru obmedzil iba na konštatovanie, ţe k nemu dospel po doplnení

dokazovania výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinou o vydedení a priestupkovým

spisom, z čoho mal preukázané, ţe vydedený potomok neprejavoval o svojho rodiča skutočný

záujem ako by v zmysle mal prejavovať.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je moţné sa dozvedieť, ktoré z vykonaných

dôkazov mu slúţili ako podklad pre rozhodnutie. Odvolací súd sa aj snaţil vysvetliť, akými

úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov spravoval, výsledkom premietnutým

v zdôvodnení jeho rozhodnutia je však len súbor indícií, ktoré by mali nasvedčovať

správnosti prijatého právneho záveru o nedôvodnosti ţaloby bez toho, aby napadnuté

rozhodnutie bolo náleţitým spôsobom zdôvodnené právne.

Dovolací súd pre úplnosť uvádza, ţe poručiteľ uviedol štyri dôvody, pre ktoré vydedil

svojho potomka a to :

1/ fyzicky ma napadol, týral, psychicky terorizoval,

2/ neprejavuje o mňa skutočný záujem tak, ako by ako potomok mal prejavovať,

3/ v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytol potrebnú pomoc,

4/ kvôli nemu som musel spolu s manţelkou K. K. opustiť dom, ktorý sme spolu postavili

a išli sme bývať do podnájmu, a následne potom do domova dôchodcov.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na svoje predchádzajúce

zrušujúce uznesenie. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil, ţe námietky ţalobcov

v súvislosti s nedostatočnou konkretizáciou dôvodov vydedenia sú v danom prípade dôvodné,

pretoţe v listine o vydedení nie je uvedené, kedy vydedený potomok poručiteľa fyzicky

napadol, týral alebo psychicky terorizoval, prečo a akým spôsobom sa tak stalo (1). Rovnako

aj neprejavenie skutočného záujmu o poručiteľa nie je nijako konkretizované (2) a preto tieto

dôvody nie sú ani preskúmateľné. Taktieţ v listine o vydedení nie je uvedené, akú pomoc

poručiteľ s manţelkou potrebovali, či o ňu svojho syna ţiadali a či ju tento odmietol a z akého

dôvodu (3). Tieto tri prvé dôvody vydedenia odvolací súd posúdil v zrušujúcom uznesení ako

nekonkrétne tak z hľadiska skutkového, pričom im zároveň chýbala aj časová konkretizácia,

teda dôvody nespôsobilé na platnosť vydedenia. Uviedol, ţe len posledný dôvod vydedenia –

nutnosť opustiť dom a ísť bývať do domova dôchodcov (4) – je skutkovo konkretizovaný,

avšak mu chýba časová konkretizácia a tento dôvod musí byť podraditeľný pod § 469a ods. 1

písm. a/, b/ .

V napadnutom rozsudku odvolací súd pri riešení tejto otázky dospel k záveru, ţe

vydedený potomok sa k poručiteľovi správal bez skutočného a úprimného záujmu a kvôli

tomu musel poručiteľ opustiť aj so svojou manţelkou rodinný dom. K tomuto záveru dospel

na základe toho, ţe poručiteľ s manţelkou sa síce uţ v roku 1994 pokúšal predať rodinný dom

práve pre správanie svojho syna (konkrétne neuvedené – pozn. dovolacieho súdu), avšak dom

opustili v dôsledku sa jeho správania v roku 2000.

Z vykonaného dokazovania, najmä však z odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ale nie je moţné zistiť, čo malo byť potom skutočným dôvodom vydedenia,

v čom konkrétne neprejavoval vydedený potomok opravdivý záujem, ktorý by mal prejavovať

o poručiteľa a či platnosť listiny o vydedení bolo potrebné vidieť v tom, ţe syn poručiteľa

neprejavoval o neho opravdivý záujem (druhý dôvod uvedený v listine o vydedení, ktorý však

v predchádzajúcom uznesení odvolací súd povaţoval za nepreskúmateľný pre nekonkrétnosť

a preto ho ako nespôsobilý dôvod vydedenia vylúčil) alebo nutnosť opustenia rodinného

domu (4).

Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne

a formálne náleţitosti. Materiálnou náleţitosťou vydedenia je okrem všeobecných

poţiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia konkrétneho dôvodu vydedenia

uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.

Nie je moţné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, ţe posledná časť dôvodov

vydedenia (4) bola dostatočne konkretizovaná skutkovými okolnosťami, keď syn J. K. mal

nepochybne vedieť čo mu poručiteľ kladie za vinu, z akého dôvodu a z akých konkrétnych

skutočností k jeho vydedeniu pristúpil. Dovolací súd poznamenáva, ţe dôvod vydedenia musí

byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný

nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému (por. § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe skutky pre ktoré malo dôjsť teraz uţ

podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne k vydedeniu poručiteľovho syna a jeho potomkov,

neboli naviac v konaní bezpečne preukázané. Pokiaľ totiţ odvolací súd dôvodnosť vydedenia

odôvodnil poukazom na priestupkový spis OOPZ Galanta č. PZ-ORP-P-635/1999, z ktorého

má vyplývať, ţe syn J. mal na rodičov vykrikovať ţe na nich skočí, vulgárne nadávať, v tomto

konaní mu bolo uloţené pokarhanie, čo nasvedčuje hrubému konaniu, čo však nie je dôvod

postačujúci na vydedenie (por. R 45/86). Rovnako nemoţno povaţovať za dostatočne

presvedčivé odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ak dôvodom takého postupu mali byť

hádky týkajúce sa platenia odberu elektrickej energie a pitnej vody, pretoţe zo spisu

jednoznačne nevyplýva, kedy a prečo k týmto hádkam dochádzalo a akej intenzity boli.

Pokiaľ odvolací súd odôvodňoval dôvodnosť vydedenia aj z toho, ţe K. K. bola synom

napadnutá noţom, z obsahu spisu nateraz vyplýva iba to, ţe táto skutočnosť bola oznámená

manţelkou poručiteľa pri ošetrení v nemocnici, pričom túto skutočnosť ţalobkyňa v konaní

poprela a uviedla, ţe polícia pri šetrení veci na údajnom mieste činu stopy krvi nenašla.

Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by sa súd touto skutočnosťou bliţšie zaoberal, najmä, či

v správnom alebo trestnom konaní bol poručiteľov syn potrestaný za takýto útok.

V odôvodnení rozsudku však povaţoval odvolací súd všetky vyššie incidenty za preukázané

a bral ich za základ svojho rozhodnutia. Dovolací súd pritom povaţuje za potrebné zdôrazniť,

ţe takéto tvrdené správanie označil odvolací súd za „neprejavenie opravdivého záujmu

potomka o svojho rodiča“, pričom v predchádzajúcom uznesení tento dôvod vydedenia (2)

vylúčil ako nekonkrétny, teda nespôsobilý zaloţiť platnosť listiny o vydedení, keďţe tento

nedostatok nie je moţné nahradiť vykonaním dokazovania.

9

Celkom nepreskúmateľné sú úvahy odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa okolností

pôvodného úmyslu poručiteľa a jeho manţelky predať rodinný dom v roku 1994

a ich odchodu z neho v roku 2000, najmä v čom boli tieto okolnosti neporovnateľné, pričom

odvolací súd svoje rozhodnutie zaloţil práve na tomto poslednom dôvode vydedenia –

opustení rodinného domu, aj keď z odôvodnenia jeho rozsudku vyplýva skôr záver, ţe

dôvodom vydedenia malo byť neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, t.j. dôvodu

uţ skôr označenému za nekonkrétny.

Z obsahu spisu však nevyplýva ani to, ţe by odvolací súd venoval akúkoľvek pozornosť

zdravotnému stavu syna poručiteľa a to napriek tomu, ţe ţalobkyňa popierala skutky

a správanie ktoré mali byť dôvodom vydedenia jej manţela, a to práve s poukazom na jeho

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Napriek tomu, ţe zdravotná dokumentácia J. K. ml. sa

nachádza v spise (na rozdiel od zdravotnej dokumentácie poručiteľa), z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, ţe by sa odvolací súd s jeho zdravotným stavom

nejakým spôsobom vysporiadal. Pritom táto skutočnosť mohla mať dôleţitý význam pre

rozhodnutie vo veci samej, pretoţe ak mal J. K. ml. váţne zdravotné problémy (ktorým

napokon X. aj podľahol), bolo treba aj jeho prípadné, nie vţdy vhodné správanie posudzovať

aj z tejto stránky, čo sa však nestalo. Rovnako sa však odvolací súd ani nepokúsil zistiť

správanie sa poručiteľa k svojmu potomkovi, t.j. či vzhľadom na všetky uvedené okolnosti

bolo adekvátne, príp. či jeho správanie nemalo základ tieţ v iných okolnostiach.

Rozsudok odvolacieho súdu sa tak nielen pre nedostatok právnych dôvodov ale aj

pre nedostatok skutkových zistení stal preskúmateľným, v dôsledku čoho konanie

pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí

rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov konania vrátane trov dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

10

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová