Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/58/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpená JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom kancelárie Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, proti žalovanému: E. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 12.699,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. – 144 zo dňa 06.07.2023, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku I.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 984,63 eur.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 6.365,47 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy zo 7.350,10 eur od 01.02.2015 do 28.12.2020, zo sumy 7.021,89 eur od 29.12.2020 do 23.06.2021, zo sumy 6 693,68 eur od 24.06.2021 do 27.12.2021 a zo sumy 6.365,47 eur od 28.12.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , . V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetom žaloby bola suma 12.699,12 eur, ktorá mala byť zaplatená titulom nevrátených pôžičiek poskytnutých žalovanému, prípade jeho rodinným príslušníkom, alebo aj iným osobám, ale v mene žalovaného a titulom dohody o návratnej finančnej výpomoci. Citoval rozhodnutie NS SR sp.zn. , a dospel v tejto súvislosti k záveru, že pri uplatnenom nároku 3.927,50 eur neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenie poskytnutie uvedených finančných prostriedkov titulom pôžičky pre absenciu obligatórnych náležitostí takejto zmluvy. Súd prvej inštancie nedospel k inému záveru ani po výsluchu strán sporu, rodičov strán sporu, a syna žalovaného. Existencia dohody o návratnej finančnej výpomoci

nebola popretá ani samotným žalovaným, ktorý aj v zápisnici o podaní vysvetlenia, z marca 2015 uviedol, že pokiaľ objednávka prác a materiálu bola zabezpečená žalobkyňou a jej manželom, finančné prostriedky boli v priebehu jedného alebo dvoch dní uhradené. Uvedené tvrdenie žalovaného bolo preukázané svedeckou výpoveďou jeho manželky i otca. Sporná však bola otázka, či žalovaný finančné prostriedky, ktoré mu žalobkyňa na základe dohody o návratnej finančnej výpomoci poskytla, aj reálne vrátil. Z výpovede svedkov vyplynulo, že žalovaný mal na písomnom zozname neuhradených položiek vyhotovených žalobkyňou potvrdiť existenciu tohto nároku. Manželka a otec žalovaného popreli, aby takéto finančné prostriedky titulom pôžičky boli žalovanému vyplatené. Súd vychádzal pri posudzovaní týchto dôkazov z Nálezu ÚS SR sp.zn. , pokiaľ išlo o vzťah svedkov k predmetu sporu respektíve stranám sporu, ktorý mali byť buď príbuzní alebo kolegovia ( len z toho dôvodu nemožno vychádzať z prezumpcie nepravdivosti ). Potom je vylúčené, aby súd prvej inštancie pri absencii akýchkoľvek písomných dôkazov, o existencii pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vyhovel tomuto nároku.

3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané poskytnutie týchto finančných prostriedkov, ktorých vyplatenie potvrdili svedkovia bez väzby na strany sporu. Pokiaľ však ide o uplatnenú pohľadávku vo výške finančných prostriedkov na kúpu stavebného materiálu alebo platby za práce a služby v súvislosti s rekonštrukciou rodinnému domu žalovaného, svedkovia – rodinní príslušníci žalovaného vyvrátili tvrdené skutočnosti, potom musel súd prvej inštancie konštatovať, že žalobkyňa neuniesla v uvedenej časti dôkazné bremeno. V zmysle uvedeného potom mal za preukázané, že žaloba bola dôvodná vo vzťahu k sume 2.733,05 eur, vyplatená G. B. za realizáciu sadrokartónových prác na rodinnom dome, kde svedok potvrdil, že od žalobkyne dostal 1.200,- eur za prácu a 1.673,05 eur za materiál s tým, že išlo o jej financie a následne bola žalobkyni vrátená suma 140,- eur za zaplatený materiál. Celkovo mu bola uhradená suma 2.733,05 eur. Ďalej vyhovel žalobe o 250,- eur, ktoré žalobkyňa uhradila za ubytovanie poľských robotníkov v rodinnom dvore. Pokiaľ išlo o náklady pri rekonštrukcii prác vo výške 99,20 eur za práce vykonané na rodinnom dome pre H. E., I. J. a K. E., títo boli vypočutí ako svedkovia. Svedok E. uviedol, že nikdy mu nevyplatil jeho odmenu žalovaný, naopak svedok J. uviedol, že ho vyplácal žalovaný, a svedok E., že odmenu vyplácali niekedy žalobkyňa, niekedy žalovaný. Na základe toho súd prvej inštancie zobral za preukázaný nárok žalobkyne vo výške 40,- eur pre H. E.. Vo vzťahu k sume 1.370,- eur bol vypočutý svedok, ktorý sa k veci vyjadril tak, že práce zabezpečovala a riadila žalobkyňa, ale svedok potvrdil výplatu žalovanej len pokiaľ išlo o túto sumu. Nemohol vyhovieť žalobe vo vzťahu k týmto nárokom, keďže samotné vyjadrenie svedka, že zabezpečovala prácu žalobkyňa, ale bez potvrdenia toho, že prostriedky za žalovaného platila žalobkyňa neboli preukázané, preto v tejto časti žalobu zamietol. Vo vzťahu k nároku 3.726,06 eur pre p. L., ako odmena za vykonané práce: montáž strechy, strešných okien a podhľadov, súvisiacich potom so nežnými zachytávačmi, kúpy klincov, tieto uhradila žalobkyňa, a svedok preukázal v tejto časti nárok žalobkyne. Pokiaľ išlo o sumu 700,- eur, tá mala byť poskytnutá žalovanému na zaplatenie prác vykonaných svedkov L. C. za výrobu okien a dverí, táto podľa výpovede svedka bola vyplácaná manželkou žalovaného. To znamená, že ani v tejto časti nebola preukázaná dôvodnosť žaloby.

4. Žalobkyňa si ďalej uplatnila nárok na vrátenie sumy 400,- eur, ktorá mala byť zaplatená za montáž kuchynskej linky a odovzdaná zo strany jej syna žalovanému, ako aj o zaplatenie sumy 877, 50 eur, ktorá mala byť odovzdaná manželke žalovaného, jej rodičmi a bola určená na kúpu čističky.

5. Pokiaľ odovzdanie uvedených finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanému, resp. jeho manželke potvrdzovali iba svedkovia v príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou, avšak manželka žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi uvedené skutkové tvrdenie poprela s tým, že od žalobkyne, ani jej príbuzných žiadne finančné prostriedky neprevzala. Montáž kuchynskej linky vyplácali spolu s manželom z vlastných finančných prostriedkov v sume 397,- eur, ktoré nedoniesol syn žalobkyne, potom dôvodnosť žaloby ani v uvedenej časti preukázaná nebola.

6. Súd prvej inštancie posúdil ako dôvodnú žalobu aj v časti o zaplatenie 600,- eur, ktorá bola vyplatená svedkovi L. E. za elektroinštalačné práce realizované na dome žalovaného, ktorý ich vyplatenie žalobkyňou vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil. Napriek tomu, že išlo o synovca žalobkyne, súd považoval žalobu v uvedenej časti za dôvodnú, pokiaľ žalovaný, ako aj jeho manželka potvrdili, že uvedený svedok časť elektroinštalačných prác na ich dome vykonal.

7. Zostávajúca časť pohľadávky uplatnená žalobou predstavovala sumu, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť za nákup stavebného materiálu a jeho dovoz vo výške cca 1.320,- eur.

8. Existenciu uvedenej pohľadávky opätovne potvrdzovali iba svedkovia v príbuzenskom vzťahu žalobkyne, najmä syn, ktorý uviedol, že stavebný materiál podľa zoznamu zostaveného matkou zakupoval na rodinný dom žalovaného výlučne on z jej finančných prostriedkov v podstate denne. Uvedené skutkové tvrdenie bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou manželky žalovaného a písomným vyjadrením otca žalovaného, ktorí uviedli, že stavebný materiál bol zakupovaný z ich vlastných finančných prostriedkov s tým, že ak aj žalobkyňa za nejaký stavebný materiál zaplatila, uvedená finančná čiastka jej bola vrátená do jedného, resp. dvoch dní.

9. Doklady o kúpe stavebného materiálu v súdnom konaní boli predložené výlučne žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa zakupovala uvedený stavebný materiál, preto iba ona mohla disponovať dokladom o kúpe, potom je nelogické, aby k ich vydaniu žalovanému nedošlo, oproti vráteniu sumy, ktorú za stavebný materiál uhradila.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie v rozhodnom období, žalovaný nebol v takej finančnej tiesni, ktorá by mu neumožňovala uhradiť náklady za stavebný materiál uplatnený žalobkyňou v predmetnom konaní. Súdu prvej inštancie boli predložené listiny preukazujúce, že v rozhodnom období odpredal nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorú mal k dispozícii na rekonštrukciu rodinného domu. Taktiež podľa výpisu z bežného účtu žalovaného za obdobie od 01.08. do 31.12.2013, teda v čase realizácie rekonštrukcie rodinného domu boli na jeho účte realizované kreditné obraty vo výške 120.601,- eur, teda aj uvedené dôkazy vyvracajú tvrdenie žalobkyne o finančnej tiesni žalovaného.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností, je tak žaloba žalobkyne dôvodná v časti o zaplatenie 7.350,10 eur (2.733,50 eur – B. + 250,- eur – M. + 40,- eur – E. + 3.726,60 eur – L. + 600,- eur – E.) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalovaný po podaní žaloby realizoval úhrady vo výške 328,21 eur dňa 29.12.2020, 24.6. a 28.12.2021 v celkovej výške 984,63 eur, potom vyhovel žalobe o zaplatenie 6.365,47 eur.

12. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 984,63 eur titulom úhrad realizovaných žalovaným po podaní žaloby a žalovaný so späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas, súd konanie v uvedenej časti postupom podľa až 146 zastavil.

13. Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, pričom dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalovaný oprel svoje tvrdenie o premlčanie nároku žalobkyne s odôvodnením, že táto podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016 sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a teda, že je jej nárok premlčaný v 2-ročnej subjektívnej dobe. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, pretože žalobkyňa od počiatku svoj nárok odvodzovala buď od zmluvy o pôžičke, alebo zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, hoci priamo v žalobe tento výraz nepoužila.

14. Žalovaný správne argumentoval, že nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčujú v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ však žalobkyňa svoje finančné prostriedky na kúpu stavebného materiálu a platby za práce realizované na jeho dome vynaložila v priebehu mesiaca október – november roku 2013, potom ani pri právnej kvalifikácii ňou uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia by ku dňu podania žaloby 24.7.2015 tento premlčaný nebol.

15. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. O.z., a Vládneho nariadenia . Bolo nesporné, že žalobkyňa vo výzve zo dňa 20.01.2015 stanovila lehotu do 31.01.2015 na úhradu vymáhanej čiastky, ktorá bola z časti priznaná súdom prvej inštancie, a preto súd vyhovel nároku na úrok z omeškania od 01.02.2015, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. , .

16. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa vo vzťahu k výrokom III. a IV. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu a zaviaže žalobcu na zaplatenie aj zamietnutej sumy s prísl. a k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %, resp. tento

rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodňuje žalobkyňa podľa , , a .

17. Žalobkyňa poukázala na podanú žalobu, všetky jej písomné podania a všetky prednesy jej a jej právneho zástupcu na jednotlivých pojednávaniach, z ktorých vyplýva dôvodnosť tvrdení a argumentácie žalobkyne. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie nesprávne posúdil platby žalobkyne ako finančnú výpomoc (body 75. až 79. rozsudku), hoci sa jednalo o pôžičky a boli aj naplnené zákonom stanovené náležitosti. Položky : čistička (dňa 29.10.2013 sumu 877,50 Eur - strana 1 slovníka prvá položka), L. N. (dňa 10.11.2013 sumu 1.370,- Eur - strana 3 slovníka prvá položka), montáž kuchynskej linky (dňa 12.11.2013 sumu 400 Eur - strana 3 slovníka deviata položka), poliaci - zachytávače snehu (dňa 23.11.2013 sumu 630,- Eur – 50,- Eur vrátených = 580 Eur - strana 5 slovníka posledná položka a strana 6 slovníka prvá položka) a dvere Štofaňák (dňa 12.12.2013 sumu 700,- Eur - posledná strana 8 slovníka štvrtá položka), spolu vo výške 3.927,50 Eur, predstavujú finančné prostriedky žalobkyne, ktoré boli ako pôžička z prostriedkov žalobkyne a jej manžela (BSM - vrátená pôžička od žalovaného a príjmy z podnikania žalobkyne) reálne poskytnuté a odovzdané žalobkyňou alebo jej rodinnými príslušníkmi žalovanému, resp. jeho manželke. .Na základe výslovnej žiadosti žalovaného na stretnutí v rodinnom dome žalobkyne dňa 20.10.2013 mu po následnej vzájomnej ústnej dohode žalobkyňa od 30.10.2013 do 19.12.2013 poskytla viaceré pôžičky a finančnú výpomoc formou platenia ceny za dodávaný materiál a vykonávané práce na rodinnom dome. Platené sumy boli žalobkyňou zapisované do papierového zošitka, žalovaným priebežne kontrolované,. Žalovaný sa zaviazal, že za neho žalobkyňou platené sumy a poskytnuté pôžičky jej vráti, spolu so zvyšnou časťou pôžičky poskytnutej mu manželom navrhovateľky, najneskôr však do konca januára 2014. Toto tvrdenie žalovaný nerozporoval.

18. Pokiaľ ide o samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke a zmluvy o návratnej finančnej výpomoci svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že k uzatvoreniu týchto zmlúv medzi stranami došlo. Manžel žalobkyne vypovedal, že on osobne navrhol žalovanému po tom ako sa mu žalovaný sťažoval na nedostatok financií, že môžu pokračovať v platbách z ich strany a tieto sa budú zapisovať do zošita a odsúhlasovať. Rozhodujúcou okolnosťou a dôkazom v konaní bol tzv. slovník - zošit vedený žalobkyňou. Existencia slovníka a význam jeho vedenia žalobkyňou (evidencia platieb týkajúcich sa rekonštrukcie domu žalovaného) boli nepochybne v konaní preukázané predložením originálu a kópie tohto slovníka, výsluchom žalobkyne, jej syna, manžela a rodičov. Ak teda bol ako rozhodujúci dôkaz prijatý práve spomínaný slovník, je pre žalobkyňu nepochopiteľné, ako mohol súd niektoré položky zo slovníka uznať a iné nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom nie je zrejmé v čom súd videl „nelogičnosť“ toho, že žalobkyňa by vydala doklady o kúpe žalovanému iba oproti vyplateniu ich sumy (bod 106. rozsudku). Veď aj samotný žalovaný tvrdil, že vyplácal až po niekoľkých dňoch. Aj takéto prejavy súdu obsiahnuté v odôvodnení rozsudku poukazujú na nedôslednosť a nedostatočne preštudovanie súdneho spisu, čo následne vedie ku konštatovaniu o nesprávnosti prijatých záverov.

19. Súd prvej inštancie nemohol uznať písomnú svedeckú výpoveď svedka – otca žalovaného, nakoľko svedok nebol riadne poučený o povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčovať, o práve odoprieť výpoveď a následkoch krivej výpovede. Otec žalovaného sa do rodinného domu žalovaného nasťahoval až dňa 31.01.2014, pričom v predchádzajúcom období sa v dome počas pracovných dní nezdržiaval (ako to už potvrdili viacerí vypočutí svedkovia). Nemal teda relevantné informácie o financovaní rekonštrukcie. Aj toto spochybňuje písomnú výpoveď po stránke obsahovej, ako aj z hľadiska jej pravdivosti a vierohodnosti. Súd prvej inštancie absolútne alibisticky a arbitrárne posudzoval dôkazy

- svedecké výpovede príbuzných strán sporu. Na jednej strane súd prvej inštancie správne v bode 84. poukazuje na nalez ÚS SR z 09.06.2015 pod sp. zn. z ktorého vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho, alebo iného rodinného, či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy. Následne sám zavádza a nastoľuje tento stav neakceptovateľnej prezumpcie nepravdivosti svedeckých výpovedí osôb v príbuzenskom pomere, keď bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyzdvihuje výpoveď manželky žalovaného - teda jediného svedka nad výpovede štyroch rodinných príslušníkov žalobkyne - manžel, syn a obaja rodičia. ÚS SR uvádza, že vierohodnosť svedka blízkej osoby môže byť spochybnená.

20. Aj keď bolo dôkazné bremeno ohľadne poskytnutia pôžičiek, resp. vynaloženia nákladov podľa dohody o finančnej výpomoci na žalobkyni, žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že žiadne plnenia od žalobkyne nepotreboval, lebo disponoval dostatočným množstvom prostriedkov. Žalovaný

toto jeho tvrdenie nepreukázal. Žalobkyňa už v pôvodnom konaní sp. zn. žiadala, aby súd vyžiadal ako dôkaz tieto výpisy z bankového účtu žalovaného, lebo ten do konania účelovo predkladal len tie časti výpisov, ktoré mu vyhovovali. Záver súdu o finančnej solventnosti žalovaného, teda neobstojí, lebo je dokonca v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Záverom žalobkyňa namietla aj neoprávnené priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalovanému, lebo v tom čase žalovaný bol zamestnaný ako učiteľ, vlastnil hodnotný zrekonštruovaný rodinný dom, manželka poberala opatrovateľské na svokru a rodičovský príspevok, rodičia žalovaného, ktorý s ním žili v spoločnej domácnosti, poberali starobné dôchodky, teda jeho majetkové pomery boli nadštandardné. 21. K tomuto odvolaniu je priložené aj vlastné vyjadrenie žalobkyne k napadnutému rozsudku, v ktorom uviedla, cit.: „Odvolanie proti rozsudku podľa , a . Reakcia na rozsudok vynesený dňa 6.7.2023 Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a závery súdu odporujú dôkazom , ktoré sú v obsahu predmetného súdneho spisu, dopustil sa procesných pochybení a zaťažil svoje rozhodnutie inými chybami .V bode 5 napadnutého rozsudku súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný ku dňu mal zostatok na účte 245,78 eur, v bode 107 napadnutého rozsudku súd nesprávne konštatoval, cit.: ,,Žalovaný nebol v takej finančnej tiesni, ktorá by mu neumožňovala uhradiť náklady za stavebný materiál. Na jeho účte boli realizované kreditné obraty vo výške 120.601,- eur, teda aj uvedené dôkazy vyvracajú tvrdenie žalobkyne o fin. tiesni žalovaného.!“

22. Súd pri tomto mal za preukázané, že ku dňu 20.10.2013, kedy začala platiť ústna dohoda o finančnej výpomoci, žalovaný nedisponoval s dostatočnými fin. prostriedkami. Už na zaplatenie čističky nemal peniaze. Z obsahu spisu a dôkazov, ktoré súd zabezpečil vyžiadaním výpisov z finančných účtov žalovaného z banky za obdobie od 01.8.2013 do 31.01.2014 je preukázateľné , že období od 30 . 10 . 2013 do 19.12.2013 žalovaný mal minimum fin. prostriedkov, len okolo 300 - 400 € (výplata a štátne dávky).

23. Podľa položky č. z bank. účtu žalovaného vyplýva , že dňa 16.12.2013 žalovaný mal zostatok 235,43 eur.

24. Z uvedených dôkazov je nesporne preukázané, že v období od 20.10.2013 až do 21.12.2013, v ktorom trvala dohoda o pôžičke a finančnej výpomoci, žalovaný nemal dostatok fin. prostriedkov na nákup materiálu a vyplácanie robotníkov a bol odkázaný na finančnú pomoc žalobkyne.

25. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosť, pri ktorej až dňa 19.12.2013, teda už po uzavretí ústnej dohody medzi stranami sporu, na bankový učet žalovaného bola pripísaná suma 23.588,23 eur, podľa položky vo výpise: čerpanie F. – 23.588, 23 eur (viď strana 97/2 súdneho spisu).

26. K bodu 106: doklady si preberal F. po odkontrolovaní každej položky v slovníku a na niektorých bločkoch je vidieť pretlač písma zo slovníka.

27. Žalobkyňa namieta, že sa súd nesprávne odvolal na písomnú výpoveď svedka p. L. F. (otca žalovaného), (body 80, 87, 105), čím založil arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K bodu 59: sudkyňa posúdila okolnosti veci v rozpore s ich skutočným stavom. Svedok L. F. nebol nikdy prítomný pri rekonštrukcii domu žalovaného. K jedinej návšteve otca žalovaného na adrese rekonštruovaného domu v C. D. došlo až 24.12.2013 „ koniec citátu.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, konkrétne proti výrokom II. a IV. Dôvody odvolania špecifikoval podľa ust. , , a .

29. Žalovaný namietal výrok súdu prvej inštancie , ktorým priznal časť uplatneného nároku žalobkyni. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne závery, na základe ktorých zaviazal žalovaného na zaplatenie jednotlivých súm špecifikovaných v bode 10. rozsudku, na základe výpovede svedkov O. M., H. E., L. E., z dôvodu, že aj keď títo prevzali peniaze od žalobkyne, neznamená to, že ich žalovaný žalobkyni nevrátil. Rovnako namietal nepredloženie originálov dokladov zo strany žalobkyne na sumu 3.726,606 Eur za nakúpený materiál, čo svedčí o ich odovzdaní žalovanému po vyplatení finančných prostriedkov žalobkyni a rovnako ako aj za vykonanú prácu (načo doklad o vrátení peňazí neexistuje). Žalovaný nesúhlasí ani s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania,

keďže zo strany žalobkyne došlo k zmene právnej kvalifikácie nároku z pôžičky na dohodu o návratnej finančnej výpomoci (ako nepomenovanú zmluvu) v roku 2016, a pri dvojročnej subjektívnej lehote pri bezdôvodnom obohatení je nárok premlčaný. Mechanizmus financovania rekonštrukcie rodinného domu , úhrad žalobkyňou a preplácania žalovaným boli potvrdené prevažne rodinnými príslušníkmi. Žalovaný poukázal aj na dôkaznú núdzu na preukázanie všetkých položiek uplatneného nároku, spôsob akým boli žalovaným odsúhlasovaní dodávatelia, množstvo materiálu, kvalita a rozsah prác. Ak ich žalovaný neuznával, zrejme mal na to dôvod, a to buď preto, že ich považoval za už uhradené, alebo nesúhlasil s ich výškou alebo vôbec s dôvodnosťou ich vzniku. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období, žalovaný disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby zo svojho mohol zaplatiť celú rekonštrukciu rodinného domu, keďže v období od 20.09.2013 do 07.02.2014, predajom svojich nehnuteľností, resp. navýšením hypotekárneho úveru žalovaný disponoval čiastkou celkom vo výške 99.1506 eur. Túto skutočnosť konštatuje aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď uvádza, že ku dňu 31.12.2013, žalovaný disponoval zostatkom na účte v sume 5.571,906 eur.

30. Zároveň žalobkyňa uviedla, že s týmto slovníkom bol oboznámený i samotný žalovaný a že do tohto slovníka žalovaný svojim písmom vpísal sumu, ktorú by mal žalobkyni vrátiť. Napriek tomu súd prvej inštancie si jednostranne osvojil len tvrdenia žalobkyne. keď pritom žiadnym spôsobom neskúmal, či písmo, resp. číslice v slovníku boli vpísané žalovaným alebo nie.

31. Žalovaný tvrdí, že počas celého súdneho konania zo strany súdu nebolo preukázané, či žalobkyňa v čase poskytnutia pôžičiek disponovala predmetnými sumami, a potom podľa žalovaného, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala, že disponovala finančnými prostriedkami a nepreukázala, že tieto finančné prostriedky poskytla priamo žalovanému. Napriek návrhu na dokazovanie zo strany žalovaného, takýto dôkaz nebol do dnešného dňa vykonaný.

32. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie mal brať zreteľ na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, čo v tomto prípade podľa žalovaného nie je. Z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle či. 46 ods. 1 SR, je potrebné vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Žalovaný považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych rozmerov daného prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru žalovaného v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor, nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces, vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (, , , , ). Podľa žalovaného v danom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím založil nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia a to pre nedostatok dôvodov.

33. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá ho považovala v celom rozsahu za nedôvodné a ktoré v podstate len kopíruje jeho doterajšiu argumentáciu, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Žalobkyňa preukázala právny titul uplatnených nárokov - zmluvy o pôžičke a zmluvy o návrtanej finančnej výpomoci, ich obsah a dohodnutú lehotu vrátenia. Teda nešlo o žiadne neplatné zmluvy a tým ani o nárok na bezdôvodné obohatenie. Právne posúdenie je vecou súdu a v tomto smere žalobkyňa od začatia konania vždy a kontinuálne uvádzala rovnaké a nezmenené skutkové tvrdenia k tejto okolnosti.

34. Rozhodujúcim dôkazom je slovník, ktorého existenciu a denné prepisovanie záznamov potvrdil aj samotný žalovaný. Zapísané položky boli potvrdené aj dokladmi, ktoré žalovaný predložil do súdneho konania, išlo o pokladničné a iné doklady, ktoré mu odovzdávala žalobkyňa a korešpondovali zapísaným údajom (na niektorých dokonca pretlačené písmo zo slovníka). Žalobkyňa preukázala aj svedeckými výpoveďami jednotlivé položky zo slovníka.

35. Žalovaný bol vo finančnej tiesni v rozhodnom období a vyplynulo to aj z predložených výpisov z jeho jediného bankového účtu, kde mu boli posielané nielen jeho pracovné príjmy, ale tam boli uhrádzané aj dávky jeho manželke. Iné príjmy žalovaný nemal ani netvrdil a v rozhodnom období nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré sú predmetom konania. Nie sú v tomto smere relevantné jeho celkové kreditné operácie za obdobie od 08/2013 do 01/2014.

36. Žalobkyňa okrem toho, že v danom čase podnikala a jej manžel bol zamestnaný v pracovnom pomere so slušným príjmom, mala na jej bankovom účte aj prostriedky vo výške 50.000 Eur ako časť pôžičky, ktorú žalovaný vrátil dňa 30.09.2013 jej manželovi práve na jej bankový účet, lebo na to existovala písomná zmluva.

37. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. , prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , a , a dospel k záveru, že odvolane žalobkyne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

38. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

39. Podľa ust. , Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

40. Podľa ust. , Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

42. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

43. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že na LV č. XXX kat. územie C. D., obec C. D., okres Prešov žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností parc. č. XXX/X o výmere 1274 m2 druh pozemku – záhrady, parc. č. XXX/X o výmere 460 m2 druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 140 m2 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parcele č. XXX/X a to titulom kúpnej zmluvy A. XXXX/XXXX. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k tomuto rodinnému domu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.07.2013 za kúpnu cenu 68 000 eur, ktorá mala byť vyplatená z účtu žalovaného, pričom príkaz na úhradu kúpnej ceny mal žalovaný vykonať v deň podpisu a uzavretia zmluvy a podpisu návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti.

44. Z fotokópie slovníka predloženého žalobkyňou vyplýva, že sú tam uvedené tieto položky za mesiac október 2013: čistička 877,50, P. 1,60, prechod.lišta 13,20, záves 22,50, G. 78,90 + 2,33, Q. lep. 29.10 – 5, pena 29.10. – 6, M. + I. 25, Q. 31.10. – 32,46, zámok – L. dom 2,80, tmel 3,20, preškrtnuté: pena B. 6, lepidlo Henkel 5 (boli už uvedené vyššie), prívoz – G. + kamene 31.10 – 15 EUR (podčiarknuté a zapísaná suma 1085,49), spirit cola 2l – 3, A., 1 – 9,86, A. 2 – 16,17, A. 3 – 5,95, Vengrin – 2 (podčiarknuté a zapísaná suma 1122,47), elektrolumen 21,61, L. XXX, G. XXX,XX, M. výkladka 1,70, 6.11. M. zahrab.- 3, 7.11. M. zahrab.- 3 (preškrtnutá suma 1845,27 a zapísaná suma 1866,88), p. L. N. 1370, M. 12.11.-6, 11.11. klince G. 35,60, 11.11. klince A. 21, doprava Varhaňovce 2x 45 km + 20 km – 10, B. 58,63, N. 57,10, elektrolumen 13,08, montáž linka 400 (podčiarknuté a zapísaná suma 1971,41, spolu 3838,29), zemiaky 10 kg – 5, B. R. 3, káva B. 1,90 (podčiarknuté a zapísané 9,90, spolu 3848,19), 15.11. O. 22,12, 16.11. Poliaci 3090, 16.11 ubytovanie 250, 13.11 B. 20 ks – 5, 13.11. A. 14,48, 13.11.Stavmat 92,20, 15.11. A. 11, 13.11. N. 3,88, 14.11. L- profil 3,85, dopravné 2 x PO, 13.11, 14.11 – 10 (podčiarknuté a dopísaná suma 3502,53), 13.11. A. 29,50 (podčiarknuté a dopísaná suma 7380,22), B. 79,92, S. elektro 5,58, cigani 18.11. 32, odvoz 3, 19.11. A. 8,20, sadr.+izolácia 1673,50, D. 22.11. dávkovač plast

14,50, O. Q. 22.11. – 15,86, 22.11. dopravné + beznín 3, uholník – spony – na dvere stropné 2,60 (podčiarknuté a dopísané 1838,16, A. 23.11 – 3, S. 72 (podčiatknuté a dopísaná suma 75), Poliaci 630 (podčiarknuté a dopísaná suma 9923,38 EUR), vrátené: -50 (podčiarknuté a dopísaná suma 9873,38 eur), sadrokartón 1 200, G. 128,10, výkladka 1,50 (podčiarknuté a dopísaná suma 11 202,98), G. 79,74, + dovoz 5, piesok nosenie 4 + 3,70 (podčiarknuté a dopísaná suma 11 294,72), elektro S. 3,40 (časť bločka), G. 29.11. 253,73, 29.11. výkladka I. 2, (podčiarknuté a dopísaná suma 259,13 pod tým suma 11 553,85), 29.11. N. 20,23, 14.11. B. 6,20, 02.12. P. + I. 12, 02.12. Granit pre L. N. 8,73, 4.12. Granit 6,60 (podčiarknuté a dopísaná suma 11 607,61), 5.12.B. 31,95, dovoz 4. + 5. 12. – 5 EUR, 6.12.elektro S. 198,06, E. dovoz 8, 6.12. A. 1,80, 6.12. B. 62,33 (podčiarknuté a dopísaná suma 11 914,75), 7.12. 3ks polystyrén 7,77, 7.12. A. 14,82 (podčiarknuté a dopísaná suma 11 937,34), elektro S. 11.12. 19 EUR, elektro S. 11.12. 0,48 EUR, D. 12.12. – 3,49, dvere C. XXX, M. X, A. 1,20, D. 16.12. – 42,59, farby 100,25, cestovné 7, (podčiarknuté a dopísaná suma 12 814,35), tmel 15, sadra 9,77, izolácia – vrátené -140. Ďalej je tam uvedená suma 12 699,12, pod ňou suma 18 000 a ich súčet 30 699,12. Aj keď pri týchto sumách nie je uvedené, že išlo o eurá (okrem položky prívoz G. + kamene 31.10.), z obsahu a celého kontextu je zrejmé, že tieto sumy znamenali cenu za uvedený materiál, resp. prácu.

45. V zozname jednotlivých plnení pre žalovaného v období október – december 2013 žalobkyňa rozpísala po jednotlivých položkách, kto ich zabezpečoval, v akej boli sume, prípadne ďalšie skutočnosti týkajúce sa nákupu, resp. úhrady za služby. Žalobkyňa v listine – výdaje F. F. v septembri uviedla položkovito výdaje žalovaného v celkovej výške 27.550,- eur. Žalobkyňa predložila tzv. prepočet pohonných hmôt, ktoré špecifikovala takto: 31.10.2013 za prívoz G. + kamene 18,75 eur (uplatnila si 15,- eur), dňa 11.11.2013 A. + G. F. + F. + L. dom 19,20 eur (uplatnila si 10,- eur), C. D. – E. 28,35 eur (uplatnila si 10,- eur), 18.11.2013 C. D. - A. ráno aj večer 5,91 eur (uplatnila si 3,- eur), 22.11.2013 O. S. 5,61 eur (uplatnila si 3,- eur), medzi G. dovoz 14,18 eur (uplatnila si 5,- eur), B. a N. E. 28,35 eur (uplatnila 5,- eur), 6.12.2013 Prešov dovoz 14,18 eur (uplatnila si 8,- eur) a 16.12.2013 D. 14,18 eur(uplatnila si 7,- eur).

46. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.09.2013 došlo k odpredaju 3 – izbového bytu žalobcu v J. na ulici F. 2 kupujúcim za kúpnu cenu 82.000 - eur s tým, že suma 2.000,- eur bola zaplatená ako záloha a zostávajúcu časť 80.000,- eur sa kupujúci zaviazali zaplatiť pri podpise zmluvy prevodom na bankový účet predávajúceho.

47. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2013 odpredal žalovaný spolu s manželkou 1- izbový byt v J. T. U. F. X za kúpnu cenu 34.650,- eur, ktorá mala byť vyplatená do 7 dní od zapísania záložného práva na prevádzaný byt. Z výpisu V. účtu žalovaného vyplýva, že zostatok na tomto účte k 31.12.2013 bol 5.571,90 eur.Z výpisu V. účtu vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 30.09.2013 sumu 817,50 eurprevodom z účtu. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 02.10.2013 vystavenej firmou K. A. B. vyplýva, že záloha za čističku bola uhradená dňa 01.10.2013. Dňa 29.10.2013 vystavila firma K. A. B.. žalovanému faktúru č. 13001800 na sumu 1.635,- eur, pričom z nej vyplýva, že uhradené zálohou bolo 817, 50 eur. Bloček bol vystavená na sumu 817,50 eur dňa 30.10.2013 s poznámkou číslo faktúry 13001800.

48. Dňa 11.10.2013 bola firmou O. Q. B., B. vystavená faktúra č. XXXXXXXX, ku ktorej žalovaný predložil doklad o úhrade (pokladničný blok) na sumu 876,- eur, avšak táto suma nebola predmetom sporu. Žalovaný zároveň predložil potvrdenie o zaplatení sumy 3.100,- eur, ktoré bolo vystavené dňa 10.10.2013 a kde je uvedené, že ide o cenu za materiál. Ani táto suma nebola predmetom sporu.

49. Z dodacieho listu č. XXXXXXXXX predloženého žalobkyňou vyplýva, že materiál na izoláciu bol v hodnote 1.673,50 eur a ako príjemca je uvedený G. B.. Predmetom sporu je táto suma krátená o 140,- eur, ktorá podľa vyjadrenia žalobkyne mala byť vrátená za nespotrebovaný materiál. Žalovaný predložil originály dokladov o kúpe materiálu (tzv. pokladničné bločky) vystavené firmou G. B. dňa 25.11.2013 na sumu 128,10 eur, dňa 05.11.2013 na sumu 115,08 eur, dňa 29.11.2013 na sumu 253,73 eur, dňa 26.11.2013 na sumu 79,74 eur, dňa 30.10.2013 na sumu 78,90 eur, firmou A. B.. dňa 14.11.2013 na sumu 3,85 eur, dňa 13.11.2013 na sumu 14,48 eur, firmou B. dňa 5.12.2013 na sumu 31,95 eur, dňa 17.12.2013 na sumu 9,77 eur, dňa 18.11.2013 na sumu 79,92 eur, dňa 13.11.2013 na sumu 92,20 eur, dňa 14.11.2013 na sumu 6,20 eur, dňa 11.11.2013 na sumu 58,63 eur, firmou F. A. 14,82 eur, dňa 11.11.2013 na sumu 21,- eur, dňa 30.10.2013 na sumu 9,86 EUR, dňa 30.10.2013 na sumu 2,- eur, dňa

6.12.2013 na sumu 1,80 eur, dňa 7.12.2013 na sumu 14,82 eur, dňa 19.11.2013 na sumu 8,20 eur, dňa 02.11.2013 na sumu 16,17 EUR, dňa 02.11.2013 na sumu 5,95 EUR, dňa 14.12.2013 na sumu 1,20 eur, dňa 15.11.2013 na sumu 11,- eur, dňa 13.11.2013 na sumu 29,50 eur, firmou Q. dňa 31.10.2013 na sumu 32,46 EUR, firmou K. A. B. dňa 30.10.2013 na sumu 817,50 EUR vrátane predfakúry č. XXXX XXXX na sumu 817,50 eur, firmou D. dňa 16.12.2013 na sumu 42,59 eur, dňa 12.12.2013 na sumu 6,32 eur, firmou Q. B. B. dňa 29.10.2013 na sumu 22,50 eur, firmou J. L. –km parket dňa 29.10.2013 na sumu 13,20 eur, firmou K. B. dňa 16.12.2013 na sumu 100,25 eur, firmou G. B. dňa 11.11.2013 na sumu 35,60 eur, firmou S. E. B.. dňa 23.11.2013 na sumu 72,- eur, firmou O. Q. B. B. zo dňa 22.11.2013 na sumu 15,86 eur a zo dňa 15.11.2013 na sumu 22,12 EUR, ďalej originál dokladu v poľskom jazyku na sumu 3 100 EUR zo dňa 10.10.2013 (nie je predmetom sporu), firmou N. N. B. zo dňa 12.11.2013 na sumu 57,10 eur, dňa 02.12.2013 na sumu 8,73 eur, dňa 4.12.2013 na sumu 6,60 EUR, dňa 13.11.2013 na sumu 3,88 EUR, dňa 29.11.2013 na sumu 20,23 eur. Na všetkých dokladoch o kúpe vystavených firmou N. N. B. je odtlačok zo slovníka žalovanej, do ktorého si vpisovala jednotlivé úhrady za materiál a služby. Žalovaný zároveň predložil originál faktúry vystavenej firmou F. B.. B. G. zo dňa 11.11.2013 na nákup tovaru za cenu 1.681,66 eur a zároveň protokol o vykonaní a prevzatí montáže zo dňa 12.11.2013, kde bola uvedená cena montáže 397,31 eur. Žalobkyňa predložila ftc. cenovej kalkulácie týkajúcu sa opravy strechy, z ktorej vyplýva, že materiál + robota mali stáť 6.300,- eur, záloha bola 1.200,- eur,, doplatok pri dodaní 3 100 EUR a po robote 2.000,- eur. Z fotokópie cenovej kalkulácie za okná od poľskej firmy S. F. vyplýva cena za okná 1.089,- eur. Z rozpisu ceny prác (bez uvedenia akej firmy, resp. pracovníka) je zrejmé, že cena murárskych a prác bola 1.371,64 eur.

50. Výsledkom vykonaného dokazovanie sú vzájomne protirečivé tvrdenia strán sporu. Súd prvej inštancie na základe výpovede žalobkyne a žalovaného, listinných dôkazov a výsluchu svedkov, vyhodnotil vec objektívne a v súlade s hmotnoprávnym a aj procesným predpisom. Inak povedané, takéto nejednoznačné, nejasné a stranami sporu sporné okolnosti vykladal na základe jednotlivo vykonaných dôkazov a zároveň v ich vzájomných súvislostiach, naviac v súlade aj so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu.

51. Námietku žalobkyne o hodnotení dôkazov – svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov v rozpore s citovaným rozhodnutím ÚS SR sp. zn. . je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie tento právny názor akceptoval. Ak svedecká výpoveď rodinných príslušníkov jednej sporovej strany vyvrátila svedecká výpoveď rodinného príslušníka druhej sporovej strany, vtedy pristúpil súd prvej inštancie k hodnoteniu dôkazu z pohľadu objektívneho hodnotenia vykonaného dôkazu ( výpoveď manželky žalovaného v spojení s dôkazom o finančných prostriedkoch na účte žalovaného ) , preto odvolacia námietka žalobkyne v tomto smere neobstojí. Písomná svedecká výpoveď otca žalovaného, ktorú žalobkyňa označuje za neakceptovateľnú z dôvodu, že nebol poučený o následkoch krivej svedeckej výpovede a jeho absolútnej nevedomosti o priebehu spolupráce žalobkyne so žalovaným, je námietkou nedôvodnou. zaviedol podľa ust. aj písomnú výpoveď svedka a súd prvej inštancie ju akceptoval a vo svojom rozhodnutí aj o dôvodoch sa riadne vyjadril.

52. Rovnako neobstojí námietka žalobkyne, že žalovaný predložil výpisy z bankových účtov len za to obdobie, za ktoré mu to vyhovovalo. Súd prvej inštancie totiž vykonal dôkaz požiadaním bankovej inštitúcie práve na návrh žalobkyne v rozsahu, ako navrhla.

53. Na rodinnom dome žalovaného bol vykonaný istý objem stavebných prác a použitý určité množstvo stavebného materiálu, ktorých rozsah bol prezentovaný oboma stranami ako nesporný. Naopak, vo vzťahu k finančnému vyporiadaniu, boli tvrdenia strán opačné a bol zvolený správny procesný postup súdu prvej inštancie a vychádzal z dôkazného bremena ( jeho unesenia ) žalobkyňou a žalovaným. Zvolil rovnaký prístup pri hodnotení dôkazov a svoje rozhodnutie logicky odôvodnil. Zo strany žalobkyne je považovaný ako kľúčový dôkaz – slovník , v ktorom boli zapisované výdavky spojené s prácou a nákupom materiálu žalobkyňou, ako aj o refundácií žalovaným. Aj tento kľúčový dôkaz súd prvej inštancie zhodnotil v rámci hodnotenia dôkazov a nesporné položky akceptoval. Pri sporných položkách súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré nerozhodol podľa dôkazu predloženého žalobkyňou, ale aj v náväznosti na výsledky dokazovania výsluchom svedkov, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

54. Rovnako odvolací súd neuznal odvolacie námietky žalovaného o tom, že finančné prostriedky, ktoré sú predmetom žaloby žalobkyni vrátil. Na svoje tvrdenia predložil isté dôkazy , s ktorými sa súd prvej

inštancie stotožnil , čo viedlo k čiastočnému zamietnutiu podanej žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Na druhej strane súd prvej inštancie neuznal procesnú obranu žalovaného v rozsahu, ktorý nebol preukázaný, pre neunesenie dôkazného bremena žalovaného. Rovnako súd prvej inštancie v bode 110 a 111. rozsudku vecne správne rozhodol o námietke premlčania vznesenej žalovaným a s touto argumentáciou sa odvolací súd stotožnil. Podstatné bolo pre posúdenie tejto námietky, kedy žalobkyňa svoj nárok uplatnila a v ktorom období právne nárok právne kvalifikovala ako na vydanie bezdôvodného obohatenia ( nárok z marca až novembra 2013 a nárok na jeho vydanie žiadala dňa 24.7.2015 ), teda pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehote.

55. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ).

56. Čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje síce právo na spravodlivý proces, neupravuje však prípustnosť dôkazov alebo ich hodnotenie. Aj podľa judikatúry ústavného súdu nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkmi konania. Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z princípu nezávislosti súdov podľa . Pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie obsiahnuté najmä čl. 46 až rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov realizované všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval. rozhodnutiach primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektovali na sťažovateľom vznesené tvrdenia a ním udané pochybenia, primerane sa zaoberali tak právnymi, ako aj skutkovými otázkami podstatnými pre rozhodnutie Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu práva podľa (ako aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ).

57. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ďalej len „“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

58. Nemožno súhlasiť s námietkami oboch strán sporu o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je jednostranné a vydané len v prospech druhej strany. Rozsudok súdu prvej inštancie podrobne a v súlade s rozsahom vykonaného dokazovaní, dôkladne poznajúc predmet sporu, vysvetlil svoje rozhodnutie

a toto považuje odvolací súd za vecne správne. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. , .

59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Ani jedna strana sporu nebola v odvolacom konaní úspešná a z týchto dôvodov žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacie konanie nepriznal.

60. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).