Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7Ssk-31-2021.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/31/2021
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. C., nar. XX. R. XXXX, X., 2. C., nar.XX. R. XXXX, M., spoločne zastúpených advokátskou kanceláriou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, o odstránenie nečinnosti, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/22/2019-169 z 29. apríla 2021 takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/22/2019-169 z 29. apríla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobcovia sú synmi U., nar. X. F. XXXX a zomr. XX. L. XXXX, ktorá bola od 24. augusta 2010 až do svojej smrti konateľkou spoločnosti P.. Okrem toho podpísala s touto spoločnosťou viaceré pracovné zmluvy. Táto spoločnosť ju prihlásila na sociálne poistenie na obdobia 7. až 30. júna 2011, 20. septembra až 12. októbra 2011, 23. mája až 19. júna 2012, 6. júla až 23. októbra 2012, 7. februára až 1. augusta 2013, 1. až 22. októbra 2014, 14. októbra 2016 až 30. júna 2017 a od 21. júla 2017 až do jej smrti. Aj žalobca v 1. rade podpísal so spoločnosťou P., pracovnú zmluvu, na základe ktorej ho táto spoločnosť prihlásila na sociálne poistenie na obdobia 20. septembra 2013 do 15. januára 2014, od 24. marca do 15. apríla 2014 a od 26. novembra do 31. decembra 2014.
2. Nebohá U., ako aj žalobca v 1. rade v priebehu trvania svojho nemocenského poistenia žiadali žalovanú o výplatu nemocenského za rôzne obdobia, počas ktorých boli uznaní za práceneschopných. Žalovaná už 15. decembra 2011 oznámila orgánom činným v trestnom konaní, že postupné prihlasovanie zamestnancov spoločnosti P. na sociálne poistenie a ich odhlasovanie hneď po ukončení práceneschopnosti môže predstavovať subvenčný podvod. Príslušný policajt tak uznesením z 20. apríla 2012 začal trestné stíhanie za skutok, ktorý spočíval v tom, že U. mala v spoločnosti P., štyri samostatné pracovné pomery. Žalovaná postupne 6. augusta 2012, 25. marca a 4. decembra 2013, 28. apríla a 11. novembra 2014, 16. februára a 3. augusta 2015 dopĺňala trestné oznámenie o ďalšie obdobia, počas ktorých spoločnosť P. prihlasovala a odhlasovala svojich zamestnancov. Orgány činné v trestnom konaní trestné konanie opakovane zastavili, na základe pokynov nadriadených prokuratúr ho však znova začali. Nakoniec policajt uznesením z 3. apríla 2017 začal trestné stíhanie okrem iného za skutky, ktoré spočívali (zjednodušene) v tom, že spoločnosť P., prihlásila
- U. na sociálne poistenie zo štyroch samostatných pracovných pomerov, z ktorých v júni a septembri 2011 čerpala nemocenské,
- U. na sociálne poistenie a tá čerpala nemocenské v obdobiach decembra 2011, mája a júna 2012, júla až októbra 2012, februára až augusta 2013 a októbra 2014; neskôr bolo trestné stíhanie rozšírené aj na obdobia októbra 2016 až júna 2017 a júla 2017,
- žalobcu v 1. rade na sociálna poistenie a ten čerpal nemocenské v obdobiach septembra 2013, marca 2014 a novembra 2014.
3. Kvôli podaným trestným oznámeniam žalovaná vyplatila žiadané nemocenské len čiastočne, inak konania o nich prerušila. Neb. U. tak bola ku dňu svojej smrti účastníkom týchto prerušených konaní u žalovanej:
- štyri konania č. 200-013859-CA08/2011, č. 200-013868-CA08/2011, č. 200-013869-CA08/2011 a č. 200-013871-CA08/2011, ktoré sa týkajú nemocenského od 17. do 30. júna 2011 zo štyroch samostatných pracovných pomerov u P., boli prerušené rozhodnutiami zo 16. augusta 2011 z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav,
- dve konania č. 200-001101-CA08/2011 a č. 200-001114-CA08/2011, ktoré sa týkajú nemocenského od 20. septembra do 12. októbra 2011 z dvoch pracovných pomerov, boli prerušené rozhodnutiami zo 16. januára 2012 z dôvodu, že v zákonom určenej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav,
- v konaní č. 200-018203-CA08/2012, ktoré sa týka nemocenského od 2. do 19. júna 2012, žalovaná najskôr rozhodnutím zo 17. júla 2012 nemocenské priznala, 6. augusta 2012 však začala konanie o jeho odňatie a rozhodnutím zo 14. novembra 2012 toto konanie prerušila z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že spoločnosť P. sa mohla dopustiť subvenčného podvodu, kvôli čomu podala trestné oznámenie, o ktorom sa koná,
- konanie č. 200-014440-CA08/2012, ktoré sa týka nemocenského od 16. júla do 1. októbra 2012, žalovaná prerušila rozhodnutím z 20. augusta 2012 z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že policajt uznesením z 20. apríla 2012 začal na základe jej trestného oznámenie trestné stíhanie za trestný čin podvodu,
- konanie č. 200-004864-CA08/2013, ktoré sa týka nemocenského od 17. februára do 1. augusta 2013, žalovaná prerušila rozhodnutím z 25. marca 2013 z dôvodu, že v zákonnej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav; v odôvodnení poukázala tiež na to, že policajt uznesením z 20. apríla 2012 začal na základe jej trestného oznámenie trestné stíhanie za trestný čin podvodu,
- konanie č. 200-014885-CA08/2014, ktoré sa týka nemocenského od 11. do 22. októbra 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 19. novembra 2014 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpispov; v odôvodnení poukázala na to, že v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012 sa prešetrujú aj pracovné zmluvy, na základe ktorých bola U. prihlásená na sociálne poistenie, takže o jej nárokoch žalovaná rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania,
- konanie č. 200-018969-CA08/2016, ktoré sa týka nemocenského od 14. októbra 2016 do 30. júna 2017, žalovaná prerušila rozhodnutím z 19. decembra 2016 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; v odôvodnení poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých bola U. prihlásená na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012, ktoré síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie zákonnosti tohto zastavenia, takže o nárokoch U. rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania,
- konanie č. 200-016195-CA08/2017, ktoré sa týka nemocenského od 31. júla do 20. decembra, žalovaná prerušila rozhodnutím z 11. októbra 2017 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; v odôvodnení poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých bola U. prihlásená na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012, ktoré síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie zákonnosti tohto zastavenia, takže o nárokoch U. rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania.
4. Žalobca v 1. rade je v súčasnosti účastníkom ďalších troch konaní:
- konanie č. 200-016486-CA08/2013, ktoré sa týka nemocenského od 30. septembra 2013 do 15. januára 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 21. novembra 2013 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení,
- konanie č. 200-006353-CA08/2014, ktoré sa týka nemocenského od 3. do 30. apríla 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím z 2. mája 2014 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona sociálnom poistení;
- konanie č. 200-002625-CA08/2015, ktoré sa týka nemocenského od 6. do 31. decembra 2014, žalovaná prerušila rozhodnutím zo 16. februára 2015 podľa § 193 ods. 1 a 3 a § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení. V odôvodneniach všetkých troch rozhodnutí žalovaná poukázala na to, že pracovné zmluvy, na základe ktorých bol žalobca prihlásený na sociálne poistenie, sa prešetrovali v trestnom stíhaní začatom uznesením z 20. apríla 2012. To síce bolo zastavené, žalovaná však podala podnet na preskúmanie
zákonnosti tohto zastavenia, takže o nárokoch žalobcu v 1. rade rozhodne až po ukončení tohto trestného stíhania.
5. Trestné stíhanie začaté uznesením policajta z 3. apríla 2017 bolo medzičasom najskôr 5. júna 2018 zastavené, potom 27. marca 2019 prerušené. Obe tieto uznesenia však prokurátor zrušil a policajtovi uložil znovu konať. Po smrti U. policajt uznesením z 21. augusta 2019 vylúčil sa samostatné konanie skutky, ktoré sa týkali U.. Uznesením z 29. augusta 2019 potom právoplatne zastavil trestné stíhanie v časti, ktorá sa týkala prihlásenia U. na sociálne poistenie a jej žiadostí o nemocenské. V reakcii na to žalovaná 26. septembra 2019 podala nové trestné oznámenie, ktoré sa týkalo len skutkov žalobcu v 1. rade. Ten totiž U. podľa jej vlastnej výpovede údajne naviedol na skutky, kvôli ktorým sa viedlo predošlé trestné stíhanie. Na základe tohto trestného oznámenia bolo žalobcovi v 1. rade vznesené obvinenie.
6. Žalobu žalobcov proti nečinnosti žalovanej v označených konaniach správny súd zamietol tu napadnutým uznesením č. k. 5 Sa 22/2019-169. Vyšiel z názoru, že predpokladom nečinnosti je podľa § 3 písm. d) SSP protiprávnosť. O nečinnosť nejde, ak orgán verejnej správy na podanie účastníka reaguje určitým spôsobom (rozhodnutím), ale účastník s týmto vybavením nesúhlasí. Žalovaná konania prerušila svojimi rozhodnutiami, čím svoju nečinnosť odôvodnila. S ohľadom na zásadu subsidiarity sa mali žalobcovia svojej ochrany domáhať správnymi žalobami proti týmto rozhodnutiam. Nečinnosť žalovanej tak nie je protiprávna.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobcovia domáhajú zrušenia tohto uznesenia. Namietli, že podľa ustálenej judikatúry, ktorú citovali, rozhodnutie o prerušení konania nie je preskúmateľné súdom podľa § 7 písm. e) SSP. Žalobcovia tak nemali inú možnosť než domáhať sa ochrany proti nečinnosti. Zdôraznili, že účelom nemocenského malo byť zabezpečiť poistencom príjem počas práceneschopnosti. Konania žalovanej však boli prerušené dva roky až desať rokov už v čase podania žaloby. V rozpore s účelom nemocenského tak je, ak sa ho dočká až dieťa poistenca. Žalovaná svojím postojom nerešpektuje ani zásadu prezumpcie neviny. Podanie trestného oznámenia samo osebe nemôže automaticky odôvodňovať prerušenie konania.
8. Žalovaná vo vyjadrení navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Podľa nej za jej konanie možno považovať aj podanie trestného oznámenia. Žalovaná je pri rozhodovaní o dávke povinná prešetriť najskôr existenciu poistného vzťahu. Prerušenie konania v určitých prípadoch predpokladá aj zákon o sociálnom poistení, preto ho nemožno považovať za protiprávne. Žalobcovia v podstate žiadajú vysloviť nezákonnosť rozhodnutí o prerušení konania. Dôvodom prerušenia sú totiž vedené trestné konania, v ktorých sa prešetrujú podmienky vzniku nároku na dávku.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
10. Podľa § 242 ods. 1 SSP sa žalobca môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Nečinnosťou sa podľa § 3 písm. d) SSP rozumie okrem iného stav, stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní. Správny súd založil svoje zamietajúce uznesenie v podstate na právnom názore, že ak boli konania žalovanej prerušené rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné, nemôže byť nečinnosť protiprávna. Ak žalobcovia nesúhlasili s dôvodmi prerušenia, mali sa správnou žalobou brániť proti rozhodnutiam. So správnym súdom možno súhlasiť, že ustanovenie § 7 písm. e) SSP výrazne zužuje rozsah procesných rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Na rozdiel od predtým účinného § 248 písm. a) OSP totiž súdy nepreskúmavajú rozhodnutia procesnej povahy, len ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V zásade pritom možno vychádzať z toho, že ak sa v určitom konaní koná o zákonnom nároku teda subjektívnom práve), môže mať prerušenie tohto konania vplyv na toto subjektívne právo účastníka a rozhodnutie o prerušení konania tak je preskúmateľné správnym súdom. Túto právnu úvahu však správny súd v prerokúvanej veci nemohol použiť.
11. Správny súdny poriadok nadobudol podľa svojho § 495 účinnosť 1. júla 2016. Podľa § 491 ods. 1 SSP sa mal tento zákon použiť aj v konaniach začatých pred jeho účinnosťou podľa piatej časti OSP, ak ďalej nebolo ustanovené inak. Do 30. júna 2016 tak bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval správne súdnictvo v piatej časti. Podľa § 248 písm. a) OSP pritom platilo, že súdy nepreskúmavajú procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Judikatúra na základe tohto ustanovenia dospela k záveru, že rozhodnutie o prerušení správneho konania nie je preskúmateľné súdom (porov. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž-o-KS 33/2006, 1 Sžr 92/2012 alebo 6 Sžo 208/2015).
12. Podľa § 250b ods. 1 OSP, ako aj podľa § 181 SSP bola lehota na podanie (správnej) žaloby proti rozhodnutiu dva mesiace od doručenia napádaného rozhodnutia. Aj keby kasačný súd akceptoval názor, že rozhodnutie, proti ktorému bola žaloba podľa OSP neprípustná a podľa SSP je prípustná (napríklad uvedené rozhodnutia o prerušení konania), bolo možné napadnúť podľa SSP, ak ku dňu jeho účinnosti ešte neuplynula lehota na jej podanie, potom by takýto postup bol možný len vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré boli žalobcom doručené 1. mája 2016 alebo neskôr. V prerokúvanej veci však boli takto doručené len rozhodnutia o prerušení konaní č. 200-018969-CA08/2016 a 200-016195-CA08/2017. Vo všetkých ostatných konaniach boli rozhodnutia o prerušení vydané a doručené pred týmto dátumom, a to v rozmedzí od 16. augusta 2011 do 19. novembra 2014. Tieto rozhodnutia boli podľa § 248 písm. a) OSP účinného v čase ich vydania aj doručenia (a aplikovaného tak, ako ho vykladala judikatúra najvyššieho súdu) vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca v 1. rade, ani neb. U. sa teda nemohli domáhať ich preskúmania v čase, keď boli vydané. Za týchto okolností tak neobstojí názor správneho súdu, že nemôže preskúmať zákonnosť postupu žalovanej, ktorým prerušila tieto konania.
13. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 3 písm. d) SSP vymedzuje nečinnosť ako protiprávne nepokračovanie v začatom administratívnom konaní. Zistenie, či orgán verejnej správy je alebo nie je nečinný, je pritom podľa § 249 a § 250 ods. 1 SSP predpokladom rozhodnutia o žalobe proti nečinnosti. Už z definície v § 3 písm. d) SSP je zrejmé, že pre posúdenie, či orgán verejnej správy je alebo nie je nečinný, treba zistiť, či podľa právnych predpisov, ktorými sa spravuje jeho administratívne konanie, v ňom mal alebo nemal pokračovať. Ak proti rozhodnutiu o prerušení nebolo možné podať správnu žalobu, potom správny súd logicky musí posúdiť aj zákonnosť dôvodov prerušenia. Len tak totiž dokáže posúdiť, či nepokračovanie v konanie vôbec má zákonný základ. Ale ani z toho, že orgán verejnej správy prerušil konanie a urobil tak v súlade so zákonom, nemožno automaticky vyvodzovať, že jeho nečinnosť nie je protiprávna. Úlohou správneho súdu je totiž zistiť, či toto prerušenie je podľa príslušného právneho predpisu dôvodom, aby v administratívnom konaní nepokračoval, ako aj to, či a za akých okolností má podľa príslušného predpisu v administratívnom konaní pokračovať. Pritom môže správny súd vychádzať predovšetkým z dôvodov, ktoré sám orgán verejnej správy uviedol v rozhodnutí o prerušení.
14. V tu prerokúvanej veci má žalovaná rozhodnúť o žiadostiach žalobcu v 1. rade, resp. žiadostiach neb. U. o nemocenské, teda o dávku nemocenského poistenia [§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení]. Rozhodovanie o dávke je podľa § 172 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona o sociálnom poistení dávkovým konaním, v ktorom sa postupuje podľa tretej časti tohto zákona. Podľa § 184 ods. 1 cit. zák. sa dávkové konanie začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku. V prerokúvanej veci sa tým, že matka žalobcov, resp. žalobca v 1. rade podali žiadosť o nemocenské, začalo dávkové konanie, v ktorom bola príslušná organizačná zložka žalovanej povinná postupovať tak, aby úplne a presne zistila skutočný stav veci (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 193 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka preruší konanie okrem iného vtedy, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa odseku 3 cit. paragrafu ho preruší aj vtedy, ak v lehote na vydanie rozhodnutia nemožno presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Podľa § 193 ods. 5 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
15. Podľa § 249 a § 250 ods. 1 SSP tak správny súd musí v prvom rade posúdiť, či žalovaná administratívne konanie prerušila zo zákonných dôvodov, pokiaľ rozhodnutie o prerušení nebolo možné napadnúť správnou žalobou. Následne správny súd musí posúdiť, či v administratívnom konaní nenastali podmienky predpokladané v § 193 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, teda či neodpadol dôvod tohto prerušenia. Len na základe tohto posúdenia môže urobiť záver o tom, či nepokračovanie žalovanej v začatom administratívnom konaní je alebo nie je protiprávne. Osobitnú pozornosť správnych súdov si zasluhuje prerušenie podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Problémom tohto ustanovenia totiž je, že zdanlivo ospravedlňuje trvanie prerušenia konania už tým samým, že je prerušené. Zisťovanie
podkladov rozhodnutia je totiž práve účelom konania, nie jeho prerušenia. Ak organizačná zložka nemôže obstarať podklady pre rozhodnutie a konanie preruší, znamená to, že nebude vykonávať činnosti k obstaraniu podkladov rozhodnutia (§ 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Potom ale tieto podklady ani neobstará, ale tak nemôže tento dôvod prerušenia ani odpadnúť. Takýto výklad zákona vytvára vo svojej podstate tautológiu, pretože nepokračovanie v takto prerušenom konaní by vlastne nikdy nemohlo byť protiprávne. Taký výklad však kasačný súd nepovažuje za prijateľný už z dôvodu, že čl. 48 ods. 2 ústavy zaručuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v každom konaní vo veci samej, vrátane konaní pred orgánmi verejnej správy (porov. už nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 62/99).
16. V tu prerokúvanej veci pritom žalovaná prerušila šesť konaní o žiadostiach matky žalobcov (rozhodnutia č. 200-013859-CA08/2011, č. 200-013868-CA08/2011, č. 200-013869-CA08/2011, č. 200-013871-CA08/2011, č. 200-001101-CA08/2011 a č. 200-001114-CA08/2011) práve z dôvodu, že v lehote na vydanie rozhodnutia nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Z odôvodnení týchto rozhodnutí nevyplýva ani to, aké skutočnosti nebolo možné zistiť, ani to, prečo ich nebolo možné zistiť. Zvyšné konania (č. 200-018203-CA08/2012, č. 200-014440-CA08/2012, č. 200-004864- CA08/2013, č. 200-014885-CA08/2014, č. 200-018969-CA08/2016, č. 200-016195-CA08/2017, č. 200-016486-CA08/2013, č. 200-006353-CA08/2014 a č. 200-002625-CA08/2015) žalovaná prerušila podľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Za konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, považovala trestné stíhanie začaté na základe jej trestného oznámenia, resp. konania o jej podnetoch, ktoré v tejto súvislosti podala. Tieto trestné stíhania však boli ešte pred podaním žaloby proti nečinnosti právoplatne zastavené (uznesenie policajta z 21. augusta 2019), pretože po smrti U. je trestné stíhanie proti nej podľa § 9 ods. 1 písm. d) TP neprípustné. Až následne - teda až po dlhšom čase po vydaní rozhodnutí o prerušení konania - podala žalovaná nové trestné oznámenie, na základe ktorého sa začalo nové trestné stíhanie. Bolo tak povinnosťou správneho súdu v zmysle žalobných bodov žalobcov preskúmať, či zastavenie trestného stíhania neznamená, že pôvodné dôvody prerušenia odpadli, resp. či tieto dôvody môžu spočívať aj v novo začatom trestnom stíhaní. Rovnako bolo jeho úlohou preskúmať, či nové trestné stíhanie voči žalobcovi v 1. rade môže mať význam pre rozhodnutie žalovanej o uplatnených nárokoch na nemocenské.
IV.
Záver
17. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil, keď sa nezaoberal otázkou, či nečinnosť žalovanej po vydaní rozhodnutí o prerušení konania zodpovedá vyššie citovaných ustanoveniam zákona o sociálnom poistení. Rovnako vec neposúdil správne, keď sa nezaoberal dôvodmi prerušenia konaní v rozhodnutiach, ktoré boli vydané pred 1. júlom 2016. Kasačná sťažnosť žalobcov je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd tak o žalobe žalobcov znova rozhodne, a to podľa stavu v čase vydania jeho rozhodnutia [§ 135 ods. 2 písm. a) SSP].
18. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.
19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.