Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/7/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z a m i e t a.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba a jej doplnenie. 1. Žalobou zo dňa 30.05.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.06.2024, doplnenou podaním zo dňa 20.09.2024 (doručeným dňa 30.09.2024), sa žalobkyňa domáhala, aby správny súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , uložil žalovanému povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia vo veci žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu zo dňa 30.10.2013 (so spätnou platnosťou od 01.02.2011) konať a vydať rozhodnutie, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vo výške 12 000 Eur podľa (ďalej len „“) a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ŤZP“) odkázaná na invalidný vozík podala v roku 2010 žiadosti o kompenzačné príspevky. Žalovaný jej žiadostiam vyhovel a priznal jej žiadané kompenzačné príspevky vrátane príspevku na osobnú asistenciu, pričom do komplexného posudku uviedol, že kontrola nie je potrebná. Uviedla, že približne o štyri mesiace neskôr – v januári 2011 – žalovaný bezdôvodne a napriek postupnému zhoršovaniu jej zdravotného stavu odňal úplne všetky priznané kompenzačné príspevky. Tvrdila, že od januára 2012 je z dôvodu progresie chronického neurologického ochorenia (neuromyelitída, spinálna svalová atrofia, spastická paraparéza, polyneuropatia) trvalo a plne odkázaná na mechanický invalidný vozík. Dňa 30.10.2013 podala novú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu so spätnou platnosťou od 01.02.2011, v rámci ktorej žalovaný opakovane a protichodne menil rozsah priznaných hodín osobnej asistencie (od 0 hodín cez 2 030 hodín, 1 598 hodín až po 1 351 hodín ročne), pričom konanie trvá už vyše 11 rokov. 3. Ďalej uviedla, že žalovaný v poslednom období opakovane prerušil konanie vo všetkých jej veciach. Podľa jej názoru posudkoví lekári rozhodovali svojvoľne a protichodne, pričom správny súd v niektorých veciach odporučil na odstránenie nezrovnalostí prizvať do konania znalca. Tvrdila, že žalovaný a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) najprv proti ustanoveniu znalcov namietali, že na posudkových lekárov znalec neexistuje, následne riaditeľ žalovaného ustanovil až štyroch znalcov z rôznych odvetví a konanie pri každej veci prerušil. Žalobkyňa namietala, že žalovaný spôsobil prieťahy

aj personálnymi zmenami znalcov (v odvetví neurológie najprv ustanovil znalkyňu z Nových Zámkov, následne znalca z Martina vzdialeného 250 km od jej bydliska) a v poučení rozhodnutí o prerušení konania podľa o správnom konaní (správny poriadok) uviedol, že odvolanie nie je prípustné. 4. Žalovanému vytkla, že vo veci dlhodobo nekoná, na jej výzvy nereaguje a inštitút prerušenia konania zneužíva na spôsobovanie ďalších neodôvodnených prieťahov v konaní o základných sociálnych nárokoch osoby s ŤZP, ktoré majú slúžiť na kompenzáciu sociálnych dôsledkov a uľahčenie jej integrácie do spoločnosti. 5. Žalobkyňa poukázala na komentár k správneho poriadku (POTÁSCH, P., HAŠANOVÁ, J., VALLOVÁ, J., MILUČKÝ, J., MEDŽOVÁ, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022), podľa ktorého znalecký posudok predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý sa má obstarávať počas plynutia procesných lehôt, pričom dokazovanie nie je predbežnou otázkou a nemôže byť zákonným dôvodom na prerušenie správneho konania. Tvrdila, že žalovaný nemal právny dôvod konanie prerušiť a jeho pasivita je svojvoľná a protiprávna. 6. V doplnení žaloby zo dňa 20.09.2024 žalobkyňa deklarovala vyčerpanie prostriedkov nápravy pred podaním žaloby podaním opakovaných sťažností na nečinnosť na úrad a na ústredie (najmä sťažnosti zo dňa 29.05.2023 a 05.06.2024), ako aj podaniami na verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, Ministerstvo spravodlivosti SR a prokuratúru. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. ) uviedla, že už konania trvajúce vyše 7 rokov možno považovať za poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok bez potreby ďalšieho dokazovania, a preto navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť vrátane priznania požadovaného finančného zadosťučinenia vo výške 12 000 Eur.

II. Vyjadrenia účastníkov konania.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.11.2024 navrhol správnu žalobu zamietnuť a uviedol chronológiu doterajších správnych a súdnych konaní:

- Dňa 04.08.2010 podala žalobkyňa žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorej bolo rozhodnutím zo dňa 10.09.2010 vyhovené. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky z januára 2011 a konštatovaného zlepšenia zdravotného stavu bol príspevok s účinnosťou od 01.02.2011 odňatý a jeho výplata zastavená. Rozhodnutie správnych orgánov potvrdil Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -75 a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. kasačnú sťažnosť žalobkyne odmietol.

- Dňa 30.10.2013 podala žalobkyňa novú žiadosť o poskytnutie príspevku na osobnú asistenciu so spätnou platnosťou od 01.02.2011. Po sérii zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho orgánu žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.01.2016 priznal peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 1 351 hodín ročne, čo ústredie potvrdilo rozhodnutím zo dňa 04.04.2016. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -358 žalobu zamietol, avšak Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.05.2021, sp. zn. , toto rozhodnutie zmenil, rozhodnutie ústredia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

- Žalovaný zdôraznil, že Krajský súd v Trnave (napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.03.2019) a Najvyšší súd SR (v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 05.02.2020, sp. zn. zo dňa 29.07.2020 a sp. zn. zo dňa 26.05.2021) opakovane formulovali záväzné odporúčanie vypracovať komplexný znalecký posudok nestrannými znalcami za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a odstránenia dlhoročných rozporov vo vzťahu ku všetkým uplatneným kompenzáciám. 8. V zmysle týchto súdnych rozhodnutí pristúpil žalovaný k zabezpečeniu znaleckých posudkov zo štyroch medicínskych odvetví odboru zdravotníctva a farmácie: 1. z odvetvia ortopédie (C. F. A., neskôr A. C. F. G., H.), 2. z odvetvia neurológie (I. C. J. D., A.), 3. z odvetvia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie – FBLR (C. I. I., C.), 4. z odvetvia psychiatrie (C. F. G.). 9. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa proti všetkým rozhodnutiam o ustanovení znalcov podala odvolania, ktoré odvolací orgán zamietol, následné správne žaloby Krajský súd v Trnave odmietol a podané kasačné sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol (uznesenia NSS SR sp. zn. zo dňa 24.08.2022, sp. zn. zo dňa 30.11.2022, sp. zn. zo dňa 30.11.2021 a sp. zn. zo dňa 06.07.2022). 10. Žalovaný uviedol, že prvý pokus o znalecké dokazovanie (v konaní o kúpu umývačky riadu) zmarila samotná žalobkyňa späťvzatím žiadosti zo dňa 18.05.2022, pre čo bolo konanie zastavené.

Žalovaný preto ustanovil tých istých znalcov v konaní o žiadosti o osobnú asistenciu zo dňa 30.10.2013 a konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku právoplatne prerušil do predloženia znaleckých posudkov. Žalovaný poukázal na procesné správanie žalobkyne (odmietanie súčinnosti so znalcami, spochybňovanie ich nestrannosti), deklaroval priebežné vykonávanie úkonov a poprel protiprávnu nečinnosť. 11. Žalobkyňa vo svojej replike zo dňa 17.03.2025 zotrvala na žalobných návrhoch, vyjadrenie žalovaného označila za účelové a nesúhlasila s potrebou ďalšieho dokazovania. 12. Dňa 03.09.2026 predložil žalovaný písomné vyjadrenie,v ktorom zrekapituloval priebeh druhého pokusu o zabezpečenie znaleckých posudkov a informoval o posune v konaní: 13. Žalovaný poukázal na kompletizáciu znaleckého dokazovania, keď všetky štyri nariadené znalecké posudky boli správnemu orgánu doručené: 1. posudok z odvetvia FBLR (C. I. I., C.) doručený dňa 16.08.2023 (posudok č. 01/2023), 2. posudok z odvetvia ortopédie (A. C. F. G., H.) doručený dňa 23.02.2024 (posudok č. 02/2024), 3. posudok z odvetvia neurológie (I. C. J. D., A.) doručený dňa 20.02.2026 (posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.02.2026), ktorý znalec vypracoval po osobnom vyšetrení žalobkyne vo februári 2026 po sérii písomných urgencií a výziev žalovaného z rokov 2024 a 2025 (urgencie z 22.11.2023, 25.10.2024, 15.01.2025, 27.01.2025, 21.05.2025, 06.08.2025, 01.09.2025, 18.12.2025 a 20.01.2026), 4. posudok z odvetvia psychiatrie (C. F. G.): znalecké vyšetrenie žalobkyne prebehlo dňa 15.11.2024 v jej domácnosti za účasti tlmočníčky z maďarského jazyka; následne prizvaná konzultantka – psychologička C. G. D. predvolala žalobkyňu na psychodiagnostické vyšetrenie, žalobkyňa však dňa 02.09.2025 písomne oznámila, že podľa jej právneho zástupcu nie je viazaná k plneniu a žiadala žiadne vyšetrenia nevykonávať; znalec C. G. preto po urgenciách žalovaného uzavrel posudok bez odmietnutej psychologickej časti a doručil ho dňa 23.07.2026 (posudok č. 04/2022 zo dňa 14.07.2026). 14. Žalovaný taktiež poukázal na yydanie komplexného posudku, s tým že ho žalovaný vydal dňa 11.08.2026 pod č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2026/41044-21, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za osobu s ŤZP s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom boli navrhnuté formy kompenzácie vrátane peňažného príspevku na osobnú asistenciu: ? v rozsahu 1 351 hodín ročne za obdobie od 01.10.2013 do 31.05.2020, ? v rozsahu 1 465 hodín ročne za obdobie od 01.06.2020 do 31.07.2026, ? v rozsahu 748 hodín ročne od 01.08.2026. 15. Žalovaný uviedol, že vydávanie rozhodnutí vo veci peňažného príspevku na osobnú asistenciu je v štádiu riešenia, nesúhlasil so záverom o nečinnosti a zotrval na návrhu na zamietnutie žaloby. 16. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.09.2026 predložila žalobkyňa písomné stanovisko zo dňa 13.09.2026, v ktorom v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe a uplatnenom nároku na finančné zadosťučinenie vo výške 12 000 Eur. Odmietla tvrdenia žalovaného o jej údajnej neochote a nespolupráci pri znaleckom dokazovaní. Uviedla, že termíny vyšetrení kolidovali s jej vopred naplánovanou účasťou na medzinárodnej konferencii, lekárskym vyšetrením v zahraničí či dizertačnou skúškou, pričom neúčasť riadne a včas ospravedlnila a sama opakovane urgovala pokračovanie v konaniach. Zdôraznila, že je napriek ťažkému postihnutiu mimoriadne aktívna, úspešne absolvovala doktorandské štúdium sociálnej práce a pokračuje v rigoróznom konaní v odbore právo, pričom osobná asistencia má práve umožniť takejto osobe nezávislý a dôstojný život. Tvrdila, že neprimeranú dĺžku znaleckého dokazovania spôsobil žalovaný a ustanovení znalci. Poukázala na to, že znalec C. G. vykonal vyšetrenie dňa 15.11.2024, no posudok predložil až dňa 23.07.2026 (po vyše 20 mesiacoch), a znalec doc. D. bol ustanovený v januári 2023 a posudok doručil až vo februári 2026. Podľa § 32 a § 34 správneho poriadku zodpovedá za rýchlosť a hospodárnosť dokazovania správny orgán, ktorý mal činnosť znalcov kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie lehôt. Poukázala na to, že od 01.04.2022 jej žalovaný osobnú asistenciu fakticky nevypláca napriek predkladaným výkazom, a vyjadrila zásadný nesúhlas s navrhovaným znížením osobnej asistencie v komplexnom posudku z 11.08.2026 na 748 hodín ročne (cca 2 hodiny denne) od 01.08.2026. Argumentáciu žalovaného pomocou manžela a budúcim používaním motorového vozidla označila za neprijateľnú, keďže motorové vozidlo doposiaľ nemá a účelom asistencie je znížiť závislosť osoby od rodinných príslušníkov, nie ju viazať na prítomnosť manžela v byte. 17. Žalobkyňa taktiež namieta neprimerané administratívne zaťaženie po doručení 27 zásielok dňa 28.08.2026, s tým že žalovaný jej po rokoch nečinnosti doručil dňa 28.08.2026 naraz 27 doporučených zásielok s krátkymi lehotami (8 až 15 dní). Vzhľadom na tento mimoriadny súbeh a potrebu zabezpečiť podklady požiadala žalovaného o predĺženie lehôt, pričom žalovaný jej lehotu predĺžil do 20.10.2026. Zdôraznila, že doručením všetkých znaleckých posudkov a vydaním komplexného posudku dňa 11.08.2026 odpadla prekážka v konaní, no žalovaný ani ku dňu jej vyjadrenia (13.09.2026) nerozhodol, čo podľa jej názoru potvrdzuje pretrvávajúcu nečinnosť. Neskoršia procesná aktivita a samotné vydanie

komplexného posudku nemôžu podľa žalobkyne spätne vymazať stav právnej neistoty trvajúci od roku 2011. Poukázala na porušenie čl. 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a SR, a žiadala žalobe v plnom rozsahu vyhovieť vrátane priznania finančného zadosťučinenia.

III. Relevantná právna úprava 18. Podľa sa na účely tohto zákona rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 19. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 20. Podľa pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až l). 21. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa , ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. 22. Podľa , ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 23. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. 24. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha. 25. Podľa správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. 26. Podľa správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade, ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce. 27. Podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa (v znení rozhodujúcom pre posudzované konanie), ak je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok podľa , lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vypracovania komplexného posudku. Ak nemôže príslušný orgán vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť v lehote podľa prvej vety, môže ústredie predĺžiť lehotu na rozhodnutie najviac o 30 dní. 29. Podľa správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 30. Podľa správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 31. Podľa správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. Podľa odseku 2 v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do

60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán.

IV. Právne posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd preskúmal administratívny spis a vyjadrenia účastníkov a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, pretože u žalovaného nezistil stav protiprávnej nečinnosti v zmysle a . 29. Základným procesným východiskom pri prejednávaní žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je kogentné pravidlo zakotvené v , podľa ktorého je pre správny súd rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Na rozdiel od všeobecného prieskumu zákonnosti rozhodnutí a opatrení podľa (kde súd posudzuje stav ku dňu vydania napadnutého správneho aktu), pri ochrane pred nečinnosťou súd nehodnotí predchádzajúce obdobia izolovane. Zmyslom konania podľa a nasl. je autoritatívne zasiahnuť len vtedy, ak stav protiprávnej nečinnosti trvá aj v čase súdneho rozhodovania (k tomu porov. uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.09.2025 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2021). 30. Pokiaľ ide o procesné obdobie od vydania rozhodnutí o prerušení konania až do doručenia záverečného znaleckého posudku (dňa 23.07.2026), správny súd v plnom rozsahu vychádzal zo záväzných právnych záverov Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrených v uznesení zo dňa 12. januára 2023, sp. zn. . 32. Základným a obligatórnym predpokladom nečinnosti podľa je jej protiprávnosť – teda stav, keď pasivita správneho orgánu odporuje právnou normou uloženej povinnosti konať. 33. Právny poriadok s inštitútom prerušenia konania ( správneho poriadku) priamo spája stavenie procesných lehôt. Počas doby, kedy je administratívne konanie prerušené, správny orgán nie je oprávnený vykonávať meritórne procesné úkony a vo veci rozhodnúť; naopak, jeho zákonnou povinnosťou je vyčkať na odpadnutie prekážky, pre ktorú bolo konanie prerušené. Prípadné pokračovanie v konaní a vydanie rozhodnutia vo veci samej by za takejto situácie zakladalo nezákonný procesný postup. Pasivita správneho orgánu počas prerušenia má preto oporu v platnom správnom akte a nepredstavuje nezákonný stav. 34. Správny súd v konaní o žalobe proti nečinnosti ( a nasl. ) nie je oprávnený vecne preskúmavať zákonnosť a dôvodnosť rozhodnutia o prerušení konania ani rozhodnutí o ustanovení znalcov. Rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu v samostatnom konaní. alebo pri prieskume konečného meritórneho rozhodnutia, nie však v konaní o ochrane pred nečinnosťou. 31. Nariadenie znaleckého dokazovania zo štyroch medicínskych odvetví navyše nebolo prejavom svojvôle žalovaného, ale priamym plnením záväzných právnych názorov a odporúčaní Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR (rozsudky sp. zn. , , a ) s cieľom objektívne a komplexne posúdiť zdravotný stav žalobkyne vo vzťahu ku všetkým uplatneným kompenzáciám. Zákonnosť postupu správnych orgánov pri ustanovení jednotlivých znalcov bola navyše potvrdená zamietavými rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu SR (uznesenia sp. zn. , , a ). 32. Čo sa týka, rozsiahlej argumentácie žalobkyne prednesenej v jej vyjadrení zo dňa 13.09.2026, v ktorej vyjadrila zásadný vecný nesúhlas so závermi komplexného posudku zo dňa 11.08.2026 (namietané zníženie rozsahu osobnej asistencie od 01.08.2026 na 748 hodín ročne, zohľadňovanie pomoci manžela a motorového vozidla). K tomu správny súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zdôrazňuje, že v konaní o žalobe proti nečinnosti ( a nasl. ) správny súd nepreskúmava a nemôže preskúmavať vecnú či odbornú správnosť podkladov rozhodnutia (vrátane znaleckých posudkov a komplexného posudku), ani určovať stupeň odkázanosti či správny rozsah hodín kompenzácie, a nemôže správnemu orgánu predpisovať, akým spôsobom má vo veci samej rozhodnúť. Konanie podľa a nasl. slúži výlučne na odstránenie protiprávnej pasivity orgánu verejnej správy; posudzovanie správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia nároku na osobnú asistenciu patrí do odvolacieho konania a následne do konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, kde bude mať žalobkyňa plný priestor na uplatnenie všetkých vecných námietok.

33. Z predložených vyjadrení účastníkov konania nesporne vyplýva, že po doručení posudkov z odvetvia FBLR (dňa 16.08.2023) a ortopédie (dňa 23.02.2024) bol dňa 20.02.2026 doručený posudok z neurológie (doc. C. D.) a dňa 23.07.2026 bol doručený záverečný znalecký posudok z psychiatrie (C. G.). 34. Dňom 23.07.2026 tak v administratívnom konaní odpadol dôvod prerušenia konania. Najvyšší správny súd SR už v uznesení sp. zn. zo dňa 30.11.2021 uviedol, že po odpadnutí dôvodu prerušenia je správny orgán povinný pokračovať v konaní z úradnej povinnosti. Ak tak správny orgán urobí a aktívne vykonáva procesné úkony v zákonom predpísanom rámci, podmienka protiprávneho nepokračovania v konaní nie je naplnená. 35. V prejednávanej veci žalovaný po obdržaní posledného znaleckého posudku nezostal pasívny, ale bezodkladne pristúpil k zákonným úkonom – vyhodnotil zadovážené odborné podklady a dňa 11.08.2026 vydal komplexný posudok č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2026/41044-21, v ktorom stanovil mieru funkčnej poruchy žalobkyne na 60 % a konkrétne formuloval návrhy foriem kompenzácie (vrátane peňažného príspevku na osobnú asistenciu). 36. Následne žalovaný dňa 28.08.2026 doručil žalobkyni písomnosti a výzvy na predloženie vyjadrení a doplňujúcich podkladov k jednotlivým uplatneným formám kompenzácie. Žalobkyňa sama vo svojom vyjadrení zo dňa 13.09.2026 potvrdila, že z dôvodu časovej a vecnej náročnosti požiadala žalovaného o predĺženie určenej lehoty, pričom žalovaný jej žiadosti vyhovel a lehotu na predloženie podkladov a vyjadrení predĺžil do 20.10.2026. 37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. zo dňa 02.06.2011 a rozsudok sp. zn. zo dňa 27.02.2019), podľa ktorej správny orgán nemožno považovať za nečinný v období, počas ktorého ešte plynie riadne poskytnutá procesná lehota účastníkovi konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia (§ 33 ods. 2 správneho poriadku) alebo na doplnenie podkladov, prípadne ak správny orgán po obstaraní podkladov naďalej vykonáva odôvodnené procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu. Vydanie meritórneho rozhodnutia správnym orgánom pred uplynutím procesnej lehoty, ktorú sám účastníkovi na jeho vlastnú žiadosť predĺžil (v danom prípade do 20.10.2026), by predstavovalo hrubé porušenie procesných práv žalobkyne zaručených v § 33 ods. 2 správneho poriadku a zásady súčinnosti v § 3 ods. 2 správneho poriadku. 38. Ako konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn. , správnemu orgánu nemožno autoritatívne ukladať povinnosť vydať rozhodnutie bez náležitého skutkového zistenia a pred uplynutím procesných lehôt plynúcich na úkony po obdržaní posudkov a po uplatnení procesných práv účastníka konania. Správny orgán, ktorý po odpadnutí prekážky prerušenia bezodkladne koná (vypracoval komplexný posudok, zaslal výzvy a poskytol účastníčke primeranú lehotu na vyjadrenie), nie je protiprávne nečinný. 39. Súčasne platí negatívna definícia v druhej vete , podľa ktorej nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu vyplýva, prečo v konaní nekoná, a nedošlo k podstatnej zmene okolností, resp. kedy správny orgán po zmene okolností plynulo a v súlade so zákonom pokračuje v konaní. 40. Keďže ani v čase rozhodovania správneho súdu ( ) nie je naplnený základný zákonný predpoklad nečinnosti – jej protiprávnosť, správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol (výrok I). 41. Podľa v spojení s až 5 je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia akcesorickým nárokom viazaným výlučne na úspešnosť žaloby proti nečinnosti a na uloženie povinnosti správnemu orgánu vydať rozhodnutie ( ). Keďže správny súd nezistil nečinnosť žalovaného a žalobu zamietol, absentuje základný hmotnoprávny aj procesný predpoklad pre vyhovenie tomuto návrhu, pre čo súd návrh žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rovnako zamietol (výrok II). 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa súčasne s uplatnením tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal 43. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný z uvedeného dôvodu by však bola žalobkyňa povinná nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, len ak by podľa správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa veta druhá odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok ( , a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).