Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/82/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: H.. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Č., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska ul. č. 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/9911/Chr zo dňa 13.8.2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -81 zo dňa 21.12.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“, resp. krajský súd“) uznesením č. k. -81 zo dňa 21.12.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol ako neprípustnú podľa (ďalej len „“) žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/9911/Chr zo dňa 13.8.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2020/36447-15 zo dňa 25.6.2020, ktorým tento ustanovil znalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie: psychiatria - E.. D. R. za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci poskytnutia peňažného príspevku. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 11.10.2020.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že sa najskôr zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. S poukazom na ust. konštatoval, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy zo súdneho prieskumu spočíva v tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.

4. Z dôvodu, že zákonnosť rozhodnutí a opatrení v zmysle je možné preskúmať v prípade, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania, správny súd uviedol, že veľmi citlivo pristupoval k rozhodovaniu o tom, či napadnuté rozhodnutie je alebo nie je spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu. Posudzovanie nezaložil správny súd len na formálnej stránke rozhodnutia, teda na tom, že ide o procesné rozhodnutie, súc si vedomý, že nie je jediným rozhodujúcim kritériom, či ide o procesné rozhodnutie, ale je potrebné skúmať

aj to, či toto rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníčky konania, najmä keď účastníčka konania (žalobkyňa) takúto ujmu tvrdí - tvrdí finančnú ujmu, ktorá by jej mohla vzniknúť pri podstúpení vyšetrenia posudkovým lekárom.

5. Správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 18.6.2014, v ktorom žalobca tiež namietal nehospodárnosť postupu správneho orgánu, ktorý v konaní ustanovil znalca. Podobne ako v prejednávanom prípade, žalobca namietal šikanózny prístup a účelovosť zo strany správneho orgánu. Najvyšší súd SR však v tomto prípade jednoznačne určil, že „rozhodnutie o ustanovení znalca podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne predstavuje procesné rozhodnutie, týkajúce sa vedenia konania. Za stavu, že žalobca napadol žalobou rozhodnutie, preskúmanie ktorého je (...) zo súdneho prieskumu vylúčené, nemožno konštatovať, že (...) bol žalobca ukrátený na jeho právach.“. Poukázal taktiež na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 15.7.2010, súd uviedol: „Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, sú napríklad uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty ( ), uznesenie o predĺžení lehoty ( ), uznesenie o spojení veci na spoločné konanie alebo vylúčení veci na samostatné konanie ( ), uznesenie o ustanovení znalca ( ), uznesenie o odročení pojednávania a pod.“.

6. Správny súd ustálil, že rozhodnutie správneho orgánu o ustanovení znalca je rozhodnutím procesným, ďalej sa teda zaoberal otázkou, či toto procesné rozhodnutie je spôsobilé poškodiť subjektívne práva účastníčky konania. Konštatoval, že v danom prípade ide o zistenie zdravotného stavu účastníčky konania, pričom, ako sama účastníčka konania vo svojich vyjadreniach viackrát uviedla, posudky predkladané doposiaľ sú kontradiktórne, odporujúce si navzájom, nesprávne a nepresné. Z tohto ohľadu by bolo skôr na prospech účastníčky konania absolvovať uvedené posudzovanie, a tak raz a navždy dosiahnuť posúdenie, na základe ktorého bude možné jej zdravotný stav určiť a najmä rozhodnúť o jej žiadostiach o príspevky od žalovaného. Finančná ujma, ktorá by jej vznikla na cestovnom, je jednorazového charakteru, pričom výsledok z posudzovania bude slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o jej ďalších nárokoch a žiadostiach. Nemožno ju teda porovnávať s hodnotou umývačky riadu, ako s jednou z viacerých (a omnoho hodnotnejších) položiek, ktoré žalobkyňa žiada. Správny súd teda nepovažuje ustanovenie znalca za rozhodnutie, ktoré by mohlo mať v dlhodobom či krátkodobom horizonte za následok ujmu na subjektívnych právach účastníčky konania.

7. Správny orgán síce nesprávne označil rozhodnutie ako súdom preskúmateľné, tento postulát, hoc chybný, nezakladá preskúmateľnosť rozhodnutia. Nesprávne poučenie súdu, prípadne absencia poučenia, má za následok čiastočnú ochranu účastníka konania v tom zmysle, že pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. To však nebol prípad žalobkyne, preto chybné poučenie nemalo žiaden vplyv na lehotu, v ktorej sa žaloba podáva - žaloba bola podaná včas.

8. Proti tomuto uzneseniu správneho súdu v zákonnej lehote podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť. Navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby „zaviazal žalovaného, aby príspevok na pomôcku umývačka riadu priznal, nakoľko sú splnené všetky podmienky na jeho priznanie, pričom boli vykonané a potvrdené aj všetky úkony, ktoré sťažovateľka potrebuje k obsluhe pomôcky“ a aby sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

9. Sťažovateľka poukázala na doterajší priebeh administratívneho konania a svoju životnú a sociálnu situáciu (kompenzačné príspevky, ktoré potrebuje kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu, jej boli priznané len na krátko a hneď jej boli odňaté). Nestotožnila sa s názorom správneho súdu, že jej týmto rozhodnutím nevzniká ujma.

10. Podľa sťažovateľky krajský súd svojím postupom a rozhodnutím jej znemožňujú uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces, a rovnako tak rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že správny súd sa mal zaoberať skutočnosťou, či vznikla ujma a nie iba skonštatovať, že posudok bude slúžiť vo viacerých konaniach. Sťažovateľka uviedla, prvostupňový správny orgán a žalovaný sa 11 rokov nedokážu zhodnúť na tom, aké je jej postihnutie a posudkoví lekári stále majú iný záver. Podľa sťažovateľky je potrebné „preskúmať prácu posudkových lekárov, ktorí na základe tých istých lekárskych nálezov a nezmenenej situácie majú stále iné závery, pričom aj pre súd je jednoznačné a bolo už v konaní preukázané, že sami sebe protirečia.“. Nie je zrejmé, načo má znalecký posudok slúžiť, keď v iných konaniach (príspevky na osobnú asistenciu, príspevok na auto) znalec nebol ustanovený. S ohľadom na hodnotu žiadanej pomôcky - umývačky riadu je znalecký posudok nehospodárny a suma, ktorú by naň žalobkyňa mala vynaložiť, prevyšuje cenu umývačky. Okrem toho žalobkyňa nemá prostriedky, aby mohla chodiť k znalcom do ďalekých miest, pretože zo svojho príjmu nedokáže pokryť ani vlastné zvýšené výdavky. Tým rozhodnutie zasahuje do jej subjektívnych práv a nie je splnená jedna z podmienok . Žalobkyňa argumentovala tiež tým, že v doterajšom konaní sú prieťahy a postup žalovaného je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázala aj na nerovnaké zaobchádzanie, keď žalovaný doteraz nikomu neustanovil znalca.

11. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukázal rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. zo dňa 30.11.2021 v obdobnej právnej veci totožných účastníkov konania, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobkyne zamietnutá.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas oprávnenou osobou a je prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi ( ) a zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

13. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného zistil nasledovné:

- rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ /Chr zo dňa 17.4.2020 bolo zrušené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/48077-4 zo dňa 16.3.2018, ktorým nebol žalobkyni priznaný príspevok na pomôcku - umývačku riadu,

- toto druhostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe rozsudkov Krajského súdu v Trnave č.k. -144 zo dňa 25.3.2019 a najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 5.2.2020, pričom najvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu a podporil jeho odporúčanie vypracovať znalecký posudok, predmetom ktorého bude komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne vo vzťahu k požadovaný peňažný príspevkom,

- žalovaný zaviazal prvostupňový správny orgán doplniť konanie o znalecké posudky z odboru ortopédie, z odboru neurológie, z odboru fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia a z psychiatrie,

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447-15 zo dňa 25.6.2020 ustanovil znalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie: psychiatria - E.. D. R. za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a podania znaleckého posudku,

- napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný opísal žalovaný priebeh administratívneho a súdneho konania. K námietke žalobkyne, aby bol ustanovený iný znalec, žalovaný uviedol, že neexistuje právny nárok účastníka konania na konkrétneho znalca, konkrétny znalec bol vybraný náhodným výberom. Žalovaný sťažovateľku poučil o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom,

- voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 11.10.2020, ktorú krajský súd tu napadnutým uznesením odmietol podľa z dôvodu, že rozhodnutie o ustanovení znalca je rozhodnutím procesnej povahy a nezasahuje do subjektívnych práv účastníka, preto je podľa vylúčené z prieskumu správnymi súdmi. Na tom nič nemení ani okolnosť, že žalovaný žalobkyňu nesprávne poučil, že jeho rozhodnutie možno preskúmať súdom,

14. V priebehu kasačného konania bolo kasačnému súdu zo strany žalovaného doručené podanie zo dňa 31.5.2022 označené ako „Oznámenie o zastavení správneho konania“, ktorého prílohou bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu pomôcky - umývačky riadu, podanej dňa 11.12.2017.

15. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu

17. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

19. Kasačný súd v prejednávanej veci zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľky smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský súd rozhodol o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o ustanovení znalca v odbore zdravotníctva a farmácia, odvetvie: psychiatria za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie a podanie znaleckého posudku.

20. Podľa ustanovenia , na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) podľa kasačného súdu jasne napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka. Takýmto subjektívnym právom môže byť buď hmotné právo, napríklad nárok na určité plnenie, alebo aj procesné právo, napríklad nárok na určitý procesný postup. Ukrátenie žalobcu na práve musí však byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať alebo že rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je spôsobilé do tohto práva zasiahnuť, správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. alebo ).

21. V prejednávanej veci malo byť predmetom prieskumu rozhodnutie, ktorým orgán verejnej správy ustanovil znalca v konaní o priznanie kompenzačného príspevku. Podľa sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok. Podľa Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa SP sú podkladom medzi iným dôkazy, ktorým je podľa SP aj znalecký posudok. Podľa SP patrí vykonávanie dôkazu správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že výber vykonávaných dôkazov je vecou správnej úvahy správneho orgánu. Účastník správneho konania nemá žiadne subjektívne právo na to, aby bol v konaní vykonaný práve určitý konkrétny dôkaz. Rovnako však nemá ani subjektívne právo, aby správny orgán určitý dôkaz nevykonal, teda aby upustil od jeho vykonávania. Rozhodnutie, ktorým správny orgán nariadi vykonanie určitého dôkazu (napríklad ustanoví znalca), tak samo osebe nemôže spôsobovať ujmu na právach účastníka konania (porov. zhodne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , vydané už po nadobudnutí účinnosti ).

22. So žalobkyňou možno súhlasiť v tom, že ustanovenie znalca môže mať za následok predĺženie konania, môže byť spojené s určitými trovami účastníka konania, prípade jeho dôsledkom môže byť predvolanie k znalcovi s povinnosťou dostaviť sa a podrobiť sa určitým úkonom. V zmysle ustanovenia však výnimka, kedy rozhodnutie procesnej povahy nie je vylúčené z preskúmania správnymi súdmi, predpokladá, že rozhodnutie mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach. Nepostačuje teda ujma na ekonomických, sociálnych alebo iných záujmoch, ale musí ísť vyslovene o ujmu na subjektívnych právach. Ako už bolo uvedené, Správny poriadok v žiadnom svojom ustanovení nezaručuje subjektívne právo účastníka na to, aby určitý dôkaz nebol vykonaný, ani subjektívne právo na to, aby účastník nebol konaním a dokazovaním nijako zaťažovaný. Naopak, aj z Správneho

poriadku vyplýva všeobecná povinnosť účastníka spolupracovať so správnym orgánom počas celého konania. Trovy dokazovania (znalca ustanoveného správnym orgánom) podľa § 31 ods. 1 a 5 Správneho poriadku bude platiť správny orgán (t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), nie žalobkyňa.

23. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie o ustanovení znalca nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ktorým by boli založené, zmenené alebo zrušené práva a povinnosti účastníka správneho konania alebo ktoré by mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka správneho konania. Kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je vyňaté zo súdneho prieskumu v zmysle ustanovenia , keďže vo svojej podstate predstavuje len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie skončí. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že ak sa dotknutý účastník správneho konania domnieva, že príslušné procesné rozhodnutie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré by sa odrazilo v nezákonnosti prijatého konečného rozhodnutia, a to v správnej žalobe smerujúcej voči konečnému rozhodnutiu vydanému v administratívnom konaní.

24. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd správne vyhodnotil, že nesprávne poučenie o možnosti súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného nemôže založiť jeho prípustnosť, pretože predmet prieskumu správneho súdu stanovuje samotný všeobecne záväzný procesný predpis.

25. Vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 31.5.2022, ktorého prílohou bolo rozhodnutie o zastavení správneho konania, kasačný súd konštatuje, že toto bolo vydané po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto v zmysle nie je pre právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia právne relevantné.

26. O trovách bolo rozhodnuté podľa a v spojení s . Žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a nemá právo na náhradu trov. Žalovaný síce úspech mal, preto má právo na náhradu trov, no kasačný súd mu náhradu trov nepriznal, pretože nezistil výnimočné dôvody na jej priznanie.

27. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.