Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/103/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: G. T., L.. XX. S. XXXX, C. K. XXX/XX, D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo 17. mája 2018 č. -42, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -68 z 29. júna 2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. -68 z 29. júna 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca 25. novembra 2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu starobného dôchodku zo sociálneho poistenia s účinnosťou od 25. apríla 2001. V čase spísania žiadosti bol poberateľom výsluhového príspevku (považovaného za výsluhový dôchodok), ktorý mu priznalo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím z 9. februára 1998, keďže jeho služobný pomer v tomto zbore trval od 1. októbra 1972 do 31. januára 1998. Sociálna poisťovňa o jeho žiadosti meritórne rozhodla a rozhodnutím z 26. februára 2015 mu priznala starobný dôchodok v určitej výške od 7. novembra 2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti . Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom v tomto konaní rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil. Dospel totiž k záveru, že žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok splnil už 25. apríla 2001, takže o jeho žiadosti malo podľa o sociálnom zabezpečení v znení účinnom k tomuto dňu rozhodovať Generálne riaditeľstvo ZVJS.

2. Vychádzajúc z tohto rozsudku Sociálna poisťovňa 26. januára 2018 postúpila žiadosť žalobcu tomuto orgánu. Ten vyzval žalobcu na predloženie dokladu o dobe dôchodkového poistenia od 1. februára 1998 do 30. januára 2003, na čo žalobca predložil rozhodnutie Okresného úradu práce Bardejov o tom, že k 31. januáru 2003 bol vyradený z evidencie nezamestnaných. Okrem toho Sociálna poisťovňa 26. marca 2018 predložila Generálnemu riaditeľstvu ZVJS potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, že žalobca bol v žiadanom období vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

3. Medzičasom však Generálne riaditeľstvo ZVJS rozhodnutím zo 7. marca 2018 č. GR ZVJS- d-11817/14-2018 konanie o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zastavilo s odkazom na a sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov, pretože v určenej lehote nepredložil žiadané doklady. V odôvodnení tohto rozhodnutia však správny orgán obsiahlo vysvetlil, prečo žalobcovi starobný dôchodok nemožno priznať. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a spolu s odvolaním predložil aj nové potvrdenie o svojom evidovaní ako uchádzača o zamestnanie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky však svojím rozhodnutím zo 17.

mája 2018 č. -42 jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie zo 7. marca 2018 potvrdil s odkazom na to, že zastavenie konania bolo nevyhnutným dôsledkom toho, že žalobca v určenej lehote nepredložil žiadaný doklad.

4. Správnu žalobu, ktorú žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal, správny súd najskôr uznesením z 10. septembra 2019 odmietol. Po zrušení tohto uznesenia najvyšším súdom však správny súd tu napadnutým uznesením správnu žalobu odmietol znova na základe . Vyšiel z názoru, že rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím procesnej povahy a nerozhodlo sa ním vo veci samej. Takéto rozhodnutie je ex lege vylúčené zo súdneho prieskumu podľa a nezasahuje ani do subjektívnych práv žalobcu, pretože medzičasom Generálne riaditeľstvo ZVJS rozhodnutím z 24. októbra 2018 vecne zamietlo podobnú žiadosť žalobcu o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 6. februára 2018. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou sťažnosťou žalobca navrhol toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Namietol, že konajúca sudkyňa opakovane odmietla jeho správne žaloby bez nariadenia pojednávania, čím porušila jeho právo na verejné konanie v jeho prítomnosti. Zdôraznil, že podľa nemôže byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí správneho orgánu, ktoré sa týkajú porušovania základných práv. Zopakoval, že má od 25. apríla 2001 nárok na starobný dôchodok, no žalovaný napriek tomu jeho žiadosť oň odmietol. Záverom naznačil, že správny súd nepostupoval v súlade s právnym názorom vyjadreným v predošlom zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu.

6. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v celom rozsahu ( ) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body ( ).

8. Podľa ustanovenia , na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Citované ustanovenie nadväzuje na ustanovenie (účinné do 30. júna 2016), podľa ktorého súdy nepreskúmavali rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Z porovnania oboch ustanovení je však zrejmé, že v je vylúčenie preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy viazané na dodatočnú podmienku, že tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Na pripojenie tejto podmienky upozorňuje aj dôvodová správa k (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) podľa kasačného súdu jasne napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka.

9. Podľa sa v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého paragrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa platí, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne možné. Žalobca je teda povinný v žalobe opísať svoje subjektívne právo a vysvetliť, akým spôsobom doň bolo zasiahnuté (porov. podobne uznesenie NS SR sp. zn. , judikát R 21/2020). Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec

spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná.

10. Subjektívne právo v zmysle citovaných ustanovení je spravidla hmotné právo, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnych noriem upravujúcich oblasť verejnej správy (porov. citovaný ). Subjektívnym právom, ktorého ochrany sa žalobca môže domáhať správnou žalobou, však môže byť rovnako aj procesné právo, napríklad právo na to, aby sa orgán verejnej správy vecne zaoberal určitou žiadosťou alebo návrhom účastníka, resp. aby na základe tohto návrhu vydal rozhodnutie, opatrenie alebo iný správny akt určitého obsahu, prípadne aby vykonal určité konanie a dodržal v ňom určité pravidlá [napr. základné zásady trestného konania v konaniach uvedených v ]. Ak právny poriadok takéto subjektívne právo v oblasti verejnej správy aspoň vo všeobecnej rovine priznáva, potom sa jeho ochrany žalobca môže domáhať správnou žalobou. Samotnú otázku, či toto subjektívne právo žalobcovi v danom konkrétnom konaní aj skutočne patrilo, teda či naplnil všetky znaky hypotézy právnej normy, ktorá toto subjektívne právo zakladá, správny súd posudzuje v konaní vo veci samej; ak dospeje k záveru, že žalobcovi nepatrilo, jeho správnu žalobu zamietne.

11. V prerokúvanej veci si žalobca uplatnil nárok na výplatu starobného dôchodku žiadosťou podanou 25. novembra 2013 Sociálnej poisťovni. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom v čase podania žiadosti pritom platí, že nárok na výplatu dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila. Podobnú úpravu (avšak s tým, že nárok na výplatu sa nepremlčiaval, ale zanikal) obsahoval aj o sociálnom zabezpečení v znení účinnom ku dňu, kedy žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (25. apríla 2001), a obsahuje ju aj , podľa ktorého žalovaný postupoval. Na základe žiadosti žalobcu z 25. novembra 2013 by mu tak bolo možné priznať žiadanú dávku od novembra 2010, nech už by sa musela posudzovať podľa ktoréhokoľvek z citovaných predpisov. Rozsudkom najvyššieho súdu bolo pritom právoplatne vyslovené, že o tejto žiadosti musí - tak ako bola podaná - rozhodnúť Generálne riaditeľstvo ZVJS. Je teda zrejmé, že predmetom konania generálneho riaditeľstva bol nárok žalobcu na výplatu dôchodku za celé obdobie od novembra 2010. Ak by žalobca skutočne splnil podmienky pre nárok na túto dávku, vzniklo by mu subjektívne právo na to, aby mu bola priznaná výplata tejto dávky. V každom prípade však žalobcovi podaním žiadosti vzniklo minimálne subjektívne právo na to, aby o jeho žiadosti bolo riadne rozhodnuté.

12. Generálne riaditeľstvo ZVJS však svojím rozhodnutím konanie o žiadosti žalobcu, teda konanie o výplatu dávky zastavilo. Ak by sa však zistilo, že neboli splnené podmienky na zastavenie konania, potom by zastavenie konania celkom zrejme mohlo zasiahnuť minimálne do subjektívneho práva žalobcu na to, aby sa o jeho žiadosti rozhodlo meritórne, a podľa okolností dokonca aj do jeho subjektívneho práva na dávku. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa kasačného súdu tvrdiť, že rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že účastník nepredložil potrebné doklady, za žiadnych okolností nemôže zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka. Naopak, z podaného výkladu je zrejmé, že takýto zásah vôbec nie je vylúčený. Ako však už bolo uvedené, ustanovenie vylučuje z prieskumu len také rozhodnutie, u ktorého je takýto zásah vylúčený. Ak takýto zásah (ukrátenie) vylúčené nie je, nie je ani rozhodnutie o zastavení konania vylúčené zo súdneho prieskumu podľa uvedeného ustanovenia a správny súd nemôže odmietnuť správnu žalobu proti nemu s využitím . Zostáva už len dodať, že k rovnakému záveru dospela judikatúra už za účinnosti (porov. judikát R 85/2004). S ohľadom na to, k akej podstatnej zmene došlo vo formulácii , zostáva tento záver naďalej použiteľný.

13. Na uvedené závery nemá žiaden vplyv okolnosť, že žalobca sa medzičasom domáhal obnovenia výplaty dôchodku od 6. februára 2018 a že o tejto jeho žiadosti rozhodlo Generálne riaditeľstvo ZVJS a žalovaný osobitnými rozhodnutiami. Ako už bolo uvedené, v tu prerokúvanej veci sa koná o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku za obdobie od novembra 2010. Toto obdobie je teda podstatne dlhšie než za aké žalobca žiadal obnoviť výplatu dôchodku v neskoršej žiadosti. Okrem toho sa nemožno stotožniť ani s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie o zastavení konania nemohlo zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, pretože ten si môže podať novú žiadosť o starobný dôchodok. Správny súd totiž opomína, že táto nová žiadosť by sa mohla týkať znova len dávok za obdobie troch rokov pred jej podaním, čo jasne vyplýva z ustanovení citovaných v odseku 11 tohto uznesenia. Žalobca by preto podaním novej žiadosti v roku 2021 mohol žiadať výplatu dávok najviac za obdobie do roka

2018, nie však od novembra 2010. Tie by mu bolo možné priznať len na základe žiadosti podanej v novembri 2013.

IV.

Záver

14. Možno teda uzavrieť, že správny súd nerozhodol správne, ak napadnutým uznesením odmietol správnu žalobu proti rozhodnutiu, ktorým bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu z 25. novembra 2013. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

15. Správny súd tak bude o správnej žalobe žalobcu ďalej konať. Bude vychádzať z toho, že napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu správnym súdom podľa . Ako už bolo uvedené, žiadateľovi o dávku predovšetkým subjektívne právo na to, aby sa o jeho žiadosti rozhodlo. Úlohou správneho súdu bude posúdiť, či žalobca skutočne splnil podmienky pre vznik tohto subjektívneho práva, teda či tu existoval dôvod na zastavenie konania alebo nie, a to aj s ohľadom na všeobecnú prípustnosť novôt v odvolacom konaní podľa správneho poriadku ( v spojení s , podľa ktorého žalovaný postupoval). Ak správny súd dospeje k záveru, že zastavenie konania je zákonné, môže správnu žalobu rozsudkom zamietnuť.

16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.