Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/34/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. -42 zo dňa 17. 05. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06. 06. 2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -42 zo dňa 17. 05. 2018. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 a odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán prvého stupňa predmetným rozhodnutím zastavil správne konanie o priznaní dávky výsluhového dôchodku (zo starobného dôchodku) na základe podanej žiadosti žalobcu zo dňa 25. 11. 2013, pretože žalobca v stanovenej lehote nepredložil príslušné doklady o dobe poistenia.

2. Krajský súd v Bratislave postúpil vec vedenú pod sp. zn. , uznesením zo dňa 15. 04. 2019, Krajskému súdu v Nitre ako súdu miestne príslušnému.

3. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -43 zo dňa 10. 09. 2019 odmietol žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania správnych orgánov. Procesným rozhodnutím alebo opatrením je podľa jeho názoru také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. GR ZVJS- d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 zastavil správne konanie z dôvodu, že žalobca nereagoval na výzvu správneho orgánu a nepreukázal dobu sociálneho zabezpečenia (poistenia). Žalovaný po odvolaní podanom žalobcom rozhodol rozhodnutím č. -42 zo dňa 17. 05. 2018 tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu zamietol. Správny súd bol toho názoru, že takéto rozhodnutie nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a preto žalobu žalobcu zo dňa 06. 06. 2018 odmietol v zmysle v spojení s .

4. Žalobca proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal odmietnutie žaloby bez jeho účasti, bez verejného konania. Tým, že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo podľa žalobcu k porušeniu článku 38 ods. 2 ústavného a bola porušená zásada

verejného prejednania veci súdom, ktorá patrí medzi neodňateľné ľudské práva účastníka konania. Záverom navrhol kasačnému súdu, aby rozhodnutie krajského súdu zrušil.

5. Kasačný súd uznesením sp. zn. zo dňa 29. 04. 2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -43 zo dňa 10. 09. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje právna úvaha súdu o tom, z akých dôvodov sa správny súd domnieval, resp. prečo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení konania pred správnym orgánom, v ktorom sa žalobca domáhal priznania výsluhového dôchodku (z vyplývajúceho nároku na starobný dôchodok), nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka konania. Zároveň zdôraznil, že uvedené podmienky sú kumulatívne, pretože len v prípade, ak procesné rozhodnutie nemá zároveň za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, možno dospieť k záveru, že ide o rozhodnutie nepodliehajúce súdnemu prieskumu.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. -42 zo dňa 17. 05. 2018 a rozhodnutia kasačného súdu sp. un. zo dňa 29. 04. 2020 dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa ust. odmietnuť ako neprípustnú.

7. Podľa , , , , na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

8. Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania správnych orgánov. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia.

Procesným rozhodnutím alebo opatrením je také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku.

9. Z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal správny súd za preukázané, že žalovaný vydal rozhodnutie č. -42 zo dňa 17. 05. 2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o zastavení správneho konania o priznaní dávky výsluhového dôchodku. Správny orgán prvého stupňa zastavil správne konanie z dôvodu, že žalobca nereagoval na výzvu správneho orgánu a nepreukázal dobu sociálneho zabezpečenia (poistenia). Takéto rozhodnutie nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. V prípade žalobcu nie je splnená procesná podmienka v zmysle , keďže ním namietané rozhodnutie č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 je ex lege vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve a zároveň samotné zastavenie správneho konania nemalo a ani nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a to z toho dôvodu, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS meritórnym rozhodnutím č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018 rozhodol o žiadosti žalobcu o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 06. 02. 2018, pričom konštatoval, že žalobcovi nemožno priznať starobný dôchodok, nakoľko suma dávky je nižšia ako suma vyplácaného príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok ku dňu 06. 02. 2018. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom bolo Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnuté rozhodnutím č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 07. 03. 2018 je rozhodnutím výlučne procesnej povahy a nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu z dôvodu, že o priznaní resp. nepriznaní starobného dôchodku bolo na základe jeho žiadosti zo dňa 19. 10. 2018 meritórne rozhodnuté rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 24. 10. 2018, v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu (Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) č. 00582/2019-42 zo dňa 18. 01. 2019. A teda, správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zastavenie správneho konania žalobou napadnutým rozhodnutím neznemožnilo podanie opakovanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo strany žalobcu, ako ani vznik prekážky res iudicata (prekážky rozhodnutej veci).

10. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 06. 06. 2018 teda domáhal preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré je podľa ust. vylúčené zo súdneho prieskumu.

11. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu žalobcu zo dňa 06. 06. 2018 odmietol podľa v spojení s .

12. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Nitre dňa

JUDr. Dana Kálnayová

sudkyňa

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.