Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20Sa-16-2020.pdf
PDF · 92.64 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne PhDr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/9911/Chr z 13. augusta 2020, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2020/9911/Chr zo dňa 13.08.2020, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnutie č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36447-15 zo dňa 25.6.2020, ktorým ustanovil znalca v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie: psychiatria - MUDr. Jozefa Vida za účelom odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci poskytnutia peňažného príspevku.
2. Žalobkyňa namietala dôvodnosť ustanovenia znalca psychiatra v konaní o poskytnutie príspevku na kúpu umývačky riadu. Podľa nej posudkoví lekári rozhodujú v konaní vždy tak, aby príspevok nemuseli priznať, zhodujú sa v tom, že jej zdravotný stav je roky nezmenený, napriek tomu jej diagnózy prispôsobujú vždy tak, ako im to práve vyhovuje. Uviedla niekoľko príkladov v administratívnych konaniach, kedy posudkoví lekári menili svoje posudky, na základe ktorých následne správny orgán rozhodoval, pričom jej nepriznal požadované príspevky, či už išlo o príspevok na umývačku riadu, alebo priznanie hodín osobnej asistencie. Poukázala aj na množstvo prebiehajúcich administratívnych aj súdnych konaní, v ktorých bola podľa svojich vyjadrení mnohokrát úspešná.
3. Žalobkyňa uvádzala, že po tom, ako bolo rozhodnutie o jej žiadosti o príspevok súdom vrátené na nové konanie, žalovaný vydal rozhodnutie, kde sú uvedené nepravdivé informácie. Je síce pravdou, že Krajský súd v Trnave v prípade nejasností odporúčal vykonať znalecké dokazovanie, ale nie v rozsahu, ako to svojvoľne určilo ústredie (žalovaný). Navyše, predtým žalovaný tvrdil, že neexistuje žiadny lekár, ktorý by mohol uskutočniť znalecké dokazovanie v tejto veci. Žalovaný jej ustanovil štyroch znalcov, čo podľa jej názoru nie je vôbec odôvodnené. Žalobkyňa sa domnieva, že rozhodnutie žalovaného je motivované snahou o jej nadmerné zaťaženie a pomstu. Za najväčšie klamstvo považuje informácie uvedené v rozhodnutí žalovaného v súvislosti s psychickými diagnózami, ktoré žalovaný určuje podľa svojej vôle a vôbec nezohľadňuje v konaní predložené lekárske správy od MUDr. J. o tom, že žalobkyňa nemá žiadne psychické problémy a má jednoznačne určenú neurologickú diagnózu. V žiadnom prípade nesúhlasí s ustanovením znalca zo psychiatrie, nakoľko nikdy v živote nemala žiadne
psychické problémy, práve naopak, je maximálne pozitívne naladená. Vyjadrenia žalovaného považuje za ohováranie, čo podkladá svojimi úspechmi na viacerých vysokých školách a svojimi snahami o hodnotný život napriek zdravotnému postihnutiu. Ohradila sa proti tomu, že by jej diagnóza bola psychiatrického pôvodu, naopak, ide o neurologické ochorenie - lumbosakrálna plexítída s paraperézou, ťažkého stupňa chronický stav odumreté nervové bunky v prednom rohu miechy, periférnoneurogénne postihnutie obojstranne a už aj na horných končatinách, neuroinfekcia, a úprava stavu sa nedá očakávať. Konštatovania posudkového lekára považuje za šikanujúce, diskriminačné a protizákonné a spôsobujúce úmyselné prieťahy v konaní.
4. Žalobkyňa vyčíslila cestovné náklady, ktoré by jej vznikli v súvislosti s nariadeným posudzovaním, pričom výsledná suma cestovných nákladov je 249,65 Eur. Ďalej by musela sama zaplatiť osobného asistenta, aby jej s cestou pomohol (v sume 142,12 Eur) a tiež vyčíslila cenu za kópie zdravotnej dokumentácie (v sume 96 Eur). Spolu teda v sume 484,77 Eur. Nakoľko samotná pomôcka - umývačka riadu, pre ktorú sa má posudzovanie uskutočniť, je lacnejšia, žalobkyňa uvádza, že investuje radšej do samotnej pomôcky, ako do posudzovania, ktorého výsledkom je neisté rozhodnutie. Žalobkyňa potrebuje umývačku riadu v súčasnosti, avšak sa domnieva, že správne (a následné súdne) konania, budú trvať ešte i niekoľko rokov. Poukázala na nehospodárnosť konania, kedy by sa znalcom vyplatila vyššia odmena, ako je hodnota sporu (hodnota umývačky). Ďalej poukázala na to, že bola niekoľkokrát pretestovaná jej spôsobilosť obsluhovať umývačku riadu, a to pracovníkmi žalovaného, preto nerozumie, prečo má byť ešte posudzovaná posudkovými lekármi.
5. Z rozsudku súdu síce vyplýva možnosť ustanovenia znalca, ale nie ustanovenie štyroch znalcov, pričom sú porušené princípy procesnej ekonómie, princípy materiálnej pravdy, princípy procesnej rovnosti, ako aj zásada objektívnosti a nestrannosti a ďalšie. Ustanovenie znalca podľa žalobkyne nie je vôbec potrebné, poukázala okrem iného na to, že v NRC Kováčová celý tím odborných lekárov, fyzioterapeutov, rehabilitačných lekárov, primárky atď. ju opakovane liečili a vyšetrili, o čom boli vždy a včas odovzdané lekárske správy z hospitalizácie. Podľa žalobkyne naviac dochádza k manipulácii v prípade, že je znalec ustanovený žalovaným.
6. Žalobkyňa uviedla, že úrad (žalovaný) jej vo vysokej miere zasahuje do života, posiela množstvo listov a mailov, čo ju nadmerne zaťažuje, takýto prístup považuje za šikanózny. Naviac, podľa žalobkyne, aj s ohľadom na jej ďalšie diagnózy (znížená imunita, nedostatok vitamínu D, anémia), jej imunológ z dôvodu prebiehajúcej pandémie odporučil absolvovať iba nevyhnutné lekárske vyšetrenia. Žalobkyňa žiada, aby súd ustanovil znalca a o zváženie, aby tento znalec rozhodol na základe predložených lekárskych nálezov. Je však toho názoru, že tým, že úrad úplne a presne pri osobnom šetrení zistil skutočný stav veci a to skutočnosť, že je schopná s ľavou rukou obsluhovať umývačku riadu, a táto skutočnosť vyplýva aj z predložených lekárskych nálezov, považuje za zbytočné nariadiť ešte aj znalecké posudzovanie. Bolo by to nehospodárne a zbytočne zaťažilo žalobkyňu ako účastníčku konania. Taktiež požiadala správny súd o zváženie uloženia pokuty žalovanému, nakoľko žalovaný ani po tom, ako boli preukázané všetky schopnosti na obsluhu umývačky, príspevok nenavrhol. Záverom poukázala na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a tiež na skutočnosť, že je ženou a matkou a pomôcka - umývačka riadu, by jej pomohla vykonávať v domácnosti činnosti, ktoré by bez jej použitia vykonávať nemohla.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci poukazoval na to, že v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. Sžso/6/2015 zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 7Sžsk/93/2019 zo dňa 14.2.2020, sp. zn. 7Sžsk/119/2019 zo dňa 29.7.2020 atď., ako aj v rozsudkoch Krajského súdu v Trnave 48Sa/18/2018-144 zo dňa 25.3.2019, sp. zn. 48Sa/9/2018-159 zo dňa 5.9.2019 atď., bolo opakovane odporúčané správnym orgánom zabezpečiť pre účely všetkých správnych konaní vedených so žalobkyňou, znalecký posudok. Úrad Dunajská Streda, v zmysle týchto súdnych záverov, podľa § 36 zákona o správnom konaní rozhodol o pribratí znalca, ktorý bol pribratý do všetkých konaní, ktoré so žalobkyňou prebiehajú na prvostupňovom, ako aj druhostupňovom správnom orgáne. Výsledky znaleckého posudku sú podľa § 34 ods. 2 zákona o správnom konaní dôkazom v správnom konaní. Získanie takéhoto dôkazu sa zabezpečuje procesnými prostriedkami správneho konania. Teda znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov. Rozhodnutie o ustanovení znalca je procesným rozhodnutím, v ktorom správny orgán jednostranne určuje pribratie konkrétneho znalca, problematiku v ktorej má znalec podať znalecký posudok. Právna teória vysvetľuje zmysel využitia procesných rozhodnutí v správnom konaní tak, že sa nimi riešia otázky rozličnej povahy, vybavenie ktorých je nevyhnutné v záujme zabezpečenia spoľahlivého zistenia podkladov pre rozhodnutie vo veci. Procesné rozhodnutia teda nie sú zamerané
na riešenie predmetu konania, ale iba napomáhajú zabezpečeniu účelu a priebehu konania. Právna teória chápe procesné rozhodnutie veľmi široko; pod tento pojem v podstate zaraďuje všetky rozhodnutia vydávane podľa zákona č. 71/1967 Zb., ktoré nemajú povahu meritórneho rozhodnutia, bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie má alebo nemá hmotnoprávne účinky vo vzťahu k jeho adresátovi. Vzhľadom na uvedené zastáva žalovaný názor, že pribratím znalca do správneho konania správny orgán nezasahuje do meritórneho rozhodnutia, a teda ani do práv žalobkyne, a preto sa jedná o procesné rozhodnutie, ktorým je upravený spôsob získania dôkazov. Zastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, napadnuté rozhodnutie je procesnej povahy, pričom sa takéto rozhodnutie správnym súdom podľa § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. nepreskúmava z dôvodu, že žaloba je neprípustná, a preto navrhuje podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. uznesením žalobu odmietnuť.
8. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že sa pridržiava názorov v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žaloba je zavádzajúca a zmätočná, poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe spomína skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa tvrdí protichodné stanoviská o svojich postihnutiach - v rôznych konaniach tvrdí, že s hornými končatinami dokáže obsluhovať umývačku riadu, potom že neovláda dolné, ani horné končatiny a má poškodený zrak, v inom konaní zase, že s týmito končatinami a zrakom je schopná bezpečne ovládať osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou.
9. Na doplnenie žalovaný uviedol, že žalobkyni boli v samostatných správnych konaniach rozhodnutiami pribratí znalci z odvetvia ortopédie, neurológie, FBLR a psychiatrie. K tomuto pribratiu štyroch znalcov došlo z dôvodu, že nakoľko v lekárskych záveroch posudkových lekárov, týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne, sa nachádza množstvo nezrovnalosti /konštatované súdmi/ a nakoľko menovaná nesúhlasí s vyjadreniami posudkových lekárov, je nevyhnutné, aby boli vypracované vyššie uvedené znalecké posudky z viacerých lekárskych špecializácií. Uvedené znalecké posudky budú slúžiť posudkovým lekárom ako odborné podklady pre lekárske posudky s presným popisom fyzických a psychických funkcií žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastáva žalovaný názor, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedošlo k porušeniu zákona č. 447/2008 Z.z. v spojení so zákonom o správnom konaní a rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a s účelom tohto zákona, ako aj rozsudkov NS SR a KS TT, a preto navrhuje, aby súd svojím rozhodnutím žalobu proti napadnutému rozhodnutiu ako nedôvodnú zamietol.
10. Žalobkyňa v následnom písomnom stanovisku zopakovala, že dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, poukázala na to, že žalovaný prerušil všetky jej konania a nerozhoduje o ničom v súvislosti s jej žiadosťami. Poprela tvrdenie žalovaného, že nenamietla osobu znalca, tvrdí, že v odvolaní namietla jeho zaujatosť. Opätovne, ako v žalobe, poukázala na zaujatosť znalcov voči svojej osobe. Poukázala na to, že žiadnej inej osobe nebol znalec takýmto spôsobom ustanovený. Zdôraznila, že ak už správny orgán ustanoví znalca, mal by dodržiavať princíp hospodárnosti a ustanoviť znalca čo najbližšie k trvalému pobytu účastníka konania. K názoru žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je procesnej povahy, a teda je v zmysle SSP nepreskúmateľné súdom, žalobkyňa uviedla, že v samotnom poučení rozhodnutia je uvedená možnosť preskúmateľnosti rozhodnutia súdom. Záverom žalobkyňa poukázala na niektoré časti rozhodnutia Ústavného súdu SR č. 124/2020 k povinnostiam chrániť zdravotne postihnuté osoby. Vo zvyšku repliky žalobkyňa opakovala argumentáciu zo správnej žaloby.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
12. Súd sa primárne zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
13. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Nepreskúmavajú sa však rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy v zmysle § 7 písm. e) SSP. Podstata vyňatia týchto rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu spočíva v tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.
14. Zákonnosť rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy v zmysle § 7 písm. e) SSP je možné preskúmať v prípade, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Z toho dôvodu súd citlivo pristupoval k rozhodovaniu o tom, či napadnuté rozhodnutie je alebo nie je spôsobilým predmetom právneho prieskumu správneho súdu. Posudzovanie nezaložil len na formálnej stránke rozhodnutia, teda na tom, že ide o procesné rozhodnutie, súc si vedomý, že nie je jediným rozhodujúcim kritériom, či ide o procesné rozhodnutie, ale je potrebné skúmať aj to, či toto rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníčky konania, najmä keď účastníčka konania (žalobkyňa) takúto ujmu tvrdí - tvrdí finančnú ujmu, ktorá by jej mohla vzniknúť pri podstúpení vyšetrenia posudkovým lekárom.
15. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.
16. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/4/2014 zo dňa 18.6.2014 žalobca tiež namietal nehospodárnosť postupu správneho orgánu, ktorý v konaní ustanovil znalca. Podobne, ako v prejednávanom prípade, žalobca namietal šikanózny prístup a účelovosť zo strany správneho orgánu. Najvyšší súd SR však v tomto prípade jednoznačne určil, že „rozhodnutie o ustanovení znalca podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne predstavuje procesné rozhodnutie, týkajúce sa vedenia konania. Za stavu, že žalobca napadol žalobou rozhodnutie, preskúmanie ktorého je (...) zo súdneho prieskumu vylúčené, nemožno konštatovať, že (...) bol žalobca ukrátený na jeho právach.“
17. Rovnako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 101/2010 zo dňa 15.7.2010, súd uviedol: „Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, že by odopretie možnosti opravného prostriedku mohlo byť na ujmu práv účastníkov konania. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, sú napríklad uznesenie o odpustení poriadkovej pokuty (§ 53 ods. 3 O.s.p.), uznesenie o predĺžení lehoty (§ 55 O.s.p.), uznesenie o spojení veci na spoločné konanie alebo vylúčení veci na samostatné konanie (§ 112 O.s.p.), uznesenie o ustanovení znalca (§ 127 ods. 1 O.s.p.), uznesenie o odročení pojednávania a pod.“.
18. Súd na základe vyššie uvedeného ustálil, že rozhodnutie správneho orgánu o ustanovení znalca je rozhodnutím procesným, ďalej sa teda zaoberal otázkou, či toto procesné rozhodnutie je spôsobilé poškodiť subjektívne práva účastníčky konania. V tomto prípade ide o zistenie zdravotného stavu účastníčky konania, pričom, ako sama účastníčka konania vo svojich vyjadreniach viackrát uviedla, posudky predkladané doposiaľ sú kontradiktórne, odporujúce si navzájom, nesprávne a nepresné. Z tohto ohľadu by bolo skôr na prospech účastníčky konania absolvovať uvedené posudzovanie, a tak raz a navždy dosiahnuť posúdenie, na základe ktorého bude možné jej zdravotný stav určiť a najmä, rozhodnúť o jej žiadostiach o príspevky od žalovaného. Finančná ujma, ktorá by jej vznikla na cestovnom, je jednorazového charakteru, pričom výsledok z posudzovania bude slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o jej ďalších nárokoch a žiadostiach. Nemožno ju teda porovnávať s hodnotou umývačky riadu, ako s jednou z viacerých (a omnoho hodnotnejších) položiek, ktoré žalobkyňa žiada. Správny súd teda nepovažuje ustanovenie znalca za rozhodnutie,
ktoré by mohlo mať v dlhodobom či krátkodobom horizonte za následok ujmu na subjektívnych právach účastníčky konania.
19. Súd tak dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilé pre súdny prieskum v správnom súdnictve. Spĺňa totiž definičné znaky rozhodnutí alebo opatrení, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko má povahu rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy a zároveň nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
20. K argumentu žalobkyne, že podľa poučenia v rozhodnutí toto je preskúmateľné súdom, je potrebné konštatovať, že dané poučenie je nesprávne, bez opory v zákone a nezakladá preskúmateľnosť rozhodnutia. Nesprávne poučenie súdu, prípadne absencia poučenia, má za následok čiastočnú ochranu účastníka konania v tom zmysle, že pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. To však nebol prípad žalobkyne. Hoci poučenie žalobkyňu neinformovalo správne o jej ďalších procesných možnostiach, faktom ostáva, že rozhodnutie žalovaného nie je preskúmateľné súdom.
21. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
22. Neprípustnú žalobu možno vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7. Nakoľko súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o ustanovení znalca je vylúčené z prieskumu správneho súdu, žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
23. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.