Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_48Sa-9-2018.pdf
PDF · 160.22 KB
Case nature
Area
Subarea
48Sa/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. K., dátum narodenia : XX.XX.XXX X, adresa trvalého pobytu : U. XX, XXX XX U. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/2507/Dan z 2. februára 2018 takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo : UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2018/2507/Dan z 2. februára 2018 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny číslo : DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/52407-24 z 22. novembra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny na ďalšie konanie.
II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „úrad práce“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) rozhodnutím č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2017/52407-24 zo dňa 22. novembra 2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu garáže zo dňa 21.01.2013.
2. Úrad práce vo veci opätovne rozhodoval po zrušení a vrátení veci rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č.: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10580/Dan na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/19/2015 z 28. februára 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/16/2014 z 20. novembra 2014.
3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán zhrnul administratívne konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia a uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/19/2015 vyzval žalobkyňu dňa 12.09.2017 na predloženie lekárskeho nálezu o schopnosti riadiť osobné motorové vozidlo. Žalobkyňa dňa 26.09.2017 oznámila úradu, že dňa 25.09.2017 navštívila svojho ošetrujúceho lekára kvôli bolestiam, ktoré pretrvávajú, ale aj kvôli vybaveniu požadovaného nálezu a ošetrujúcim lekárom jej bolo oznámené, že potvrdenie môže vystaviť neurológ, prípadne aj on, ale len na základe odporúčania neurológa. Následne dňa 28.09.2017 žalobkyňa úradu oznámila. že odborný lekár, neurológ, jej nevystaví žiadané potvrdenie, pričom odkázal, aby predložila posledný lekársky nález zo dňa 07.12.2016, nakoľko jej zdravotný stav je odvtedy nezmenený a posudkový lekár musí vychádzať
z uvedeného nálezu. Keďže žalobkyňa nepredložila žiadny lekársky nález o schopnosti riadiť motorové vozidlo, vyzval úrad práce dňa 03.10.2017 všeobecného ošetrujúceho lekára žalobkyne MUDr. Y. o vyjadrenie sa k schopnosti žalobkyne riadiť osobné motorové vozidlo. Tento doručil dňa 17.10.2017 lekársku správu, podľa ktorej menovaná je po stránke zdravotnej spôsobila ako vodič - amatér sk. 1 (B, Bl) a to pri vykonaní nevyhnutných technických úprav na osobnom motorovom vozidle.
4. Úrad práce následne dňa 19.10.2017 telefonicky kontaktoval žalobkyňu, ktorá uviedla, že toho času vlastní osobné motorové vozidlo bez automatickej prevodovky, navrhnuté komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, číslo: ID/2010/23409/004, POS: 950/10 AD zo dňa 26.08.2010. Ďalej uviedla, že na uvedenom motorovom vozidle nebola prevedená žiadna technická úprava modifikáciou mechanizmu riadenia, ani iné modifikované úpravy osobného motorového vozidla.
5. Podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku bol komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda z 20. novembra 2017 pod číslom DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/12844, Č. POS: 97/2013 AD/GK, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy žalobkyne je stanovená na 60%. Podľa vyjadrenia posudkového lekára nie je odkázaná na úpravu garáže, preto nebol uvedený príspevok na úpravu garáže navrhnutý. Posudkový lekár skonštatoval, že menovaná má paraparézu dolných končatín s trasom dolných končatín, s neschopnosťou ovládania kolien. Nie je schopná samostatnej chôdze, chôdza na kratšie vzdialenosti je možná za opory francúzskych bariel, inej osoby alebo chodúľky. Na dlhšie vzdialenosti sa prepravuje mechanickým vozíkom. Žalobkyňa má hypotrofiu svalstva horných aj dolných končatín, multifaktoriálne vertigo, poruchu úchopovej schopnosti pravej ruky. Podľa všeobecného lekára nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo, ktoré nie je upravené. Z posudkového hľadiska, pri akceptácii mnohopočetných lekárskych záverov nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo (ďalej ako „OMV“). Z uvedeného dôvodu sa peňažný príspevok na úpravu garáže nenavrhol.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že žiadosť o úpravu garážovej brány podala dňa 21.01.2013. Najvyšší súd SR, ako aj Krajský súd v Trnave vyhoveli jej žalobe, ale aj tak jej príspevok rozhodnutím zo dňa 22.11.2017 nebol priznaný s odôvodnením, že jej ťažký zdravotný stav vylučuje šoférovanie; iné príspevky sa jej nepriznávajú práve preto, že nemá také vážne postihnutie, čo je protirečivé tvrdenie a porušenie zákonov a jej práv na spravodlivé konanie.
7. Ďalej poukázala na vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že je spôsobilá riadiť osobné motorové vozidlo po vykonaní nevyhnutých technických úprav. Má za to, že najprv je potrebné odstrániť garážovú bránu, aby následne mohla s prerobeným autom alebo s autom s automatickou prevodovkou šoférovať auto v rámci obce, na krátke vzdialenosti. Táto jej argumentácia však nebola vôbec akceptovaná. K odvolaniu priložila lekárske nálezy.
8. Žalovaný na základe odvolania žalobkyne rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/2507/ Dan z 2. februára 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie účastníčky konania (žalobkyne) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/52407-24 z 22. novembra 2017 potvrdil.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný komplexne zhrnul administratívne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tak prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia a uviedol, že na základe podaného odvolania Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností preskúmalo spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu, posúdilo odkázanosť žalobkyne na požadovanú kompenzáciu a vydalo stanovisko, z ktorého vyplýva, že potrebuje pomoc pri niektorých bežných denných činnostiach, ako sú kúpanie a sprchovanie, holenie nôh, úprava nechtov, obliekanie a vyzliekanie dolnej časti tela, príprava a podávanie jedla, nakupovanie, pomoc pri náročnejších domácich prácach, starostlivosť o pomôcku, pomoc pri akútnom ochorení a preprave a premiestňovaní pri svojich aktivitách. Menovaná je odkázaná na osobnú asistenciu druhej osoby pri preprave a premiestňovaní. Aktuálne bola doložená lekárska správa praktického lekára MUDr. Y., kde bolo konštatované, že je spôsobilá ako vodič - amatér pri vykonaní nevyhnutných technických úprav na osobnom motorovom vozidle. Od absolvovania vodičskej skúšky menovanej v minulosti došlo k závažnej zmene zdravotného stavu v zmysle motoriky a mobility, teda aj schopnosti aktívne vykonávať pohyby na horných a dolných končatinách v jednotlivých
pohybových segmentoch, s dostatočnou rýchlosťou, ktorá je potrebná na šoférovanie v premávke a zároveň neohrozenie druhých vodičov a chodcov. Menovaná dosiaľ neabsolvovala kurz šoférovania občana s ťažkým zdravotným postihnutím s upraveným vozidlom a nemá za nových podmienok zdravotného a funkčného stavu absolvovanú vodičskú skúšku. Zo zistenia skutkového stavu veci vyplynulo, že žalobkyňa v súčasnosti vhodne upravené osobné motorové vozidlo nevlastní, nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo a nie je odkázaná na požadovanú úpravu garáže. Nakoľko žalobkyňa nie je odkázaná na úpravu garáže, nebol jej požadovaný peňažný príspevok navrhnutý. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nie je podľa lekárskeho posudku odvolacieho orgánu odkázaná na požadovaný peňažný príspevok, zostáva v platnosti komplexný posudok vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odborom sociálnych vecí a rodiny, číslo: DS 1/OPPnŤZPaPČ/ SOC/2017/12844 zo dňa 20.11.2017.
10. K námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že v predchádzajúcich konaniach bola posudzovaná odkázanosť žalobkyne na pomoc inej osoby. Pri preprave a premiestňovaní bol menovanej navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu 707 hodín ročne. Pri posudzovaní rozsahu pomoci inej osoby už bola zohľadnená potreba úkonov, ktoré súvisia s prepravou a premiestňovaním pri rozsahu aktivít, ktoré menovaná má. Osobný asistent je schopný otvárať bránu garáže a sklápať spätné zrkadlá na aute a zaparkovať, respektíve vyparkovať z garáže.
11. Záverom žalovaný uviedol, že úprava garáže nemá v súčasnosti opodstatnenie, nakoľko nie je zrejmé, či vzhľadom na závažnosť svojho zdravotného stavu bude žalobkyňa schopná viesť osobné motorové vozidlo, či už upravené alebo s automatickou prevodovkou. Námietky uvedené v odvolaní nemajú oporu v platných právnych predpisoch, preto ich nebolo možné v odvolacom konaní zohľadniť.
II. Rozsah správnej žaloby a žalobné body (dôvody žaloby)
12. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny navrhnúc, aby správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.
13. Žalobkyňa má za to, že žalovaný ani prvostupňový orgán nerešpektovali právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/19/2015 zo dňa 28.02.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave a ďalej, že žalovaný nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané skutočnosti, dôkazy a jej zdravotný stav neposúdil spravodlivo a komplexne. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný vôbec nerešpektoval potvrdenie od jej ošetrujúceho lekára o schopnosti riadiť OMV s automatickou prevodovkou, vo veci ju nepredvolal ani prvostupňový ani druhostupňový orgán, pričom Najvyšší súd SR vyššie citovaným rozsudkom skonštatoval, že pokiaľ správny orgán mal pochybnosti o jej schopnosti riadiť OMV, mal si posudkový lekár vyžiadať od ošetrujúceho lekára vyjadrenie k schopnosti riadiť OMV. Následne však, keď jej obvodný lekár takéto potvrdenie vydal, posudkový lekár, podľa jej názoru, svojvoľne uviedol, že aj tak nie je schopná šoférovať.
14. Žalobkyňa namietala, že sa správny orgán nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi; dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávne rozhodol vo veci. Vo veci peňažného príspevku na úpravu garážovej brány podala žiadosť ešte dňa 21.01.2013 z dôvodu, že ak by v prípade potreby chcela alebo musela prejsť motorovým vozidlom v rámci obce (prípadne do susednej obce) krátku vzdialenosť a manžel by nebol v blízkosti resp. doma, tak by s prihliadnutím na skutočnosť, že je odkázaná na mechanický invalidný vozík nedokázala otvoriť garážovú bránu. Uvedenú bariéru je preto potrebné odstrániť úpravou garážovej brány na automatický pohon.
15. Ďalej uviedla, že po vyskúšaní jazdy zistila, že ako najvhodnejšie, vzhľadom na jej postihnutie, je riadenie OMV s automatickou prevodovkou. Z tohto dôvodu podala žiadosť aj o auto s automatickou prevodovkou, ktoré podľa jej názoru dokáže šoférovať.
16. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že v konaní ju opakovane posudzovala tá istá posudková lekárka MUDr. Z. L., ktorú opakovane žiadala vylúčiť z konania. Posudková lekárka ju ani nepredvolala,
počas 7 rokov na jej opakované písomné žiadosti uskutočnila 1 stretnutie v roku 2014. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/14/2015, v zmysle ktorého je posudkový lekár podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku vylúčený z konania, prípadne by mal sám v zmysle § 11 ods. 1 správneho poriadku oznámiť svojmu vedúcemu dôvody, pre ktoré má byt' z konania vylúčený, nakoľko nemôže preskúmavať svoj pôvodný vlastný lekársky posudok.
17. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že uvedené úrady konali v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Na jej argumenty, ako ani na lekárske nálezy neprihliadali a nerešpektovali ich, konaním vyššie uvedených orgánov bola porušená zásada materiálnej pravdy vyžadujúca, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nakoľko žalovaný pri svojom rozhodovaní neprihliadol na všetky konaním zistené skutočnosti, práve naopak urobil vlastné závery, ktoré nie sú ničím podložené a sú protiprávne.
18. Záverom žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie neobsahuje náležité odôvodnenie a pochopiteľné odpovede na všetky relevantné otázky v súvislosti s predmetom konania. Žalovaný vôbec nerešpektoval potvrdenie od jej ošetrujúceho lekára o schopnosti riadiť motorové vozidlo s automatickou prevodovkou a podľa jej názoru vydával klamlivé a protirečivé závery a tvrdil ničím nepodložené veci.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrela, že žalovaný v rámci konania a následne pri vydaní rozhodnutia nepostupoval v zmysle vyššie uvedenej zásady voľného hodnotenia dôkazov a jeho rozhodnutie je z tohto dôvodu nepresvedčivé, nepreskúmateľné a ústavne nekonformné.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, duplika žalovaného
20. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietke žalobkyne, že žalovaný vôbec nerešpektoval potvrdenie od ošetrujúceho lekára o schopnosti riadiť osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou, vo veci ju nepredvolal a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi, žalovaný uviedol, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorá je explicitne uvedená v jeho lekárskom posudku zo dňa 10.01.2018 sa stotožnil so záverom správneho orgánu nižšieho stupňa vo svojom stanovisku zo dňa 11.01.2018, pričom dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že znížená pohybová schopnosť u žalobkyne je v oblasti mobility dostatočne kompenzovaná peňažným príspevkom na osobnú asistenciu v oblasti mobility v rozsahu 707 hod./rok. Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne je správnym orgánom dostatočne známy, pričom posudkoví lekári nemali u žalobkyne pochybnosti o správnosti ich posudkového záveru.
21. K výhrade žalobkyne, že nebola posudkovými lekármi predvolaná na posúdení jej zdravotného stavu, žalovaný konštatoval, že zo spisovej dokumentácie nie je zrejmé, že žalobkyňa v súlade s § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu požiadala v predmetnej právnej veci o osobné posúdenie jej zdravotného stavu. V minulosti bola žalobkyňa opakovane osobne posudzovaná posudkovým lekárom žalovaného, ale aj úradom práce, takže nebol dôvod k opätovnému osobnému posúdeniu jej zdravotného stavu z iniciatívy správnych orgánov - posudkových lekárov.
22. Z vyjadrenia k žalobe vypracovaného spracovateľom napadnutého rozhodnutia č. SOC/2018/6262 zo dňa 24.4.2018, na ktoré žalovaný poukázal vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že podľa prvostupňového komplexného posudku nebolo žalobkyni navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na úpravu garáže, nie je možné v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia predmetný peňažný príspevok poskytnúť. Ďalej podotkol, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa považujú za fakultatívne dávky, teda na ich priznanie neexistuje právny nárok, ale možno ich priznať a poskytnúť len v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V zmysle platnej legislatívy samotné ťažké zdravotné postihnutie fyzickej osoby nie je na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu postačujúce, pričom jednou z ďalších ustanovených podmienok je odkázanosť na požadovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu.
23. Žalovaný súčasne dodal, že žalobkyňu posudzovali posudkoví lekári prvostupňového aj druhostupňového orgánu, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady ustanovené zákonom o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, pričom pri výkone lekárskej posudkovej činnosti zohľadnili všetky predložené lekárske nálezy. Lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností, a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby, ani želania tejto osoby, ani neobjektívne, resp. neodborné tvrdenia. Len posudkový lekár správneho orgánu má odborné kvalifikačné predpoklady pre posúdenie obsahového významu lekárskych nálezov.
24. K množstvu vydaných písomností (rozhodnutí a posudkov), na ktoré poukazuje žalobkyňa, žalovaný uviedol, že tieto sú výsledkom opakovaných konaní tak na úrade, ako i ústredí vo veci peňažných príspevkov na kompenzáciu, veľa krát v tej istej veci.
25. Žalobkyňa v replike opäť vyjadrila nesúhlas s posúdením nároku žalovaným, nakoľko sa jej auto s automatickou prevodovkou javí ako najvhodnejšia kompenzácia, ktorú dokáže bezpečne šoférovať, vzhľadom na to, že ľavú nohu má viac postihnutú a s pravou nohou dokáže vykonať úkony potrebné k riadeniu OMV s automatickou prevodovkou. Aby auto dokázala aj využívať, potrebuje odstrániť bariéru
- garážovú bránu, čím dôjde k väčšej samostatnosti a k postupnej integrácii. K neabsolvovaniu kurzu šoférovania občana so zdravotným postihnutím uviedla, že žiadny taký kurz neexistuje.
26. Ďalej žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že vychádzal z potvrdenia ošetrujúceho lekára, nakoľko jej ošetrujúci lekár jednoznačne potvrdil schopnosť riadiť OMV s automatickou prevodovkou. Rovnako žalovaný nerešpektoval ani vodičský preukaz so zápisom o schopnosti šoférovať OMV s automatickou prevodovkou.
27. Žalovaný sa v duplike zo dňa 10.12.2018 vyjadril, že žalobkyňa opakovane namieta, že správne orgány neprihliadli na stanovisko jej všeobecného lekára zo dňa 27.03.2018, v ktorom uviedol, že je schopná riadiť osobné motorové vozidlo s automatickou prevodovkou. Toto potvrdenie žalobkyňa do správneho konania doložila dňa 04.04.2018, avšak žaluje rozhodnutie, ktoré bolo vydané dňa 02.02.2018, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2018, takže žalovaný sa v predmetnej veci objektívne nemohol oboznámiť so stanoviskom jej lekára, ktoré v čase vydania napadnutého rozhodnutia ani neexistovalo.
28. Následne uviedol, že žalobkyňa do správneho konania, ale ani do konania pred súdom, nepredložila v súlade s uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žiadne lekárske správy odborných ošetrujúcich lekárov, ktoré by potvrdzovali, že došlo u nej k zlepšeniu zdravotného stavu a to až do takej miery, že je schopná riadiť osobné motorové vozidlo. Práve naopak, doposiaľ žalobkyňa vo všetkých konaniach tvrdila a správne orgány, ale aj súdy presviedčala, že doloženými odbornými lekárskymi správami preukazuje svoje zdravotné problémy v rozsahu, že neovláda dolné končatiny, pričom postupne sú zdravotne poškodzované aj horné končatiny. Žalovaný na tieto tvrdenia žalobkyne odkazuje napr. na súdne konania vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 48Sa/18/2018, sp. zn. 20Sa/19/2018, sp. zn. 44Sa/16/2018, sp. zn. 44Sa/25/2017 a sp. zn. 44Sa/8/2018, v ktorých žalobkyňa popisuje svoj nepriaznivý zdravotný stav dolných, ako aj horných končatín, na čo bolo žalovaným v jednotlivých vyjadreniach k žalobám aj poukázané.
29. K tvrdeniu žalobkyne, že správny orgán si nevyžiadal potvrdenie odborného lekára uviedol, že úrad práce v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/19/2015 zo dňa 28.02.2017 vyzval žalobkyňu na predloženie lekárskeho nálezu o schopnosti riadiť OMV. Keďže žalobkyňa nepredložila žiadny odborný lekársky nález o schopnosti riadiť motorové vozidlo, úrad práce dňa 03.10.2017 vyzval všeobecného ošetrujúceho lekára MUDr. Y. o vyjadrenie sa k schopnosti žalobkyne na základe odborných nálezov riadiť osobné motorové vozidlo. Následne bola úradu doručená lekárska správa od MUDr. Y. zo dňa 16.10.2017, podľa ktorého je menovaná po stránke zdravotnej spôsobilá ako vodič - amatér sk. 1 (B, B1), pri vykonaní nevyhnutných technických úprav na osobnom motorovom vozidle. Táto správa zo dňa 16.10.2017, ako aj iné lekárske nálezy, ktoré sú explicitne uvedené v Lekárskom posudku zo dňa 10.1.2018, tvorili podklad pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o úpravu garážovej brány. Súčasne žalovaný dodal, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistoval žiadny dokument o tom, že žalobkyňa je schopná viesť motorové vozidlo s automatickou prevodovkou, a preto samozrejme ani táto skutočnosť nebola predmetom správneho konania. Tento dokument bol správnemu orgánu doručený žalobkyňou až dňa 4.4.2018, teda takmer dva mesiace po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
30. Záverom žalovaný uviedol, že z uvedených lekárskych správ vydaných všeobecným lekárom žalobkyne MUDr. Y. je zrejmé, že sú protichodné a nie sú vydané na základe odborných vyšetrení žalobkyne. Preto zo správy ošetrujúceho lekára zo dňa 16.10.2017, ale ani zo správy zo dňa 27.03.2018 nie je zrejmé, na základe akého odborného vyšetrenia resp. akých skutočností došlo u žalobkyne k zlepšeniu zdravotného stavu až do tej miery, že MUDr. Y. bez riadneho odborného vyšetrenia dospel najskôr k záveru, že žalobkyňa je schopná riadiť upravené osobné motorové vozidlo (16.10.2017) a neskôr, že je schopná riadiť OMV s automatickou prevodovkou (27.03.2018).
31. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.01.2019 poukázal na rozpory vo vyjadreniach žalobkyne, a citoval, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti doručenej dňa 28.11.2017 uvádza, že dolné končatiny sú nefunkčné, už 9 rokov nie je schopná bez pomoci druhej osoby sa presúvať, pričom má postihnuté aj horné končatiny a má problémy aj zo zrakom. Aj na základe tohto jej tvrdenia žiada o priznanie osobnej asistencie v rozsahu 5.969,5 hod./rok. Žalobkyňa dňa 11.12.2017, teda ani nie dva týždne po podaní kasačnej sťažnosti, doručila žiadosť na úrad práce o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, kúpu automatickej práčky a umývačky, pričom svoju žiadosť v správnom konaní odôvodila tým, že je schopná riadiť takéto vozidlo a obhospodarovať práčku a umývačku riadov.
32. Žalobkyňa vo vyjadrení k duplike žalovaného (vyjadrenie zo dňa 31.01.2019) k tvrdeniu žalovaného o nepredložení lekárskeho potvrdenia o schopnosti riadiť OMV s automatickou prevodovkou uviedla, že nie je pravdou, že žalovaný nemohol zohľadniť potvrdenie od všeobecného lekára, nakoľko toto nemal k dispozícii, pretože mal k dispozícii iné potvrdenie od jej všeobecného lekára, ktoré si sám vyžiadal, kde tiež bolo uvedené, že auto, ktoré dokážem šoférovať, musí mať automatickú prevodovku.
33. Žalovanému vyčítala, že účelovo uvádza pojmy upravené vozidlo a vozidlo s automatickou prevodovkou, pričom stále sa jedná o vozidlo, ktoré má automatickú prevodovku tak, ako to uviedol všeobecný lekár aj prvotne, preto sa nejedná o žiadne protichodné tvrdenie. To, či dané auto je potrebné následne ďalej upraviť je pre danú vec úplne irelevantné. Jej však vzhľadom na jej postihnutie najviac vyhovuje práve auto s automatickou prevodovkou a momentálne nepotrebuje ďalšiu úpravu.
34. Vo veci sa ďalej vyjadril žalovaný podaniami zo dňa 26.2.2019 a 17.5.2019 a rovnako tiež žalobkyňa podaniami zo dňa 25.03.2019 a 27.06.2019. Na uvedené podania správny súd už s poukazom na § 106 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) pri svojom rozhodovaní neprihliadal, pričom o možnosti správneho súdu neprihliadať na ďalšie podania boli účastníci konania písomné upozornení.
IV. Relevantná práva úprava 35. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
36. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
37. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
38. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 447/2008 Z. z.“ alebo „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na
kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 2 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
42. Podľa § 6 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
43. Podľa § 6 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
44. Podľa § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
45. Podľa § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
46. Podľa § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.
47. Podľa § 34 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školu alebo preukáže, že bude navštevovať školu a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školy alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju prepravu pri výkone svojho zamestnania,
b) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna služba v domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, zabezpečuje najmenej jedenkrát v týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia a najmenej jedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia, alebo c) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školu najmenej dvakrát v mesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný plán alebo je ubytovaná v internáte.
48. Podľa § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.
49. Podľa § 37 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu za úpravu bytu sa považuje aj úprava vstupu do bytového domu, úprava prístupu do bytu a úprava prístupu k výťahu. Za úpravu rodinného domu sa považuje aj úprava vstupu do rodinného domu a úprava prístupu do rodinného domu. Za úpravu garáže sa považuje aj úprava vstupu do garáže a úprava prístupu do garáže. Za bariéry v byte, bytovom dome, rodinnom dome a v garáži sa považujú prekážky, v ktorých dôsledku fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná sa premiestňovať, orientovať, dorozumievať a zabezpečiť si sebaobsluhu rovnakým spôsobom ako fyzická osoba bez zdravotného postihnutia, rovnakého veku a pohlavia a za rovnakých podmienok.
50. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 53 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
52. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
53. Podľa § 3 ods.2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
54. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
55. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, ako aj orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), posudzujúc žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, aj vzhľadom na nariadenie pojednávania vo veci vedenej na tunajšom správnom súde pod sp. zn. 48Sa/18/2018, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
56. Správny súd si dovolí na úvod citovať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/19/25015 z 28. februára 2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2014, č.k. 14S/16/2014-82, pričom z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že krajský súd naviedol konajúce orgány verejnej správy na ďalší postup v tom smere, že si posudkový lekár má zabezpečiť relevantný dôkaz (lekársku správu), či je žalobkyňa samostatne schopná viesť a riadiť osobné motorové vozidlo. Uvedený záver potvrdil aj najvyšší súd, ktorý súčasne doplnil, že úprava garáže môže mať vplyv na schopnosť žalobkyne samostatne sa premiestňovať a zabezpečiť si sebaobsluhu len vtedy, ak jej zdravotný stav umožňuje riadiť osobné motorové vozidlo. Teda za účelom priznania peňažného príspevku na úpravu garáže musí byť preukázaná samostatnosť žalobkyne, bez pomoci tretej osoby, či už manžela alebo osobného asistenta, viesť a riadiť osobné motorové vozidlo.
57. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že po zrušení a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odboru sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím žalovaného číslo : UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10580/Dan z 22. augusta 2017, úrad práce výzvou zo dňa 12.09.2017 vyzval žalobkyňu na predloženie lekárskeho nálezu o schopnosti riadiť osobné motorové vozidlo v lehote 8 dní od prevzatia výzvy.
58. Žalobkyňa na základe výzvy oznámila dňa 26.09.2017 úradu práce, že jej ošetrujúci lekár jej oznámil, že potvrdenie môže vystaviť neurológ, prípadne aj on, ale len na základe odporúčania neurológa. Súčasne oznámila, že ak ho bude mať k dispozícii, tak ho úradu zašle. Žalobkyňa ďalej podaním doručeným dňa 28.09.2017 oznámila úradu práce, že na neurológii jej bolo dňa 26.09.2017 oznámené, že MUDr. D. jej takéto potvrdenie nevystaví s tým, že má na posudkové oddelenie predložiť posledný lekársky nález zo dňa 07.12.2016, nakoľko sa jej zdravotný stav odvtedy nezmenil a posudkový lekár musí vychádzať z tohto nálezu. Súčasne trvala na tom, že jej ťažký zdravotný stav jej neznemožňuje úplne schopnosť viesť motorové vozidlo na krátke vzdialenosti a to v rámci obce, prípadne do susednej obce s automatickou prevodovkou, prípade schopnosť viesť motorové vozidlo s ručným ovládaním, avšak najskôr je potrebné odstrániť základnú prekážku úpravou garážovej brány. Preto opakovane žiadala o vyhovenie jej žiadosti zo dňa 16.01.2013. Súčasne predložila lekársku správu zo dňa 07.12.2016.
59. Úrad práce výzvou zo dňa 03.10.2017 požiadal o súčinnosť pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu garáže pani Mgr. Z. K. MUDr. M. Y., konkrétne bol tento požiadaný o vyjadrenie sa k schopnosti žalobkyne riadiť osobné motorové vozidlo. Na základe tejto výzvy oznámil všeobecný lekár pre dospelých MUDr. M. Y.radu práce, že žalobkyňa je po stránke zdravotnej spôsobilá ako vodič - amatér sk 1/B, B1/ pri vykonaní nevyhnutných technických úprav na osobnom motorovom vozidle. Z úradného záznamu zo dňa 19.10.2017 vyplýva, že na osobnom motorovom vozidle, ktoré vlastní žalobkyňa nebola prevedená žiadna technická úprava modifikáciou mechanizmu riadenia, ani iné modifikované úpravy osobného motorového vozidla.
60. Správny súd rovnako považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádza zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j. v danom prípade je tento okamih daný 8. februárom 2018. V súvislosti s predloženou lekárskou správou všeobecného lekára MUDr. M. Y. zo dňa 27.03.2018 správny súd upozorňuje, že táto bola vydaná po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a preto nie je možné na túto prihliadať.
61. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že podstatou namietaných vád postupu konajúcich orgánov verejnej správy je najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keď žalobkyňa v tomto, ako aj v ďalších administratívnych konaniach, produkovala nespokojnosť so závermi posúdenia svojho zdravotného stavu, čo naznačuje aj možnú nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, v súvislosti s nedostatočným preverením jej zdravotného stavu.
62. Z lekárskeho posudku MUDr. Z. L. zo dňa 16.11.2017 vyplýva, že žalobkyňa má paraparézu dolných končatín ťažšieho stupňa, s trasom dolných končatín, s neschopnosťou ovládania kolien, nie je schopná samostatnej chôdze, iba s pomocou jednej resp. dvoch osôb, dlhšie vzdialenosti na invalidnom vozíku; v zdravotnej dokumentácii je uvádzaná hypotrofia svalstva dolných končatín, multifaktoriálne vertigo. Ďalej z tohto posudku vyplýva, že praktický lekár MUDr. Y. sa vyjadril, že nie je schopná
viesť osobné motorové vozidlo, ktoré nie je upravené. Zároveň posudkový lekár uviedol, že nie je možné zodpovedne záverovať presný stav mobility, vzhľadom na rozporuplné závery a rozdielne závery odborníkov pri absencii žiadaných vyšetrení. Z posudkového hľadiska, pri akceptácii mnohopočetných lekárskych záverov bol prijatý záver, že posudzovaná nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo a preto nie je odkázaná na úpravu garážovej brány. Z lekárskeho posudku MUDr. Z. L. zo dňa 13.12.2017 k odvolaniu vyplýva, že nálezy predložené k odvolaniu boli zohľadnené, pričom nemení lekársky posudok.
63. Z lekárskeho posudku zo dňa 10.01.2018 MUDr. C. Q. vyplýva, že s menovanou bolo zrealizovamé stretnutie dňa 05.11.2015, menovaná bola na mechanickom vozíku, ktorý obsluhovala sama. Na vyzvanie sa postavila a prešla sa za tlačenia vozíka pred sebou. Chôdza bola s extendovanými končatinami bez ortéz. Pohyblivosť na horných končatinách bola aktívna proti gravitácii, jemná motorika, úchopy bez obmedzenia. V lekárskom posudku posudková lekárka poukázala na lekársku správu MUDr. Y. a uviedla, že od absolvovania vodičskej skúšky menovanej v minulosti došlo k závažnej zmene zdravotného stavu v zmysle motoriky a mobility, teda aj schopnosti aktívne vykonávať pohyby na horných a dolných končatinách v jednotlivých pohybových segmentoch, s dostatočnou rýchlosťou, ktorá je potrebná na šoférovanie v premávke a zároveň neohrozenie druhých vodičov a chodcov. Zo zistenia skutkového stavu veci vyplynulo, že žalobkyňa v súčasnosti vhodne upravené osobné motorové vozidlo nevlastní a nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo, preto nie je odkázaná na požadovanú úpravu garáže.
64. Rovnako rozporne, podľa názoru správneho súdu, vyznieva záver komplexného posudku zo dňa 20.11.2017 pod číslom DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/12844, Č. POS: 97/2013 AD/GK, v ktorom je po sebe v dvoch nasledujúcich vetách uvedené, že jednak, podľa všeobecného lekára nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo, ktoré nie je upravené, a ďalej, že z posudkového hľadiska, pri akceptácii mnohopočetných lekárskych záverov, nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo. Vychádzajúc z uvedeného nie je pre správny súd zrejmé, či žalobkyňa je alebo nie je schopná viesť upravené osobné motorové vozidlo.
65. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 57 až 64 tohto rozsudku, správny súd zastáva názor, že v prípade žalobkyne bol skutkový stav za účelom vydania rozhodnutia zistený nedostatočne, pričom uvedené konštatovanie potvrdzuje aj samotné vyjadrenie posudkového lekára v lekárskom posudku z 16.11.2017, ktorý skonštatoval, že nie je možné zodpovedne záverovať presný stav mobility, vzhľadom na rozporuplné závery a rozdielne závery odborníkov pri absencii žiadaných vyšetrení. Rovnako je potrebné žalovanému vytnúť, že si prostredníctvom svojho odôvodnenia paušálne osvojil závery lekárskeho posudku z 10.01.2018, že žalobkyňa nie je schopná viesť osobné motorové vozidlo, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako sa vysporiadal s lekárskou správou zo dňa 16.10.2017, v ktorej je uvedené, že žalobkyňa je schopná viesť osobné motorové vozidlo, ktoré je upravené.
66. V konfrontácii s tvrdeniami žalobkyne a námietkami, ktoré vzniesla proti rozhodnutiam konajúcich orgánov verejnej správy, podklady ani samotné rozhodnutia u správneho súdu neobstáli ako dostatočne komplexné, presvedčivé a založené na objektívne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci pre prijatie záveru, že žalobkyňa nie je schopná šoférovať upravené osobné motorové vozidlo, prípadne, že nie je schopná šoférovať žiadne osobné motorové vozidlo, pričom na účely peňažného príspevku na úpravu garáže je potrebné posúdiť aj samostatnosť žalobkyne obsluhovať osobné motorové vozidla vrátane schopnosti doň samostatne nastúpiť. Správny súd si dovolí upriamiť pozornosť žalovaného, že ak pri existencii rozporov v predložených lekárskych posudkoch, na ktoré poukazovali aj sami lekári, sa nepokúsil o ich odstránenie, skutkový stav nemôže byť dostatočný na posúdenie veci. V tejto súvislosti, práve s poukazom na rozpory, dáva správny súd žalovanému na zváženie nariadiť znalecké dokazovanie. Záver o potrebe vypracovať znalecký posudok v konaní, ak nie je skutkový stav dostatočne posúdený posudkovými lekármi, prípadne nie sú posudky súladné bez dôsledného odôvodnenia ich rozdielnosti, vyslovil Najvyšší súd SR už napríklad v rozhodnutí z 30. mája 2006, sp. zn. 1Sdo/21/2005.
67. Správny súd sa rovnako stotožňuje aj s námietkou žalobkyne, že posudkový lekár konal v rozpore ustanovením § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktoré oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti iba a len pod podmienkou, že vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo ak nie je evidentne
potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru (uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžso/58/2014), čo však neplatí pre daný prípad. Preto prístup posudkového lekára, ktorý bez predvolania žalobkyne, za súčasného konštatovania potreby vykonania ďalších vyšetrení posúdil jej zdravotný stav (lekárske posudky zo dňa 16.11.2017,13.12.2017 a 10.01.2018), pričom naposledy bolo stretnutie s menovanou realizované posudkovým lekárom dňa 05.11.2015, je vadou konania, ktorá má nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Správny súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že nakoľko žalobkyňa nežiadala pozvať na posúdenie jej zdravotného stavu v súlade s § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, nebol povinný ju na posúdenie zdravotného stavu predvolať. Uvedené pochybenie možno dôvodne vyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
68. Rovnako je dôvodný odkaz žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/14/2015. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že lekársky posudok v konaní vydal dňa 11.02.2013 MUDr. M.B.. Lekársky posudok k odvolaniu následne vypracovala dňa 19.06.2013 MUDr. Z. L. a dňa 23.09.2013 bol v konaní vypracovaný lekársky posudok MUDr. C. Q.. Následne v novom konaní (po zrušení a vrátení veci) posudkové lekárky MUDr. Z. L. (lekársky posudok zo dňa 16.11.2017a 13.12.2017) a MUDr. C. Q. (lekársky posudok zo dňa 10.01.2018) vypracovali opätovne posudky, ktoré boli podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd sa priklonil k názoru žalobkyne, podľa ktorého v rámci nového konania vo veci (potom, čo krajský súd rozsudkom zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného) mal lekársky posudok vypracovať iný posudkový lekár ako ten, ktorý vypracoval skorší, zrušený lekársky posudok. S poukazom na § 9 ods. 2 správneho poriadku mal žalovaný v ďalšom konaní prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho možné očakávať, aby zabránil situácii, aby v rámci nového rozhodovania o veci, po zrušení rozhodnutia krajským súdom, vystupoval v konaní zamestnanec žalovaného, ktorý v konaní vystupoval už v pôvodnom konaní. Toto pochybenie možno rovnako dôvodne vyhodnotiť ako podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
69. V súvislosti s priznaním peňažného príspevku na úpravu garáže, za účelom hospodárnosti a rýchlosti konania, ktoré trvá už od roku 2013, považuje správny súd za potrebné upriamiť pozornosť na cieľ príspevku na úpravu garáže, ktorým je dosiahnuť bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, zabezpečiť si sebaobsluhu, prípadne odstránením bariér umožniť alebo uľahčiť premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Je zrejmé, že v prípade žalobkyne je bariérou brána, ktorú nie je schopná z pozície na invalidnom vozíku (ani v prípade, že by sa pohybovala pomocou chodúľky) otvoriť. Je však otázne, či aj v prípade, ak by došlo k odstráneniu tejto bariéry, by vzhľadom na vyjadrenia posudkových lekárov a samotnej žalobkyne o neschopnosti samostatnej chôdze a nevyhnutnosti využívania invalidného vozíka, bola žalobkyňa schopná samostatne vojsť do garáže pomocou invalidného vozíka a následne, či by bola schopná samostatne obsluhovať osobné motorové vozidlo, teda samostatne doň nastúpiť, zohnúť nohy v kolenách, premiestniť nohy do priestoru v aute a umiestniť si invalidný vozík do auta, vozidlo z garáže vyparkovať a samostatne šoférovať. Správny súd v súvislosti s argumentom žalobkyne, že by jej mala pomáhať iná osoba, poukazuje na samotný účel peňažného príspevku a aj dôvod, pre ktorý ho žalobkyňa požaduje (týmto dôvodom je väčšia samostatnosť a integrácia), pričom pokiaľ by žalobkyňa aj naďalej potrebovala pomoc tretej osoby, príp. asistenta napríklad pri nastupovaní do auta, pri vyberaní auta z garáže peňažný príspevok na úpravu garáže nemôže spĺňať svoj účel. Tento môže byť splnený iba za podmienky, že žalobkyňa bude schopná samostatne bez pomoci tretej osoby využívať osobné motorové vozidlo. Práve za účelom zodpovedania a ustálenia tejto relevantnej otázky bude potrebné vykonať dokazovanie.
70. Správny súd v súvislosti s potvrdením ošetrujúceho lekára zo dňa 16.10.2017, ako aj 27.03.2018 odkazuje na znenie prílohy č. 5 bod III ods. 2 k Vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20. decembra 2008 č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorej vyplýva, že osoba s obmedzenou pohyblivosťou môže byť uznaná za zdravotne spôsobilú na vedenie motorových vozidiel len na základe stanoviska odborného lekára, ktoré musí byť založené na lekárskom vyšetrení poruchy alebo abnormality pohybového systému, pričom obsahom administratívneho spisu nemá správny súd preukázanú existenciu takéhoto stanoviska.
71. Na záver správny súd nadväzuje na bod 65 tohto rozsudku a považuje za potrebné vytnúť žalovanému, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia je namieste konštatovať, že dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí nemôžu viesť k presvedčivosti tohto rozhodnutia. V podstate žalovaný odcitoval len príslušné ustanovenia zákona a do rozhodnutia prevzal obsah komplexného posudku bez toho, aby tento v rozhodnutí podrobne vyhodnotil a to najmä s prihliadnutím na potrebu ďalších lekárskych vyšetrení. Na účely rozhodnutia, že konkrétna osoba nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia, nemôže postačovať len strohé zdôvodnenie, že v komplexnom posudku nebol peňažný príspevok navrhnutý. Preto pokiaľ žalobkyňa požiadala o peňažný príspevok a dôvodila na aký účel a z akých dôvodov oň žiada, bolo povinnosťou orgánov verejnej správy sa s jej argumentáciou riadne vysporiadať, pričom pochopiteľne základom pre takúto argumentáciu musí byť náležite zistený skutkový stav veci, ktorý v danom prípade jednoznačne absentuje. Iba riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.
72. V súvislosti s účelom peňažného príspevku na úpravu garáže správny súd len dopĺňa, že komplexným posudkom z 20.11.2017 má preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý peňažný príspevok na úpravu rodinného domu - vybudovanie nájazdovej rampy ku vchodu rodinného domu, čo znamená, že žalobkyni bol poskytnutý príspevok, ktorý má zabezpečiť bezbariérovosť a zvýšenie schopnosti žalobkyne premiestňovať sa.
73. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo v danom prípade nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rovnako v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zrušil. Súčasne správny súd postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny na ďalšie konanie.
74. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy nižšieho stupňa v zmysle vyššie uvedených záverov (body 64 až 70) odstrániť, a to jednoznačne a bez vzniku dôvodných pochybností, vady v zisťovaní skutkového stavu, náležite doplniť dokazovanie o zistenie rozhodujúcej skutočnosti a to, či žalobkyňa je alebo nie je schopná samostatne riadiť osobné motorové vozidlo či už upravené alebo s automatickou prevodovkou vrátane samostatnosti osobné motorové vozidlo využívať, tak ako bolo uvedené v bode 69 tohto rozsudku. Rovnako je potrebné v súlade s ustanovením § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. predvolať žalobkyňu na posúdenie zdravotného stavu a zabezpečiť, aby lekárske posudky boli vypracované posudkovými lekármi, ktorí sa na posúdení zdravotného stavu žalobkyne nezúčastnili. Rovnako je potrebné mať k dispozícii stanovisko odborného lekára v zmysle bodu 70 tohto rozsudku. Správny súd súčasne zdôrazňuje, že tak pozitívne, ako aj negatívne rozhodnutie žalovaného musí byť podložené riadne zisteným skutkovým stavom veci a náležite a presvedčivo odôvodnené. Správny súd súčasne apeluje na žalobkyňu, aby sa v prípade nariadenia znaleckého dokazovania tomuto podriadila, nakoľko tento bude ďalším podkladom pre následne vydané rozhodnutia úradu práce a prostredníctvom znaleckého posudku môže pochopiteľne dôjsť aj k odstráneniu hodnotenia zdravotného stavu v závislosti od toho, o akú pomôcku sa jedná, pričom na margo uvedeného správny súd len dodáva, že uvedené sa týka tak žalobkyne, ako aj žalovaného. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že je skutočne v záujme žalobkyne a rovnako aj konajúcich orgánov verejnej správy definitívne posúdiť zdravotný stav žalobkyne na účely priznávania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z., aby sa konania prebiehajúce od roku 2012, resp. 2013 (v prípade peňažného príspevku na úpravu garáže) ukončili, avšak základným predpokladom je pochopiteľné náležite zistený skutkový stav veci, ktorý je základom pre právne posúdenie veci.
75. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
76. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.