Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Sa-22-2019.pdf
PDF · 145.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v právnej veci žalobcov 1) Ing. X. U., bytom X. XXX/XX, K., 2) C.. L. U., bytom M. XX, K., zastúpených Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová, so sídlom v Trnave, Hlavná č. 11, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, Ul. 1. Mája 4053/24, Poprad, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobcovia v zmysle § 242 a násl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP ) domáhali odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy.
2. Uviedli, že žalovaná vo veci nároku na nemocenské Žalobcu v rade 1 doposiaľ vydala nasledovné rozhodnutia: Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX-XXXX zo dňa 21.11.2013, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 02.05.2014, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX-XXXX zo dňa 16.02.2015, pričom dôvodom prerušenia vo všetkých troch rozhodnutiach bolo to, že Žalovaná podala dňa 15.12.2011 na ORPZ Poprad podnet na začatie trestného stíhania za prečin subvenčného podvodu a ku dňu vydania predmetných rozhodnutí malo byť vedené trestné konanie za prečin subvenčného podvodu na spoločnosť PJB, s.r.o.. Žalovaná uviedla, že o nároku na nemocenské poistenie pri dočasnej práceneschopnosti rozhodne až po ukončení trestného konania orgánmi činnými v trestnom konaní.
3. Žalovaná vo veci nároku na nemocenské pani U. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr.: XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „p. U.“) doposiaľ vydala nasledovné rozhodnutia: Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.08.2011, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.01.2012, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16.01.2012, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 17.11.2012, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 20.08.2012, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 04.01.2013, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 25.03.2013,
Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19.11.2014, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19.12.2016, Rozhodnutie č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 11.10.2017, pričom dôvodom prerušenia vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach (okrem Rozhodnutia č. XXX- XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 04.01.2013) bolo to, že Žalovaná podala dňa 15.12.2011 na ORPZ Poprad podnet na začatie trestného stíhania za prečin subvenčného podvodu a ku dňu vydania predmetných rozhodnutí malo byť vedené trestné konanie za prečin subvenčného podvodu na spoločnosť PJB, s.r.o. Poprad. Žalovaná uviedla, že o nároku na nemocenské poistenie pri dočasnej práceneschopnosti rozhodne až po ukončení trestného konania orgánmi činnými v trestnom konaní.
4. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej aj ako „ZSP“), ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
5. Podľa § 118 ods. 4 ZSP, nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.
6. Z dôvodu že p. U., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX v obci L. V., čo vyplýva aj z predloženého úmrtného listu, pričom p. U. si uplatnila pred svojou smrťou nárok na dávky nemocenského pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ku dňu jej smrti nebola vydatá, prešli všetky nároky vyplývajúce z nemocenského postenia na jej dvoch synov C.. X. U. a C.. L. U., t.j. na Žalobcov.
7. Podľa § 244 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoS“), sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy.
9. Žalobcovia dňa 14.08.2019 podali sťažnosť proti nečinnosti Žalovanej ako orgánu verejnej správy podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
10. Žalovaná predmetnú sťažnosť Žalobcov vyhodnotila ako neopodstatnenú a dňa 14.10.2019 doručila Žalobcom Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 09.10.2019 (ďalej aj ako „Oznámenie“) v ktorom uviedla nasledovné:
11. „Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Poprad CVS:D.-XXX/X-VYS-pp-XXXX zo dňa 29. augusta 2019 bolo trestné stíhanie vo veci pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. I, ods. 4 písm. a) Trestného zákona voči neb. U. U. ako zodpovednej osobe konajúcej v mene spoločnosti PJB s.r.o. podľa § 215 ods. l písm. d) Trestného poriadku zastavené, pretože trestné stíhanie je neprípustné, nemožno ho začať, a ak bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.“
12. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad o nároku na nemocenské Ing. X. U. a neb. U. U. zatiaľ nerozhodla. V konaní o nároku na nemocenské je potrebné presne a úplne zistiť, či boli plnené podmienky nároku na nemocenskú dávku. Predmetom prebiehajúcich trestných konaní je prešetrenie pracovných zmlúv, či skutočne vznikli pracovné pomery zamestnancov alebo vzniká len formálne za účelom získania postavenia zamestnanca na účely nemocenského poistenia a vylákania nemocenskej dávky v maximálne možnej výške, prešetrenie vykazovania vymeriavacích základov, ako aj opodstatnenosť a dĺžka dočasných pracovných neschopností.“
13. Podľa § 193 ods. 1 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
14. Podľa § 198 ods. 2 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
15. Vo vzťahu k dôvodu prerušenia všetkých konaní uvedených v bode II. a III tejto Žaloby (okrem Rozhodnutia č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 04.01.2013), t.j. že Žalovaná podala dňa 15.12.2011 na ORPZ Poprad podnet na začatie trestného stíhania za prečin subvenčného podvodu a ku dňu vydania predmetných rozhodnutí malo byť vedené trestné konanie za prečin subvenčného podvodu na spoločnosť PJB, s.r.o., poukazujeme na Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/23/2018 - 71 zo dňa 13.05.2019 právoplatný dňa 18.06.2019 (ďalej aj ako Rozsudok).
16. .... „V danom prípade je v prvom rade potrebné konštatovať, že trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu prebieha voči spoločnosti PJB, s.r.o. a nie voči žalobcovi. „Okrem toho je tiež potrebné uviesť, že žalobca ani nebol žiadnym spôsobom označený za obvineného z nejakého priestupku, resp. trestného činu a doposiaľ nebol voči nemu urobený žiadny procesný úkon. V prípade, že by vo vzťahu k žalobcovi prebiehalo nejaké trestné konanie, resp. by bolo vo vzťahu k nemu vznesené obvinenie, tak je potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania sa na takúto osobu hľadí ako na nevinného do doby, pokiaľ jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku alebo z trestného činu, a ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).“
17. Tým, že žalovaná dočasne zastavila výplatu dávky v nezamestnanosti žalobcovi, tak tým mu odňala zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, a to len na základe prebiehajúceho trestného konania voči obchodnej spoločnosti PJB. s.r.o.. Správny súd považuje opätovne poukázať na prezumpciu neviny, ktorá sa nevzťahuje len na súdy a orgány činné v trestnom konaní, ale aj na orgány verejnej správy a všetky ďalšie subjekty, ktorých konaním môže dôjsť k jej porušeniu. Prebiehajúce trestné stíhania majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán preto musí rešpektovať procesné práva obvineného (žalobca v danom prípade nie je v pozícii obvineného), základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdnoprocesné princípy a zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie právne a exekučné.“
18. V uvedenom súdnom spore medzi Ing. X. U. a Sociálnou poisťovňou bolo predmetom sporu zastavenie výplaty dávok v nezamestnanosti práve z toho istého dôvodu, t.j. prebiehajúce trestné konanie za prečin subvenčného podvodu voči spoločnosť PJB, s.r.o..
19. Považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že samotná Sociálna poisťovňa na jej internetovej stránke ( www.socpoist.sk/nemocenske/1292s ) uvádza, že nemocenská dávka sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“). Žalovaná tým že presušila konania vo veci nárokov na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti Žalobcu v rade 1 a p. U., odňala menovaným zabezpečenie príjmu v dôsledku choroby, len na základe prebiehajúceho trestného konania, pričom nie je zrejmé, ako dlho bude trestné konanie trvať. Nemocenské má byť ale vyplácané za účelom zabezpečenia prímu, kým poistenec „vyzdravie“ a bude môcť ďalej vykonávať pracovnú činnosť, a nemá byť vyplácaná až po nejakom, bližšie neurčitom období (v prípade p. U. po uplynutí viac ako 8 rokov a po jej smrti a v prípade Žalovaného v rade 1 po uplynutí viac ako 5 rokoch) Ak by toto trestné konanie bolo prerušené z akéhokoľvek dôvodu, znamenalo by to, že napr. Žalovaný v rade 1 tak ako p. U. do konca svojho života nedostane žiadnu zo sociálnych dávok.
20. Ako vyplýva zo samotného Rozsudku: a) realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku alebo z trestného činu, a ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech vinníka, b) Sociálna poisťovňa odňala Žalovanému v rade 1 a p. U. zabezpečenie príjmu v dôsledku choroby (v Rozsudku „nezamestnanosti“), a to len na základe prebiehajúceho trestného konania voči obchodnej spoločnosti PJB, s.r.o.,
c) Správny orgán musí rešpektovať procesné práva obvineného (Žalovaný v rade 1 a p. U. v danom prípade nie sú v pozícii obvineného), základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.
21. Žalovaná v Oznámení vo vzťahu k p. U. uviedla nasledovné:
22. „P. U. U. zomrela po uplatnení nároku na nemocenské, avšak o jej nároku na nemocenské nebolo rozhodnuté, t. j. nebolo vydané rozhodnutie o priznaní nároku na nemocenské. Na osoby uvedené v 118 ods. I zákona o sociálnom poistení prechádzajú len nároky na výplatu sumy platnej ku dňu smrti, nie všetky nároky vyplývajúce z nemocenského poistenia tejto osoby.“
23. Podľa § 118 ods. 1 ZSP ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
24. Podľa § 118 ods. 2 ZSP ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
25. Podľa § 30 ZSP zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
26. Podľa § 109 ods. 1 ZSP nárok na nemocenskú dávku, ... (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti;
27. Podľa názoru Žalovanej, keďže p. U. zomrela po uplatnení nároku na nemocenské, avšak o jej nároku na nemocenské nebolo rozhodnuté, nedošlo k prechodu nárokov na dávky nemocenského, keďže tieto dávky neboli splatné, teda nebolo vydané rozhodnutie o ich priznaní. S uvedeným právnym názorom Žalovanej ale nie je možné súhlasiť, a to z nasledovných dôvodov: a) Žalovaná sama prerušila konania o výplatu dávky v nezamestnanosti, pričom na predmetné konanie nemala legitímny dôvod a mala pristúpiť k uplatneniu prezumpcie neviny. Pokiaľ by Žalovaná konala v zmysle ZSP, boli by všetky dávky nemocenského poistenia p. U. priznané ešte pred jej smrťou, b) Zákonodarca v § 109 ods. 1 ZSP vyslovene upravuje, že nárok na nemocenskú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie teda nie je viazaný na vydanie rozhodnutia sociálnej poisťovne a je možné ho priznať aj spätne, c) Zákonodarca v § 118 ods. 2 ZSP vyslovene upravuje prechod nároku na dávky nemocenského poistenia v prípade, ak fyzická osoba splnila podmienky nároku na nemocenské dávky ale zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky. Napriek tomu, že nebol nárok na predmetné dávky ani len uplatnený, teda nebolo vydané rozhodnutie o priznaní nemocenskej dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
28. Ako je vidieť z § 118 ods. 1 a 2 ZSP, § 109 ods. 1 ZSP a písm. a) až c) tohto bodu žaloby, splatnosť dávok nemocenského poistenia nie je naviazaná na vydanie konkrétneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ale splatnosť je určená dňom splnenia podmienok na výplatu tej ktorej dávky. V prípade, ak by sme sa stotožnili s právnym názorom Žalovanej, znamenalo by to, že ak Sociálna poisťovňa v rozpore s právnym poriadkom poruší svoju povinnosť a nevydá príslušné rozhodnutie napriek tomu, že žiadateľ splnil všetky podmienky na jeho vydanie a následne zomrie, nemusia byť predmetné dávky vyplatené vôbec.
29. Na základe uvedeného sme toho názoru, že nároky na dávky p. U. dňom jej smrti prešli na Žalobcov, ako jej synov, a to napriek tomu, že Žalovaná nevydala samostatné rozhodnutia, ktorými by tieto nároky priznala, keďže p. U. splnila všetky podmienky na ich priznanie a vyplatenie.
30. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby správny súd uložil žalovanej, aby v lehote jedného mesiaca pokračovala v prerušených administratívnych konaniach vo vzťahu k Ing. X. U. pod č. XXX-XXXXXX- CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX a pod č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX.
31. Ďalej žiadali, aby správny súd uložil žalovanej, aby v lehote jedného mesiaca pokračovala v prerušených administratívnych konaniach vo vzťahu k p. U. U. pod č. XXX-XXXXXX-CAXX/ XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, č. XXX- XXXXXX-CAXX/XXXX a č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX.
32. Zároveň žiadali, aby im boli priznané trovy konania v rozsahu 100%.
33. O nariadenie pojednávania nežiadal.
II.
34. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že spoločnosť PJB s.r.o. so sídlom Lúčna 2324/2, Poprad, IČO 44797656, bola zapísaná do Obchodného registra Slovenskej republiky dňa 2. júna 2009. Konateľom tejto spoločnosti bol Ing. X. U. v období od 2. júna 2009 do 31. augusta 2010 a v období od 10. júna 2013 do 5. mája 2015, neb. U. U. (matka Ing. X. U.) v období od 1. septembra 2010 do 9. júna 2013 a od 5. mája 2015 do smrti, t. j. do 13. júna 2018. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bola okrem iného aj činnosť ekonomických poradcov, vedenie účtovníctva, administratívne služby. Spoločnosť PJB s.r.o. podala dňa 17. júna 2009 registračný list zamestnávateľa na pobočke, ktorým sa prihlásila na sociálne poistenie ako zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
35. Žalobca 1/ bol v období od 10. júna 2013 (vznik funkcie) do 5. mája 2015 (skončenie funkcie) jediným konateľom spoločnosti PJB s.r.o. V uvedenom období uzatvoril ako konateľ spoločnosti sám so sebou pracovnú zmluvu tak, aby sa stal zamestnancom tejto spoločnosti. V registri poistencov Sociálnej poisťovne bol prihlásený ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti PJB s.r.o. od 17. júna 2013 do 18. júna 2015 a od 21. januára 2016 do 30. decembra 2017. V čase výkonu funkcie konateľa spoločnosti PJB s.r.o. a zároveň zamestnanca tejto spoločnosti bol uznaný za dočasne práceneschopného a to v období od: 20. septembra 2013 do 15. januára 2014, od 24. marca 2014 do 30. apríla 2014 a od 26. novembra 2014 do 31. decembra 2014.
36. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 20. septembra 2013 do 15. januára 2014, dočasná pracovná neschopnosť vznikla po 95-ich dňoch nemocenského poistenia tak, aby sa výška nemocenskej dávky určila v zmysle § 54 ods. 2 písm. b) a § 55 ods. 1 a 2 vtedy platného zákona tak, aby sa vychádzalo z maximálneho vymeriavacieho základu. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 24. marca 2014 do 30. apríla 2014, rozhodujúcim obdobím na určenie nemocenskej dávky bolo obdobie od 17. júna 2013 do 31. decembra 2013, z ktorého sa však vylučuje obdobie trvania prvej dočasnej pracovnej neschopnosti, za ktoré nie je povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Aj v tom prípade by sa pri výpočte nemocenskej dávky vychádzalo z maximálneho denného vymeriavacieho základu. V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 26.novembra 2004 do 31. decembra 2014, rozhodujúcim obdobím na určenie nemocenskej dávky podľa § 54 ods. 2 písm. a) vtedy platného zákona, by bolo obdobie od 17. júna 2013 do 31. decembra 2013. Pri výpočte výšky nemocenskej dávky by sa vychádzalo z maximálneho denného vymeriavacieho základu.
37. Pokiaľ by žalobca 1/ bol len konateľnom spoločnosti, nárok na nemocenskú dávku by mu z titulu výkonu tejto funkcie nevznikol
38. Z dôvodu, že konaním spoločnosti PJB s.r.o. vzniklo dôvodné podozrenie zo zneužívania sociálneho systému, žalovaná dňa 15.11.2011 podala na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade podnet na začatie
trestného stíhania z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu voči spoločnosti PJB s.r.o. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Poprade zo dňa 20. apríla 2012 bolo začaté trestné stíhanie.
39. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 21. novembra 2013. rozhodnutím číslo XXX- XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 2. mája 2014 a rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX- N zo dňa 16. februára 2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa§ 193 ods. 1, § 193 ods. 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) prerušila konanie vo veci posúdenia nároku na nemocenské Ing. X. U., ktorý si uplatnil z poistného vzťahu ako zamestnanec spoločnosti PJB s.r.o., Lúčna 2324/2, Poprad.
40. Na pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá dňa 26. januára 2017 preskúmala postup Okresnej prokuratúry, ktorá rozhodovala o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, bol vydaný pokyn na začatie trestného stíhania pre trestný čin podvodu pre skutky spáchané po 1.1.2011, t. j. vo veci prešetrenia nároku na nemocenské dávky žalovaného 1/ trestné konanie stále nie je ukončené a preto je konanie vo veci nároku na nemocenské prerušené.
41. Podľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky konania.
42. Podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak sa v konaní vyskytne predbežná otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná, inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
43. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin alebo priestupok, správny delikt alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
44. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad prerušila konania vo veci nároku na nemocenské a to z dôvodu, že prebieha konanie o predbežnej otázke podľa § 198 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení a z dôvodu, že v lehote na vydanie rozhodnutia o nemocenskom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. V odôvodnení uvedených rozhodnutí je uvedené, že v súvislosti so spoločnosťou PJB s. r. o. je vedené trestné konanie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, v rámci ktorého sa prešetrujú aj pracovné zmluvy uzatvorené zamestnancami so spoločnosťou PJB s.r.o., pretože predpokladom vzniku nároku na nemocenskú dávku a jej výplatu je existencia nemocenského poistenia, resp. trvanie zamestnania v čase dôvodu na jej poskytnutie a Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad bude v konaní pokračovať po právoplatnom rozhodnutí v trestnej veci a po zistení všetkých podkladov potrebných pre presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.
45. Konanie o nároku na nemocenské je prerušené z dôvodu prebiehajúceho a doposiaľ neukončeného trestného konania.
46. Neb. U. U., (matka žalobcu 1/ a žalobcu 2/) nar. X.X.XXXX, naposledy trvalé bytom G. XXXX/ X, P., uzatvorila dňa 3. júna 2011 štyri pracovné zmluvy sama so sebou (vtom čase bola konateľkou spoločnosti) na vykonávaný druh práce: ekonomické práce - výkon prác spojených s ekonomickými spoločnosťami, účtovnícke práce - výkon prác spojených s účtovníckymi činnosťami spoločnosti, administratívne práce - výkon činností spojených s administratívou spoločnosti, kancelárske práce - výkon prác spojených s kancelárskymi činnosťami. Ako deň nástupu do zamestnania vo všetkých štyroch pracovných zmluvách bol uvedený deň 7. jún 2011, pracovné pomery boli uzatvorené na dobu neurčitú. V tento deň však U. U. do práce nenastúpila (okamih nástupu do práce nenastal) pretože od 7. júna 2011 bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Dňa 7. júna 2011 bola prihlásená na sociálne poistenie v pobočke ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa PJB s.r.o. Nárok na nemocenské si uplatnila zo štyroch poistných vzťahov. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 30. júna 2011 bola menovaná ku dňu skončenia dočasnej pracovne neschopnosti t j. k 30. júnu 2011 odhlásená zo sociálneho poistenia. Dňa 22. septembra 2011 bola znova prihlásená na sociálne poistenie s dátumom vzniku poistenia 20. september 2011 a bola znova uznaná za dočasne
práceneschopnú od 20. septembra 2011 do 30. septembra 2011. Nárok na nemocenské si uplatnila z dvoch poistných vzťahov. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti bola dňa 12. októbra 2012 odhlásená zo sociálneho poistenia. V období od 22. mája 2012 do 20. júna 2012 bola znova prihlásená ako zamestnanec spoločnosti PJB s.r.o. Dočasne práceneschopná bola od 23 .mája 2012 do 19. júna 2012, od 6, júla 2012 do 23.októbra 2012. Znova prihlásená na sociálne poistenie ako zamestnanec s pravidelným príjmom v spoločnosti PJB s.r.o. bola v období od 5. júla 2012 do 13. júna 2018. Počas tejto registrácie ako zamestnanec s pravidelným príjmom u zamestnávateľa PJB s.r.o. bola menovaná dočasne práceneschopná od 6. júla 2012 do 23. októbra 2012, od 7. februára 2013 do 1. augusta 2013, od 1. októbra 2014 do 22. októbra 2014, od 4. októbra 2016 do 30. júna 2017 a od 21. júla 2017 do 20. decembra 2017.
47. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, XXX-XXXXXX- N a XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX všetky vydané dňa 16. augusta 2011 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 7. júna 2011 do 30. júna 2011, ktoré si uplatnila neb. U. U. zo štyroch poistných vzťahov zamestnanca spoločnosti PJB s.r.o. Dôvodom prerušenia konaní bolo prešetrenie skutočností nevyhnutných na vydanie rozhodnutia vo veci nároku na nemocenské, ktorý si uplatnila súbežne zo štyroch poistných vzťahov u toho istého zamestnávateľa.
48. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX a rozhodnutím číslo XXX-XXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 16. januára 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské, ktorý si uplatnila neb. U. U. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 20. septembra 2011 do 11. októbra 2011. Dôvodom prerušenia konania bolo prešetrenie skutočností nevyhnutných na účely vydania rozhodnutia vo veci nároku na nemocenské, ktorý si uplatnila súbežne z dvoch poistných vzťahov u toho istého zamestnávateľa.
49. Z dôvodu, že v prípadoch uvedených dočasných pracovných neschopností neb. U. U. vzniklo dôvodné podozrenie zo zneužívania systému sociálneho poistenia a to účelovým uzatvorením právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie, vykazovaním vymeriavacích základov na nemocenské poistenie tak, aby bola dosiahnutá maximálna výška dávky nemocenského poistenia, kopírovania trvania obdobia sociálneho poistenia s obdobím trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podala dňa 15.11.2011 na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade podnet na začatie trestného stíhania z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu voči spoločnosti PJB s.r.o. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 20. apríla 2012 bolo začaté trestné stíhanie.
50. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 20. augusta 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské, ktorý si uplatnila neb. U. U. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 6. júla 2012. Dôvodom prerušenia konania bolo prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., ktorej bola neb. M. U. konateľkou, v rámci ktorého bolo aj prešetrenie pracovných zmlúv a zistenie všetkých podkladov potrebných na presné a úplné zistenie skutkového stavu veci. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 14. novembra 2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci odňatia nemocenského priznaného od 2. júna 2012 do zániku nároku na nemocenské. Dôvodom prerušenia konania bolo, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci subvenčného podvodu voči spoločnosti PJB s.r.o. ako aj zistenie všetkých podkladov potrebných pre presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.
51. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 4. januára 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad nepriznala neb. U. U. nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 2. októbra 2012.
52. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 25. marca 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci posúdenia nároku na nemocenské neb. U. U. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 7. februára 2013. Dôvodom bolo prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., ktorej bola jedinou konateľkou ako aj zistenie všetkých skutočností potrebných na presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.
53. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19. novembra 2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 1 a 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské neb. U. U. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. októbra 2014. Dôvodom prerušenia bolo prebiehajúce trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., prešetrenie existencie nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou nároku na nemocenské a presné zistenie skutkového stavu veci.
54. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 19. decembra 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 1 a 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské neb. U. U. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 4. októbra 2016. Dôvodom prerušenia bolo trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., prešetrenie existencie nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou nároku na nemocenské.
55. Rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 11, októbra 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad podľa § 193 ods. 1 a 3, § 198 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie vo veci nároku na nemocenské neb. U. U. pri dočasnej pracovnej neschopnosti od 21. júla 2017. Dôvodom prerušenia bolo trestné stíhanie vedené voči spoločnosti PJB s.r.o., prešetrenie existencie nemocenského poistenia, ktoré je podmienkou nároku na nemocenské. Aj pri týchto dočasných pracovných neschopnostiach by sa pri výpočte nemocenského malo vychádzať z maximálnych vymeriavacích základov poistenkyne tak, aby dosiahla maximálnu výšku nemocenskej dávky.
56. V trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície, vo veci pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu, boli na samostatné konanie vylúčené čiastkové útoky neb. U. U., kde uznesenie o vylúčení veci I.:D.-XX/OEK-PP-XXXX zo dňa 21 .augusta 2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 27. augusta 2019. Následne vo vylúčenej veci bolo voči neb. U. U. zastavené trestné stíhanie uznesením ORP-XXX/X-VYS-PP-XXXX zo dňa 29. augusta 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. septembra 2019. V predmetnom uznesení je okrem iného uvedené, že „ z listinných dokladov vyplynulo, že spoločnosť PJB s.r.o. zamestnávala zamestnancov, avšak vzhľadom na to, že spoločnosť nemá v žiadnej banke vedené účty nebolo možné zistiť, či spoločnosť aj skutočne vykonávala nejakú činnosť. Účtovné doklady sa nepodarilo zistiť a zabezpečiť ani vykonanými domovými prehliadkami a prehliadkami iných priestorov, vzhľadom na to je možné predpokladať, že pracovné pomery zamestnancov spoločnosti, ako aj U. U. boli uzavreté za účelom vylákania nemocenského v prípade dočasnej pracovne neschopnosti zamestnancov. Vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade pod číslom CVS: D.-XX/OEK-PP- XXXX sú vykonávané ďalšie úkony, jedná sa o samostatné skutky osôb Eugen Borsody, Ing. X. U., L. U. a R. V.. Uvedené fyzické osoby boli tiež prihlásené a odhlásené na sociálne poistenie v spoločnosti PJB s.r.o. ako zamestnanci s pravidelným príjmom a následne boli uznané za dočasne práceneschopných. Predmetom trestného konania je prešetrovanie podmienok nároku na nemocenské dávky uvedených fyzických osôb, ktoré boli prihlásené na sociálne poistenie ako zamestnanci s pravidelným príjmom u zamestnávateľa PJB s.r.o. Rovnako predmetom trestného konania je aj prešetrenie splnenia podmienok na nemocenské dávky v prípade neb. U. U. a to v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade pod číslom ČVS: D.-XXX/X- VYS-PP-XXXX.
57. Podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Podľa § 6 ods. 1 zákona poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
58. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá príjem. Podľa § 30 písm. a) zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vzniku nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Podľa § 109 ods. 1 nárok na nemocenskú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie.
59. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného 1 dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedené v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. a § 49 ods. 1.
60. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, príspevkov na doplnkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.
61. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o nemocenských dávkach. Podľa § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákona neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Výsledkom konania vo veciach sociálneho poistenia je vydanie rozhodnutia. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa musí vo veciach nároku na nemocenskú vydať písomné rozhodnutie, t. j. rozhodnúť o priznaní resp. nepriznaní nároku na nemocenskú dávku a o nároku na jej výplatu.
62. Rozsudok, ktorý uvádzajú žalobcovia v žalobe je možné aplikovať v prípade, ak organizačný útvar Sociálnej poisťovne o nároku na dávku sociálneho poistenia už rozhodol.
63. O nároku na nemocenskú dávku u žalobcu 1/ nebolo rozhodnuté a v prípade neb. U. U. tiež nebolo rozhodnuté o nároku na nemocenskú dávku. Ustanovenie § 118 ods. 2 zákona o sociálnom poistení upravuje právny stav, kedy fyzická osoba, ak splnila podmienky nároku na nemocenskú dávku, ale zomrela pred uplatnením nároku na túto dávku. Neb. U.. U. zomrela po uplatnení nároku na dávku nemocenského poistenia. Dňa 26. septembra 2019 žalovaná podala na žalobcu 1/ trestné oznámenie za návod a pomoc na spáchanie trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal naviesť svoju matku, neb. U. U. v súvislosti s jej podanými žiadosťami o nemocenské dávky. Uvedená vec bola postúpená na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ v Poprade. Z dôvodu, že v tejto trestnej veci nebolo rozhodnuté, naďalej nemožno rozhodnúť o tom, či neb. U. U. splnila podmienky nároku na nemocenské a či budú mať jej deti ,(žalobca 1/ a žalobca 2/) nárok na sumy splatné po smrti p. U. U..
64. Po ukončení všetkých trestných konaní vedených voči spoločnosti PJB s.r.o. a jej zamestnancom bude žalovaná pokračovať v konaní, pričom, ak sa šetrením zistí, že pani U. by mala nárok na nemocenské, žalovaná rozhodne o jej nároku na nemocenské splatné po jej smrti, pričom účastníci konania v tomto konaní budú deti p. U.,(žalobca 1 / a žalobca 2/)nebola vydatá.
65. Tvrdenie žalobcov, že žalovaná sama prerušila konania o výplatu dávky v nezamestnanosti nie je pravdivé, pretože žalovaná prerušila konania o nároku na nemocenské dávky. Žalovaná v predmetných konaniach uplatnila princíp prezumpcie neviny, pokiaľ nebudú v trestných konaniach vydané právoplatné rozhodnutia vo veci, o nároku na nemocenskú dávku nerozhodne.
66. Ďalšie tvrdenie žalobcov, že nárok na nemocenskú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení a nie je viazaný na vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne nie je správne. Podľa zákona o sociálnom poistení organizačné útvary Sociálnej poisťovne - pobočky rozhodujú podľa $ 178 ods.1 písm. a) o nemocenských dávkach v prvom stupni, teda vydávajú rozhodnutia o priznaní resp. nepriznaní nároku na nemocenskú dávku.
67. Keďže predmetnom vyšetrovania prebiehajúcich trestných konaní je prešetrovanie splnenia podmienok na nemocenskú dávku a to: trvanie poistného vzťahu zamestnanca, vymeriavacie základy zamestnancov v deklarované v mesačných výkazoch poistného, kopírovanie obdobia prihlásenia na nemocenské poistenie s obdobím trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré Sociálna poisťovňa
vlastným konaním prešetriť nemohla, pretože spoločnosť PJB s.r.o. ako zamestnávateľ pri výkone kontroly neposkytla Sociálnej poisťovni potrebnú súčinnosť, žalovaná nemôže o nárokoch na dávku rozhodnúť. Trestné konanie vedené voči jednotlivým zamestnancom spoločnosti nie je ukončené, nie je možné o nemocenských dávkach vydať meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. nárok na nemocenské priznať resp. nepriznať.
68. V rámci trestného konania je predmetom vyšetrovania vyriešenie predbežnej otázky, či reálne vznikol a existoval pracovnoprávny vzťah, t. j. právny vzťah, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 4 zákona o sociálnom poistení.
69. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
70. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.
71. Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
72. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
73. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
74. Doposiaľ vykonaným dokazovaním v trestnom konaní bolo zistené, že jednotlivé pracovné zmluvy so zamestnancami - žalovaným 1/ a neb. U. U. so spoločnosťou PJB s.r.o. formálne obsahovali všetky zákonom požadované podstatné náležitosti. V prípade neb. U. U. boli takmer totožné s dočasnými pracovnými neschopnosťami. Vzhľadom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka ich účelom bolo obchádzanie zákona o sociálnom poistení.
75. Žalovaná uvádza, že spoločnosť PJB s.r.o. je od začiatku svojej existencie v strate, má minimálne tržby, neplní si záväzky voči finančnej správe, zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Spoločnosť nemá v žiadnej banke vedené účty, nevedie účtovné doklady. Spoločnosť PJB s.r.o. je v Sociálnej poisťovni vedená v zozname dlžníkov, k 5. decembru 2019 s dlžnou sumou 164 743,41 Eur.
76. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad pri prerušení konaní vo veciach nároku na nemocenské dávky postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a keďže dôvody prerušenia konania stále trvajú, navrhujeme žalobu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zamietnúť.
77. O nariadenie pojednávania nežiadala.
III.
78. Správny súd po preskúmaní dôvodov žaloby, po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovanej, ako aj s obsahom zaslaného administratívneho spisu s tým, že s poukazom na § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP ) termín verejného vyhlásenia rozsudku včas oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej adrese, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 249 SSP zamietol.
79. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
80. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
81. Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
82. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
83. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z. ) organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
84. Podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
85. Podľa § 198 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
86. Účel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy spočíva v úmysle zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, že je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté. Súčasne zákonodarca určuje ako ďalšiu zákonnú podmienku podmieňujúcu prípustnosť domáhať sa ochrany proti nečinnosti orgánom verejnej správy využitie prostriedkov, ktorých použitie ustanovuje osobitný predpis, ktorých využitie zákonodarca predpokladá pred podaním žaloby proti žalovanému správnemu orgánu, ktorou sa domáha začatia konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
87. Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa nej sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protioprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
88. Predpokladom nečinnosti je vždy protiprávnosť. Protiprávnosť znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. Takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy, vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme.
89. Z ustálenej súdnej praxe krajských súdov, aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa konania o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ( napr. uznesenie ÚS SR č.k. IV ÚS 62/07-17 z 19.04.2007 ) vyplýva, že za nečinnosť orgánu verejnej správy nemožno považovať taký stav, keď správny orgán nekoná spôsobom, ktorý požaduje vo sfére jeho činnosti docieliť účastník konania, alebo iná fyzická, resp. právnická osoba domáhajúca sa účasti v administratívnom konaní alebo inej aktivity správneho orgánu, ak orgán verejnej správy vo svojej činnosti nevykazuje nezákonnosť tohto typu vzťahujúcu sa na danú právnu vec. Inak povedané, nečinnosťou nie je právny stav, ak orgán verejnej správy na podanie fyzickej alebo právnickej osoby reaguje spôsobom (rozhodnutím), s ktorým sa daný subjekt obsahovo nestotožní. V danom prípade žalobcovia namietali nečinnosť žalovanej spočívajúcu podľa žalobcov v tom, že žalovaná celkom vydala 3 + 13 rozhodnutí o prerušení konania, pričom žalobcovia s dôvodmi prerušenia konania nesúhlasia.
90. Správne súdnictvo je postavené na základnej zásade subsidiarity k možnostiam odstránenia nezákonnosti v rámci administratívneho konania. Prejavom tejto zásady subsidiarity správneho súdnictva sú aj procesné podmienky, ktoré pri jednotlivých typoch žalôb ustanovujú povinnosť
predchádzajúceho vyčerpania príslušných administratívnych postupov, resp. pre podanie tej ktorej správnej žaloby.
91. Špecifický je vzťah nečinnosti a prerušenie administratívneho konania. Ak k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník administratívneho konania sa domnieva, že orgán verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je na mieste domáhať sa z jeho strany ochrany svojich práv formou žaloby proti nečinnosti. V takomto prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania. Ochrany svojich práv a právom chránených záujmov mali žalobcovia možnosť domáhať sa podaním všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu ( rozhodnutiam ) o prerušení konania (Veľký komentár Baricová, Fečik, Štefček, Filová a kol. Správnemu súdnemu poriadku).
92. Keďže žalovaná nebola v konaní nečinná, naopak, neporušujúc zákon ( § 193 zákona č. 461/2003 Z.z. ) rozhodnutiami konanie prerušila, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol ( § 249 SSP ).
93. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 a § 175 ods. 1 SSP. Žalobcovia neboli v konaní úspešní a neboli splnené ani podmienky uvedené v § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).