Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Ing. Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XX, N., zastúpeného spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, Ul. V. Clementisa 24/A, Trnava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý v lehote 30 dní p o k r a č o v a ť v administratívnom konaní vedenom pod č. 15675/2020-TT-DvN o nároku Ing. Q. P., nar. XX.X.XXXX na dávku v nezamestnanosti.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v konaní žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa a nasl. (, ) domáhal uloženia žalovanému, aby v lehote jedného mesiaca pokračoval v administratívnom konaní vedenom o jeho žiadosti o dávku v nezamestnanosti pod číslom 15675/2020-TT-DvN.

2. Poukazoval na to, že žalovaný vo veci jeho nároku na dávku v nezamestnanosti vydal rozhodnutie č. 15675/2020-TT-DvN zo dňa 25.9.2020 o prerušení konania, pričom dôvodom prerušenia malo byť podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu v súvislosti s pracovným pomerom u zamestnávateľa Tados, s. r. o.

3. V tejto súvislosti, poukazujúc aj na právny názor týkajúci sa prezumpcie neviny vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , namietal, že dávka v nezamestnanosti slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti a má byť vyplácaná prvých česť mesiacov po strate zamestnania, nie po nejakom bližšie neurčitom období závislom od doby trvania trestného konania.

4. Žalobca má za to, že realizácia zásady prezumpcie neviny v danom prípade znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku alebo z trestného činu, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech, pričom musí rešpektovať procesné práva obvineného, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.

5. Žalobca dňa 4.11.2020 podal žalovanému sťažnosť proti jeho nečinnosti podľa o sťažnostiach, ktorou požiadal o pokračovanie v konaní a vydanie rozhodnutia o priznaní predmetnej dávky bez zbytočného odkladu. Žalovaný však vo svojej odpovedi zo dňa 14.12.2020 uviedol, že podanie nepovažuje za sťažnosť v zmysle , pretože nesmeruje proti rozhodnutiu, má charakter žiadosti a žalobca v nej neuviedol, na ktorých subjektívnych právach bol ukrátený.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Uvádzal, že žalobca o priznanie dávky v nezamestnanosti požiadal prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava na žiadosti o zaradenie evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 184 ods. 12 zákona o sociálnom poistení, ktorá bola následne importovaná do systému Sociálnej poisťovne. Za deň uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti sa považuje deň 8. júl 2020. V zmysle § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa za deň začatia konania považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, v prípade žalobcu bolo konanie začaté dňom 15. júla 2020. Právna argumentácia právneho zástupcu žalobcu. ktorou poukazuje na to, že nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak v posledných troch rokoch bol poistenec poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda nie je viazaný na vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, nemá v zákone o sociálnom poistení oporu a popiera postavenie Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na vykonávanie sociálneho poistenia. Právny zástupca žalobcu opiera žalobcov nárok o znenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2017. s účinnosťou od 1. januára 2018 bola táto časť zákona zmenená a poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Uvedené ustanovenie nie je však možné vykladať v tom zmysle, že poistencovi patrí tento nárok automaticky odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žalovaný je povinný dávku od tohto dňa aj vyplácať. Z ustanovenia bodu 5. zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať v prvom stupni o dávke v nezamestnanosti. Skutočnosť, že priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, je závislé od rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vyplýva aj z ustanovenia zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a . Podľa zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Zákon o sociálnom poistení preto podrobne upravuje celý procesný postup Sociálnej poisťovne v konaní vo veciach sociálneho poistenia, z ktorého treba vychádzať aj pri posudzovaní toho, či v prípade žalobcu možno vo vzťahu k žalovanému vôbec uvažovať o nečinnosti. Predmetom konania proti nečinnosti totiž nie je skúmanie a posudzovanie, či bol žalobca ukrátený na svojich právach, ale preukázanie bezdôvodnej nečinnosti tohto orgánu. Podľa zákona o sociálnom poistení je konaním podľa ods. 1 konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“). Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach. Zo žiadneho z ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by žalovaný bol len na základe podanej žiadosti povinný žalobcovi dávku vyplatiť. Žaloba je postavená na presvedčení právneho zástupcu žalobcu, že nárok na dávku v nezamestnanosti nie je viazaný na vydanie rozhodnutia žalovaného a žalovaný nemal legitímny dôvod ani na začatie konania a ani na prerušenie takto začatého konania, pričom s ohľadom na zásadu prezumpcie neviny mal žalobcovi dávku vyplatiť. Ani namietané porušenie zásady prezumpcie neviny však nie je dôvodom, ktorý by preukazoval nečinnosť žalovaného. V zmysle ustálenej judikatúry sa za nečinnosť považuje pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Právny zástupca však bližšie nekonkretizoval, v čom namietaná nečinnosť žalovaného spočíva a aké ustanovenie zákona o sociálnom poistení žalovaný porušil, resp. ktoré ustanovenie ukladá žalovanému povinnosť v prípade žalobcu rozhodnúť o nároku žalobcu požadovaným spôsobom. Lehota na vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veciach uvedených v zákona o sociálnom poistení je podľa zákona o sociálnom poistení 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkovi konania. Podľa zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Zákon o sociálnom poistení podrobne upravuje aj dokazovanie,

ktoré je založené na zásade voľného hodnotenia dôkazov. Vzhľadom na to, že z dôkazov, ktoré má žalovaný k dispozícii, vyplýva, že v prípade žalobcu je sporné dosiahnuté obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré je základnou podmienkou pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, nebolo možné o nároku žalobcu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu žalovaný v súlade s ustanovením § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení oznámil žalobcovi listom č. 13485/2020- TT zo dňa 2. septembra 2020 predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že v súvislosti s uplatnením nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, žalovaný podal v rovnaký deň aj trestné oznámenie. Žalovaný mal za to, že v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že skutočnosti uvedené v podanom oznámení neodôvodňujú začatie trestného stíhania, vec by odmietli. Trestné stíhanie však bolo začaté a v skutkovo obdobnom prípade proti žalobcovi došlo aj k vzneseniu obvinenia. Obe trestné konania v súčasnosti stále prebiehajú, o čom svedčí aj upovedomenie zo dňa 9. februára 2021, ktorým bolo žalovanému oznámené odstúpenie vyšetrovacieho spisu vedeného na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod ČVS: ORP-1169/4- VYS-TT-2020 na odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod ČVS: KRP-16/2-VYS- TT-2021.

8. Vzhľadom na to, že žalovaný s výnimkou oprávnenia na vykonanie kontroly podľa § 242 zákona o sociálnom poistení nedisponuje právomocou prešetriť sporné obdobia poistenia, je vo výsledkoch takéhoto šetrenia odkázaný na zistenia iných orgánov. Kontrola podľa § 242 zákona o sociálnom poistení, ktorá mohla prispieť k objasneniu skutočného stavu veci, bola ukončená ako nevykonateľná, pretože zamestnávateľ ani po opakovaných výzvach miestne príslušnej Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina, nepredložil požadované doklady. Bez súčinnosti zamestnávateľa nebolo z dôvodu nedotknuteľnosti obydlia možné v kontrole pokračovať. Bez potrebných dokladov však nemožno zistiť skutočný stav veci, ktorý by bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného vydanej v súlade s ustanovením zákona o sociálnom poistení. Keďže bolo zrejmé, že ani v predĺženej lehote na vydanie rozhodnutia k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci nedôjde, žalovaný rozhodnutím č. 15675/2020-TT-DvN zo dňa 25. septembra 2020 konanie podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušil. Žalobca uvedené rozhodnutie prevzal dňa 5. októbra 2020. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol dôvody, resp. prekážky, ktoré bránia jeho ďalšiemu postupu v konaní a tieto k dnešnému dňu nepominuli. Z formulácie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že k prerušeniu konania dochádza v prípade, ak nemožno v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Zákon o sociálnom poistení neviaže na tento dôvod prerušenia konania žiadne iné podmienky. Je preto zrejmé. že v súvislosti s realizáciou tohto zákonného postupu, nemôže na strane žalovaného dochádzať k nečinnosti. Podľa § 193 ods. 5 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Právny zástupca žalobcu v žalobe neuviedol žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení, v rozpore s ktorým by žalovaný konal, ani ktoré by žalovanému prikazovalo v tomto prípade konať a rozhodnúť určitým spôsobom alebo v určitej lehote a už vôbec nie rozhodnúť v prospech žalobcu. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -71 zo dňa 13. mája 2019, ktorý právny zástupca žalobcu cituje na podporu svojich tvrdení, sa týka skutkovo odlišného prípadu žalobcu, v ktorom bolo o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti už právoplatne rozhodnuté, dávka sa mu vyplácala a žalovaný rozhodnutím pozastavil jeho výplatu. V prejednávanej veci však nemožno hovoriť o žiadnom práve žalobcu na výplatu dávky, keďže o tomto nároku nebolo právoplatne rozhodnuté.

9. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, aby sa dôrazne rozlišovalo medzi subjektívnym právom žalobcu na uplatnenie si nároku na dávku v nezamestnanosti a nárokom žalobcu v štádiu, kedy je už daná vymáhateľnosť tohto subjektívneho práva. Rovnako namieta, aby z formulácie odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania, v ktorom je spomenuté podanie trestného oznámenia v súvislosti s pracovným pomerom a dosiahnutým obdobím poistenia, bolo vyvodzované porušenie zásady prezumpcie neviny a nečinnosť žalovaného. Nečinnosť žalovaného by nezakladali ani prípadné formálne vady predmetného rozhodnutia vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia. Rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutie procesnej povahy, ktorým sa konanie vo veci nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti nekončí. Uvedené rozhodnutie nezakladá vo vzťahu k žalobcovi žiadne práva ani povinnosti, a preto nie je spôsobilé ukrátiť ho na právach, ako namieta právny zástupca žalobcu. Nečinnosť žalovaného nemožno vyvodzovať od vydania rozhodnutia predbežnej povahy, ktorým nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o dávku v nezamestnanosti. V konaní proti nečinnosti

orgánu verejnej správy súd neposudzuje, či žalobca v zmysle zákona o sociálnom poistení naplnil materiálne predpoklady pre úspech v konaní, ale sústredí sa na otázku, či žalovaný mal v danom prípade zákonnú povinnosť konať a prípadne vo veci meritórne rozhodnúť. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 23. júna 2020, v ktorom ďalej súd poukázal na predchádzajúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej predmetom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je skúmanie a posudzovanie otázky, či bol navrhovateľ ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je, že správny orgán je nečinný, teda nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať. V predmetnom rozhodnutí krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania správnych orgánov. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo do toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. V danom prípade súd dospel k záveru, že rovnako Sociálnej poisťovni nemožno vytknúť nečinnosť, že doposiaľ nepokračovala v začatom administratívnom konaní, nakoľko prerušenie administratívneho konania je postupom vo veciach sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. Ide o rozhodnutie procesnej povahy žalovaného a za týchto skutočností nečinnosť zistená nebola.

10. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca poukazoval na to, že lehota na vydanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení je podľa § 210 ods. 2 60 dní od začatia konania a v mimoriadne zložitých prípadoch ju možno predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Nakoľko konanie vo vzťahu k žalobcovi začalo dňa 15.7.2020 (deň doručenia jeho žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne), lehote 60 dní uplynula dňa 13.9.2020, pričom upovedomenie o predĺžení lehoty zo dňa 2.9.2020, ktoré žalovaný predložil, nebolo žalobcovi nikdy doručené. Naviac, podľa obsahu upovedomenia, dôvodom predĺženia lehoty bola potreba preveriť správnosť registrácie a vykázaných vymeriavacích základov, nie podanie trestného oznámenia.

11. Podľa žalobcu žalovaný nedôvodne poukazoval na právny názor vyslovený Krajským súdom v Žiline v jeho rozhodnutí sp. zn. , nakoľko v uvedenom konaní sa riešila nečinnosť Sociálnej poisťovne pri opakovanej žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá už bola skôr zamietnutá a preskúmaná aj kasačným súdom.

12. Žalobca má za to, že prerušením konania došlo k ujme na jeho subjektívnych právach, nakoľko dávka určená na preklenutie obdobia po strate zamestnania mu nebola priznaná ani zamietnutá a nemal tak možnosť dávku čerpať ani sa voči jej nepriznaniu brániť.

13. Vo vyjadrení k replike žalobcu žalovaný namietal, že žalobca vo svojich podaniach poukazuje iba na procesné nedostatky postupu poisťovne, avšak v konaní nepreukázal jej nečinnosť. Skutočnosť, že po začatí konania o nároku žalobcu žalovaný konal, podľa jeho názoru potvrdzuje zaslanie oznámenia o predĺžení lehoty na rozhodnutie (poštou ako obyčajná listová zásielka), ako aj rozhodnutie o prerušení konania, pričom za konanie možno považovať aj podanie trestného oznámenia, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o prerušení konania. Uvádzal, že procesný predpis predpokladá procesný postup vo forme prerušenia konania, preto mu nie je zrejmé, ako by správny súd mohol o žalobe proti nečinnosti rozhodnúť, ak žalobca nepreukázal, aké ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by vyplývala povinnosť Sociálnej poisťovne vo veci konať a meritórne rozhodnúť, žalovaný prerušením konania porušil. V tejto súvislosti poukazoval aj na právny názor Krajského súdu v Prešove, ktorý uznesením č.k. zamietol žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy z dôvodu, že Sociálna poisťovňa nebola v konaní nečinná, pretože neporušujúc zákon ( ) konanie prerušila.

14. Podľa (, ):

§ 2 ods. 1 - V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 2 ods. 2 - Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

§ 6 ods. 1 - Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

§ 242 ods. 1 - Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

§ 244 ods. 1 - Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

§ 250 ods. 1 - Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

Podľa o sociálnom poistení:

§ 193 ods. 1 - Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

§ 193 ods. 2 - Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.

§ 193 ods. 3 - Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.

§ 193 ods. 4 - Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

§ 210 ods. 1 - Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

§ 210 ods. 2 - Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

15. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

16. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa začatia konania o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti dňom 15.7.2020, absencie meritórneho rozhodnutia príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vo veci, podania trestného oznámenia na žalobcu pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu a prerušenia konania uznesením zo dňa 25.9.2020 neboli v konaní sporné.

17. Za nesporné, aj vzhľadom na nedostatok námietky žalovaného v tomto smere, považoval súd aj naplnenie podmienky podania sťažnosti podľa osobitného predpisu vyplývajúcej z ustanovenia . Hoci predložený administratívny spis správneho orgánu sťažnosť žalobcu neobsahuje, žalobca v súlade s ustanovením jej podanie dokladoval vyjadrením Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 58988-58/2020-TT zo dňa 14.12.2020.

18. V súlade s právnym názorom žalovaného úlohou súdu v tomto konaní nebolo posudzovať danosť nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté (ani žalobca sa takéhoto posudzovania veci podanou žalobou nedomáhal), ale ustáliť, či žalovaný vo veci koná alebo ak nekoná, či na jeho nečinnosť je zákonný dôvod.

19. Za skutočnosť relevantnú v tejto súvislosti obaja účastníci označili rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne o prerušení konania zo dňa 25.9.2020.

20. Žalovaný prerušenie konania označil za jeden z dôkazov o tom, že vo veci nie je nečinný, naproti čomu žalobca prerušenie konania považuje za nedôvodné, porušujúce jeho subjektívne práva a spôsobujúce jeho neistotu v tom, ako dlho bude konanie vo veci trvať.

21. Podľa obsahu spisového materiálu Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava uznesením zo dňa 25.9.2020 konanie o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti prerušila podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „do presného a úplného zistenia skutkového stavu veci“. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán stručne konštatoval, že prerušenie konania bolo potrebné vzhľadom na podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu v súvislosti s pracovným pomerom žalobcu u zamestnávateľa Tados, s. r. o. a dosiahnutím obdobia poistenia v nezamestnanosti, s tým, že správny orgán bude v konaní pokračovať po presnom a úplnom zistení skutkového stavu veci.

22. Správny orgán teda dobu trvania prerušenia konania neoznačil časovým ani iným údajom a ani v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil súvislosť prerušenia konania s podaním trestného oznámenia. Rozhodnutie o prerušení tak neposkytuje odpoveď na otázku, kedy podľa správneho orgánu odpadnú dôvody prerušenia konania, za ktorú (odpoveď) nemožno považovať „do presného a úplného zistenia skutkového stavu veci“ uvedené správnym orgánom vo výroku rozhodnutia.

23. Ustanovenie § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pritom upravuje iba dôvod, pre ktorý správny orgán zvažujúci všetky okolnosti prípadu môže konanie prerušiť, nie dobu, na ktorú môže konanie prerušiť.

24. V neposlednom rade žalovaný v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania, ale ani v tomto súdnom konaní, nevysvetlil, aké dokazovanie vo veci nároku žalobcu vykonal, aké okolnosti významné pre jeho rozhodnutie zostali napriek vykonanému dokazovaniu neobjasnené a prečo vlastne si úsudok o dôvodnosti či nedôvodnosti uplatneného nároku nemôže sám urobiť za využitia procesných postupov, ktoré mu za týmto účelom zákon o sociálnom poistení poskytuje (okrem prerušenia konania).

25. Prerušenie konania o nároku na dávku v nezamestnanosti je aj vzhľadom na účel tejto dávky sociálneho poistenia nevhodným, naviac, pokiaľ bolo vykonané spôsobom prezentovaným žalovaným správnym orgánom, napriek tomu, že nie je postupom priamo odporujúcim zákonu, nemôže byť legitímnym podkladom nečinnosti správneho orgánu, ktorý aj podľa jeho oznámenia na dopyt súdu v období po prerušení konania nevykonal žiaden úkon smerujúci k zisteniu skutkového stavu veci.

26. Žalovaný tak v konaní nepreukázal dôvodnosť svojej dlhodobej nečinnosti vo veci a súd preto žalobe podľa vyhovel uložením povinnosti správnemu orgánu pokračovať v začatom administratívnom konaní v primeranej lehote.

27. V súvislosti s argumentáciou žalovaného právnym názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v jeho uznesení sp. zn. zo dňa 29.4.2021 súd konštatuje, že nevidí ako zákonný dôvod pre to, aby sa cítil byť viazaný týmto právnym názorom, tak ani totožnosť skutkového stavu veci, najmä vo

vzťahu k spôsobu prerušenia konania, ktorá by akceptáciu rozhodnutia o prerušení konania aj v danom prípade ako prejav „činnosti“ správneho orgánu odôvodňovala.

28. V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd podľa právo na náhradu trov konania, o výške ktorej bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví ( ).