Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/10/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Slovak Games, s. r. o. , so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 36 862 495, zastúpený advokátskou kanceláriou LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Mesto Malacky, so sídlom Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, IČO: 00 304 913, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. augusta 2021, č. k. -78, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva p r á v o na úplnú náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1.Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím č. k. -78 zo dňa 10. augusta 2021 podľa v spojení s zastavil konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd v danej veci zistil, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 14. 10. 2020 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) domáhal ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ust. , ktorou sa domáhal vydania uznesenia, ktorým uloží žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť v administratívnom konaní začatom dňa 23. 04. 2020, na základe žalobcom podanej žiadosti zo dňa 17. 04. 2020 o vydanie súhlasného stanoviska k umiestneniu videohier na území mesta Malacky podľa ust. , a o hazardných hrách (ďalej len „“) na adrese U., J., XXX XX S. (ďalej len „Žiadosť“). Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na žiadosť o vydanie súhlasného stanoviska k umiestneniu videohier na území mesta Malacky zo dňa 17. 07. 2019 (ďalej aj „žiadosť zo dňa 17. 07. 2019“), ktorú podal opätovne, vzhľadom na to, že v žiadosti zo dňa 17. 07. 2019 absentovala konkrétna adresa prevádzkarne herne. V Žiadosti žalobca konštatoval, že v prípade prevádzky sú splnené všetky o podmienkach prevádzkovania hazardných hier mesta Malacky (ďalej len „VZN č. 6/2019), vrátane povinnosti dodržiavať zákaz umiestnenie herne vo vzdialenosti menej ako 200 metrov od školy, školského zariadenia alebo inej herne. Žalobca vydanie súhlasného stanoviska viackrát urgoval žiadosťami zo dňa 21. 05. 2020, 28. 05. 2020 a 01. 06. 2020. Dňa 26. 06. 2020 v znení doplnenia zo dňa 08. 07. 2020 podal z dôvodu nečinnosti žalovaného podnet na príslušnú prokuratúru, ktorý bol vybavený odložením. Žalobca zároveň dňa 26. 06. 2020 podal sťažnosť podľa ust. o sťažnostiach v znení jej doplnenia zo dňa 08. 07. 2020, z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti žalovaného adresovanú žalovanému. Dňa 03. 07. 2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že pri posudzovaní jeho žiadosti boli zistené právne a faktické skutočnosti, ktoré mu neumožnili zaujať jednoznačné stanovisko, a za týmto účelom sa so žiadosťou o metodické usmernenie obrátil na Úrad

pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „Úrad“), a preto až do doby obdržania odpovede nebolo možné v konaní o jeho žiadosti ďalej pokračovať a súhlasné stanovisko vydať. Ku dňu podania žaloby žalovaný vyžiadané súhlasné stanovisko nevydal.

3. Dňa 27. 10. 2020 žalobca vykonal prípis k žalobe, v ktorom uviedol, že na základe o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov žiadal Úrad o informácie vo vzťahu k žiadosti o metodické usmernenie, ktoré zasielal žalovaný Úradu. Z odpovede Úradu vyplynulo, že žalovanému odpovedali listom zo dňa 10. 10. 2020, v ktorom žalovaného poučili o existencii metodického usmernenia týkajúceho sa vydávania súhlasov a vyjadrení obce a bol informovaný, že v prípade, ak Úradom nebola udelená licencia na prevádzkovanie technických zariadení na danej adrese (aj v prípade vyjadrenia od obce), nie je možné považovať takúto budovu/priestor za herňu podľa . Dňa 25. 02. 2021 žalobca vykonal ďalší prípis k žalobe, ktorého obsahom bola informácia, že žalovaný dňa 11. 01. 2021 vydal rozhodnutie o odmietnutí vydania predmetného stanoviska poukazujúc na to, že dňa 12. 12. 2020 nadobudlo účinnosť VZN č. 10/2020, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 6/2019 v znení VZN č. 7/2020, ktorým mesto Malacky zakázalo umiestniť herňu na celom území mesta Malacky v nasledovných budovách: hotely, motely a penzióny, budovy pre obchod a služby, budovy pre kultúru a na verejnú zábavu a bytové domy. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 11. 11. 2020 podali opakovaný podnet na prokuratúre za účelom preskúmania zákonnosti vybavenia pôvodného podnetu sp. zn. Pd 92/20/1106, ktorým bol pôvodný podnet odložený. Príslušný prokurátor na základe opakovaného podnetu podal upozornenie prokurátora, sp. zn. Kd 433/20/1100-2, v ktorom bolo deklarované, že postupom mesta Malacky bol porušený zákon. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný nevydal vyjadrenie pre žalobcu na základe jeho žiadosti zo dňa 17. 04. 2020, a to napriek skutočnosti, že zistenia potrebné na posúdenie splnenia náležitostí VZN č. 6/2019, vykonal už 21. 05. 2020. Podľa prokuratúry nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, že tento si vyžiadal od Úradu metodické usmernenie, v dôsledku čoho nemohol vyjadrenie vydať. Úlohou žalovaného bolo zistiť skutkové a právne skutočnosti a v primeranej lehote vydať relevantné vyjadrenie, bez ohľadu na ním zvolený postup deklarovaný v predchádzajúcej vete. Zároveň žalobca žiadal o priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, považujúc ju za nedôvodnú v celom rozsahu. Ku skutkovým okolnostiam uviedol, že mu dňa 23. 04. 2020 bola doručená žiadosť žalobcu, s tým, že herňa bude umiestnená na adrese U., J., XXX XX S.. Dňa 21. 05. 2020 zamestnanec žalovaného vybavujúci agendu súvisiacu s hazardnými hrami v súčinnosti s mestskou políciou Malacky vykonal meranie vzdialeností od navrhovanej budúcej prevádzky herne na Nádražnej ulici, a to pre účely posúdenia vzdialenostných limitov stanovených v platnom čase VZN č. 6/2019. V rámci vybavovania žiadosti žalobcu boli zistené skutočnosti, ktoré neumožňovali žalovanému ako orgánu verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností vydať požadované vyjadrenie. Dôvodom pochybností k vydaniu vyjadrenia bola skutočnosť, že žalovaný dňa 24. 10. 2019 vydal inému žiadateľovi vyjadrenie, v ktorom konštatuje splnenie vzdialenostných limitov, pričom sídlom prevádzky mala byť adresa: J., XXX XX S.. Poukazom na potrebu náležitého zistenia skutkového a právneho stavu, žalovaný tiež uviedol, že dňa 03. 07. 2020 a následne dňa 18. 11. 2020 žiadal od Úradu informácie potrebné pre posúdenie žiadosti žalobcu. Po doručení odpovedi od Úradu dňa 14. 12. 2020, následne dňa 17. 12. 2020 vydal vyjadrenie k umiestneniu videohier na území mesta Malacky, ktoré bolo žalobcovi doručené elektronickými prostriedkami dňa 01. 01. 2021 (ďalej aj „vyjadrenie“). Žalovaný ďalej uviedol, že po vydaní vyjadrenia mu bolo vo veci jeho postupu v súvislosti s podanou žiadosťou doručené Upozornenie prokurátora č. Kd 433/20/1100-2 zo dňa 19. 02. 2020, ktorému oznámil, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, pretože v danej veci bolo nevyhnutne potrebné jednoznačne, nespochybniteľne a preukázateľne určiť, že nedôjde k právnemu stavu, kedy na jednej ulici, v tesnom susedstve budú zriadené dve prevádzky herní určených na umiestnenie videohier. Mal za to, že Úrad ako konajúci správny orgán v konaní o vydanie individuálnej licencie už neposudzuje (a ani nijakým iným spôsobom nevyhodnocuje vyjadrenie mesta či obce jeho porovnaním s inými vyjadreniami v konaniach iných žiadateľov), ktoré doručí žiadateľ ako podklad k svojej žiadosti. Z toho dôvodu je úlohou samosprávy dbať o to, aby zistené skutočnosti, ktoré do vyjadrenia uvedie, zodpovedali reálnemu stavu a nevznikla ani teoretická možnosť budúceho protiprávneho stavu, ako mesto učinilo v tejto konkrétnej veci pred vydaním požadovaného vyjadrenia. Záverom žalovaný uviedol, že predmetná žaloba je nedôvodná a to vzhľadom k tomu, že konal a tým, že vydal žalobcovi dňa 17. 12. 2020 predmetné vyjadrenie, neexistuje ani dôvod na pokračovanie v konaní vo veci podanej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Skutočnosti tvrdené žalobcom, že žalovaný sa dopustil nečinnosti

a nepostupoval správne pri vybavovaní jeho žiadosti, žalovaný jednoznačne odmietol a rozporoval, považujúc ich za bezpredmetné, nakoľko nie je úlohou správneho súdu posudzovať konanie správneho orgánu v minulosti, ale posudzovať právny a skutkový stav v čase vydania rozhodnutia. Žalovaný žiadal správny súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým žalobu zamietne a v prípade, ak sa nestotožní s jeho právnym názorom, poukazom na skutočnosť, že dňa 17. 12. 2020 vydal žalobcovi vyjadrenie a teda vykonal úkon, ktorým sa žalobcom tvrdená a žalovaným rozporovaná a namietaná nečinnosť odstránila, alternatívne navrhol, aby správny súd konanie zastavil.

5. Správny súd posúdil žalobu a jej doplnenia spolu s vyjadrením žalovaného k predmetnej žalobe, ako aj predložený administratívny spis a dospel k záveru, že žalovaný odstránil nečinnosť až po dôvodne podanej správnej žalobe a v nadväznosti na ust. v spojení s ust. súdne konanie zastavil. Správny súd konštatoval, že z podania žalobcu doručeného správnemu súdu dňa 25. 02. 2021, ako aj z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný dňa 17. 12. 2020, teda po podaní žaloby, odstránil namietanú nečinnosť vydaním vyjadrenia, ktorým nesúhlasil s umiestnením videohier na jeho území. Podľa názoru správneho súdu, vydaním vyjadrenia teda dodatočne odpadli dôvody pre konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, hoci návrh bol podaný dôvodne. Konštatoval, že dôvodnosť podanej žaloby vyplýva aj z Upozornenia prokurátora č. Kd 433/20/1100-2 zo dňa 19. 02. 2020, v zmysle ktorého žalovaný o žiadosti žalobcu nekonal a nerozhodol v primeranej lehote, hoci už dňa 21. 05. 2020 vykonal šetrenie potrebné pre vydanie vyjadrenia. Správny súd sa s týmto tvrdením stotožnil, vzhľadom na to, že v rozmedzí obdobia od 21. 05. 2020 do 17. 12. 2020, resp. 01. 01. 2021, kedy sa žalobca dozvedel o odpadnutí dôvodov konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, bolo možné konštatovať nečinnosť žalovaného v prebiehajúcom administratívnom konaní.

6. Proti uvedenému uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -78 zo dňa 10. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný ( ďalej tiež sťažovateľ). Žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. . Poukázal na to, že správny súd bol povinný žalobu po jej preskúmaní zamietnuť ako nedôvodnú, z dôvodu, že žalovaný sa žiadnej nečinnosti nikdy nedopustil, tiež na to, že v rámci vybavovania žiadosti žalobcu boli zistené skutočnosti, ktoré mu neumožňovali bez akýchkoľvek pochybností vydať požadované vyjadrenie, a to z dôvodu, že dňa 24. 10. 2019 vydal inému žiadateľovi (spoločnosť VIX s.r.o.) vyjadrenie, v ktorom sa konštatuje splnenie vzdialenostných limitov, pričom sídlo prevádzky mala byť adresa: J., XXX XX S.. Opätovne tvrdil, že za účelom zistenia úplného a správneho skutkového stavu sa obrátil na Úrad so žiadosťami o metodické usmernenie a po doručení odpovedi vydal stanovisko žiadané žalobcom. Sťažovateľ vyslovil názor, že pri vybavovaní žiadosti žalobcu nebol nečinný, naopak bolo potrebné zistiť úplne a správne skutkový stav vedúci k vydaniu vyjadrenia, aby sa do budúcna predišlo prípadnému vzniku nezákonného stavu. Žalovaný vytýkal správnemu súdu, že s touto argumentáciou sa nevysporiadal.

7.Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného nesúhlasil s dôvodmi a argumentáciou žalovaného uvedenou v kasačnej sťažnosti. Žiadal, aby kasačný súd po preskúmaní veci kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným , ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. Nadviazal na doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti správneho súdnictva.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný ( ) postupom podľa § a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu námietok žalovaného uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

10. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -78 zo dňa 10. augusta 2021, ktorým správny súd zastavil súdne konanie o žalobe proti

nečinnosti orgánu verejnej moci. Kasačný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z hľadiska dôvodov uplatnených kasačnej sťažnosti, súčasne skúmajúc oprávnenie žalovaného podať kasačnú sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu.

11. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v (ďalej len "sťažovateľ") ( )..

12.V uvedenej právnej úprave zákonodarca upravil vymedzenie subjektov procesne legitimovaným na uplatnenie kasačnej sťažnosti (sťažovateľov). Subjektívnou podmienkou prípustnosti kasačnej sťažnosti je uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku výlučne tým účastníkom, resp. osobou zúčastnenou na konaní, ktorí boli v konaní pred krajským súdom neúspešní, za splnenia ostatných objektívnych podmienok prípustnosti.

13.Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že kasačnú sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu správneho súdu podal žalovaný. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdne konanie zastavil. Vyslovil názor, že správny súd mal podanú žalobu proti nečinnosti vyhodnotiť ako nedôvodnú a žalobu zamietnuť. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti trval na tom, ako uviedol vo vyjadrení k žalobe, že žiadnej nečinnosti v administratívnom konaní sa nedopustil a vyjadrenie k žiadosti žalobcu vydal až na základe riadne zisteného skutkového stavu rozhodného pre jeho vydanie, i keď po podaní žaloby pre nečinnosť. 14.Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúcich zo spisu krajského súdu a z obsahu kasačnej sťažnosti, kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný bol subjektom oprávneným na podanie kasačnej sťažnosti, keď vo vzťahu k jeho námietkam vznesených pred krajským súdom a uplatnených v dôvodoch uvedených v kasačnej sťažnosti, je možné dospieť k názoru, že napadnutým rozhodnutím správneho súdu bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

15. Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. ( )

16.Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. ( )

17. Zákonodarca v štvrtej časti prvej hlavy ustanovuje právny prostriedok ochrany právnických a fyzických osôb pred nečinnosťou orgánov verejnej správy podaním žaloby na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný súd upriamuje pozornosť na ustálenú súdnu prax, ktorá za nečinnosť orgánu verejnej správy v podstate považuje jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov (porovnaj ; ; ). Nečinnosť orgánu verejnej správy je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosťou možno chápať aj také konanie orgánu verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov. Kasačný súd poukazuje aj na ďalšiu zásadu správneho konania - zásada časovej primeranosti konania, ktorá má svoje jadro v tom, že správne orgány majú konať bez zbytočných prieťahov. Za zbytočné prieťahy v konaní sa považuje aj to, keď správny orgán vo veci nekoná napriek tomu, že by konať mal, a to i v prípade, keď je ešte v časovom rozpätí určeným zákonom na uskutočnenie konkrétneho úkonu (najmä na rozhodnutie vo veci samej). Zákonom určené lehoty na vybavenie veci by mali byť pre správne orgány maximálne, nie „cieľové“. Za prieťahy v konaní je potrebné považovať aj také procesné úkony správneho orgánu, ktoré sa síce navonok javia ako zákonné, avšak vo svojej podstate bez legitímneho dôvodu odďaľujú riadne a včasné vybavenie veci, ktorá je predmetnom správneho konania, ako aj obstarávanie podkladov, ktoré pre vec nie sú potrebné. Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Predpokladom zastavenia konania o žalobe, ktorou sa žalobca domáha ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, je preukázanie, že v priebehu konania súdu o tejto žalobe žalovaný správny orgán nečinnosť odstránil. Začatie konania o žalobe proti nečinnosti pred správnym súdom nebráni žalovanému orgánu verejnej správy, aby svoju nečinnosť sám odstránil. Odstránenie nečinnosti má za následok vydanie rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania. Povinnosťou

správneho súdu pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania je dôsledne skúmať, či skutočne došlo k odstráneniu nečinnosti žalovaným orgánom verejnej správy s prihliadnutím na osobitosti každého prejednávaného prípadu. Pod odstránením nečinnosti v zásade možno považovať vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v administratívnom konaní vo veci samej.

18.Kasačný súd konštatuje, že skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť spisu krajského súdu v danej veci potvrdili, že sťažovateľ dňa 17. 12. 2020 vydal nesúhlasné stanovisko s umiestnením herne na území mesta Malacky adresované žalobcovi, ktorým bola odstránená namietaná nečinnosť zo strany žalobcu (žalobcovi doručené dňa 01. 01. 2021). Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že v danom prípade k odstráneniu nečinnosti žalovaného v administratívnom konaní došlo, majúce za následok vydanie rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa ust. v spojení s . Pokiaľ teda správny súd vyhodnotiac žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako dôvodnú, s prihliadnutím na predchádzajúce Upozornenie prokurátora sp. zn. Kd 433/2/1100 - 2, ktorý tiež konštatoval porušenie zákona sťažovateľom, vydanie stanoviska žalovaným v zmysle žiadosti žalobcu v administratívnom konaní, správne vyhodnotil ako odstránenie nečinnosti, a preto konanie o žalobe proti nečinnosti v súlade so zákonom zastavil.

20.Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd po vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, vyhodnotil námietky žalovaného, ktorými v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu, za nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé zvrátiť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa ust. zamietol.

21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v spojení s a tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, keďže žalobca bol v tomto konaní úspešný.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov: 3:0 ( v spojení s a ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.