Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)b9c/382645.ffa9e8.pdf
PDF · 172.58 KB
No categories available
5Sžnč/3/2011
Najvyšší súd 5Sžnč/3/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky obchodnej
spoločnosti B., s. r. o., so sídlom S., zastúpenej JUDr. M., advokátkou, so sídlom H., proti
odporkyni Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, so sídlom Botanická 17/45,
Bratislava, o návrhu proti nečinnosti odporkyne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky ukladá odporkyni Štátnej veterinárnej
a potravinovej správe, so sídlom Botanická 17/45, Bratislava v lehote do dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia k o n a ť a r o z h o d n ú ť vo veci návrhu
navrhovateľky zo dňa 03. decembra 2010 o vydanie zákazu distribúcie a umiestňovania na trh
na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“
alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva
(Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra
zo sušiny výrobku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 421,28
eura na účet jej právnej zástupkyne JUDr. M., advokátky, so sídlom H., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 03.02.2011 doplneným podaním z 18.08.2011 navrhovateľka ţiadala,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) uloţil odporkyni povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vydania zákazu
distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom,
ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom
členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0
hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, podanej navrhovateľom - B., s. r. o.,
S. dňa 03.12.2010. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania s tým, ţe tieto vyčísli neskôr.
Návrh odôvodnila tým, ţe dňa 03.12.2010 podala odporkyni podnet na vykonanie
úradnej kontroly potravín (resp. zahájenia konania, či uţ správneho alebo iného...), konkrétne
potravín súvisiacich s výrobou, distribúciou, označovaním a pod... pod názvom „bryndza“.
Tento podnet navrhovateľka adresovala okrem odporkyni aj Slovenskej obchodnej inšpekcii
a Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Na Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky bol podnet podaný osobne do podateľne a odporkyni a Slovenskej
obchodnej inšpekcii poštou dňa 03.12.2011 tak, ako to vyplýva z podacieho hárku. Okrem
uvedeného navrhovateľka ţiadala, aby kompetentné orgány vydali zákaz pouţívať názov
„bryndza“, resp. „bryndzový“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané,
resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou.
Dôvodom podnetu a ţiadosti navrhovateľky na odporkyňu boli a sú nekalé praktiky
niektorých konkurentov pri výrobe, distribúcii a označovaní bryndze, nakoľko viacerí
výrobcovia a distribútori „bryndze“ nedodrţiavajú zákonom stanovený pomer zloţiek ovčieho
syra a hrudkového syra, ktorý bryndza musí obsahovať v súlade s platnými právnymi
predpismi na úseku výroby a označovania mliečnych výrobkov. Napriek tejto skutočnosti títo
výrobcovia (distribútori) výrobok označujú ako bryndza a predávajú ho za výrazne niţšie
ceny ako iní výrobcovia, ktorí dodrţiavajú stanovené kritéria pre výrobu bryndze.
Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákonov navrhovateľka poukázala
na skutočnosti, ţe výrobky z Poľska, Maďarska, Česka, ktoré sa na území Slovenskej
republiky distribuujú pod názvom „bryndza“, prípadne aj s doplňujúcim názvom,
napr. „tatranská bryndza“, nespĺňajú podmienky pre označenie „bryndza“. Okrem uvedeného
tieto výrobky sú pod označením bryndza ponúkané za výhodnejšie ceny, v dôsledku čoho
znevýhodňujú predaj bryndze, ktorá spĺňa príslušné ustanovenie zákona, teda na označení
vlastne parazitujú.
Nečinnosť zo strany správneho orgánu spôsobuje navrhovateľke – výrobcovi bryndze,
ktorí dodrţiava predpisy, obrovské škody a iné ekonomické problémy. Taktieţ takýto postoj
má negatívny vplyv na producentov ovčieho mlieka. Nízka cena bryndze sa premieta
do nákupnej ceny ovčieho mlieka, a preto chovatelia postupne strácajú záujem o chov oviec
s mliečnou úţitkovosťou.
S poukazom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľka podaním zo dňa 03.12.2010
obrátila na odporkyňu, ako aj na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
a Slovenskú obchodnú inšpekciu s podnetom na vykonanie úradnej kontroly potravín,
resp. zahájenia konania, konkrétne potravín, súvisiacich s výrobou, distribúciou, označovaním
a pod... pod názvom „bryndza“ a zároveň ţiadala, aby bol vydaný zákaz pouţívať názov
„bryndza“, resp. „bryndzový“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané,
resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou.
Na predmetný podnet oznámila navrhovateľke stanovisko (nie rozhodnutie) iba
Slovenská obchodná inšpekcia s tým, ţe v predmetnej veci nie je správnym orgánom, a preto
v danej veci nebude konať.
Odporkyňa ku dňu podania tohto návrhu v lehote stanovej § 49 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) vo veci nekonala a nerozhodla, a to i napriek skutočnosti, ţe odo dňa podania
podnetu navrhovateľkou uplynuli viac ako 2 mesiace, a navrhovateľku ani neupovedomila
o dôvodoch nekonania.
Navrhovateľka vo svojom návrhu poukazovala na kritériá na výrobu a označovanie
bryndze. Uviedla, ţe v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky -Výnose Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 2143/2006-100 (ďalej aj „Potravinový kódex“), ktorý upravuje mlieko a výrobky z mlieka,
je bryndza definovaná ako „prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra
alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra a vykysnutého hrudkového syra, alebo
zo zmesi skladovaného ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí
obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku (§ 20
ods. 10 tretia časť 6 hlava Potravinového kódexu).
Poukázala aj na to, ţe v ustanovení § 21 ods. 6, 7 a 8 Potravinového kódexu
sú uvedené nasledovné poţiadavky na kvalitu prírodných syrov:
A/ bryndza, podľa pouţitej suroviny pouţitej na jej výrobu sa člení na:
a/ ovčiu bryndzu, vyrábanú len z ovčieho hrudkového syra,
b/ zmesnú bryndzu, vyrábanú z ovčieho hrudkového syra a hrudkového syra,
c/ zmesnú bryndzu, vyrábanú zo skladovaného ovčieho syra a hrudkového syra.
B/ bryndza, podľa mnoţstva tuku v sušine v hmotnostných percentách sa člení na:
a/ ovčiu bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48,
b/ plnotučnú zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48,
c/ zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 38.
C/ bryndza podľa mnoţstva sušiny v hmotnostných percentách sa člení na:
a/ ovčiu bryndzu s mnoţstvom tuku v sušine najmenej 48,
b/ zmesnú bryndzu s mnoţstvom tuku v sušine najmenej 44.
Názov „bryndza“, resp. prívlastok „bryndzový“ moţno teda podľa § 25 uvádzať, len
ak je výrobok vyrobený v súlade s ustanoveniami § 20 a § 21 Potravinového kódexu ak ide
o bryndzu, na výrobu ktorej bol ako surovina pouţitý len hrudkový syr.
Potravinový kódex taktieţ stanovuje poţiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu,
poţiadavky na zloţenie a kvalitu potravín, zloţky ako aj technologické postupy pouţívané
pri ich výrobe a poţiadavky na balenie jednotlivých potravín, rozsah, spôsob ich označovania,
ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek
a ich vyšetrovanie. Tieto poţiadavky a postupy je povinný dodrţiavať kaţdý, kto potraviny
vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh (§ 3 ods. 1 a 2).
Z verejne dostupných informácií je navrhovateľovi známe, ţe povinnosti stanovené
zákonom nie sú zo strany niektorých výrobcov a distribútorov dodrţiavané, a to bez postihu
v dôsledku porušenia zákonov.
V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala aj na niektoré ustanovenia zákona
č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „potravinový zákon“).
Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 citovaného zákona, kvalita je celkový súhrn záväzne určených
vlastností a znakov výrobku, ktoré mu dávajú schopnosť uspokojovať konkrétne potreby
spotrebiteľa. Podľa ods. 12 tohto istého ustanovenia falšované potraviny sú potraviny, ktorých
vzhľad, chuť, zloţenie alebo iné znaky sa zmenili tak, ţe sa zníţila ich hodnota, a ktoré
sa spotrebiteľovi ponúkajú ako plnohodnotné pod zvyčajným názvom alebo iným klamlivým
spôsobom. Špecifický charakter je znak alebo súbor znakov, ktorými sa výrobok alebo
potravina zreteľne odlišuje od iných obdobných výrobkov alebo potravín patriacich
do tej istej kategórie. Výrobok alebo potravina musí byť vyrobený s pouţitím tradičných
surovín, alebo musí byť charakterizovaná tradičným zloţením alebo spôsobom výroby, alebo
spracovaním, odráţajúcim tradičný typ výroby alebo spracovania. Podľa ustanovenia § 9
ods. 3 potravinového zákona, za klamlivé značenie podľa osobitného predpisu (§ 45 a 46
Obchodného zákonníka) sa pri označovaní potravín, umiestnených na trh, povaţuje také
označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä z hľadiska vlastností potraviny,
najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloţenie, mnoţstvo, trvanlivosť, pôvod
alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania.
Zákon o potravinách taktieţ ustanovuje, ţe je zakázané na trh umiestňovať potraviny
klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, pričom klamlivým
spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná informácia o potravine
oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá, zavádzajúca alebo skresľujúca
(§ 6).
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) zakotvuje zákaz klamať spotrebiteľa. Výrobca, predávajúci, dovozca
alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoloţené, neúplné,
nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku
alebo sluţby alebo o nákupných podmienkach (§ 5). Umiestnenie výrobkov s klamlivým
označením je moţné povaţovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Za nekalú obchodnú praktiku sa povaţuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Obchodná praktika
sa povaţuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môţe zapríčiniť, ţe spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretoţe obsahuje nesprávne
informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môţe
uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna
vo vzťahu napr. k hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká,
vyhotovenie, zloţenie, príslušenstvo a pod..
Smernica Európskej únie 2000/13/ES v 1.5 ods. 1 písm. c/ stanovuje,
ţe vo výnimočných prípadoch sa názov potraviny uvádzaný v štáte, v ktorom sa výrobok
vyrába, nemôţe pouţívať v členskom štáte, kde sa výrobok predáva, ak je potravina, ktorú
označuje, tak odlišná, čo sa týka zloţenia alebo výroby od potraviny, známej pod takýmto
názvom, ţe ustanovenia podľa písm. b/ nie sú v členskom štáte, v ktorom sa výrobok predáva,
dostačujúce pre poskytnutie správnej informácie pre spotrebiteľov.
Potravinový kódex Slovenskej republiky prevzal toto ustanovenie v ustanovení
§ 4 ods. 4.
Navrhovateľka má s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ţe odporkyňa
je nečinná, pričom ako účastník konania navrhovateľka ani nebola upovedomená o tom,
ţe by sa jednalo o zloţitý prípad, v ktorom nie je moţné rozhodnúť do 30 dní, resp. 60 dní.
Dokonca je zrejmé, ţe odporkyňa ani nepoţiadala nadriadený orgán o predĺţenie lehoty
na rozhodnutie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, ţe podnet navrhovateľky
z 03.12.2010 na vykonanie úradnej kontroly potravín jej nebol kvalifikovaným spôsobom
doručený, nakoľko prípadné doručenie predmetného podnetu nie je zaznamenané
ani v administratívnom systéme na evidenciu doručenej a odoslanej pošty, preto nemohla
na jeho základe konať.
Vyslovila názor, ţe navrhovateľkin podnet na vydanie zákazu pouţívať názov
bryndza, resp. bryndzový u výrobkov, ktoré nie sú vyrábané resp. distribuované v súlade
s platnou legislatívou, nie je podnetom na konanie a rozhodovanie podľa ustanovení
správneho poriadku, preto na jeho vybavenie nie je moţné aplikovať ustanovenia o lehotách
upravené v tomto poriadku.
Súhlasila s navrhovateľkou, ţe Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2143/2006-100 upravuje
mlieko a výrobky z mlieka ako aj definíciu bryndze a jej zloţenie, pokiaľ ide o percentuálne
zastúpenie ovčieho hrudkového syra zo sušiny výrobku. Tento výnos nebol notifikovaný
na úrovni Európskej únie (ďalej aj „EÚ), platí len pre slovenských výrobcov a nevzťahuje
sa na výrobky vyrobené v inom členskom štáte EÚ. Pre výrobky vyrobené v inom členskom
štáte platí § 7a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Poukázala, ţe kontrolou zo dňa 03.12.2009 našla Tatranskú bryndzu plnotučnú, ktorá
vykazovala nesúlad s § 9 ods. 10 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 1187/2004-100, a preto začal
proti Tatranskej mliekami, a. s., K. správne konanie. Dňa 18.12.2009 vydal podľa § 4 ods. 4
uvedeného výnosu rozhodnutie č. k. 2714-1/2009-333, ktorým bolo zakázané
prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku T., a. s., distribuovať a umiestňovať na trh na
území Slovenskej republiky pod názvom potraviny, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ syr,
ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte Európskej spoločenstva, a ktorý obsahuje menej
ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Proti uvedenému
rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok a vec bolo postúpená príslušnému správnemu
orgánu na rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené navrhla návrh zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila.
K vyjadreniu odporkyne k návrhu navrhovateľka uviedla, ţe pokiaľ odporkyňa
poukázala na smernicu upravujúcu lehoty, jej obsah nesmie byť v rozpore právnymi
predpismi a ostatnými internými predpismi.
Podala podnet na vykonanie úradnej kontroly potravín, resp. zahájenia konania,
či uţ správneho alebo iného, a to konkrétne potravín súvisiacich s výrobou, distribúciou,
označovaním ...pod názvom „bryndza“. Zároveň ţiadala, aby odporkyňa vydala zákaz
pouţívať názov „bryndza“ resp. „bryndzový‘“ v prípadoch výrobkov, ktoré nie sú vyrábané
resp. distribuované v súlade s platnou legislatívou. Podľa navrhovateľa kompetentný orgán
posudzuje kaţdé podanie podľa jeho obsahu a v prípade, ţe podanie nemá všetky náleţitosti
v zmysle zákona (správneho poriadku), vyzve ho na odstránenie vád podania, s poučením
o následkoch ich prípadného neodstránenia. Vo veci však vydá rozhodnutie, či uţ vyhovujúce
alebo zamietavé; nečinnosť mu neprináleţí. Odporca síce v obdobnej veci konal, avšak
nie na podnet navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný
na konanie v danej veci podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP, preskúmal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe návrh je dôvodný.
Navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu
návrhom podaným podľa § 250t OSP. Ţiada, aby najvyšší súd uloţil odporkyni konať
a rozhodnúť vo veci vydania zákazu distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej
republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo „bryndza“ alebo „bryndzový“,
ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý
obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, podanej
spoločnosťou B., s. r. o., S. zo dňa 03.12.2010.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán
verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd
návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet
a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej
je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môţe na návrh orgánu verejnej správy túto
lehotu predĺţiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je povaţované za súčasť práva na súdnu
ochranu. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj konaní pred inými orgánmi,
ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb.. Takýmito právami
sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení
piatej časti OSP.
Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy,
keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať.
V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgán konať,
je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej
správe.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré
mu boli predloţené na rozhodnutie, aj keď niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky
na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môţe spočívať v opomenutí správneho
orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe
spočívať aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci
a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade
musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, ţe v konaní niet ţiadnej prekáţky
na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie
je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré
obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony
a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09 – www.concourt.sk).
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 potravinového zákona tento zákon ustanovuje
podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných poţívatín, manipuláciu s nimi
a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa
na trhu potravín, ako aj úlohy a organizáciu úradnej kontroly potravín nad ich dodrţiavaním.
Podľa § 6 ods. 4 písm. a/ aţ d/ potravinového zákona na trh je zakázané umiestňovať
potraviny iné ako zdravotne neškodné, klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu
klamlivým spôsobom, neznámeho pôvodu, po uplynutom dátume spotreby alebo dátume
minimálnej trvanlivosti.
Klamlivým spôsobom ponúkania potravín na spotrebu je ústna alebo písomná
informácia o potravine oznamovaná predávajúcim spotrebiteľovi, ktorá je nepravdivá,
zavádzajúca alebo skresľujúca (§ 6 ods. 5 potravinového zákona).
Podľa § 18 ods. 1 písm. a/, písm. b/ potravinového zákona úradná kontrola potravín
sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,
nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom.
Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodrţiavanie poţiadaviek ustanovených týmto
zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený
v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne
kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu (§ 18
ods. 2 potravinového zákona).
Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ aţ e/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín
podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môţe vykonávať nepretrţite;
ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, ţe môţe dôjsť
k ohrozeniu ţivota alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, úradná kontrola
sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru (§ 6 ods. 3 potravinového zákona).
Podľa § 19 ods. 1 potravinového zákona orgány úradnej kontroly potravín v rámci
svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijmú podľa
osobitného predpisu tieto opatrenia:
a/ zakáţu umiestnenie potravín na trh na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných kontrol
a analýz, ak existuje podozrenie, ţe potraviny sú škodlivé,
b/ zakáţu umiestňovať na trh potraviny, pri ktorých sa potvrdila ich škodlivosť podľa písmena
a); ak sú uţ v predaji, vydajú príkaz na ich stiahnutie,
c/ pozastavia činnosť prevádzkarne alebo jej časti, uzatvoria potravinársky podnik alebo jeho
časť na čas potrebný na odstránenie nedostatkov, ak sa pri výkone kontroly zistí také
porušovanie osobitných predpisov, tohto zákona alebo potravinového kódexu, ktoré môţe
mať za následok riziko pre bezpečnosť potravín; pri určovaní rizika pre bezpečnosť
potravín sa prihliada na charakter potravín, spôsob, akým sa s nimi manipuluje, balenie
a na postup, ktorému je potravina vystavená, skôr ako sa dostane k spotrebiteľovi,
a na podmienky, ktorým je potravina vystavená pri predaji alebo skladovaní,
d/ zakáţu pouţívanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu
potravín,
e/ prijmú ďalšie opatrenia, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 23 ods. 1 písm. a/ potravinového zákona orgány štátnej veterinárnej
a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ aţ e/ vykonávajú úradnú kontrolu
potravín nad výrobou, manipuláciou a umiestňovaním na trh potravín ţivočíšneho pôvodu
okrem poskytovania sluţieb spoločného stravovania.
Podľa § 31 ods. 2 potravinového zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 10.
Podľa § 18 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo
na podnet správneho orgánu. Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Účastníkom konania
je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (§ 14 ods. 1 ods. 2 správneho
poriadku).
Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak moţno
rozhodnúť na podklade dokladov predloţených účastníkom konania, správny orgán rozhodne
bezodkladne.
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán
povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zloţitých prípadoch
rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemoţno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môţe ju primerane predĺţiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade).
Ak správny orgán nemôţe rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka
konania s uvedením dôvodov upovedomiť (§ 49 ods. 1 správneho poriadku).
V prejednávanej veci podľa tvrdení navrhovateľky odporkyňa je nečinná vo veci
jej návrhu na vykonanie úradnej kontroly potravín zo dňa 03.12.2010, pričom odporkyňa
namietla, ţe tento návrh jej nebol doručený. Z podacieho hárku opatreného odtlačkom úradnej
pečiatky pošty Bratislava 4, predloţeného navrhovateľkou najvyšší súd zistil,
ţe navrhovateľka dňa 03.12.2010 podala na pošte zásielku, v uvedenom hárku evidovanú
pod. č. 29770297 adresovanú Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, Botanická 17/45,
Bratislava. Samotné tvrdenie odporkyne, ţe doručenie predmetnej zásielky nemá zaevidované
v doručenej a odoslanej pošte, nevyvracia dôkaz navrhovateľky o doručení zásielky
odporkyni. Najvyšší súd k tomu dodáva, ţe návrh na začatie konania bol odporkyni doručený
aj cestou najvyššieho súdu dňa 08.07.2011, v dôsledku čoho nepovaţoval za potrebné
pre preukázanie doručenia zásielky, poţiadať podaciu poštu o oznámenie, kedy odporkyňa
predmetnú zásielku prevzala.
V podaní z 03.12.2010 navrhovateľka taktieţ tvrdila, ţe je najväčšou a najstaršou
bryndziarňou na svete, ktorá vyrába bryndzu ako najtypickejší syr na Slovensku pod názvom
Bryndza Slatina. Poukázala na ustanovenia Potravinového kódexu Slovenskej republiky, ktoré
definujú bryndzu, jej zloţenie a kvalitu a za akých podmienok moţno na výrobku uviesť
názov bryndza, bryndzový. Ďalej uviedla, ţe ustanovenia § 2 ods. 5, § 6 a § 9 ods. 3 zákona
č. 152/1995 Z. z. definujú pojem falšované potraviny a klamlivé označovanie výrobkov
a zákaz ich umiestňovania na trhu. So zreteľom na uvedenú právnu úpravu upozornila
na nekalé praktiky niektorých konkurentov pri výrobe, distribúcii a označovaní bryndze,
nakoľko viacerí výrobcovia a distribútori bryndze nedodrţiavajú zákonom stanovený pomer
zloţiek ovčieho syra a hrudkového syra, ktorý bryndza musí obsahovať v súlade s platnými
právnymi predpismi na úseku výroby a označovania mliečnych výrobkov a na negatívny
dopad týchto praktík na producentov ovčieho mlieka, na cenu bryndze a parazitovanie iných
výrobcov. Navrhla preto, aby odporkyňa začala konať a rozhodla v oblasti kontroly potravín -
výroba, distribúcia ,označovanie pod názvom bryndza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberajúc sa aj aktívnou procesnou legitimáciu
navrhovateľky uvádza, ţe pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho
poriadku, pretoţe prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní
k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna
definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko,
aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môţe správne konanie dotknúť.
Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak.
Účastník konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je definovaný
kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých
prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej
osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Hoci správny poriadok vymedzuje, kto
je účastníkom konania, odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy
hmotného práva. Aţ z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môţu stať
nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Správny poriadok priznáva
postavenie účastníka kaţdému, kto spĺňa procesné predpoklady, bez ohľadu
na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne predpoklady.
S postavením účastníka zákon spája celý rad významných procesných práv
a povinností a správny orgán ako aj súd je povinný počas celého konania skúmať, či všetky
subjekty spĺňajú podmienky na priznanie postavenia účastníka.
Navrhovateľka je právnická osoba, predmetom činnosti ktorej okrem iného je výroba
mliečnych výrobkov a smotanových krémov, konkrétne aj bryndze. Tvrdila, ţe názov bryndza
či prívlastok bryndzový je uvádzaný aj na výrobkoch (ktoré sú ďalej distribuované), ktoré
nespĺňajú kvalitatívne poţiadavky stanovené v § 20 a § 21 Potravinového kódexu, a toto svoje
tvrdenie doloţila obalom, v ktorom bol zabalený výrobok označený ako bryndza plnotučná,
tami tatranská z 12.12.2010.
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie výrobcov a distribútorov, ak by bolo preukázané,
napĺňa skutkovú podstatu klamlivo označených potravín, čo ustanovenie § 6 zákona
č. 152/1995 Z. z. zakazuje a je nesporné, ţe touto nekalou súťaţou by boli minimálne
ohrozené práva navrhovateľky, ako výrobcu bryndze. Podľa názoru najvyššieho súdu
navrhovateľka môţe byť uvedeným nekalým konaním na svojich právach dotknutá, preto
je vecne aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vo veci distribúcie a umiestňovania na trh
na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“
alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva
a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku.
Úradnú kontrolu potravín, pôsobnosť orgánov úradnej kontroly potravín ako aj druhy
prijímaných opatrení upravuje zákona č. 152/1995 Z. z.. Na konanie podľa zákona
č. 152/1995 Z. z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa
§ 20 ods. 10. Toto konanie sa skladá z dvoch štádií a to kontroly a prijatia opatrenia v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z..
Odporkyňa ţiadala návrh zamietnuť s poukazom na konanie a rozhodnutie, ktoré
vydala pod č. k. 2714-1/2009-333 a ktorým bolo zakázané spoločnosti T., a. s., K.
distribuovať a umiestňovať na trh na území Slovenskej republiky pod názvom potraviny,
ktorého súčasťou je slovo bryndza, syr, ktorý bol vyrobený v inom členskom štáte
Európskeho spoločenstva a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotného percenta ovčieho syra
zo sušiny výrobku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe prekáţka prv začatého konania
je daná vtedy, ak v inom konaní ide o tú istú vec, o čo ide v inom konaní. V prejednávanej
veci navrhovateľka nepodala návrh proti spoločnosti T., a. s., K. a neopísala skutok uvedený
z časového hľadiska v tomto konaní, v dôsledku čoho nebolo moţné k námietke odporkyne
prihliadnuť.
Navrhovateľka sa neúspešne so svojim návrhom obrátila aj na Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Keďţe odporkyňa preukázateľne nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom a je v konaní nečinná, najvyšší súd podľa § 250t ods. 4 OSP
návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 250t ods. 5 OSP navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania,
nakoľko súd návrhu vyhovel. Keďţe podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. je súdne
konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy od poplatku oslobodené
a navrhovateľka ani ţiaden poplatok na účet súdu nezaplatila, jej trovy konania pozostávajú
z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej sluţby (prevzatie veci, podanie
ţaloby, vyjadrenie k stanovisku ţalovaného) po 123,50 eura, z paušálnej náhrady výdavkov
trikrát po 7, 41 eura a z dane z pridanej hodnoty, čo v medziach návrhu navrhovateľky
predstavuje celkom 421,28 eura (§ 11 ods. 4, § 16 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková