Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/1/2025

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad školskej správy v Prešove, so sídlom Tarasa Ševčenka 3927/11, Prešov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.06.2025 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 30 dní vykonať opravu rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016. Zároveň žiadal uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10 000 eur, ako aj priznať náhradu trov konania.

Administratívne konanie

2. Dňa 20.09.2023 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu zo dňa 19.09.2023 o opravu zrejmých nesprávností v rozhodnutí prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016.

3. Žalovaný opatrením č. -2 zo dňa 13.10.2023 oznámil žalobcovi nemožnosť vykonania opravy zrejmej nesprávnosti v zmysle jeho žiadosti zo dňa 19.09.2023. V opatrení uviedol stručné odôvodnenie nemožnosti vykonať opravu, v ktorom poukázal na to, že inou zrejmou nesprávnosťou je chyba formálneho charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah rozhodnutia. Omyl v právnom posúdení veci nemožno považovať za zrejmú nesprávnosť. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. V danom prípade z obsahu rozhodnutia vyplýva, že prednosta Okresného úradu Prešov si bol vedomý, že rozhoduje ako odvolací orgán. Vec právne posúdil tak, že mal konať ako odvolací orgán. Poukázal aj na výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 14.09.2012. Žalovaný tak vyhodnotil, že v rozhodnutí prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO- OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016 nie sú chyby, ani zrejmé nesprávnosti, na základe ktorých by bolo možné vykonať opravu tohto rozhodnutia.

Súdne konanie

4. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby chronologicky opísal skutkový priebeh doterajšieho konania:

- rozhodnutím vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 15.07.2003 bol vymenovaný do štátnej služby (odbor štátnej služby: školstvo, funkcia štátneho zamestnanca: samostatný radca/6) s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 01.07.2002;

- proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Úrad pre štátnu službu rozhodnutím sp. zn. zo dňa 13.11.2003, tak že zrušil rozhodnutie zo dňa 15.07.2003;

- na základe žaloby podanej žalobcom Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.06.2004 zrušil rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 13.11.2003 a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- po vrátení veci Úrad pre štátnu službu rozhodnutím č. zo dňa 20.07.2004 zrušil rozhodnutie zo dňa 15.07.2003 v časti vymenovania C. B. C. do funkcie a vec vrátil Krajskému školskému úradu Prešov, ako prvostupňovému orgánu, na nové konanie a rozhodnutie (ako nástupníckej organizácii);

- Krajský školský úrad v Prešove rozhodnutím sp. zn. Spr. 1/2004 zo dňa 18.10.2010 konanie vo veci vymenovania žalobcu do funkcie zastavil;

- o odvolaní žalobcu rozhodol vedúci služobného úradu Krajského školského úradu v Prešove rozhodnutím č. Spr. 1/2004-odv. zo dňa 23.02.2011 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského školského úradu v Prešove zo dňa 18.10.2010;

- proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.09.2012 tak, že zrušil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Krajského školského úradu v Prešove sp. zn. Spr. 1/2004-odv. zo dňa 23.02.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského školského úradu v Prešove sp. zn. Spr. 1/2004 zo dňa 18.10.2010 a vec vrátil Krajskému školskému úradu v Prešove na ďalšie konanie;

- následne prednosta Okresného úradu Prešov vydal rozhodnutie sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016, ktorým ako odvolací orgán zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 15.07.2003 tak, že v časti funkcia štátneho zamestnanca: Samostatný radca/6 PT sa mení na funkciu štátneho zamestnanca: Odborný alebo okresný radca / 7 PT;

- žalobca podaním zo dňa 19.09.2023 požiadal žalovaného o opravu zrejmých nesprávností v rozhodnutí zo dňa 19.01.2016;

- žalovaný opatrením č. -2 zo dňa 13.10.2023 oznámil žalobcovi nemožnosť vykonania opravy rozhodnutia, nakoľko sa nejedná o zrejmú nesprávnosť v rozhodnutí, pretože vo veci rozhodoval prednosta Okresného úradu Prešov ako odvolací orgán a nie ako orgán prvostupňový. Vykonaním opravy by došlo k zmene právnej situácie. Žalobca vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového opisu doterajšieho priebehu administratívneho konania mal za to, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016 nemôže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu, keďže v čase jeho vydania neexistovalo prvostupňové rozhodnutie, nakoľko toto bolo zrušené rozhodnutím Úradu pre štátnu službu sp. zn. zo dňa 20.07.2004. Žalobca mal za to, že vychádzajúc z dôvery v zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebné uprednostniť taký výklad rozhodnutia zo dňa 19.01.2016, ktorý svedčí v prospech záveru, že sa nejedná o rozhodnutie nulitné, ale o rozhodnutie existujúce, ktoré je však postihnuté odstrániteľnými zrejmými nesprávnosťami, na ktoré žalobca poukazoval v podaní zo dňa 19.09.2023. Keďže žalovaný na základe podnetu žalobcu rozhodnutie neopravil, je podľa názoru žalobcu zrejmé, že z jeho strany dochádza k nečinnosti, pretože z ustanovenia (v znení účinnom do 31.12.2003) povinnosťou príslušného orgánu je opraviť v rozhodnutí kedykoľvek zrejmé nesprávnosti a oboznámiť s tým účastníkov konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej nečinnosti namietal, že na žiadosť žalobcu o vykonanie opravy zrejmých nesprávností zo dňa 04.09.2023 reagoval listom zo dňa 13.10.2023, v ktorom mu oznámil nemožnosť vydania rozhodnutia o oprave zrejmých nesprávností, nakoľko žalobcom požadované zmeny nemožno považovať za opravu formálnych chýb, pričom by sa jednalo o zásah do vecného obsahu právoplatného rozhodnutia z roku 2016. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné dospieť k záveru o nečinnosti žalovaného. Poukázal na judikatúru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. ), z ktorej jednoznačne vyplýva, že správny orgán, ktorý reaguje na podanie vecným listom, v ktorom vysvetlí dôvody, pre ktoré nemohol konať iným spôsobom, nie je nečinný. Jeho činnosť má povahu procesného úkonu „in forma simplex“, ktorý je právne relevantný. Zároveň poukázal na to, že pre žalovaného neexistovala zákonná povinnosť vydať rozhodnutie. Z ustanovenia síce vyplýva, že opravu zrejmej nesprávnosti možno vykonať aj bez návrhu,

avšak iba v prípade, ak sa zistí formálna chyba v rozhodnutí. V prípade, že sa takáto chyba nezistí, správny orgán nie je povinný vydať negatívne rozhodnutie, postačuje oznámenie, že nie je daný dôvod na vykonanie opravy. Zároveň poukázal na to, že nie je možné zamieňať nečinnosť orgánu verejnej správy s nesúhlasom žalobcu s jeho právnym názorom. Čo sa týka lehoty, v ktorej žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu o vykonanie opravy, medzi doručením žiadosti a zaslaním písomného stanoviska uplynulo 39 dní, ktorá doba nebola podľa žalovaného neprimeraná, nakoľko bolo z jeho strany potrebné posúdiť historické rozhodnutia z rokov 2003 – 2016.

6. Žalovaný poukázal aj na to, že rozhodnutie prednostu Okresného úradu Prešov č. CPPO- OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016 (ktorého opravy sa žalobca domáhal) bolo vydané ako rozhodnutie odvolacieho orgánu a jeho vecným obsahom bola zmena platovej triedy žalobcu zo 6. na 7., pričom ostatné časti rozhodnutia ostali nedotknuté. Uvedené rozhodnutie nebolo rozhodnutím prvostupňového orgánu a nepredstavovalo nové vymenovanie do štátnej služby, ale išlo výlučne o posúdenie a úpravu existujúceho rozhodnutia vydaného vedúcim služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou dňa 15.07.2003. Zo samotného výroku i odôvodnenia tohto rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že prednosta konal ako odvolací orgán, keďže rozhodnutie obsahuje vetu: „Po prerokovaní odvolania v poradnej odvolacej komisii rozhodol prednosta Okresného úradu Prešov ...“. Ide teda o procesný úkon uskutočnený na základe odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 15.07.2003. Týmto rozhodnutím z roku 2016 sa konanie skončilo, pretože rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a tým charakter záväzného právneho aktu verejnej správy. Žalovaný poukázal aj na výklad pojmu zrejmá nesprávnosť, pod ktorý nie je možné podradiť chybu v právnom posúdení veci, nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu alebo inú vadu meritórneho charakteru. Takáto chyba nemôže byť predmetom opravy, ale len riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Žalovaný zároveň namietal, že nie je orgánom príslušným na vykonávanie kontroly, opravy či revízií rozhodnutí vydaných inými orgánmi verejnej správy pred 01.01.2022. Uviedol, že bol zriadený podľa a od 01.01.2022 prevzal pôsobnosť okresný úradov na úseku školstva. Je orgánom miestnej štátnej správy sui generis, ktorý bol zriadený zákonom ako nový subjekt verejného práva s vlastnou právnou subjektivitou. Tento prechod pôsobnosti nemá charakter právneho nástupníctva vo vzťahu k individuálnym služobnoprávnym veciam, preto žalovaný nemá právo vykonávať opravy rozhodnutí vydaných iným orgánom. Ustanovenie upravuje prechod pôsobnosti ex nunc, t. j do budúcna. Tento prechod má teda charakter kompetenčného transferu, nie právneho nástupníctva v individuálnych služobnoprávnych veciach. Žalovaný zdôraznil, že podľa je orgánom miestnej štátnej správy s pôsobnosťou vo vymedzenom územnom obvode, nie je však ústredným orgánom štátnej správy a nie je oprávnený konať ako služobný úrad podľa Služobným úradom na účely zákona o štátnej službe je Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré je zriaďovateľom žalovaného a zastupuje štát v postavení zamestnávateľa voči štátnym zamestnancom. Podľa žalovaného nie je možné prijať žalobcom prezentovaný záver, že žalovaný je právnym nástupcom orgánov, ktoré vo veci žalobcu rozhodovali v minulosti (Okresný úrad Vranov nad Topľou, Krajský školský úrad Prešov, Okresný úrad Prešov), nakoľko prechod pôsobnosti, ktorý nastal na základe novely nemožno stotožňovať s právnym nástupníctvom v individuálnych konaniach. Uvedené by muselo výslovne vyplývať z ustanovení zákona. Záverom žalovaný uviedol, že nemal zákonnú právomoc vykonať opravu alebo revíziu rozhodnutia Okresného úradu Prešov z roku 2016, takýto zásah by bol nezákonný a odporoval by princípu zákonnosti podľa SR, Správneho poriadku a

7. Žalobca v replike zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Žalovaný v duplike rovnako zotrval na skutočnostiach a právnom posúdení veci, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe. Duplika bola doručená na vedomie právnej zástupkyni žalobcu dňa 18.03.2026.

Právne východiská

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

10. Podľa a žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa , ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v povinnosti začať administratívne konania z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

11. Podľa ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

12. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví.

Právne posúdenie veci správnym súdom

13. Predmetom súdneho prieskumu je žalobcom tvrdená nečinnosť žalovaného vo vzťahu k jeho žiadosti zo dňa 19.09.2023 o vykonanie opravy zrejmých chýb a nesprávností v rozhodnutí prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016, ktorým zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 15.07.2003 tak, že v časti funkcia štátneho zamestnanca: Samostatný radca/6 PT sa mení na funkciu štátneho zamestnanca: Odborný alebo okresný radca / 7 PT. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu opatrením č. -2 zo dňa 13.10.2023, v ktorom mu oznámil nemožnosť vykonania opravy zrejmých chýb a nesprávností v uvedenom rozhodnutí.

14. Súd v úvode uvádza, že nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný jav nastáva vtedy, keď správny orgán v konkrétnej veci nekoná (je pasívny), hoci podľa zákona je povinný konať, a zároveň niet žiadnej právnej ani faktickej prekážky, ktorá by mu bránila vykonať určitý úkon, začať konanie alebo v ňom pokračovať a vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ním skončí ( ).

15. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy súd v prvom rade poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť, z ktorej vyberá... „Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , )“ (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

16. Vychádzajúc z horeuvedenej právnej kategorizácie možných foriem nečinnosti orgánu verejnej správy súd uvádza, že predpokladom nečinnosti je vždy jej protiprávnosť znamenajúca, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou správneho orgánu vo veci konať. Takáto povinnosť musí vyplývať z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená

v zákonnej forme. To znamená, že v zmysle možno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať a rozhodnúť.

17. V prejednávanej veci žalobca označil ako nečinnosť orgánu verejnej správy situáciu, kedy na základe jeho žiadosti o vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016, žalovaný opatrením č. -2 zo dňa 13.10.2023 žalobcovi oznámil nemožnosť vykonania ním požadovanej opravy rozhodnutia, nakoľko žalobca žiadal opraviť rozhodnutie odvolacieho orgánu tak, aby po oprave išlo o rozhodnutie prvostupňové. Uvedené žalobca označil ako nečinnosť správneho orgánu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nezistil v konaní žalovaného nečinnosť. Ako bolo uvedené vyššie, nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, kedy tento v rozpore so zákonom nepokračuje v začatom administratívnom konaní. V prejednávanej veci bola žiadosť žalobcu vybavená opatrením žalovaného. Je nevyhnutné uviesť, že neukladá správnym orgánom vydávať rozhodnutia o oprave chýb a zrejmých nesprávností rozhodnutia, ani o nevyhovení žiadosti o vykonanie opravy chyby alebo inej zrejmej nesprávnosti v rozhodnutiach. Podľa vyššie citovaného (a rovnako aj žalobcom označovaného v znení účinnom do 31.12.2003) správny orgán opravu vykoná a upovedomí o tom účastníkov konania. Na základe uvedeného je teda nevyhnutné považovať za dostačujúce vybavenie žiadosti žalobcu o opravu chyby vydanie opatrenia, z ktorého obsahu sú dostatočným spôsobom zrejmé dôvody, pre ktoré žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. Na základe uvedeného nie je možné prisvedčiť žalobnej argumentácii žalobcu, nakoľko za nečinnosť orgánu verejnej správy nie je možné považovať situáciu, kedy síce žiadosť žalobcu bola žalovaným vybavená, avšak nie k spokojnosti žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa môže žalobca domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, no nemôže sa domáhať konkrétneho spôsobu rozhodnutia v administratívnom konaní.

18. Žalobca v správnej žalobe rozsiahlym spôsobom argumentoval k otázke, prečo podľa jeho názoru mal žalovaný vykonať opravu zrejmej nesprávnosti rozhodnutia prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016, ako aj k samotnej nezákonnosti tohto rozhodnutia, ktoré podľa názoru žalobcu nemalo byť vydané ako rozhodnutie odvolacieho orgánu, ale rozhodnutie prvostupňové. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že účelom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je odpovedať na iné otázky než to, či v konkrétnom administratívnom konaní je orgán verejnej správy nečinný, v princípe teda nikdy nie na otázky, ktoré majú byť predmetom meritórneho posudzovania orgánom verejnej správy vo forme rozhodnutia alebo opatrenia. Súd zdôrazňuje, že žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa môže žalobca domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, no nemôže sa domáhať konkrétneho spôsobu rozhodnutia. Konanie o žalobe proti nečinnosti slúži na odstránenie procesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následne rozhodol o konkrétnych právach a povinnostiach účastníka konania, čo v danom prípade bolo naplnené. Vychádzajúc z uvedeného súd sa podrobnejšie nezaoberal žalobnými námietkami smerujúcimi k nezákonnosti rozhodnutia prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016. Záverom súd poukazuje na to, v súlade s vyššie uvedeným, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy skúmal výlučne otázku nečinnosti konkrétneho žalovaného orgánu verejnej správy, teda nepreskúmaval zákonnosť opatrenia žalovaného zo dňa 13.10.2023, ani zákonnosť rozhodnutia prednostu Okresného úradu Prešov sp. zn. CPPO-OP-2016/002460-003 zo dňa 19.01.2016, ktoré obe sú preskúmateľné súdom v konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby. Skutočnosť, že žalobca nepodal proti uvedenému rozhodnutiu a opatreniu v zákonnej lehote správnu žalobu, nie je možné následne zhojiť podaním žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v ktorej žalobca argumentuje nezákonnosťou tohto opatrenia a rozhodnutia.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto žalobu podľa uznesením zamietol.

20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal (a contrario ). Vo veci neboli prítomné také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania od žalobcu, preto súd v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.