Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-32-2021.pdf
PDF · 120.58 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: D.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX D. U. H., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Baťa Slovensko, a.s., so sídlom SNP 16, 811 06 Bratislava, IČO: 34 103 015, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Knotek, advokát advokátskej kancelárie Knotek, spol. s r.o., so sídlom Kvítková 1569/56, 760 01 Zlín, o zaplatenie 197,29 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/201/2016-223 zo dňa 19.05.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s upresnením výroku III. tak, že o výške trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 197,29 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.06.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 197,29 eur s príslušenstvom dôvodniac, že u žalovaného si dňa 09.03.2015 kúpil pánsku obuv a dňa 08.09.2015 výrobok reklamoval z dôvodu poškodenia zvršku pravej topánky a začínajúceho poškodenia ľavej topánky, pričom žalovaný reklamáciu neuznal s poukazom na odborné posúdenie B. T. E., z ktorého vyplýva, že k poškodeniu obuvi došlo vplyvom nesprávneho výberu veľkosti, tvaru chodidiel, pritom obuv nie je funkčná a jej funkčnosť nie je možné obnoviť. Žalovaný tak reklamačné konanie ukončil 29.09.2015. Následne žalobca, keďže nebol spokojný so zamietnutím reklamácie, požiadal o posúdenie reklamovanej vady spoločnosť H. D., keď z odborného posudku č. XX/XX tejto spoločnosti vyplynuli závery, že chyby neboli ovplyvnené spôsobom používania obuvi, ale ide o funkčnú chybu obuvi, materiálu, spôsobenú použitím nekvalitného materiálu na obuvi. Ide o skrytú chybu obuvi, ktorá sa nedá zistiť vizuálne ani hmatom a ide o neodstrániteľnú vadu. Žalobca znovu uplatnil reklamáciu 02.12.2015 s požiadavkou zrušenia kúpnej zmluvy, čím od zmluvy odstúpil. Listom z 29.12.2015 žalovaný opakovane zamietol jeho reklamáciu.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Nesúhlasil so závermi odborného posudku č. XX/XX vyhotoveného spoločnosťou H., a.s. Hodnoty uvedené v posudku spoločnosti H., a.s. sa vzťahujú na novú nepoužitú obuv. Vrchový materiál prirodzene stráca behom používania svoje východzie vlastnosti, ktoré sa logicky zhoršujú. Trval na tom, že reklamácia žalobcu bola oprávnene zamietnutá, reklamovaná obuv nemala vady, preto žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ani právo na vrátenie kúpnej ceny. Reklamovaná obuv bola žalobcovi vrátená v rámci zamietnutej reklamácie zo dňa 08.09.2015. Žalobca následne nechal obuv posúdiť spoločnosťou H., a.s., ktorá previedla test deštrukčným spôsobom a predmetná obuv je znehodnotená a zničená. Vrátenie zakúpenej veci tak nie je možné reálne uskutočniť.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 17C/201/2016-105 zo dňa 16.05.2018 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 197,29 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Po podaní odvolania žalovaným bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/148/2018-143 zo dňa 07.11.2019 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie tento doplnil dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom B. H. T. č. X/XXXX a vo veci citujúc ust. § 457, § 509 ods. 1 až 3, § 588, § 598, § 599 ods. 1, 2, § 619 ods. 1, 2, § 620 ods. 1, § 621, § 622 ods. 1 až 3, § 623 ods. 1, 2, § 626 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka skonštatoval nasledovné. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne za preukázané, že žalobca si dňa 09.03.2015 od žalovaného kúpil pánsku obuv za kúpnu cenu 79,99 eur. Dňa 08.09.2015 predmet kúpy reklamoval z dôvodu poškodenia zvršku pravej topánky a začínajúceho poškodenia ľavej topánky. Dňa 29.09.2015 žalovaný reklamáciu odmietol na základe odborného posudku B.. T. E., ktorá v ňom konštatovala, že v pätách oboch pol pároch sú pri hranách podošiev na stranách z nohy polámané výstuže piet a zvršky sa vychyľujú v smere nohy. V päte ľavého pol páru je trhlina vo vrchovom materiály v šitom spoji vrchovej pätičky. K poškodeniu obuvi takéhoto charakteru dochádza jej jednostranným opakovaným neprimeraným lokálnym zaťažovaním na jednu zo strán obuvi. Obuv nie je funkčná a taktiež jej funkčnosť nie je možné obnoviť. Obuv je znehodnotená, pričom reklamovaná chyba nie je technologického charakteru, nejedná sa o chybu obuvi, ale o jej poškodenie. Táto vada obuvi vznikla nevhodnou údržbou, spôsobom užívania alebo nesprávnou manipuláciou obuvi. Po zamietnutí reklamácie si žalobca dal vyhotoviť odborný posudok č. XX/XX spoločnosťou H., a.s. D., v ktorom naopak bolo konštatované, že ide o materiálovú chybu obuvi spôsobenú použitím nekvalitného materiálu, ktorej odstránenie je technicky nemožné.
6. Vo veci súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom B.. H. T., ktorý v znaleckom posudku č. X/XXXX jednoznačne uviedol, že reklamovaná vada je vadou technologického charakteru, ktorá vznikla v procese výroby obuvi, následkom ktorej došlo k vzniku trhliny v namáhanom mieste na vrchovej usni, čím sa stala obuv nefunkčnou. Ďalším používaním obuvi by dochádzalo cez trhlinu k vnikaniu vlhkosti, čo by malo za následok úplné znehodnotenie obuvi. Ide o vadu skrytú, spôsobenú použitím nekvalitného materiálu, ktorá nebola zistiteľná pri skúšaní a kúpe, ale sa prejavila až v priebehu nosenia obuvi. Zistené poškodenie nevzniklo v dôsledku spôsobu užívania obuvi, jej nevhodnou údržbou alebo nesprávnou manipuláciou. Reklamovaná obuv bola deklarovaná ako módna, preto všetky výstužné dielce boli nedostatočné a v dôsledku toho došlo aj k miernemu poškodeniu pätných dielcov a nedržania tvaru obuvi. K odbornému posudku B.. T. E. uviedol, že táto sa v odbornom posudku zameriava na opis stavu obuvi a na doporučenia pri návrhu konštrukcie obuvi, avšak jej záver, že reklamovaná chyba nie je technologického charakteru je nesprávny. Jej tvrdenia, že obuv nebola správne vybratá popiera aj skutočnosť, že usňová podšívka vystužená textilom v mieste trhliny usne nebola poškodená.
7. Súd prvej inštancie poukazujúc na ust. § 153 ods. 1 až 3 CSP a na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia neprihliadal na prostriedky procesnej obrany žalovaného uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 17.05.2021 z dôvodu, že tieto neboli uplatnené včas, lebo žalovaný neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili vyjadrenie vo veci samej doručiť v primeranej lehote po doručení predvolania na pojednávanie dňa 25.01.2021 tak, aby súd mal vytvorený dostatočný časový priestor na zabezpečenie písomného stanoviska žalobcu k uvedenému vyjadreniu so zachovaním všetkých jeho procesných práv a povinností. Vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené krátko pred termínom nariadeného pojednávania a z dôvodu zachovania procesných práv a povinností žalobcu by bolo nevyhnutné uvedené pojednávanie odročiť a umožniť žalobcovi v primeranej lehote
zaujať stanovisko k uvedenému vyjadreniu. Vo vyjadrení žalovaný neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by žiadal vykonať za účelom odstránenia ním tvrdených rozporov v predmetnom znaleckom posudku. Súd prvej inštancie sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že znalec v znaleckom posudku nekonštatoval, že ním zistená vada je neodstrániteľná. Práve naopak, znalec v znaleckom posudku konštatoval, že vzniknutá vada je vadou technologickou, ktorá vznikla v procese výroby, pre ktorú sa vznikom trhliny na usňovom zvršku stala obuv nefunkčnou a v dôsledku vnikania vlhkosti cez trhlinu by došlo k jej úplnému znehodnoteniu. Táto technologická vada vznikla v procese výroby spracovaním usňového zvršku, ktorého hrúbka v mieste trhliny nezodpovedá technickej norme, pričom konštatoval, že ide o vadu neodstrániteľnú. Išlo o vadu skrytú, ktorá sa nedá zistiť pri skúšaní a kúpe, ale sa prejavila až v priebehu nosenia obuvi, pričom zistené poškodenie nevzniklo v dôsledku spôsobu užívania obuvi, ani nevhodnou údržbou alebo nesprávnou manipuláciou. Samotná strata funkčnosti obuvi, ktorú nie je možné obnoviť, čo nesporne vyplýva aj z odborného posudku predloženého žalovaným, odôvodňuje právny záver, že zistená vada je vadou neodstrániteľnou.
8. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že vada je neodstrániteľná, brániaca riadnemu užívaniu predmetu kúpy, žalobcovi v zmysle § 623 ods. 1 OZ vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré si u žalovaného uplatnil dňa 02.12.2015, čo nesporne vyplýva z listiny označenej ako Začatie reklamačného procesu na č. l. 9 súdneho spisu. Za situácie, kedy je kúpna zmluva neplatná, alebo je zmluva zrušená, nastupuje režim § 457 OZ, ktorý špeciálne upravuje dôsledky bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej zmluvy. Nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu cenu. Pokiaľ sa niekto domáha vrátenia kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy, súd vo výroku vyjadrí vzájomný synalagmatický záväzok oboch účastníkov zrušenej kúpnej zmluvy vrátiť si navzájom prijaté plnenie. Ak zo zrušenej zmluvy plnila len jedna zmluvná strana, môže sa domáhať vrátenia plnenia bez toho, aby tento nárok si uplatňovala ako vzájomne podmienený (poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 3Cdo/113/2007).
9. Konštatujúc, že žalobca predmet kúpy žalovanému vrátil podaním zo dňa 09.05.2018, potom sa žalobným návrhom mohol domáhať vrátenia kúpnej ceny bez toho, aby si tento nárok uplatňoval ako vzájomne podmienený.
10. Na základe uvedeného preto súd žalobe o vrátenie kúpnej ceny vyhovel, vrátane nevyhnutných nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka, ktoré pozostávajú z ceny za spracovaný odborný posudok spoločnosťou H. a.s. č. XX/XX zo dňa 30.11.2015 vo výške 114 eur, vrátane poštovného uvedenej spoločnosti vo výške 3,30 eur, ktoré si voči žalovanému riadne uplatnil, čo nesporne vyplýva z listu žalovaného zo dňa 29.12.2015 (č. l. 10).
11. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že právo na náhradu nevyhnutných nákladov je osobitným nárokom kupujúceho a podmienkou vzniku tohto nároku je riadne a dôvodné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy. Právo na úhradu nevyhnutných nákladov možno uplatniť na súde len za predpokladu, že to kupujúci oznámi predávajúcemu v lehote danej na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady. Nákladmi v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady sú napr. aj náklady vynaložené na odborné posúdenie stavu predmetu kúpy, nevyhnutné náklady na prepravu veci a poštovné.
12. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 29.08.1975 publikovaného v zbierke pod R10/1977, keďže uvedené rozhodnutie riešilo otázku reštitučnej povinnosti z neplatnej kúpnej zmluvy, v ktorej kúpna cena bola dohodnutá v rozpore s cenovými predpismi za predpokladu, ak došlo k zničeniu, resp. poškodeniu predmetu kúpy kupujúcim.
13. Súd prvej inštancie vo vzťahu k R 10/1977 uviedol, že v predmetnom súdnom konaní bola riešená otázka zodpovednosti za poškodenie predmetu kúpy existenciou neodstrániteľnej vady, za ktorú zodpovedá výlučne žalovaný a v dôsledku ktorej došlo k strate jeho funkčnosti a znehodnoteniu bez možnosti obnovenia jeho funkčnosti prípadnou opravou a to ešte v čase pred vypracovaním odborného posudku spoločnosťou H. a.s.
14. S poukazom na § 563 OZ prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný bol povinný uplatnený nárok žalobcovi zaplatiť v deň nasledujúci po doručení žaloby, a teda do omeškania sa dostal až počnúc dňom 19.06.2016, preto žalobu v uplatnenom úroku z omeškania za deň 18.06.2016 zamietol a priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a § 563 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 19.06.2016.
15. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
16. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP).
17. Odvolateľ za základnú vadu konania považoval to, že prvoinštančný súd nerešpektoval skutočnosť, že nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej zmluvy je zo zákona nárokom podmieneným povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi zmluvy to, čo sa získalo za kúpnu cenu, ktorého vrátenia sa kupujúci domáha (poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka, rozsudok NS SR z 26.02.2009, sp. zn. 3Cdo/115/2008 a uznesenie Ústavného súdu SR z 19.03.2014, sp. zn. I. ÚS/119/2014). Poprel konštatovanie súdu prvej inštancie, že predmet kúpy bol žalovanému vrátený, čo je v rozpore s ostatnými skutkovými zisteniami a vykonanými dôkazmi. Ak by bolo pravdou, že predmetná obuv bola žalovanému vrátená podaním zo dňa 09.05.2018, ako by ju potom mohol posudzovať znalec B.. T. vo svojom posudku č. X/XXXX dňa 29.12.2020. Nemohol preto predmet kúpy byť žalovanému vrátený podaním zo dňa 09.05.2018. Už iba z toho dôvodu je napadnutý rozsudok vadný. Nie je mu známe, odkiaľ znalec posudzovanú obuv získal, nebolo to však od žalovaného. V ďalšom poukázal na to, že vo svojom odvolaní zo dňa 06.08.2018 namietal, že obuv, ktorú žalobca žalovanému pred vyhlásením rozsudku vrátil, je kompletná, t.j. nie sú na nej známky o odobratí skúšobného telesa. V prípade odobratia skúšobného telesa o výmere skoro 30 cm2 by to bolo na obuvi vidieť. Z toho dôvodil, že skúška popísaná v odbornom posudku č. XX/XX nebola vôbec vykonaná. K tomu žalovaný predložil i fotografie vrátenej obuvi. Tiež tvrdil, že reklamovaná / posudzovaná obuv bola zničená testom vykonaným spoločnosťou H., a.s., na čo žalovaný opakovane poukazoval. Uvedené potvrdil aj znalec B.. T. vo svojom posudku č. X/XXXX, kde uvádza, že obuv je nefunkčná z dôvodu vyrezania časti zvršku v skúšobnom laboratóriu spoločnosti H., a.s. D.. Z uvedeného vyvodil, že žalovanému nebola podaním žalobcu zo dňa 09.05.2018 vrátená posudzovaná obuv a v konaní je posudzovaná iná obuv, nie táto vrátená. Uvedené skutočnosti postačujú na to, aby bol napadnutý rozsudok zrušený. Odvolateľ tiež namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 29.08.1975, sp. zn. 3Cz/84/75, publikovaného v Zbierke pod R10/1977. Z uvedeného rozhodnutia vyvodil, že ak je reklamovaná obuv zničená a od žalovaného nie je možné požadovať, aby takúto zničenú vec prijal späť, vtedy si žalobca nemôže nárokovať vrátenie kúpnej ceny, ale len prípadné vrátenie toho, o čo kúpna cena presahovala cenu stanovenú podľa cenových predpisov alebo určenú odhadom. Žiaden takýto presah kúpnej ceny v danom prípade neexistuje, preto sa žalobca nemôže ničoho domáhať, a preto má byť žaloba zamietnutá. Navyše žalobca nepreukázal, aby obuv mala neodstrániteľnú vadu, čo nie je konštatované ani v znaleckom posudku č. X/XXXX. Navrhol preto rozsudok v napadnutom rozsahu výrokov I. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a žalobu zamietnuť.
18. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.11.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel žiadny taký relevantný argument, teda taký argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.
21. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie dal vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Odvolací súd preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
22. Preto iba na zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate už zodpovedal na odvolacie námietky žalovaného. S jeho závermi aj v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje.
23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ešte uvádza, že v zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Táto povinnosť vzájomne si vrátiť plnenia je synalagmatickým záväzkom vyplývajúcim priamo zo zákona. Z tohto synalagmatického vzťahu však vyplýva to, že domáhať sa plnenia môže iba ten, kto už plnil alebo je pripravený plniť. K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2924/2013, podľa ktorého o vzájomné plnenie obidvoch účastníkov ide najmä u synalagmatických záväzkov, ktorých splnenia sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo kto je pripravený ho splniť. Teda aj zo záveru uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v petite rozsudku v prípade, ak si žalobca splnil svoj záväzok vrátiť tovar žalovanému, čo je nepochybné, že k vráteniu topánok žalovanému došlo, a to podaním žalobcu zo dňa 09.05.2018, čomu nasvedčuje aj to, že žalovaný k prvšiemu odvolaniu zo dňa 06.08.2018 predložil do spisu fotokópie topánok, čo svedčí o tom, že ich od žalobcu dostal. Preto odvolací súd v žiadnom prípade nepovažuje odvolacie námietky žalovaného o tom, že mu zakúpený tovar nebol vrátený a ani to, že vo výroku rozsudku nie je vyjadrený synalagmatický záväzok strán sporu za dôvodné. Synalagmatický záväzok strán sporu by bol namieste vtedy, ak by žalobca žalovanému zakúpený tovar nevrátil, čo v konaní bolo vyvrátené tým, že tovar žalovanému vrátil ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Tvrdenie žalovaného, že znalec B. T. vo svojom posudku č. X/XXXX zo dňa 29.12.2020 neposudzoval predmetnú vec je irelevantná, a to vzhľadom na to, že takúto námietku nevzniesol pred súdom prvej inštancie, kedy by na preukázanie uvedeného mohol navrhovať vykonanie dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 17C/201/2016-178 zo dňa 11.06.2020, ktorým vo výroku VI. súd uložil obidvom stranám sporu poskytnúť znalcovi súčinnosť potrebnú na vypracovanie znaleckého posudku, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty podľa §102 CSP. Dá sa teda vydedukovať z uvedeného, že znalec vyzval žalovaného na predloženie topánok, aby mohol vypracovať znalecký posudok, na ktorý ho súd ustanovil. Pred prvoinštančným súdom uvedené skutočnosti neboli žalovaným namietané, preto nie je možné až v odvolacom konaní to namietať.
24. Je však treba jednoznačne súhlasiť s tvrdením žalovaného, že v danej veci ide o synalagmatický záväzok, teda odplatný a vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti strán sporu vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej strany zodpovedá vždy povinnosť druhej strany. Ak si z neplatnej, resp. zrušenej zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný splniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie protistrany ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u protistrany. V prejednávanom prípade však bolo jednoznačne preukázané, že žalobca si svoj záväzok vrátiť tovar splnil ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, čo vyplýva už z vyššie uvedených zistení.
25. Ani ďalšia odvolacia námietka nie je dôvodná, a to, týkajúca sa v predmetnej veci aplikácie záverov rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 29.08.1975, sp. zn. 3Cz/84/75, publikovaného v Zbierke pod R10/1977. Aj k uvedenej otázke súd prvej inštancie sa vyjadril v bodoch 44 a 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd je tiež toho názoru, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČSR nie je aplikovateľný pre daný prípad, keďže rieši iné skutkové okolnosti ako v predmetnej veci.
26. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že spoločnosť H., a.s. nemohla vykonať skúšku opísanú v odbornom posudku č. XX/XXXX, lebo ak by odobrala zo skúšobného telesa plochu takmer 30 cm2, znehodnotila by tým obuv, k čomu žalovaný doložil fotokópie neporušenej vrátenej obuvi. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri hodnotení podmienok oprávnenosti žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy vychádzal zo znaleckého posudku B.. H. T. č. X/XXXX, zo záverov ktorého vyplývala opodstatnenosť žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným pre neodstrániteľnú vadu, a to skrytú vadu tovaru, ktorá nevznikla v dôsledku spôsobu užívania obuvi, ale išlo o vadu technologického charakteru pri výrobe tovaru.
27. Na veci nemôže zmeniť nič ani to, že tovar podľa tvrdenia žalovaného je znehodnotený, a to z dôvodu, že k jeho znehodnoteniu došlo iba v súvislosti so zistením a preukázaním vady tovaru, odôvodňujúcej oprávnenie žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy. Ak teda žalovaný predal žalobcovi vadný tovar a vadu bolo možné preukázať iba tým, že pri zisťovaní vady dôjde k znehodnoteniu topánok, v žiadnom prípade to nie je možné vyhodnotiť v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ale v neprospech žalovaného ako dodávateľa, ktorý vadný tovar vyrobil.
28. Keďže v odvolaní je namietané aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní a následnom rozhodnutí však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav v danej veci.
29. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).
30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
31. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I. a III. postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výrokoch vecne správny potvrdil, keďže aj výrok o trovách konania bol odvolacím súdom posúdení ako správny. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. bol potvrdený s upresnením, že o výške trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník, a to v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ale opomenul to uviesť vo výroku napadnutého rozsudku.
32. Keďže odvolanie nebolo podané proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti, t.j. o 5 % úrok z omeškania ročne za deň 18.06.2016 zamietnutá, tento výrok v zmysle § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).