Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sk/7/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: R., nar. XX. W. XXXX, B., proti žalovaným: 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, 2. nejasný žalovaný (Slovenská republika alebo W.), o preskúmanie rozhodnutí a náhradu škody, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -75 z 2. apríla 2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Žiline č. k. -75 z 2. apríla 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom 1. Žalobca podal 6. augusta 2018 emailom bez autorizácie (a 6. augusta 2018 doplnil v listinnej podobe) podanie označené ako „Správna žaloba v sociálnych veciach s príslušenstvom“, v ktorom ako žalovaného v 2. rade označil „Slovenskú republiku v zast. V., Krajský súd v Žiline“. V jej petite sa domáhal, aby správny súd vydal takéto rozhodnutia (znak // označuje odsek v pôvodnom texte): „I. Obštrukčné, diskriminačné, neúplné, nezrozumiteľné, pochybné, nespravodlivé, nesprávné, odklonené právne neplatné rozhodnutia ústredím žalovanej v rade 1 zo dňa 30. novembra 2017 v sociálnom konaní žalovanej č. XXX XXX XXXX X v právnej neistote, zo dňa 28. augusta 2015 rovnakého sociálneho konania žalovanej č. XXX XXX XXXX X v právnej neistote, zo dňa 11. mája 2018 rovnakého sociálneho konania žalovanej č. XXX XXX XXXX X veci odvolania žalobcu v právnej neistote v neprospech zneužitého diskriminovaného invalidného dôchodcu v celosti ruší. // II. Konanie sociálnych vecí vracia žalovanej v rade 1. // III. Pochybný, zmätočný, chaotický, nespravodlivý, nezrozumiteľný, neúplný, obštrukčný, diskriminačný, neúplný, neplatný právny úkon - Rozsudok v mene Slovenskej republiky, IČS 5015200921 správneho konania č. v mene správneho súdu KS Žilina zo dňa 11. februára 2016 v právnej neistote s nezákonným poučením: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v celosti ruší... // IV. Žalovaný v rade 2 je povinný jednorazovo vyplatiť žalobcovi sumu 41 247,111 Eur s príslušenstvom s 5,05 % ročným úrokom odo dňa 11. Februára 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti k rukám žalobcu...“.

2. Obsah samotnej žaloby je pomerne ťažko zrozumiteľný, pretože z podstatnej časti pozostáva z označovania rozhodnutí a postupu žalovanej v 1. rade a rozhodnutí a postupu správneho súdu prívlastkami „nezrozumiteľné, neúplné, nezákonné, obštrukčné, neplatné, diskriminačné, zmätočné, pochybné, neurčité“ a pod., a to v rôznych kombináciách týchto slov. Kasačný súd však z obsahu žaloby vyrozumel, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie žalovanej v 1. rade z 11. mája 2018, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu tejto žalovanej z 30. novembra 2017. Týmto rozhodnutím žalovaná v 1. rade od 1. januára 2018 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na 218,20 €. Rozhodnutie z 11. mája 2018 žalobca aj pripojil k žalobe (č. l. 9 a 10). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia možno ustáliť, že invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím z 28. augusta 2015, ktoré bolo napriek opravnému prostriedku potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25 Sd

181/2015 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V tu prerokúvanej žalobe žalobca spochybňoval výpočet invalidného dôchodku, najmä to, že mu nebolo započítaných 17 rokov dôchodkového poistenia. K bodu III žalobného petitu žalobca poukázal na , 442 a 450 . Pri bode IV doplnil, že ide o náhradu majetkovej ujmy za nevyplatený dôchodok za 44 mesiacov od 5. januára 2015.

3. Podaním zo 17. augusta 2018 žalobca navrhol vylúčiť z konania a rozhodovania sudkyňu správneho súdu W., pretože je v konaní „č. zákonným účastníkom správného konania - žalovaná v rade 2 s návrhom na uloženie povinnosti“. Keďže táto sudkyňa už skôr oznámila, že sú dané dôvody jej vylúčenia, predsedníčka správneho súdu ju vylúčila svojím rozhodnutím z 11. septembra 2018.

4. Správny súd uznesením č. k. -75 žalobu žalobcu odmietol podľa v spojení s . Uznal, že by ju bolo možné považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, ale aj za civilnú žalobu o náhradu škody. Napriek výzve správneho súdu však táto žaloba zostala nezrozumiteľná a nejasná. Ustanovenie opatrovníka podľa neprichádzalo do úvahy, pretože žalobca nie je postihnutý duševnou poruchou, ktorá by mu bránila zrozumiteľne sa vyjadrovať.

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 5. Žalobca podal vo veci kasačnú sťažnosť. Na úvod navrhol vydať opravné uznesenie, ktorým správny súd odstráni nezákonnosti vo svojom uznesení. Tento návrh správny súd zamietol uznesením č. k. -100 z 11. novembra 2020.

6. Z obsahu kasačnej sťažnosti sa dá vyrozumieť, že podľa žalobcu mala jeho správna žaloba všetky náležitosti. Správny súd vydal svoje uznesenie neverejne, nemal však konať, lebo v čase šírenia koronavírusu lehoty neplynú. Ďalej namietol, že okrem konania v tu prerokúvanej veci prebieha aj konanie pod sp. zn. , takže sa koná duplicitne a ide o neprípustnú litispendenciu. Správny súd neprejednal verejne návrh žalobcu na obnovu konania pod sp. zn. . V závere žalobca navrhol, aby oprávnený súd uložil súdom „povinnosti +- takto“: 1. zrušiť rozhodnutia žalovanej v 1. rade z 28. augusta 2015, 30. novembra 2017 a 11. mája 2018, 2. vrátiť vec na nové prejednanie žalovanej v 1. rade, 3. zrušiť uznesenie správneho súdu sp. zn. z 11. júna 2018, 4. zrušiť uznesenie správneho súdu č. k. -75 z 2. apríla 2020, 5. zrušiť uznesenie správneho súdu sp. zn. z 5. februára 2018, 6. spojiť na spoločné konanie veci sp.zn. , a , 7. zaviazať žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 57.183,4923 € s vymedzeným príslušenstvom.

7. Žalovaní sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body ( v spojení s ).

9. Podľa platí, že ak ide o podanie vo veci samej (teda aj žalobu, porov. ), z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v určenej lehote. Ak sa v tejto lehote podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať ( ). Podľa pritom správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa platí, že ak jedna žaloba smeruje proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné. Aj z , ktorý možno v prerokúvanej veci takisto podporne použiť (porov. ), vyplýva, že súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

10. Správny súd vo svojom rozhodnutí uvažoval, že podanie žalobcu by mohlo byť tak správnou žalobou v sociálnych veciach podľa a nasl. , ako aj „civilnou žalobou“ o náhradu škody. Nejasnosti správneho súdu vyvolala zrejme skutočnosť, že orientácia v podaniach žalobcu je mimoriadne ťažká. Žalobca namiesto stručného a jasného opisu podstatných okolností používa zbytočne komplikované vetné konštrukcie, neustále opakuje niekoľko vyššie citovaných prívlastkov (nezrozumiteľné, neúplné, nezákonné, obštrukčné, neplatné, diskriminačné, zmätočné, pochybné, neurčité), neustále rozširuje záber svojich podaní (zahŕňa do nich všetky rozhodnutia v skorších konaniach, ktorých bol účastníkov). To všetko zneprehľadňuje jeho procesné úkony v miere, ktorá sa blíži ich nezrozumiteľnosti. Podľa kasačného súdu však jeho žaloba v tu prerokúvanej veci túto mieru ešte neprekročila.

11. Z obsahu žaloby, najmä formulovaného žalobného petitu podľa kasačného súdu vyplýva, že žalobca v skutočnosti do tejto žaloby spojil niekoľko úkonov. Domáha sa jednak preskúmania označených rozhodnutí žalovanej, jednak označeného skoršieho rozsudku správneho súdu a okrem toho ešte aj náhrady škody. Jeho podanie tak nemožno posudzovať ako celok, ale je potrebné sa zaoberať každým z takto formulovaných petitov osobitne. Pritom je potrebné osobitne posúdiť, ktoré zo žalobných petitov je vôbec možné prejednať v správnom súdnictve a ktoré nemôžu patriť do právomoci správnych súdov.

12. Právomoc správnych súdov je vymedzená v , podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve zásadne preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu proti nečinnosti a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Týmito „ďalšími vecami“ sú najmä volebné veci, veci územnej samosprávy, veci politických práv, kompetenčné žaloby, ako o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a o súhlase s inšpekciou. Právomoc súdov správneho súdnictva je teda postavená na princípe enumerácie; správny súd nemôže v správnom súdnictve konať vo veci, ktorú nemožno podradiť pod niektorý z týchto druhov konaní. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto smere vyslovila pomerne prísny záver, že v správnom súdnictve možno konať a rozhodnúť len spôsobom, ktorý predpokladá zákon, a že tomu musí zodpovedať aj navrhovaný petit žaloby (judikát R 95/2004, kde súd zastavil konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal „určenia neplatnosti“ personálneho rozkazu o skončení služobného pomeru).

13. Posúdením obsahu bodov I a II žalobného petitu kasačný súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti žiadal zrušiť rozhodnutia žalovanej v 1. rade z 28. augusta 2015, 30. novembra 2017 a 11. mája 2018. Všetky tieto rozhodnutia aj k žalobe pripojil a zároveň v nej opísal aj to, v čom vidí ich nezákonnosť (v zásade nezohľadnenie určitého obdobia poistenia). Táto časť jeho žaloby tak celkom jasne je správnou žalobou v sociálnych veciach podľa . Pretože žalobca je fyzickou osobou, mal správny súd podľa posudzovať jeho žalobu neformálne. Pri takomto posudzovaní správna žaloba žalobcu v tejto časti v zásade vyhovuje ustanoveniu . Z napadnutého rozhodnutia žalovanej v 1. rade z 11. mája 2018 pritom vyplýva, že rozhodnutie z 28. augusta 2015 už bolo predmetom posudzovania správnymi súdmi, ktoré ho potvrdili. Naopak, rozhodnutia z 11. mája 2018 a 30. novembra 2017 ešte predmetom prieskumu neboli. Konanie o týchto častiach žaloby tak predpokladá splnenie odlišných procesných podmienok ( ), a tak je otázne, či sú tieto časti vhodné na spoločné konanie v zmysle .

14. V bode III sa žalobca domáha preskúmania rozsudku správneho súdu sp.zn. z 11. februára 2016. Podľa je konanie na správnych súdoch zásadne jednoinštančné, pokiaľ zákon neustanovuje inak. v zásade pripúšťa preskúmanie rozsudku len na základe kasačnej sťažnosti ( a nasl.) alebo v obnove konania ( a nasl.). Z tejto časti podania žalobcu skutočne nie je zrejmé, či jeho zámerom bolo podať kasačnú sťažnosť proti rozsudku sp. zn. alebo žalobu na obnovu konania skončeného týmto rozsudkom. Jednu takúto žalobu už totiž správny súd odmietol uznesením sp. zn. z 11. júna 2018. V každom prípade však obsahom tejto časti nie je správna žaloba vo veciach sociálnych. Možná žaloba na obnovu konania, ktorej predmetom je právoplatný rozsudok, a správna žaloba nie sú vhodné na spoločné konanie, v dôsledku čoho mal správny súd túto časť žaloby vylúčiť na samostatné konanie a konať o nej. V takto vylúčenej veci mal potom postupovať podľa a vyzvať žalobcu na odstránenie tejto nejasnosti jeho podania a vysvetliť mu, ako má nejasnosť svojho podania odstrániť. Uznesením č. k. -66 bol totiž žalobca vyzvaný len na odstránenie nedostatkov náležitostí, ktoré sa týkajú správnej žaloby v sociálnych veciach ( ). Tú časť žaloby, v ktorej sa žalobca domáha preskúmania

uvedeného rozsudku a ktorá by mohla byť žalobou na obnovu konania, totiž toto uznesenie nijako nespomína.

15. Bod IV žalobného návrhu žalobca od počiatku neformuloval tak, že by žiadal preskúmanie a zrušenie určitého správneho aktu, ale domáhal sa priamo vyplatenia peňažnej sumy, ktorá zodpovedala dávke sociálneho poistenia za určité obdobie. Pri odôvodnení tejto časti žalobného návrhu žalobca výslovne uviedol, že ide o „majetkovú ujmu“. V tomto prípade však vôbec nemôže ísť o správnu žalobu, pretože takýto predmet konania podľa nepatrí do právomoci správnych súdov. Použitie slovného spojenia „majetková ujma“ môže naznačovať, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla nevyplatením invalidného dôchodku. Náhrada škody je však upravená v a nasl. , ako aj v niektorých osobitných predpisoch (napríklad náhrada škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Nárok na náhradu škody podľa týchto predpisov je však nárokom súkromnoprávnym, v dôsledku čoho sa uplatňuje v civilnom sporovom konaní (porov. ), nie v správnom súdnom konaní.

16. V tejto časti by žaloba žalobcu mohla byť zrozumiteľná, keďže je jasné, z čoho žalobca svoj nárok vyvodil a ako ho vypočítal. Nejasné však je, koho považuje za žalovaného. V pôvodnej žalobe síce ako žalovaného v 2. rade označil „Slovenskú republiku, v zast. sudca V.“, avšak v námietke zaujatosti uvádza, že žalovanou má byť práve W.. Podľa má spôsobilosť na práva fyzická osoba od narodenia. Podľa má spôsobilosť na práva aj právnická osoba, za akú sa podľa považuje aj štát, ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov (napr. ako zodpovedný za škodu). Slovenská republika (štát) a W. sú teda dve rôzne osoby so samostatnou a navzájom odlišnou právnou subjektivitou. Žalobca teda musí dostatočne jasne vyjadriť, kto má byť žalovaným v 2. rade - či štát alebo konkrétna fyzická osoba. Na druhej strane sa však podotýka, že ak je stranou sporu štát, potom podľa a sa konanie za štát spravuje osobitnými predpismi. V takom prípade nie je úlohou žalobcu označiť orgán, ktorý za štát koná, a ak ho aj označí, nie je súd takýmto označením viazaný. Súd je totiž povinný sám ustáliť orgán, ktorý má za štát konať (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , judikát R 11/2021). Ak teda žalovaným má naozaj byť štát, musí súd konať s jeho riadnym zástupcom.

17. Podľa názoru kasačného súdu je však bez ohľadu na to zrejmé, že v tejto časti nejde o vec patriacu do právomoci správnych súdov v zmysle . Naopak, ide o nárok na náhradu škody, teda súkromnoprávny spor, o ktorom podľa rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní. O tejto časti žaloby tak správny súd ani nemôže vecne rozhodovať. Ani táto časť žaloby sa teda nehodí na spojenie so zvyšnými časťami, ktoré sa týkajú preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy, resp. preskúmania rozsudku správneho súdu. V tejto časti veci preto podľa prichádza do úvahy podľa vylúčiť aj túto časť veci a následne v nej samostatne konať podľa toho, čo bolo vyššie uvedené.

18. Už len na dôvažok kasačný súd upozorňuje na nesprávny výklad , ktorý zaujal správny súd. Citované ustanovenie totiž podľa svojho jasného znenia ukladá správnemu súdu ustanoviť procesného opatrovníka žalobcovi, ktorý je postihnutý duševnou chorobou alebo ktorý nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať. Ide teda o právnu normu s alternatívnou hypotézou, takže pre aktiváciu dispozície postačí, ak nastane jedna z dvoch alternatív v hypotéze (duševná choroba alebo postulačná neschopnosť). Neschopnosť zrozumiteľne sa vyjadrovať však podľa citovanej normy nemusí byť dôsledkom duševnej choroby. Preto záver správneho súdu vyjadrený v odseku 11 jeho odôvodnenia nezodpovedá citovanému ustanoveniu. Pokiaľ komplikovanosť a neprehľadnosť podaní žalobcu prekročí mieru, za ktorou sa stanú nezrozumiteľné, môže ísť o prípad predpokladaný v , že žalobca nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať, a bude mu musieť byť ustanovený opatrovník. Dôvody tohto jeho stavu (choroba alebo iný dôvod) sú z hľadiska citovaného ustanovenia nepodstatné.

IV.

Záver

19. Ak za daného stavu správny súd žalobu odmietol, neurobil tak v súlade so zákonom, čím je daný dovolací dôvod podľa . Kasačná sťažnosť žalobcu je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie

konanie. Správny súd bude vo veci ďalej konať podľa zákona tak, ako ho v predošlých odsekoch vyložil kasačný súd, a týmito právnymi názormi bude viazaný ( ).

20. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa podľa rozhodne v konečnom rozhodnutí.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.