Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Sa-16-2022.pdf
PDF · 71.07 KB
Case nature
Subarea
14Sa/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: H.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. XXX/XX, XXX XX I. I., adresa na doručovanie: L. XX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: 1/ Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o náhradu škody
rozhodol:
Vec p o s t u p u j e vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Žiline v intenciách záväzného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 30. novembra 2021, sp.zn. 7Sk/7/2021 uznesením č. k. 14Sa/28/2021-59 zo dňa 14. februára 2022 vylúčil konanie o náhradu škody vo výške 41.247,11 Eur s prísl., ktorá žalobcovi vnikla nevyplatením invalidného dôchodku (bod IV. žalobného návrhu v žalobe zo dňa 3. augusta 2018), na samostatné konanie.
2. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ,,SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
3. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
4. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
5. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
6. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
7. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
8. Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
10. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
11. Správny súd je povinný počas celého konania skúmať, či je vecne, miestne a kauzálne príslušný a v prípade, že zistí, že vec patrí do civilného súdnictva v súlade s § 43 CSP v spojení s § 25 SSP ju postúpi vecne príslušnému civilnému súdu.
12. Ak správny súd zistí, že vec patrí do civilného súdnictva v súlade s § 43 CSP v spojení s § 25 SSP ju postúpi vecne príslušnému civilnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu; žalovaného len vtedy, ak mu už bola doručená žaloba. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 169).
13. Správny súd napriek vyššie uvedenému názoru v odbornej literatúre vec postúpil uznesením vychádzajúc z toho, že je potrebné aplikovať pri rozhodovaní správnych súdov ustanovenie § 43 CSP iba primerane. Systematike Správneho súdneho poriadku zodpovedá rozhodovanie o postúpení veci pri zistení nepríslušnosti správnych súdov podľa § 18 ods. 2 SSP uznesením, a preto sa správnemu súdu javí ako viac súladné so zákonom a požiadavkou bezrozpornosti právneho poriadku postúpenie veci civilnému súdu uznesením, ktoré možno charakterizovať argumentom od menšieho k väčšiemu (argumentum a minori ad maius).
14. Bod IV. žalobného návrhu zo dňa 3. augusta 2018 žalobca formuloval tak, že sa domáha priamo vyplatenia peňažnej sumy 41.247,11 Eur s príslušenstvom, ktorá zodpovedá dávke sociálneho poistenia za určité obdobie. Pri odôvodnení tejto časti žalobného návrhu žalobca výslovne uviedol, že ide o „majetkovú ujmu“. V tomto prípade však nemôže ísť o správnu žalobu, pretože takýto predmet konania podľa § 6 ods. 1 SSP nepatrí do právomoci správnych sudov. Nárok na náhradu škody je nárokom súkromnoprávnym, v dôsledku čoho sa uplatňuje v civilnom sporovom konaní, nie v správnom súdnom konaní. V prejednávanej veci sa jedná o súkromnoprávny spor, a preto správnemu súdu neprináleží vo veci konať a rozhodovať. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/7/2021 zo dňa 30. novembra 2021 (ods. 15., 17. odôvodnenia), v ktorom konštatoval nedostatok právomoci správneho súdu (č.l. 23 až 26 doložené rozhodnutie NSS SR).
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutím poukázal na to, že je jasné, z čoho žalobca svoj nárok vyvodil a ako ho vypočítal (ods. 16. odôvodnenia rozhodnutia NSS SR sp.zn. 7Sk/7/2021 zo dňa 30. novembra 2021, č.l. 23 spisu). Nejasné je, koho žalobca považuje za žalovaného. Elektronickým podaním bez autorizácie zo dňa 20.04.2022, následne v zákonnej lehote doplneným písomne, žalobca žiadal doručiť a založiť do správneho spisu sp. sn. 16Sa/2/2021, sp. zn. 14Sa/28/2021 a sp. zn. 25Sd/181/2015 jeho ďalšie podanie zo dňa 15.04.2020 k zákonnému rozhodnutiu o správnej žalobe. Žalobca opätovne zopakoval jeho názor o nesprávnom výpočte invalidného dôchodku. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že podáva späťvzatie žaloby a návrhov proti účastníkovi konania v rade 2/, Slovenskej republike v zastúpení sudcom K. I., keďže už nepracuje na správnom súde. Krajský súd dodáva, že o žalobcom vyjadrenom späťvzatí nebol zákonný priestor rozhodovať, pretože žalobca uvedenými podaniami len odstraňoval nejasnosť podania, v označení žalovaného. V tejto súvislosti žalobca upravil žalobný návrh tak, že žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody/ušlú výšku nevyplateného primeraného invalidného dôchodku v sume 61.870,6638 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 1.1.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa správneho súdu týmto podaním žalobca odstránil nejasnosti v osobe žalovaného, a preto správny súd považoval za dostatočne vyjadrené, kto má byť žalovaným v konaní o náhradu škody, a to len žalovaná v rade 1/ Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava. Správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky má za to, že v tejto časti žaloby zo dňa 3. augusta 2018 nejde o vec patriacu do právomoci správnych súdov v zmysle § 6 SSP, ale o nárok na náhradu škody, teda súkromnoprávny spor, o ktorom podľa § 3 CSP rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní.
16. Na konanie v občianskoprávnom konaní je vecne a miestne príslušný okresný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu sídla. Orgán, od ktorého sa žalobca domáha náhrady škody je v prvom rade Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, v obvode Okresného súdu Bratislava I.
17. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Žiline ako správny súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako vecne a miestne príslušnému civilnému súdu.
18. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ohľadom správneho procesného postupu krajského súdu v prípade občianskoprávnych záležitostí uplatnených na správnom súde sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 19.06.2019, sp. zn. 10Sžk/35/2018 (ods. 13. v spojení s ods. 10. odôvodnenia) tak, že v prípade občianskoprávnych záležitostí nie je správny postup krajského súdu, ktorý by odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. d) SSP, ale je potrebné vec postúpiť civilnému súdu a prejednať ju v klasickom civilnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.