Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_14Sa-28-2021.pdf
PDF · 124.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: U.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z. XXX/XX, XXX XX J. J., adresa na doručovanie: V. XX/X, XXX XX G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2018
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou zo dňa 03.08.2018 elektronicky bez autorizácie (č.l 5-9), ktorú žalobca doplnil dňa 06.08.2018 v listinnej podobe (č.l. 9-11), v znení jej doplnenia datovanom 13. februára 2020 (č.l. 20-24) zaslanom na výzvu súdu na odstránenie vád žaloby v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 14Sa/28/2021-59 zo dňa 14. februára 2021, právoplatným dňa 07.03.2022, ktorým krajský súd vylúčil na samostatné konanie vecne nesúvisiace návrhy uplatnené v žalobe, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2018. Žalobca v žalobe opísal, v čom vidí nezákonnosť tohto rozhodnutia. Namietal, že obchádza ust. § 82 ods. 1, ods. 3, ods. 9, § 293dx ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., ďalej § 73 ods. 2, § 63 ods. 1, ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca namietal nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a neprávny výpočet invalidného dôchodku vzorcom 1,5355 x 25,1453 x 10,6865 x 50 % = 206,40 Eur. Žalobca namietal, že hodnota 0,5 použitá vo výpočte je úmyselným protiprávnym konaním žalovaného voči nemu. Žalobca poukázal na to, že správny výpočet má byť 1,53555 x 42 x 10,6865, čo podľa žalobcu je 34 459,1536 slovenských korún, po prepočte na eurá 1 143,83 Eur mesačne a tento dôchodok mal byť žalobcovi vyplácaný od 05.01.2015. Žalovaný tak spôsobil mesačný nedoplatok na invalidnom dôchodku 937,4343 Eur, t.j. spolu za 61 mesiacov 57 183,4943 Eur. Žalobca poukázal na to, že celý život aktívne pracoval, bol riadiacim manažérom s nadpriemerným mesačným manažérskym platom riadiaceho zamestnanca cca 50 000 Sk, neskôr so základným mesačným platom 1 600 Eur, z ktorého zamestnávatelia odviedli dane a poistné. Žalovaný žalobcu úmyselne ukrátil o 17 odpracovaných rokov, pri výpočte mal žalovaný použiť ako údaj 42 rokov. Žalobca zároveň požiadal o nariadenie pojednávania.
2. Podľa obsahu posúdil súd podanie žalobcu zo dňa 03.08.2018 v znení doplnenia zo dňa 13. februára 2020 ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.09.2020 (č.l. 171 spisu). Žalovaný uviedol, že Generálny riaditeľ žalovaného podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2018 potvrdil rozhodnutie žalovaného, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017, ktorým žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. bol zvýšený od 1. januára 2018 invalidný dôchodok na sumu 218,20 Eur mesačne. Žalovaný sa so žalobou žalobcu nestotožnil, keďže postup pri zvýšení invalidného dôchodku žalobcu bol správny a závery napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Žalovaný poukázal na to, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok. Predmetné rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/181/2015-105, ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/31/2016 zo dňa 26. septembra 2017. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017 bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 1. januára 2018 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 218,20 Eur mesačne. Podľa § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 0,8 % mesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, t.z. najmenej o 4,10 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol od 1. januára 2018 zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 4,10 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,80 Eur mesačne. Žalovaný svoj postup ako aj prvostupňového orgánu pri výpočte a valorizácii invalidného dôchodku za aplikácie § 82 a § 293dx zákona č 461/2003 Z.z. považoval za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Žalovaný poukázal na to, že predmetom napadnutého rozhodnutia nie je preskúmavanie sumy priznaného invalidného dôchodku, keďže napadnuté rozhodnutie sa týkalo potvrdenia správnosti valorizácie dôchodku od 1. januára 2018. Žalovaný navrhol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nežiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
4. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného spolu s poučením pre žalobcu doručené žalobcovi podaním zo dňa 27.10.2020 (č.l. 175, 176 spisu) s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 20 dní. Výzva bola žalobcovi doručená podľa doručenky na č.l. 177 dňa 18.11.2022.
5. Žalobca podaním zo dňa 20. novembra 2022 osobne doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 29.12.2022 (č.l. 188-191 spisu) poukázal na postup žalobcovi neznámej, cudzej osoby úradníka súdu A. k sp.zn. 14Sa/28/2021 s tým, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.9.2022 bolo podpísané neoprávnenou osobou O., riaditeľkou odboru odvolacích konaní a žalôb dôchodkového poistenia. Žalobca mal za to, že vyjadrenie žalovaného nie je zrozumiteľné, určité. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie generálneho riaditeľa ústredia Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14. apríla 2021. Podľa žalobcu dátum zapísaný na tomto rozhodnutí je nepravý, sfalšovaný. Opätovne žalobca poukázal na nesprávnosť výpočtu výšky invalidného dôchodku: 1,5355 x 25,1453 x 10,6865 x 50 % = 206,40 Eur. Žalobca poukázal na nezrozumiteľné, neurčité a diskriminačné odôvodnenie rozhodnutia. Má za to, že rozhodnutie je odklonené od práva, § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., došlo k porušeniu zákona - § 63 ods. 1, 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že zákonnú podmienku 72 % priemerného osobného mzdového bodu žalobcu na zákonný výpočet invalidného dôchodku žalobcu súčinom povinne nespĺňa. Opätovne uviedol, či je alebo nie je správny matematický výpočet súčinu štyroch prirodzených čísel. K sume invalidného dôchodku 206,40 Eur mesačne uviedol, že je v právnej neistote. V rozhodnutí chýba zákonný údaj 1,5355 Sk x obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, nesprávny, neúplný zápočet odpracovaných rokov poistencom od 32 rokov života do roku 5.1.2015, nezapočítané odpracované roky poistenca do 32 rokov, t.j. ukrátených 17 odpracovaných rokov poistencovi, a tým žalovaný úmyselne ukrátil poistenca pri výpočte dôchodku žalobcu o 17 odpracovaných rokov. Opätovne žalobca namietal nesprávny, nezrozumiteľný, neúplný výpočet súčinu žalovaným. Žalobca poukázal na ním predložený výpočet výšky invalidného dôchodku, pri ktorom odo dňa 5.1.2015 činí -937,4343 Eur mesačne, čo je mesačné ukrátenie spolu za 38 mesiacov = 35.622,5052 Eur nedoplatok žalovaného ako dlžníka s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.1.2015 do zaplatenia. Odborný posudok o invalidite odbornej posudkovej lekárskej komisie považoval žalobca za neodborný. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukázal na dôkazy priložené na verejné prejednanie, hodnotenie a rozhodnutie príslušným
správnym súdom s tým, že návrh výsluchu svedkov v prítomnosti sudcu žalobca upresní pred termínom nariadeného pojednávania na konanie zákonným správnym súdom prvej inštancie Krajského súdu Žilina. K postupu a konaniu riaditeľky sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, a to O., žalobca uviedol, že ide o nesprávny úradný postup, ktorým došlo k zmareniu spravodlivosti v konaní, k zásahu do nezávislosti správneho súdu. Nepravý dôkaz mal za následok nesprávny výpočet výšky neprimeraného invalidného dôchodku. Opätovne žalobca poukázal na porušovanie, obchádzanie zákona žalovaným § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 63 ods. 1, 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. s návrhom, aby správny súd rozhodol, že rozhodnutie nesprávneho výpočtu výšky neprimeraného invalidného dôchodku podielom zameneného za súčin zo dňa 28. augusta 2015, zo dňa 30. novembra 2017, zo dňa 23. decembra 2020 Číslo: XXX XXX XXXX X sa určuje za neplatné, nesprávne, rozhodnutie generálneho riaditeľa vo veci zákonného odvolania žalobcu zo dňa 14.4.2021 sa určuje za neplatné, správny súd zmätočné, nezrozumiteľné písomné vyjadrenie zo dňa 21.10.2015 doručené do konania Krajského súdu Žilina pod sp.zn. 25Sd/181/2015 určuje za neprípustné, nesprávne s povinnosťou zaplatenia žalobcovi náhrady škody ušlej výšky nevyplateného primeraného zásluhového invalidného dôchodku v sume 61.870,6638 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 1.1.2015 do zaplatenia s tým, že rovnaké správne konania o tej istej veci sp.zn. 25Sd/181/2015, sp.zn. 25Sa/28/2018, sp.zn. 14Sa/28/2021, sp.zn. 16Sa/2/2021 sa spájajú a budú sa viesť na Krajskom súde Žilina pod najskôr začatým správnym konaním sp.zn. 25Sd/181/2015 z dôvodu hospodárnosti a vhodnosti.
6. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017 bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený od 1. januára 2018 invalidný dôchodok na 218,20 Eur mesačne. Prvostupňový orgán v tomto rozhodnutí, v časti odôvodnenia uviedol, že invalidný dôchodok je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia 4,10 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,80 Eur mesačne.
7. O odvolaní žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, rozhodol rozhodnutím Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2018 tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017 vo veci zvýšenia invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj obsah administratívneho spisu žalobcu ako účastníka konania, z ktorého bolo preukázané, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015 bol účastníkovi konania podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov a čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 od 6. januára 2015 priznaný invalidný dôchodok v sume 209,10 Eur mesačne. Žalobcovi sa vyplácal k 31. decembru 2017 invalidný dôchodok v sume 214,10 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa je povinná zvýšiť invalidný dôchodok 214,10 Eur mesačne od 1. januára 2018 podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že sa v roku 2018 dôchodok zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, t.z. najmenej o 4,10 Eur mesačne na 218,20 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 4,10 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,80 Eur mesačne. Podľa rozhodnutia žalovaného neboli dôvodné námietky žalobcu na nesprávne vypočítanú sumu invalidného dôchodku, keďže správnosť a zákonnosť výpočtu invalidného dôchodku bola potvrdená nielen rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/181/2015-105, ale aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/31/2016 zo dňa 26. septembra 2017. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v odvolacom konaní sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie podané účastníkom konania. Predmet konania bol preto vymedzený predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sa v odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán zaoberať nemohol. Žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie postupovala pri určení sumy invalidného dôchodku v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepreložil žiadne
relevantné dôkazy, v dôsledku ktorých by došlo k zmene rozhodnutia a ďalej, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo za aplikácie ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s ust. § 203 SSP, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, žalobcu, pripojenými administratívnymi spismi žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, vyjadreniami na pojednávaní a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby z nasledujúcich dôvodov, ktorú za aplikácie ust. § 190 SSP zamietol.
9. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná včas, pri doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobcovi dňa 04.06.2018 a podania žaloby žalobcom elektronicky bez autorizácie dňa 03.08.2018, následne v zákonnej lehote doplnenej v listinnej podobe dňa 6.8.2018 (č.l. 9 rub -11 spisu) podľa § 56 ods. 2 SSP.
10. Krajský súd správnu žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, pretože žalobca žiadal nariadiť pojednávanie.
11. V deň nariadeného termínu pojednávania, t.j. dňa 15.02.2023 bola elektronicky, e-mailom žalobcu zaslaná správa s označením predmetu Zaslanie dôkazu + sťažnosť + prejednanie nezákonných vecí, súčasťou ktorého e-mailu odoslaného žalobcom bol návrh žalobcu na odročenie pojednávania s tým, že nebol daný súhlas zo strany žalobcu na konanie a rozhodovanie dňa 15.02.2023 a žalobca žiadal, aby jeho žaloba bola prejednaná v jeho prítomnosti, na základe vykonaného dokazovania označenými svedeckými výpoveďami, aby mohol preukázať, vysvetliť okrádanie jeho ako dôchodcu, ohýbanie práva, protiprávne a ilegálne konanie, ako aj porušovanie a obchádzanie zákonov - porušovanie Ústavy SR Čl. 2 ods. 2. Krajský súd na základe zabezpečenia bezodkladnej informovanosti žalobcu zaslal na e- mailovú adresu žalobcu podľa ust. § 183 ods. 4 CSP v spojení s § 25 SSP správu, že návrh na odročenie pojednávania bol posúdený ako nedôvodný, o čom bol žalobca upovedomený (č.l. 217 spisu). Na toto upovedomenie opätovne zo strany žalobcu elektronicky, e-mailom bolo reagované ospravedlnením žalobcu s tým, že nesúhlasí s vydaním konečného rozhodnutia, podáva návrh na vylúčenie nezákonného sudcu, je v domácom liečení, je invalidný dôchodca, nie je doliečený, nie je úplne zdravotne fit s tým, že má plánované lekárske vyšetrenie u odborného lekára a nedáva súhlas na konanie v jeho neprítomnosti dňa 15.02.2023, keďže predpokladal, že v tomto termíne už bude doliečený, zdravý a osobne sa zúčastní pojednávania dňa 15.02.2023 na Krajskom súde Žilina (č.l. 225 spisu).
12. Podľa ust. § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
13. Podľa ust. § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.
14. Krajský súd poukazuje na obsah predvolania žalobcu (č.l. 186 spisu), v ktorom predvolaní bol žalobca poučený o tom, že pojednávanie je možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Hoci zo strany žalobcu išlo o elektronické podania jednoduchou e-mailovou správou bez autorizácie, nešlo o elektronické podania v zmysle zákona o e-Governmente, krajský súd vzhľadom k tomu, že išlo o správnu žalobu v sociálnej veci, v záujme zachovania práv žalobcu a bezodkladnej informovanosti žalobcu k jeho návrhu na odročenie pojednávania a stanoviska súdu, krajský súd sa zaoberal s elektronickými podaniami žalobcu, t.j. tak návrhom na odročenie pojednávania, návrhom na vykonanie dokazovania ako aj tvrdeniami o zaujatosti konajúcej sudkyne. Krajský súd nevyhodnotil návrh žalobcu na odročenie pojednávania ako dôvodný, pretože nebol konštatovaný a ani zistený dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Žalobca pri doručení termínu pojednávania v zmysle doručenky na č.l. 196 spisu, a to dňa 18.01.2023 mal dostatočný zákonný, časový priestor na prípravu nariadeného pojednávania, označovanie dôkazov, pričom ak žalobca uviedol, že zdravotne nie je doliečený, nie je úplne fit a má plánované lekárske vyšetrenie, tak takýto ním tvrdený dôvod do momentu rozhodnutia krajským súdom nepreukázal. Krajský súd preto na nariadenom pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým nariadil pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu, pretože mal za to, že boli splnené zákonné podmienky na takýto procesný postup bez toho, aby došlo k zásahu do práv žalobcu, a to s dôrazom aj na predmet súdneho konania, preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Naviac krajský súd dodáva, že prejedaním veci v neprítomnosti žalobcu, pokiaľ nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, postupoval v záujme právnej istoty žalobcu, aby vo veci bolo zo strany súdu rozhodnuté, ak predmetom súdneho konania bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2018. Takýmto postupom krajského súdu bola zabezpečená aj bezprieťahovosť súdneho konania vo veci podanej žaloby žalobcu.
15. Podľa ust. § 119 veta prvá SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ust. § 121 ods. 1 SSP účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
17. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
18. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, za aplikácie ktorých návrh žalobcu na dokazovanie aj výsluchom svedkov označených v e-mailových podaniach z 15. februára 2023 zamietol, a to z dvoch dôvodov; 1/ pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia bol viazaný stavom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a 2/ dokazovanie výsluchom označených svedkov bolo bez vecnej súvislosti k predmetu súdneho prieskumu, t.j. k predmetu konania na nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2023. Je zrejmé podľa ust. § 121 ods. 1 veta prvá SSP, že žalobca ako účastník konania má právo označiť dôkazy, ktorému právu zodpovedá zákonné oprávnenie súdu v zmysle ust. § 121 ods. 1 druhá veta SSP, t.j. keď správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Na základe uvedených prijatých záverov krajský súd nezistil zákonné dôvody pre vyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania a takýto návrh na nariadenom pojednávaní zamietol. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd vychádzal zo stavu, ktorý tu bol k dátumu rozhodnutia žalovaného v spojení s obsahom administratívneho spisu.
19. K e-mailovým podaniam žalobcu, ktoré sa týkali poukazovania na zaujatosť konajúcej sudkyne O. resp. dôvody, pre ktoré podľa žalobcu O.. A. B. nemôže podanú správnu žalobu prejednávať a tieto skutočnosti mala oznámiť predsedníčke súdu, sa po vyhodnotení obsahu podaní žalobcu konštatuje, že nešlo o dôvody v zmysle ust. § 87 ods. 1, 2 SSP, ale o dôvody, ktoré spočívali v procesnom postupe konajúcej sudkyne, s ktorými procesnými postupmi žalobca nesúhlasil, čo však nebol dôvod vylúčenia konajúcej sudkyne podľa § 87 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Vzhľadom k tomuto za aplikácie ust. § 91 ods. 3 SSP na žalobcom vznesenú námietku zaujatosti sa neprihliada, ak spočívala v dôvodoch podľa § 87 ods. 3 SSP, v takomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá, a preto aj z uvedeného boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby konajúca sudkyňa meritórne vec prejednala a rozhodla na nariadenom pojednávaní dňa 15.02.2023. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že nebol poučený o možnosti uplatniť námietku zaujatosti, pretože súčasťou uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/28/2021-59 zo dňa 14. februára 2022 bolo aj poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania, súčasťou ktorého poučenia je pod bodom 2. poučenie k námietke zaujatosti, ktoré bolo doručené žalobcovi spolu s uznesením podľa doručenky na č.l. 72 spisu dňa 07.03.2022. Vec bola konajúcej sudkyni pridelená na základe Dodatku č. 10 k Rozvrhu práce na rok 2021 Krajského súdu v Žiline. K elektronickým podaniam žalobcu prostredníctvom elektronickej pošty jednoduchou e-mailovou správou bez autorizácie v zmysle ust. § 56 SSP krajský súd uvádza, že sa nimi zaoberal z dôvodu prípravy na pojednávanie, pokiaľ boli časovo doručené pred pojednávaním.
20. Na nariadenom pojednávaní poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na doterajších podaniach s návrhom na zamietnutie žaloby žalobcu.
21. Podstatou podanej žaloby žalobcu bolo namietanie, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je nezákonné, podľa žalobcu došlo k nesprávnemu výpočtu výšky invalidného dôchodku vzhľadom na to, že odpracoval o 17 rokov viac. Žalobca nesúhlasil s vypočítanou výškou invalidného dôchodku pre nesprávny matematický výpočet.
22. Úvodom krajský súd zvýrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2018 ako rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017, podľa ktorého rozhodnutia prvostupňového orgánu bol zvýšený invalidný dôchodok od 1. januára 2018 na sumu 218,20 Eur mesačne. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosti o počte rokov, resp. dní doby poistenia, na rozhodnutia, ktoré ako rozhodnutia orgánov verejnej správy predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu a rozhodnutiu prvostupňového orgánu, tak tieto ako právoplatné rozhodnutia sa nemohli stať predmetom posudzovania, preskúmavania krajským súdom. V rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté žalobou žalobcu a zamietnuté odvolanie žalobcu, bola riešená už „len“ valorizácia invalidného dôchodku, a preto správny súd nemohol preskúmavať tie už právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného a ktoré rozhodnutie vychádza z týchto predchádzajúcich rozhodnutí, v ktorých bol už právoplatne vyriešený rozsah doby poistenia. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, nebol tu daný zákonný priestor, aby boli posudzované, preskúmavané v tomto správnom konaní tie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nadobudli právoplatnosť a ktoré predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako aj predchádzali rozhodnutiu prvostupňového orgánu a ktorých zákonnosť posudzoval aj Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd SR v Bratislave. Ak právoplatným rozhodnutím, ktoré nepodlieha prieskumu v danom konaní, bola suma invalidného dôchodku už právoplatne určená s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, tak na uvedené nadväzovalo rozhodnutie prvostupňového orgánu a následne aj žalovaného ako odvolacieho orgánu o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2018 na 218,20 Eur mesačne. Naviac správny súd uvádza v zhode so žalovaným, že žalobca v odvolacom konaní, ani v konaní pred súdom, v zmysle obsahu administratívneho spisu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by viedli k zmene sumy invalidného dôchodku.
23. Podľa ust. § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia 11.05.2018) dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovanávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
24. Podľa ust. § 293dx ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.
25. Z administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015 bol účastníkovi konania podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov a čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 od 6. januára 2015 priznaný invalidný dôchodok v sume 209,10 Eur mesačne.
26. Práve v tomto rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku boli právoplatne vyriešené doby poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky a z neho potom správne vychádzal žalovaný aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia žalobcovi bola určená suma invalidného dôchodku 206,40 Eur mesačne (pred valorizovaním) so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ku dňu vzniku invalidity s pripočítaným obdobím odo dňa vzniku invalidity dňa 06.01.2015 do dovŕšenia dôchodkového veku (úhrnom 25 rokov a 53 dní - 25,1453) ako súčin tohto obdobia, priemerného osobného mzdového bodu (1,5355) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu priznania invalidného dôchodku 10,6865 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je 50 %. Ak z tohto právoplatne rozhodnutého obdobia dôchodkového poistenia vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, tak jeho postup bol vecne správny a zákonný za nepreukázania iného stavu.
27. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán zákonným spôsobom postupovali za aplikácie ust. § 82 ods. 1, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. pri rozhodovaní o zvyšovaní invalidného dôchodku. Krajský súd opätovne zvýrazňuje to, že posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka zvýšenia invalidného dôchodku.
28. Podľa ust. § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
29. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol vyplácaný invalidný dôchodok 214,10 Eur mesačne k 31. decembru 2017. Suma invalidného dôchodku žalobcu ako účastníka konania sa zvýšila od 1. januára 2018 o pevnú sumu zvýšenia o 4,10 Eur mesačne, ktorá suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavovalo 4,10 Eur mesačne, preto prvostupňový orgán a vo vyvolanom odvolacom konaní aj žalovaný správne rozhodli o zvýšení invalidného dôchodku na 218,20 Eur mesačne. Krajský súd ako správny súd preto nezistil dôvodnosť podanej žaloby žalobcu, ktorý namietal spôsob výpočtu zvýšenia invalidného dôchodku.
30. K úplnosti veci krajský súd poukazuje na osobný list dôchodkového poistenia ako prílohy k rozhodnutiu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015, z ktorého vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok bol vyhodnotený s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, keď žalobca ku dňu vzniku invalidity - 06.01.2015 - získal 18 rokov a 352 dní obdobia dôchodkového poistenia (bez dopočítaného obdobia), zhodnotené boli roky 1993 a nasledujúce až do 06.01.2015. Zo žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 13.08.2015, ktorou žalobca požadoval priznať invalidný dôchodok od 06.01.2015, vyplýva, že žalobca pracoval aj pred rokom 1993, a to od roku 1976 striedavo na území dnešnej Slovenskej republiky a Českej republiky, pričom je potrebné zdôrazniť obdobie od 01.07.1991-31.03.1993, kedy žalobca uviedol, že pracoval v Přerovských strojírnach so sídlom v Přerove. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na článok 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. do 31. decembra 1992 sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Aj keď to presahuje predmet tohto konania, žalobca mal pravdepodobne pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky- Přerov. Z tohto dôvodu sa všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 1. januárom 1993 a to aj vrátane dôb získaných na území dnešnej Slovenskej republiky v čase Federácie, považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. Žalobcom namietaných chýbajúcich 17 odpracovaných rokov, ktoré mu žalovaný podľa žalobcu úmyselne upiera, predstavuje práve rozdiel medzi rokmi 1993-1976, t.j. 17 rokov. Za toto obdobie môže žalobca požadovať priznanie invalidného, prípade starobného dôchodku v Českej republike, ktorá zhodnotí vznik nároku podľa predpisov Českej republiky.
31. Čo sa týka správnosti matematického výpočtu, krajský súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie v rozsudku krajského súdu č.k. 25Sd/181/2015-105 zo dňa 11. februára 2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. septembra 2017, sp. zn. 1So/31/2016, v ktorom žalobcovi bolo vysvetlené, ako správne sa zohľadňuje 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pri výpočte ako násobok 0,5, nie 50, a že sa jedná výsledok súčinu v mene euro, nie slovenských korunách.
32. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že nezistil nezákonnosť postupu žalovaného ani konania prvostupňového orgánu, keďže k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku došlo v súlade so zákonnou úpravou, a to konkrétne s ust. § 82, § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z., pričom sa vychádzalo zo základu vyjadreného už v skôr právoplatných rozhodnutiach orgánu verejnej správy, v ktorých pri priznaní invalidného dôchodku žalobcovi bola právoplatne uzavretá doba dôchodkového poistenia.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené za aplikácie ust. § 190 SSP krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
34. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1, § 168, 175 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní nebol úspešný z titulu zamietnutia žaloby, preto nemal právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania pri aplikácii ust. § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov, ani okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobca nahradil žalovanému trovy súdneho konania. V uznesení NSS SR sp.zn. 7Sk/7/2021 zo dňa 30. novembra 2021 v ods. 20. odôvodnenia bolo uvedené, že trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa podľa ust. § 467 ods. 3 SSP rozhodne v konečnom rozhodnutí. V kasačnom konaní bol úspešný žalobca, avšak v konečnom výsledku súdneho konania bol neúspešný, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania a trov kasačného konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.