Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: Bc. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. XXX/XX, XXX XX X., zastúpeného zástupcom: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 34992-5/2020-BA zo dňa 02. apríla 2020

rozhodol:

Žalobu žalobcu zo dňa 01.06.2020 z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou zo dňa 01.06.2020 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, 026 01 Dolný Kubín, č.: zo dňa 18. novembra 2019 a zrušenia rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania. Podľa dôvodov žaloby žalobca mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci s tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podstatou rozhodnutia žalovaného je skutočnosť, že podľa správneho orgánu žalobcovi v zmysle ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“) zanikol nárok na materské z dôvodu, že odo dňa 01.09.2019 žalobca podľa názoru žalovaného nespĺňa jednu z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca, a to podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa ustanovenú v . Žalobca v žalobe poukázal na podmienky nároku na materské iného poistenca podľa ust. , . Žalobca uviedol, že ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba požiadal dňa 17.06.2019 Sociálnu poisťovňu, pobočku Dolný Kubín o priznanie nároku na materské, pretože splnil všetky všeobecné aj osobitné podmienky na priznanie predmetného nároku na materské. V zmysle iný poistenec prevzal do svojej starostlivosti dcéru X. I., nar. XX.XX.XXXX po dohode s matkou dieťaťa. Na základe tejto žiadosti Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín rozhodnutím č. 200-011729-CA04/2019 zo dňa 08.07.2019 rozhodla, že žalobca má nárok na materské odo dňa 17.06.2019 najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské, pretože žalobca splnil všetky zákonné podmienky. Splnenie podmienok nároku na materské zo strany žalobcu v rozpätí odo dňa 17.06.2019 do dňa 31.08.2019 medzi stranami sporné nebolo. Žalobca poukázal na to, že odo dňa 01.09.2019 na základe personálneho rozkazu riaditeľa Úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 6238 zo dňa 09.08.2019 bol zaradený do výkonu štátnej služby v Ružomberku na pozíciu „mladší programátor“ na základe čoho Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín rozhodla o zániku o nároku materské, ktorý nárok zanikol podľa

Z.z. od 01. septembra 2019 z dôvodu, že od uvedeného dňa žalobca nespĺňa jednu z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca, a to podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa ust. v , pretože od 01. septembra 2019 opätovne vykonáva prácu a jeho pracovná zaťaženosť objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon.

2. Podľa žalobcu závery prvostupňového orgánu nemajú oporu v zákone a ide o svojvoľný výklad príslušnej právnej normy, pretože z ust. nevyplýva, a to ani explicitne, požiadavka, aby otec dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, nemohol vykonávať súbežne pracovnú činnosť. Definíciu pojmu „starostlivosť o dieťa“ neuvádza. Pokiaľ tento zákon nemá vlastnú legálnu definíciu tak, ak pojem riadna starostlivosť o dieťa je definovaný v o rodičovskom príspevku, je potrebné z tohto pojmu vychádzať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. zo dňa 03.02.2020. Žalobca uviedol, že nikde v nie je uvedené, že musí ísť o osobnú alebo celodennú starostlivosť o dieťa zo strany otca. Podľa žalobcu nie je splnená zákonná podmienka na zánik nároku na materské, pretože v zmysle ust. sa neprestal starať o dieťa, nie je splnená podmienka úplného zanechania starostlivosti o dieťa, ak na pár hodín počas, ktorých vykonáva pracovnú činnosť, zabezpečí starostlivosť o dieťa inou fyzickou osobou, ako to bolo v prípade žalobcu, keď sa o dieťa počas výkonu pracovnej činnosti starali starí rodičia. Prevzatie starostlivosti dieťaťa zo strany otca nemá za následok absolútne vylúčenie matky zo starostlivosti o dieťa, ktorá má pri výchove dieťaťa nezastupiteľné miesto. Žalobca navrhol nielen výsluch svoj, ale aj výsluch svedkov, a to starých rodičov dieťaťa, t.j. rodičov žalobcu. Žalobca v každom jednom mesiaci posudzovaného obdobia bol po väčšinu dni doma a zabezpečoval starostlivosť o dieťa. Nedošlo k zanechaniu starostlivosti o dieťa, naopak žalobca vyvinul maximálne úsilie, aby čas práce minimalizoval aj prostredníctvom čerpania dovolenky a náhradného voľna. Pracovné zaťaženie žalobcu nedosahovalo takú intenzitu, aby žalobca nemohol poskytovať starostlivosť dieťaťu, prevzatú od jeho matky po väčšinu dní v každom jednom mesiaci posudzovaného obdobia, t.j. odo dňa 01.09.2019, pretože ani v jednom mesiaci nebol žalobca v práci viac ako 10 dní.

3. Tvrdenia žalovaného na strane 7. napadnutého rozhodnutia, že žalobca ako otec dieťaťa po nástupe na rodičovskú dovolenku vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času, ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku, sú podľa žalobcu v rozpore so skutkovým stavom a žalobca ich v žalobe poprel. Zdôraznil princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva, keďže podľa vedomosti žalobcu viacerým príslušníkom ozbrojených síl bol nárok na materské priznaný aj počas výkonu štátnej služby a materské z dobrovoľného nemocenského poistenia poberali bez akýchkoľvek obštrukcií. Žalobca zdôraznil, že nárok na materské si uplatnil nie zo služobného pomeru, na základe ktorého vykonáva štátnu službu v ozbrojených silách a na ktoré sa vzťahuje o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ale ako nárok na materské z dobrovoľného nemocenského poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. Žalobca odkázal na diskrimináciu z dôvodu pohlavia, pretože v prípade matky sa neskúma možnosť matky zabezpečiť starostlivosť o dieťa počas jej zárobkovej činnosti. Kým matka môže vykonávať zárobkovú činnosť bez vplyvu na nárok na materské a starostlivosť o dieťa sa považuje za zabezpečenú, na druhej strane otec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť bez straty nároku na materské, lebo popri zárobkovej činnosti podľa názoru žalovaného nemôže zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Pokiaľ podľa platnej právnej úpravy je umožnené matke súčasne poberať nemocenskú dávku materské a pracovať bez následku zániku nároku na materské, musí byť tento princíp dodržaný aj pri otcoch, pretože inak dôjde k diskriminácií na základe pohlavia. Pokiaľ ide o odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, na ktoré poukazuje žalovaný v rozhodnutí na strane 7., žalobca rovnako ako Krajský súd Trnava v rozsudku sp. zn. zo dňa 03.02.2020 zastal názor, že ide o stanovisko, ktoré nie je právne záväzné a nemá oporu v rozhodovacej činnosti súdu. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na materské, podľa , po dohode s matkou prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o dieťa sa v rozhodnom období riadne staral. Žalobca trval na nariadení pojednávania, pretože podľa neho je potrebné vo veci vykonať výsluch žalobcu, výsluch žalovaného a výsluch svedkov.

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27. júla 2020 (č.l. 27-29 spisu) a súčasne navrhol, aby bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný zdôraznil charakter materského ako nemocenskej dávky, kedy ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Všeobecné podmienky nároku na

nemocenské dávky v prípade dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sú ustanovené v . Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v . Žalovaný poukázal na znenie ust. , podľa ktorého nárok na materské má iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa. V zmysle ust. , ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Žalobca predložením Žiadosti o materské č. B 0793399 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 17. júna 2019, z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Žalobca predloženou Dohodou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou dňa 17. júna 2019 medzi ním a matkou dieťaťa N. I., deklaroval, že od 17. júna 2019 preberá do starostlivosti dieťa X. I., nar. XX. Z. XXXX. Žalobcovi dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo v období od 14. septembra 2018 do 14. decembra 2018 a od 15. decembra 2018 do 01. augusta 2019. V rámci konania vo veci nároku na materské bolo zistené, že žalobca je sociálne zabezpečený na základe o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo obrany SR, VÚ 1115 Ružomberok. Podľa Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo 3712 z 21. mája 2019, ktorý bol adresovaný žalobcovi prostredníctvom veliteľa VÚ 1115 Ružomberok, bol žalobca zaradený do neplatenej zálohy z dôvodu, že mu bola poskytnutá rodičovská dovolenka od 15. júna 2019. Rozhodnutím č. 200-011729-CA04/2019 zo dňa 08. júla 2019 prvostupňový orgán priznal žalobcovi nárok na materské od 17. júna 2019 a začalo sa vyplácanie materského žalobcovi. Dňa 5. septembra 2019 bol prvostupňovému orgánu doručený Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo 6238 z 09. augusta 2019 adresovaný žalobcovi prostredníctvom veliteľa VÚ 1115 Ružomberok, podľa ktorého zaradenie do neplatenej zálohy bolo ukončené dňom 31. augusta 2019 a od 01. septembra 2019 bol žalobca ustanovený do funkcie mladší programátor. Prvostupňový orgán začal konanie vo veci zániku nároku na materské, o čom žalobcu písomne informoval. Šetrením bolo zistené, že žalobca ako profesionálny vojak čerpal rodičovskú dovolenku do 31. augusta 2019, k tomuto dňu mu bola rodičovská dovolenka na jeho žiadosť ukončená a od 01. septembra 2019 pokračoval vo výkone služby. Počas výkonu služby sa o jeho maloletú dcérku starali starí rodičia maloletej. Žalobca vykonával službu v 13-hodinových denných, prípadne nočných zmenách, taktiež mal vykázané aj služobné cesty. Vyplynulo to z dochádzky žalobcu predloženej Vojenským útvarom 1115 Ružomberok. Nebolo možné konštatovať, že by v období od 01. septembra 2019 do 29. decembra 2019 bola starostlivosť o dieťa zabezpečovaná zo strany žalobcu v plnom rozsahu. V období od 01. septembra 2019 podľa žalovaného nemožno hovoriť o splnení podmienky osobnej starostlivosti zo strany žalobcu. Dôvodom rozhodnutia o zániku nároku žalobcu na materské bola skutočnosť, že od 01. septembra 2019 sa žalobca prestal starať o dieťa, a teda prestal spĺňať podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovenú v .

5. Žalovaný poukázal na to, že s jeho postupom sa stotožnila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v Stanovisku zo dňa 01. apríla 2019 a tiež v Stanovisku zo dňa 21. marca 2019, v ktorom okrem iného uvádza, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia. V prospech postupu žalovaného hovorí aj odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, verejne dostupné na internetovej adrese: http://www.snslp.sk/CCMS/files/ Odborné stanovisko vo veci porušenia zákazu diskriminácie pri priznaní materskej dávky.pdf, na ktoré žalovaný poukázal už v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že vo veciach zamietnutia nároku na materské iného poistenca, a to otca dieťaťa, bolo podaných niekoľko žalôb, pričom krajským súdom bolo rozhodnuté v 34 veciach, z toho v 25 prípadoch bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. mája 2020, sp.zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. februára 2020, sp.zn. . Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 3. februára 2020, voči nemu bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný k námietke žalobcu o porušení princípu rovnosti uviedol, že v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami sa otec dieťaťa dostáva do výnimočnej situácie v porovnaní s matkou dieťaťa, pretože, iný poistenec - otec dieťaťa, ktorý uplatňuje nárok na materské si môže dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské, dátum uplatnenia nároku na materské závisí len od jeho vôle, resp. od dohody s matkou dieťaťa, pričom má možnosť čerpať materské až do dovŕšenia troch rokov

veku dieťaťa. Naproti tomu matke dieťaťa sa poskytuje materské v období pred pôrodom a v období po pôrode, celkovo spravidla 34 týždňov, t.j. v období jej pokročilého štádia tehotenstva, a prvých mesiacov života narodeného dieťaťa, preto prípady, kedy matka dieťaťa počas tohto obdobia vykonáva prácu a z tohto dôvodu zabezpečí starostlivosť o dieťa inou osobou, sú ojedinelé. Žalovaný zdôraznil, že žalobca od 01. septembra 2019 nespĺňa jednu z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca, a to podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovenú v , preto nárok na materské žalobcovi od uvedeného dňa podľa ust. zanikol. Žalovaný považoval svoje rozhodnutie za zákonné, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, žiadal žalobu zamietnuť a súčasne vo veci nariadiť pojednávanie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.08.2020 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Vyjadrenie žalovaného žalobca považoval za účelové, ktoré nemá oporu v platnej právnej úprave a ide o svojvoľný výklad. Žalobca namietol právne posúdenie veci žalovaným. Podľa ust. medzi osobitné podmienky na priznanie nároku na materské inému poistencovi, z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu „starostlivosť o dieťa“. Ak by to bolo úmyslom zákonodarcu, zákonodarca by priamo v zákone podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. Pojem „starostlivosť o dieťa“ nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je definovaný v o rodičovskom príspevku, a preto treba vychádzať z definície pojmu uvedeného v zákone o rodičovskom príspevku, pokiaľ sa pojmy používajú v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 03.02.2020. Riadnu starostlivosť je tak možné dieťaťu poskytovať osobne, ale aj pomocou inej plnoletej fyzickej osoby alebo právnickej osoby a z uvedeného preto nevyplýva nevyhnutná povinnosť úplne zanechať pracovnú činnosť za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne, ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení. Právnemu názoru žalobcu svedčí aj to, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou odo dňa 01.01.2011. Odo dňa 01.01.2011 je možné starostlivosť poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Cieľom tejto úpravy bolo nepochybne umožniť zosúladenie rodinného a pracovného života rodičov detí v útlom veku, čo dlhodobo patrí medzi hlavné ciele Európskej únie v oblasti vytvorenia podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti rodičov s rodičovskými povinnosťami. Žalobca mal za to, že aj odo dňa 01.09.2019, odkedy opäť vykonáva štátnu službu, mu rozsah jeho pracovnej činnosti umožňoval zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ktoré prevzal do svojej starostlivosti, pretože aj od uvedeného dátumu žalobca naďalej spĺňal všetky podmienky na priznanie nároku na materské, ktoré vyžadoval . Podľa žalobcu jeho pracovné zaťaženie nedosahovalo takú intenzitu, aby žalobca nemohol poskytovať starostlivosť dieťaťu prevzatú od jeho matky po väčšinu dní v každom jednom mesiaci posudzovaného obdobia, t.j. aj odo dňa 01.09.2019. Žalobca zvýraznil to, že v rozhodnom období nebol ani v jednom mesiaci v práci viac ako 10 dní, čo vylučuje závery žalovaného, že žalobca sa odo dňa 01.09.2019 „prestal starať o dieťa“, ako dôvod zániku nároku žalobcu na materské. V prípade pracujúceho otca nie je splnená podmienka úplného zanechania starostlivosti o dieťa, ak na pár hodín, počas ktorých vykonáva pracovnú činnosť, zabezpečí starostlivosť dieťa inou fyzickou osobou, ako to bolo v prípade žalobcu, keď sa o dieťa počas výkonu pracovnej činnosti starali starí rodičia. Žalobca poukázal na otcov živnostníkov, ktorí poberajú dávku materské, kde žalovaný, ani jej organizačná zložka neskúmajú, či je starostlivosť o dieťa zabezpečená zo strany otcov živnostníkov, a v akom rozsahu trávia otcovia živnostníci čas s dieťaťom, ktoré prevzali do starostlivosti na základe dohody s matkou.

7. Podľa žalobcu posúdenie žalovaným nemá oporu v platnej právnej úprave, ide o postup nad rámec zákona. Povinnosťou žalovaného bolo úplne a presne zistiť skutočný stav veci. Žalovaný ani prvostupňový orgán neposúdili rozsah starostlivosti žalobcu o dieťa, pred a po jeho nástupe na rodičovskú dovolenku. Žalovaný nezohľadnil skutočný stav veci a rozsah poskytovanej starostlivosti žalobcom dieťaťu. Žalovaný neuplatňuje rovnaké posudzovacie a rozhodovacie kritériá, keď v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva viacerým príslušníkom ozbrojených síl žalovaný nárok na materské priznal aj počas výkonu štátnej služby a materské z dobrovoľného nemocenského poistenia poberali bez akýchkoľvek obštrukcií. Odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, na ktoré poukázal žalovaný nie je záväzné, tak ako to vyjadril aj Krajský súd Trnava v rozsudku sp.zn. zo dňa 03.02.2020. Žalobca opätovne zotrval na porušení

zásady rovnakého zaobchádzania, keď matka môže vykonávať zárobkovú činnosť bez vplyvu nároku na materské a starostlivosť o dieťa sa považuje za zabezpečenú, pričom na druhej strane otec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť bez straty nároku na materské, lebo popri zárobkovej činnosti, podľa názoru žalovaného, nemôže zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. na antidiskriminačný zákon a jeho ustanovenie , ods. 1. Žalobca zotrval na podanej žalobe a návrhu na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania.

8. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 07.09.2020 (č.l. 45 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil pri doručení výzvy krajského súdu žalovanému v zmysle doručenky na č. l. 46 spisu dňa 09.09.2020.

9. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový orgán rozhodnutím Číslo: 200-018533-CA04/2019 zo dňa 18. novembra 2019 vo veci nároku na nemocenskú dávku rozhodol tak, že podľa ust. žalobcovi - S. I., nar. XX.XX.XXXX, pobytom XXX XX X. XXX, od 01. septembra 2019 zanikol nárok na materské. Nárok na materské menovaný nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. V odôvodnení prvostupňový orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, poukázal na to, že žalobcovi bolo rozhodnutím prvostupňového orgánu z nemocenského poistenia dobrovoľne poistenej osoby, ako inému poistencovi, priznaný nárok na materské od 17. júna 2019, t. j. odo dňa, od ktorého podľa dohody prevzal starostlivosť od matky dieťaťa. Súčasťou spisového materiálu pri posudzovaní nároku menovanému bolo čestné vyhlásenie k žiadosti o materské zo dňa 17. júna 2019, podľa ktorého S. I. je sociálne zabezpečený, pričom jeho sociálne zabezpečenie vykonáva Ministerstvo obrany SR, Vojenský útvar 1115 Ružomberok. Žalobca doručil prvostupňovému orgánu dňa 05. septembra 2019 čestné vyhlásenie, v ktorom uvádza, že počas jeho neprítomnosti sa o dcéru X. I. starajú starí rodičia. Dôvodom čestného vyhlásenia bola skutočnosť, že podľa Personálneho rozkazu Vojenského útvaru 1115 Ružomberok sa mu 31.08.2019 ukončilo zaradenie do neplatenej zálohy a následne bol dňa 01.09.2019 zaradený do výkonu funkcie s miestom výkonu štátnej služby v Ružomberku. V konaní o zániku nároku boli opätovne preskúmané podmienky. Vojenský útvar 1115 Ružomberok písomne potvrdil, že menovaný od 01.09.2019 nečerpal rodičovskú dovolenku a doručil aj dochádzku za mesiac september 2019, v ktorej sú uvedené 2x 24 hodinové zmeny, 2x nočné zmeny, 2x služobná cesta a 7 dní dovolenka. Žalobca doručil prvostupňovému orgánu vyjadrenie, v ktorom uvádza, že vyvinul maximálne úsilie, aby minimalizoval čas strávený v práci, pracuje aj v noci. Počas jeho neprítomnosti sa o dcéru starajú starí rodičia, čo doložil čestným vyhlásením. Priložil rozpis dochádzky za mesiac september, október a predpoklad práce v mesiaci november 2019. Podľa prvostupňového orgánu žalobca reálne ukončil rodičovskú dovolenku 31.08.2019 a zaradením do výkonu funkcie od 01.09.2019 už nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa. Prvostupňový orgán poukázal na ust. s tým, že účelom nemocenského poistenia je okrem iného poskytnúť poistencom finančnú kompenzáciu pre prípad straty príjmu v dôsledku materstva, resp. starostlivosti o dieťa. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. Ak sa preukáže, že otec dieťaťa potom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, otec dieťaťa nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské, a to podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa. Podľa prvostupňového orgánu v zmysle ust. , žalobcovi nárok na materské zanikol od 01.09.2019 a opätovne sa mu obnoví nárok na materské za predpokladu, ak opätovne začne poskytovať dieťaťu prevzatú starostlivosť, a to až do konca 28 týždňa od vzniku nároku na materské za predpokladu, ak budú po celý čas splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Prvostupňový orgán uviedol, že matka dieťaťa, ktorá z dôvodu uplatnenia nároku na materské otcom dieťaťa požiadala o odňatie rodičovského príspevku, môže potom, čo otcovi zanikol nárok na materské, opätovne požiadať o priznanie rodičovského príspevku, a to odo dňa, od ktorého otcovi dieťaťa predmetný nárok zanikol. Bolo odporúčané oprávnenej osobe bezodkladne podať žiadosť príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o priznanie rodičovského príspevku, by tento nárok do ukončenia konania o zániku nároku na materskom nezanikol uplynutím 6 mesiacov.

10. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nesprávnu aplikáciu relevantných právnych noriem. Podľa žalobcu subsidiárne je potrebné vychádzať zo o rodičovskom príspevku, v ktorom je vymedzený pojem riadnej starostlivosti o dieťa. Okrem poskytovanej riadnej starostlivosti o dieťa je možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť aj inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na diskrimináciu pohlavia, pri opačnom posudzovaní tohto nároku pre matku dieťaťa a pre otca dieťaťa. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 34992-5/2020- BA zo dňa 02. apríla 2020, ktorý odvolanie žalobcu vo veci zániku nároku na materské zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, Číslo: 200-018533- zo dňa 18. novembra 2019. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne poukázal na konanie o žiadosti žalobcu o materské. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré tvorí súčasť sociálneho poistenia. Účel nemocenského poistenia je vyjadrený v ust. . Účelom nemocenského poistenia je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je kompenzácia straty príjmu poistenca. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t.j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z tohto dôvodu nejmú príjem. Žalovaný poukázal na všeobecné a osobitné podmienky vzniku nároku na materské. Žalovaný poukázal na ust. , v znení , ust. , , . Žalovaný v rozhodnutí zdôraznil pojem „sa o toto dieťa stará“. Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, resp. faktickú starostlivosť o dieťa, čo vyplýva z ust. . Žalobca podľa dohody s matkou prevzal dňa 17.06.2019 do starostlivosti dcéru X. I., nar. XX.XX.XXXX. Ku dňu 17.06.2019 žalobca spĺňal všetky podmienky nároku na materské stanovené zákonom v znení neskorších predpisov, preto mu prvostupňový orgán rozhodnutím č. 200-011729-CA04/2019 zo dňa 08.07.2019 priznal nárok na materské od 17.06.2019. Dňa 05.09.2019 boli prvostupňovému orgánu doručené doklady, a to Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho útvaru ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 6238 z 09.08.2019, adresovaný žalobcovi prostredníctvom veliteľa VÚ 1115 Ružomberok, z ktorého vyplýva, že zaradenie do neplatenej zálohy bolo ukončené dňom 31.08.2019 a od 01.09.2019 bol žalobca ustanovený do funkcie mladší programátor a ďalej čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 01.09.2019, v ktorom vyhlasuje, že počas jeho neprítomnosti sa o maloletú dcéru X. I. starajú starí rodičia.

11. V danej veci podľa žalovaného došlo k podstatnej zmene okolností oproti tým, keď bol priznaný nárok na materské, a preto s touto zmenou bolo potrebné preskúmať, či naďalej sú splnené podmienky nároku na materské stanovené zákonom. Prvostupňový orgán začal konanie vo veci zániku nároku na materské, o čom bol upovedomený písomne žalobca. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril. Prvostupňový orgán rozhodnutím Číslo: 200-018533-CA04/2019 zo dňa 18. novembra 2019 rozhodol o zániku nároku žalobcu na materské od 01.09.2019. S rozhodnutím prvostupňového orgánu žalobca nesúhlasil, toto napadol odvolaním. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na doklady o výkone pracovnej činnosti žalobcu po jednotlivých mesiacoch september, október, november, december 2019 a skonštatoval, že v mesiaci september a október 2019 bol žalobca zamestnaný v 10 dňoch a v mesiaci november, december 2019 bol zamestnaný v 8 dňoch. Žalovaný poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, podľa ktorých výklad právnych predpisov aj inštitútov je možný podľa zmyslu a účelu právneho predpisu, hoci by text sa javil ako jednoznačný a určitý. Žalovaný poukázal na rozdiel materského, ktoré je dávkou nemocenskou oproti rodičovskému príspevku, ktorý nie je nemocenskou dávkou, ale štátnou sociálnou dávkou. Vzhľadom k rozdielnosti týchto pojmov nie je možné aplikovať pojem starostlivosti o dieťa podľa . Účelom rodičovského príspevku je to, aby štát prispieval oprávnenej osobe na zabezpečenej riadnej starostlivosti o dieťa. Účelom materského, ako nemocenskej dávky, je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil alebo k zníženiu ktorého došlo v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Žalovaný zvýraznil, že pri svojom rozhodovaní postupuje v súlade s platnou legislatívou a každý prípad hodnotí individuálne s ohľadom na všetky skutkové okolnosti. Práve pre toto individuálne posúdenie môžu byť prípady vyhodnotené rozdielne.

Žalovaný poukázal na Stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Žalovaný má za to, že jeho konanie nenapĺňa znaky diskriminačného konania v zmysle antidiskriminačného zákona. Žalovaný vykladá zákonné ustanovenia v súlade s účelom a zmyslom právnej normy. Žalovaný poukázal na rozdielnosť pozície matky dieťaťa a otca dieťaťa pri uplatňovaní nároku na materské. Otec dieťaťa uplatňujúci si nárok na materské má určitú výhodu v porovnaní s matkou dieťaťa, pretože si môže dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské, dátum uplatnenia nároku na materské závisí len od jeho vôle, resp. od dohody s matkou dieťaťa.

12. Žalovaný mal za to, že z okolností prípadu vyplynulo, že žalobca je profesionálnym vojakom, pričom službu vykonáva vo Vojenskom útvare 1115 Ružomberok, ktorý mu od 15.06.2019 poskytol rodičovskú dovolenku, tú čerpal do 31.08.2019, ku ktorému dňu mu bola rodičovská dovolenka na jeho žiadosť ukončená a od 01.09.2019 bol ustanovený do funkcie mladšieho programátora, na základe čoho od 01.09.2019 pokračoval vo výkone služby. Počas výkonu služby sa starali o jeho maloletú dcéru X. I. starí rodičia maloletej, ako čestne vyhlásil žalobca dňa 01.09.2019. Žalobca ako poistenec sa prestal starať o dieťaťa, čo zistil prvostupňový orgán, preto táto skutočnosť bola dôvodom na aplikáciu , keďže v zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia nárok na materské zaniká dňom skončenia starostlivosti o dieťa. Žalovaný skonštatoval, že žalobcovi podľa ust. od 01.09.2019 zanikol nárok na materské z dôvodu, že od uvedeného dňa nespĺňa jednu z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca, a to podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu ustanovenú v , keďže od 01.09.2019 opätovne vykonáva prácu a jeho pracovná zaťaženosť objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon.

13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne príslušný podľa ust. a miestne príslušný podľa ust. v konaní podľa ust. a nasledujúceho ustanovenia vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, za aplikácie ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol podľa ust. .

14. Krajský súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal v zmysle vyhlášky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pretože podľa ust. predmetnej vyhlášky išlo o vec, ktorá nezniesla odklad vzhľadom na dátum podania žaloby, charakteru správnej veci a právnej istoty, ktorá sa účastníkovi dáva rozhodnutím vo veci, za súčasného zabezpečenia ochrany zdravia osôb, ktoré sa pojednávania zúčastnili.

15. Podľa ust. predseda senátu nariadi na prejednanie veci pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

16. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pretože žalobca v žalobe a žalovaný vo vyjadrení k žalobe zhodne žiadali nariadiť pojednávanie.

17. V zmysle ust. (ďalej len „“), ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov, všetkých ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná.

18. V žalobe žalobcu zo dňa 01.06.2020 bol daný návrh na vykonanie dôkazov medzi, ktorými bol navrhnutý dôkaz výsluchu žalobcu a dôkaz výsluchu svedkov, a to starých rodičov dieťaťa, t. j. rodičov žalobcu. Krajský súd za aplikácie vyššie citovaného ust. tretia veta na nariadené pojednávanie nepredvolal žalobcu, pretože nebolo potrebné, aby bol vypočutý a ani nebola potrebná jeho osobná prítomnosť nielen podľa tohto zákonného ustanovenia, ale ani z dôvodu, keď žalobca je zastúpený právnym zástupcom.

19. Podľa ust. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.

20. Podľa ust. správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

21. Podľa ust. účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Žalobca v podanej žalobe v rámci dôkazov navrhol svoj výsluch, ako aj výsluch svedkov, a to starých rodičov dieťaťa, t.j. rodičov žalobcu. Krajsky súd na nariadenom pojednávaní tento návrh dôkazov zamietol vyhlásením uznesenia s odôvodnením, ako aj s poučením, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť v zmysle ust. . Vykonanie týchto dôkazov pre správny súd nebolo potrebné k tomu, aby v zmysle podanej žaloby, rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu bola posúdená zákonnosť rozhodnutí a postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal. Podľa názoru správneho súdu žalovaný a prvostupňový orgán v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie pre posúdenie nároku žalobcu na materské. Právo žalobcu ako účastníka správneho súdneho konania a súčasne aj jeho povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nie je možné zamieňať s výlučným právom správneho súdu, ktorý v zmysle ust. druhá veta rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Vo všeobecnosti k zamietnutiu navrhnutých dôkazov žalobcom správny súd uvádza aj to, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Správny súd nie je súdom skutkovým, t. j. zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom teda zásadne nie je konaním nachádzacím, s výnimkou osobitných konaní, ale preskúmavacím a svojím charakterom sa viac približuje konaniu pred civilným odvolacím súdom. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie správnom v súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu.

23. V tejto veci nebol zistený, daný žiaden z dôvodov vymedzený pod písmenom a) až d) ust. k tomu, aby boli vykonané žalobcom navrhnuté dôkazy.

24. Krajský súd mal preukázanú včasnosť podanej žaloby žalobcom. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi 14.04.2020. Správna žaloba žalobcu bola podľa č. l. 19 spisu odoslaná 01.06.2020. Žaloba za aplikácie ust. bola podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného.

25. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na dôvodoch žaloby. Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení a odkázal na rozhodnutie NSS SR sp.zn. , zo dňa 27.09.2021.

26. Podľa ust. povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia.

27. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (14.04.2020) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

28. Podľa ust. z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

29. Podľa ust. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamený iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocenský poistený najmenej 270 dní.

30. Podľa ust. iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

31. Podľa ust. , ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

32. Z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový orgán svojim rozhodnutím Číslo: 200-018533-CA04/2019 zo dňa 18. novembra 2019 konštatoval, že žalobca od 01.09.2019 nespĺňa zákonné podmienky na materské, pretože žalobca neposkytuje starostlivosť dieťaťu pokiaľ vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať starostlivosť dieťaťu, ktorú prevzal od matky dieťaťa. Podľa prvostupňového orgánu, žalobca ako otec dieťaťa nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské, a to podmienku starostlivosti o dieťa. V odvolacom konaní vyvolanom žalobcom, žalovaný rozhodnutím číslo: 34992-5/2020-BA zo dňa 02. apríla 2020 zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný, okrem ním vyjadrených zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aplikoval ust. a skonštatoval, že od 01.09.2019 žalobca nespĺňa jednu z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca, a to podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu, ktorá je ustanovená v , keďže od 01.09.2019 opätovne vykonáva prácu a jeho pracovná zaťaženosť objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon.

33. Podstatou žalobných dôvodov žaloby žalobcu zo dňa 01.06.2020 pri namietaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, prvostupňového orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, bolo nesprávne konštatovanie, že žalobca nesplnil podmienku starostlivosti o dieťa. nehovorí o osobnej a celodennej starostlivosti a súčasne ani nevylučuje zárobkovú činnosť, resp. súbeh zárobkovej činnosti so starostlivosťou o dieťa. Žalobca zdôraznil, že ani v jednom mesiaci nebol v práci viac ako 10 dní s tým, že jeho pracovné povinnosti nie sú takej intenzity, že by to zasahovalo do prevzatej starostlivosti o dieťa.

34. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poisteného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Z administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutím prvostupňového orgánu Číslo: 200-011729- zo dňa 08. júla 2019 bol priznaný nárok na materské žalobcovi od 17. júna 2019. Nebolo sporné podľa administratívneho spisu, že prvostupňovému orgánu bol doručený Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 6238 z 09. augusta 2019 (žalobcovi prostredníctvom veliteľa VÚ 1115 Ružomberok), z ktorého vyplýva, že sa k 31.08.2019 ukončuje zaradenie do neplatenej zálohy a od 01.09.2019 bol žalobca zaradený do funkcie mladší programátor s miestom výkonu štátnej služby Ružomberok. Nesporným bolo v zmysle potvrdenia Vojenského útvaru 1115 Ružomberok aj to, že žalobcovi bola ukončená rodičovská dovolenka dňom 31.08.2019. Na výzvu prvostupňového orgánu bola zaslaná dochádzka žalobcu do zamestnania od 01.09.2019 do 30.09.2019 a súčasťou administratívneho spisu bola aj žalobcom doložená dochádzka žalobcu do zamestnania v mesiaci september, október 2019. Súčasťou administratívneho spisu bol aj výkaz práce - štátnej služby žalobcu za mesiace september až december 2019 v spojení s čestným vyhlásením žalobcu zo dňa 01.09.2019, podľa ktorého žalobca čestne vyhlásil, že počas jeho neprítomnosti sa o maloletú dcéru X. I., nar. XX.XX.XXXX starajú starí rodičia S. I. a S. I., pobytom X. XXX.

35. Vzhľadom k obsahu administratívneho spisu krajský súd uvádza, že bolo zo strany žalovaného a prvostupňového orgánu v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie na posúdenie nároku na materské a jeho zániku.

36. Pokiaľ žalobca v žalobe, ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukazuje na pojem „prevzatie dieťaťa do starostlivosti“ s odkazom na , tak krajský súd sa s takýmto právnym odkazom nestotožňuje.

37. Krajský súd má za to, že je potrebné dôsledne rozlišovať nárok na materské a rodičovský príspevok.

38. Materské je nemocenskou dávkou, ktoré sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom ide o opakujúcu sa peňažnú dávku, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Nemocenská dávka plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, resp. u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu s poukazom na ust. . Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku materstva alebo prevzatia dieťaťa do starostlivosti poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Podľa názoru krajského súdu zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako dôsledok. Osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti, v danom prípade to bol žalobca ako otec, je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Ustanovenie priamo nadväzuje na dikciu ust. 49 ods. 1 a potvrdzuje právny názor, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti sa o toto dieťa musí osobne starať. Táto zákonom vyžadovaná podmienka starostlivosti u žalobcu od 01.09.2019 podľa názoru správneho súdu nebola splnená. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom žalovaného v tom, že podľa rozsahu pracovnej činnosti, keď v mesiaci september 2019 bol žalobca v zamestnaní v 10 dňoch, v mesiaci október 2019 v 10 dňoch a v rámci mesiaca november, december 2019 bol v každom z týchto mesiacov v zamestnaní v 8 dňoch, pričom absolvoval služobné cesty, celodenné zmeny, nočné zmeny, rozsah tejto pracovnej činnosti vylúčil splnenie podmienky starostlivosti o dieťa, vyžadovanej ust. . Práve pre nesplnenie tejto podmienky na to nadväzujúce ust. bolo žalovaným správne aplikované, ako dôsledok zániku nároku na materské. Podľa názoru krajského súdu žalovaný na základe konkrétnosti v danej veci vykonal dokazovanie a vzhľadom k rozsahu a druhu pracovnej činnosti žalobcu správne vyvodil, že u žalobcu nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa predpokladaná ust. .

39. Krajský súd je toho názoru, že z pojmu riadna starostlivosť vymedzeného zákonom o rodičovskom príspevku nie je možné vychádzať pri posudzovaní nároku na materské, keďže rodičovský príspevok je dávka iného charakteru, t.j. je to štátna sociálna dávka upravená v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského ako dávky nemocenského poistenia nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa. Krajský súd uvádza v súlade už aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR, že pri výklade právnej normy treba prihliadať na jej zmysel, účel právnej normy a jej cieľ. Ustanovenie vyžaduje dve podmienky, a to nielen prevzatie dieťaťa do starostlivosti, ale aj, že sa osoba o toto dieťa stará.

40. Krajský súd dodáva, že pojem riadna starostlivosť, ktorý bol zavedený umožňujúci zabezpečenie (poskytovanie) starostlivosti o dieťa aj pomocou inej osoby, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky nie je možné zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je , ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi

neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti, podľa správneho súdu, nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovenia , resp. iného špeciálneho predpisu na materské.

41. Krajský súd uvádza s poukazom na ust. , že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky, nielen formálne, prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Krajský súd uvádza, že môže dôjsť aj k situácií, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak jej výkon, rozsah a charakter, rozloženie musí byť také, aby spĺňal zákonné podmienky na nárok na materské.

42. Krajský súd opätovne upriamuje pozornosť na znenie ust. , z ktorého ako vyššie uviedol vyplývajú dve zákonné podmienky, a to 1/ prevzatie dieťaťa do starostlivosti a súčasne to, že sa 2/ o dieťa táto osoba stará. Nemožno súhlasiť s interpretáciou zákonnej podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ktorá je alebo má byť splnená aj v prípade, ak sa o dieťa stará aj iná fyzická osoba. Zmyslom materskej dávky je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok. Zákonodarca teda vyžaduje skutočnú starostlivosť o dieťa, čo potvrdzuje aj ust. , ktoré viaže zánik nároku na materské, práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa. Táto starostlivosť nemôže byť len formálna, musí byť obsahovo naplnená a osoba, ktorá prevezme dieťa do starostlivosti, v danom prípade žalobca ako otec, je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľný. Vzhľadom k prepojenosti ust. s ust. sa potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o dieťa musí osobne starať. Krajský súd dodáva, že pokiaľ aj podľa rozpisu pracovnej činnosti u žalobcu bolo vykazované voľno, po vykonaní buď celodennej zmeny, nočnej zmeny, služobnej cesty, prípadne čerpal dovolenku, tak uvedené bolo bez právneho významu, pretože voľno, resp. dovolenka sa poskytujú za účelom zregenerovania pracovnej sily a nemôže to byť bez ďalšieho zhodnotené ako osobné venovanie sa starostlivosti o maloleté dieťa v požadovanom rozsahu. Z ustanovenia vyplýva, že o dieťa sa musí starať poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, čo znamená, že o dieťa sa nemôže starať iná fyzická alebo právnická osoba. Osobná starostlivosť poistenca je zdôraznená slovným spojením „ktorý sa o toto dieťa stará“. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vyjadriť, že jeho osobná starostlivosť nie je potrebná, potom by túto podmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal.

43. Krajský súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu o možnej diskriminácií. V tejto súvislosti sa poukazuje na znenie bodu 19. Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje Smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinnosti medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti“. Účelom preto nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, teda aj na starostlivosti o dieťa. Krajský súd dodáva, že ani účelom poistenia pri dobrovoľne nemocensky poistenej osobe nie je len výplata dávky bez ďalšieho, ale výplata dávky pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, v danom prípade v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

44. Pojem „riadna starostlivosť“ podľa zákona o rodičovskom príspevku umožňuje poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej či právnickej osoby, čo zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je finančne kompenzovať výdavky rodiča, vynakladané na riadnu starostlivosť o dieťa, ktorá môže byť zabezpečená aj inou osobou, avšak nezodpovedá vymedzenému účelu dávky materské, na ktorú má nárok len konkrétna osoba, ktorá samotnú starostlivosť vykonáva a ktorá má z tohto dôvodu stratený alebo znížený príjem zo zárobkovej činnosti, pričom materské takto stratený alebo znížený príjem nahrádza. Je potrebné preto trvať na tom, že starostlivosť podľa bude vykonávať tá konkrétna osoba, ktorej sa dávka materskej vypláca. Vzhľadom k rozdielnosti

obsahu a zmyslu nároku na materské a na rodičovský príspevok potom prehlásenie žalobcu, resp. jeho čestné vyhlásenie zo dňa 01.09.2019, podľa ktorého počas jeho neprítomnosti, resp. počas jeho pracovnej činnosti sa o maloletú dcéru X., nar. XX.XX.XXXX. starajú starí rodičia, resp. rodičia žalobcu, je vyhlásením, ktoré odporuje zmyslu a obsahu materského nároku viazaného na osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti a ktorá sa má o toto dieťa starať a ktorou osobou bol žalobca.

45. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného žalobného dôvodu žalobcu a po skonštatovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, prvostupňového orgánu a zákonnosti postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiam, žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ aj žalobca apeloval na princíp právnej istoty, tak krajský súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej obsahom tohto ústavného princípu je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, resp. aby sa obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Krajský súd v súvislosti so svojim rozhodnutím primerane poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , keď sa na otázku pojmu „starostlivosti o dieťa“ pri nároku na materské, rodičovský príspevok, rozhodnutiami NS SR dala odpoveď. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. , tak týmto Krajský súd v Žiline ako súd rovnakého stupňa nebol viazaný. Krajský súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 28.4.2021 ods. 26. odôvodnenia, keď predpokladom ust. je skutočná starostlivosť o dieťa, ods. 28. poistenec sa o toto dieťa musí osobne starať, ods. 31., 38., 40., 41. odôvodnenia tohto rozsudku.

46. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , , ktoré ustanovenia boli aplikované vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca nebol v súdnom spore úspešný, preto nemal nárok na náhradu trov súdneho konania. V spore bol úspešný žalovaný, vo vzťahu ku ktorému za aplikácie ust. nebola preukázaná výnimočnosť situácie na priznanie náhrady trov súdneho konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanému náhradu trov súdneho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.