Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_44Sa-5-2019.pdf
PDF · 133.04 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: Ing. K. D., narodený XX. K. XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28828-2/2019-BA zo dňa 22. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo 28828-2/2019-BA zo dňa 22. januára 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo 200-029163-CA04/2018 zo dňa 14. novembra 2018 z r u -š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Správny súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 200-029163-CA04/2018 zo dňa 14. novembra 2018 rozhodla podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, že žalobca nemá nárok na materské v období od 10. augusta 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.
2.Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán zistil, že Ing. K. D. nespĺňa podmienky na prevzatie starostlivosti o dieťa, nakoľko žalobcovi bola poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu žalobca naďalej vykonáva pracovnú činnosť, v ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Vzhľadom na zistené skutočnosti menovaný reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka dieťaťa. Žalobca nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne, za účelom čerpania dávky materského.
3.Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 23.11.2018 odvolanie.
4.Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 28828-2/2019-BA zo dňa 22. januára 2019, zmenila výrok napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava tak, že slová „v období od 10. augusta 2018 do skončenia dôvodu na jeho
poskytovanie" nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 10. augusta 2018" a v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z podmienok priznania nároku na materské z iného poistenia je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec dieťaťa (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Vtedy je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona, spočívajúce v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva a materstva resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Porovnaním pracovných zmlúv medzi navrhovateľom a zamestnávateľom zo dňa 3. februára 2011 a zo dňa 16. júla 2018 je zrejmé, že miesto výkonu práce je totožné a to Trnava. Dohodnutá dĺžka pracovného času je rovnaká a to 40 hodín týždenne, dosahovaný príjem z oboch zamestnaní je porovnateľný, pracovné zmluvy sa líšia iba čo do dohodnutého druhu práce. S prihliadnutím na predložené pracovné zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a zamestnávateľom, dĺžka dohodnutého pracovného času v oboch pracovných zmluvách, výšku reálneho dosahovaného príjmu a najmä deklarovanú skutočnosť navrhovateľom, že o dieťa sa nestará v období čerpania rodičovskej dovolenky a poberania materského počas aktívnej časti dňa sám, je možné konštatovať, že k prevzatiu starostlivosti o dieťa ani nedošlo. Starostlivosť o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti navrhovateľom poskytujú striedavo prarodičia dieťaťa. Súčasne je zrejmé, že matka dieťaťa I. D. požiadala dňa 7. augusta 2018 o odňatie príspevku na starostlivosť z dôvodu, že navrhovateľ nastupuje dňa 10. augusta 2018 na rodičovskú dovolenku. Dieťa naďalej navštevuje predškolské zariadenie Detské centrum S.. Z uvedených dôvodov žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v ustanovení v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona (účinnosť do 31. decembra 2018 v znení neskorších predpisov) a preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzatvorenej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti.
II. Žaloba a žalobné dôvody
5.Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej žalobu dňa 22.3.2019, v ktorej namietal, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské podľa § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca ďalej uvádza, že podľa žalovanej mu nie je možné priznať nárok na materské, nakoľko nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení. Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v § 49 koná v súlade s jeho definíciou podľa uvedeného zákona vykladať rovnako ako je to pri výklade rodičovského príspevku. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne pomocou inej plnoletej fyzickej osoby alebo dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda nevyplýva nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb ako sú napr. starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu o materské pochybila, keď skonštatovala, že prevzatie starostlivosti o dieťa si vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa. Sám zákon o sociálnom poistení v prípade dávok nemocenského poistenia predpokladá možnosť súbežného vykonávania zárobkovej činnosti a poberanie dávok nemocenského poistenia. Žalovaná argumentuje, že účelom dávky je nahradiť absentujúci príjem v prípade jeho straty alebo zníženia v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. V prípade iného poistenca s viacerými príjmami skutočne dochádza k strate príjmu z tej zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie, z ktorého si poistenec uplatňuje
nárok na materské. Pojem zníženie, ktorým Sociálna poisťovňa účelovo argumentuje povinnosť zníženia pracovného času, aby mohol iný poistenec ( otec ) poskytovať starostlivosť dieťaťu je v zákone ustanovený z iného dôvodu a to pre prípad vyrovnávacej dávky. V prípade vyrovnávacej dávky ide o to, že žena z dôvodu tehotenstva nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu a má vykryť zníženie jej príjmu počas jej preradenia na horšie platenú pracovnú pozíciu. Žalovaná v rozhodnutí taktiež odôvodňuje potrebu celodennej osobnej starostlivosti ustanovením o prerušení poskytovania materského. Tiež ide však o účelový a v zásade aj mylný výklad tohto ustanovenia. V odseku 1 § 51 je expresis verbis uvedený ako dôvod neschopnosti postarania sa o dieťa nepriaznivý zdravotný stav poistenca. V ods. 2 síce pojednáva o inom dôvode, než nepriaznivom zdravotnom stave pre ktorý sa poistenec prestal starať o dieťa, avšak ide o úplné zanechanie starostlivosti o dieťa a je naviazaný na dni, kedy sa o dieťa nestará. V prípade pracujúceho otca nie je splnená podmienka úplného nestarania sa o dieťa celý deň, najmä ak zabezpečil na tých pár hodín, kedy je v zamestnaní, starostlivosť o dieťa inou fyzickou osobou resp. právnickou osobou. Okrem toho, ak by žalovaná chcela skutočne aplikovať na prípady pracujúceho otca takto mylne vykladaný § 51, museli by žalobcovi ako inému poistencovi nárok na materské priznať aspoň za víkendy a dni pracovného oddychu, prípadne dni jeho dovolenky. Žalobca ďalej zdôraznil, že prebratie dieťaťa do starostlivosti nebolo fiktívne, po písomnej dohode s manželkou dieťa prevzal do reálnej starostlivosti. Prevzatie dcéry do starostlivosti je písomne zdokumentované v rodičovskej dohode, ktorú uzatvoril žalobca so svojou manželkou. Žalobca sa staral o dcéru počas rodičovskej dovolenky, ktorá trvala od 10.8.2018 do 21.02.2019, v práci mu bol umožnený flexibilný pracovný čas, ktorý je zakotvený aj v pracovnom poriadku zamestnávateľa. Ako ďalší dôkaz starostlivosti o dcéru prikladá kópie priepustiek, ktoré si žalobca vybral v práci, aby mohol v prípade potreby, ktorú už nepokrýval flexibilný pracovný čas, s dcérou navštíviť lekára. Žalobca ďalej uvádza, že dcéra pred nástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku chodila do predškolského zariadenia, pričom jej návšteva bola ukončená k 09.08.2018. Kópiu dohody o ukončení opatrovania detí z 03.08.2018 uzavretú medzi rodičmi a predškolským zariadením žalobca predložil aj prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že v žiadnom ustanovení zákona nie je upravené, že otec musí zabezpečovať starostlivosť o dieťa v prípade nároku na materské celodenne, počas 24 hodín denne, ani osobne, z čoho vyplýva, že ak otec bude v pracovných dňoch pracovať a po ukončení práce sa bude starať o svoje dieťa a potom bude zabezpečovať starostlivosť aj v sobotu a v nedeľu, je splnená zákonom stanovená podmienka prevzatia starostlivosti o dieťa. Žalobca ďalej uviedol, že poukazuje na to, že žalovaná bola povinná v konaní a pri rozhodovaní presne a úplne zistiť skutočný stav veci. V tomto prípade k tomu nedošlo, pretože žalovaná vôbec neposúdila rozsah starostlivosti pred a po jeho nástupe na rodičovskú dovolenku a sledovala len svoj cieľ zamietnuť nárok žalovaného, nezohľadniac skutočný stav veci a zákonné požiadavky. V ust. § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. je vyjadrená tzv. zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Orgán vydávajúci rozhodnutie je povinný v súčinnosti s účastníkom konania spoznať skutočný stav veci, ktorý mu umožní objektívne meritórne rozhodnúť. Inak povedané, orgán vydávajúci rozhodnutie je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie veci. Žalobca v neposlednom rade poukazuje na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorý spočíva v tom, že je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám, Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákonom o diskriminácii v sociálnom poistení v zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania dávok sociálneho poistenia. Žalobca ďalej poukazuje, že rovnaké a podobné prípady žiadosti otcov o materské boli do septembra 2018 posudzované inak ako v prípade žalobcu, to znamená že materské bolo priznávané aj otcom dosahujúcim počas poberania materského príjem z iného nemocenského poistenia, hoci aj u toho istého zamestnávateľa. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na nevyhnutnosť rešpektovania princípu právnej istoty, ktorej neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva a tým aj rozhodovanie správnych orgánov v identických veciach. Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné, ktoré vykazuje vadu, ktorej dôvodom je zrušenie alebo jeho zmena. Rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne je v príkrom rozpore s Ústavou SR čl. 2 ods. 2 ako aj čl. 13.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika
6. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 17.04.2019, keď uviedla, že všetky námietky ktoré uviedol žalobca v žalobe boli uvedené aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaná sa s týmito námietkami vysporiadala vo svojom druhostupňovom rozhodnutí.
Žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa (dcéra E. D., nar. XX. O. XXXX) do starostlivosti dňa 10. augusta 2018, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Technical Services Slovakia, s.r.o. Žalobca predloženou rodičovskou dohodou k výplate materského inému poistencovi zo dňa 9. augusta 2018 uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa I. D., nar. XX. O. XXXX, deklaroval, že od 10. augusta 2018 preberá do starostlivosti dieťa E. D.. Žalobcovi od 01. apríla 2011 trvá povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa Technical Services Slovakia, s.r.o.; z tohto poistného vzťahu bol uplatnený nárok na materské od 10. augusta 2018. Dňa 10. augusta 2018 súčasne žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa, ktoré zaniklo dňa 21. februára 2019, t. j. presne po uplynutí 28 týždňov od nástupu žalobcu na rodičovskú dovolenku. Tento nový pracovný pomer žalobca vykonával v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovný pomer predchádzajúci ( 40 hodín týždenne ) a dosahoval príjem v porovnateľnej výške, akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil. Matka dieťaťa, I. D., nar. XX. O. XXXX, v súvislosti so starostlivosťou o narodenú dcéru E. D. čerpala materské v období od 16. júla 2016 do 10. marca 2017, od 11. marca 2017 je späť vo výkone pracovnej činnosti u zamestnávateľa Blitz-Blank Facility Services s.r.o. Dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2018. V prípade žalobcu nedošlo k priamej aplikácii ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, avšak uvedené ustanovenie žalovaná brala do úvahy a použila ho k ozrejmeniu účelu zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie dokazuje, že zákon o sociálnom poistení predpokladá faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a osobnú starostlivosť o dieťa, ktorú žalobca sám svojím tvrdením, že sa o dieťa nestaral v období čerpania rodičovskej dovolenky počas aktívnej časti dňa sám, ale starostlivosť o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti poskytovali striedavo prarodičia dieťaťa, spochybnil. Súčasne je zrejmé, že matka dieťaťa I. D. požiadala dňa 07. augusta 2018 o odňatie príspevku na starostlivosť z dôvodu, že žalobca nastupuje dňa 10. augusta 2018 na rodičovskú dovolenku, a nie z dôvodu, že dieťa prestalo navštevovať predškolské zariadenie. Samotná skutočnosť, či bolo dieťa, počas výkonu zárobkovej činnosti žalobcom, v starostlivosti prarodičov alebo predškolského zariadenia je z toho pohľadu irelevantná, nakoľko je zrejmé, že faktickú osobnú starostlivosť neposkytoval žalobca. Deklarovanú starostlivosť žalobcu o dieťa, hodnotí žalovaná ako dôsledné naplnenie ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá rodičovskú povinnosť rodičom sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Túto povinnosť majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské a takto teda žalovaná vyhodnocuje aj napr. návštevy lekára s chorým dieťaťom, doložené priepustkami ako prílohami k žalobe.
7. K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadril žalobca a to dňa 24.05.2019, keď uviedol, že Sociálna poisťovňa resp. žalovaná od vstupu do platnosti súčasných podmienok pre vznik nároku na materské otcov ako aj iných poistencov od 01.01.2011 schválila stovky žiadostí otcov, ktorí počas poberania materského pracovali v inom zamestnaní a od septembra 2018 bez zmeny zákona zmenila svoje rozhodovacie kritéria, ktoré nenachádzajú oporu v zákone a úplne tým zmenila závery svojich rozhodnutí. Postupuje značne diskriminačne a v rozpore s Ústavou SR. Ak existujú dve kategórie úplne antagonistických aplikácií jednej právnej normy, v tomto prípade zákon č. 461/2003 Z. z., uplatnených pre prípady s rovnakým alebo analogickým pozadím, je jedna z nich protiprávna. Ako hlavný dôvod nepriznania materskej žalovaná uvádza údajné nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti žalobcom. Prevzatie starostlivosti nie je explicitne definované v zákone a dokladuje sa rodičovskou dohodou k výplate materského inému poistencovi, ktoré tlačivo poskytla žalobcovi samotná žalovaná a je dohodou uzavretou medzi rodičmi dieťaťa, ktorá dostatočne preukazuje, že matka zveruje dieťa do starostlivosti otca. Okrem toho žalovaná stále nikde nepreukázala, že by žalobca neprevzal a neposkytoval dieťaťu potrebnú starostlivosť. Samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe konštatuje, že žalobca si plní vo vzťahu k dieťaťu rodičovské povinnosti dokladované potvrdeniami o návšteve lekára, aj keď to podľa žalovanej údajne nezakladá nárok žalobcu na materské, tak podľa názoru žalobcu aj toto dokazuje poskytovanie starostlivosti. Z toho dôvodu ich žalobca aj
priložil k žalobe ako dôkaz, keďže ako žalobca zdôraznil vyššie, starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení explicitne definovaná. Žalovaná argumentuje nepriznaním materského, že žalobca sa priznal, že počas aktívnej časti dňa sa nestaral sám o dieťa. Samozrejme, že žalobca sa počas toho ako pracoval nestaral sám, so starostlivosťou mu vypomáhala manželka a blízki príbuzní. Žalobca to pokladá za normálne a rovnako aj keď je žena na materskej, tak jej v rámci svojich možností vypomáha s dieťaťom manžel. Pokiaľ žalovaná zdôrazňuje, že každý prípad posudzuje individuálne, je povinná uplatňovať pri posudzovaní rovnaké posudzovacie a rozhodovacie kritériá a nepostupovať diskriminačne.
8.K replike žalobcu sa vyjadrila písomne žalovaná a to duplikou zo dňa 13. júna 2019, v ktorej uviedla, že v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcej sa odlišného postupu pri posudzovaní obdobných prípadov do septembra 2018, žalovaná poukazuje na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné aj na internetovej adrese, ktorú uviedla v duplike a taktiež na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 01. apríla 2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v rozpore s účelom nemocenského poistenia; je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Obe stanoviská zaslala žalovaná ako prílohu k duplike.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava
9. Krajský súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 03.02.2020, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
10. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z. z. (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt 3) alebo prechodný pobyt 4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 4a)
(2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. (3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6) (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (5) Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu 9a) alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. 9b) (6) Ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. (7) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len "členský štát"), a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. 15) (8) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak a) aspoň jedna z nich má nárok na materské 16) alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý
kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3, alebo b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské. 16) (9) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. 18) (10) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, a) ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, 18a) do pestúnskej starostlivosti 18b) alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením neodkladného opatrenia, 18c) alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, 18d) alebo je v osobnej starostlivosti poručníka, 18e) a b) na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok.
Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,
Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, vychádza aj z nesprávneho posúdenia veci, pretože podľa jeho názoru má nárok na materské, pričom dôvody pre ktoré vidí nezákonnosť rozhodnutia ako aj nesprávne posúdenie špecifikoval v podanej žalobe.
12. Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že v podobných veciach už majú viacero rozsudkov, kde súdy rozhodovali v prospech Sociálnej poisťovne. Bolo tomu aj na Krajskom súde v Trnave, kde iní sudcovia v obdobných veciach, konkrétne vo veci sp. zn. 20Sa/11/2019, sp. zn. 43Sa/9/2019 skonštatovali, že pokiaľ otec uzatvára novú pracovnú zmluvu s tým istým zamestnávateľom, s rovnakým rozsahom práce, nemohol prevziať do starostlivosti dieťa tak ako to vyžaduje zákon a teda nespĺňal nároky na vyplatenie materského.
13. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalovaná resp. prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi nárok na materské z dôvodu, že žalobca nepreukázal prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu.
14. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť' o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať'. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť' o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť' zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Pokiaľ otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť', nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zákon v znení neskorších predpisov nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Žalobca bol nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Technical Services Slovakia s.r.o. od 1. apríla 2011 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.02.2011. Z uvedeného pracovného vzťahu čerpá rodičovskú dovolenku, pričom u toho istého zamestnávateľa uzatvoril novú pracovnú zmluvu dňa 16.07.2018, na základe ktorej mu vznikol od 10.08.2018 nový pracovný pomer.
15. Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že má vedomosť o tom, že od septembra 2018 Sociálna poisťovňa nepriznáva nárok na materské otcom, ktorí ako zamestnanci využívajú v súlade so zákonníkom práce svoje zákonné právo požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, po dohode s matkou dieťaťa prevezmú dieťa do svojej starostlivosti a požiadajú Sociálnu poisťovňu o materské. Sociálna poisťovňa otcovi neprizná materské v prípade, ak má v tom istom čase uzatvorenú inú pracovnú zmluvu na plný rozsah pracovného času s odôvodnením nesplnenia podmienky starostlivosti o dieťa.
16. V tejto súvislosti je preto potrebné definovať pojem starostlivosť o dieťa. Tento pojem však nie je v zákone o sociálnom poistení nijako vysvetlený resp. definovaný. V bežnej praxi sa teda postupuje tak, že ak nejaký pojem v samotnom zákone nie je vysvetlený, použije sa vysvetlenie resp. definícia v inom zákone, ktorý takýto problém rieši. V tomto prípade ide o zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a to § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4, kde ako riadna starostlivosť je uvedená starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa a výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu, pričom podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Tu treba vidieť v tejto definícii starostlivosti, že zákon počíta aj s tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starostlivosti je možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Teda znamená to, že podmienka starostlivosti je splnená aj vtedy, ak je dieťa počas pracovného dňa v zariadení v jasliach, v škôlke a to na celý deň alebo sa o dieťa stará opatrovateľka na živnosť alebo napr. iná dospelá osoba, napr. stará mama, príbuzný, suseda a pod. Krajský súd preto považuje za nesprávny názor žalovanej, že musí ísť o osobnú starostlivosť, pretože riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba ktorá poberá rodičovský príspevok, nesmie pracovať. Práve naopak. Táto podmienka v zákone o rodičovskom príspevku, ktorá bola zakotvená do konca roku 2010, bola novelou č. 513/2010 Z. z. zo zákona vypustená. Rodič tak má nárok na rodičovský príspevok aj v prípade, že pracuje, bez ohľadu na výšku príjmu z tejto zárobkovej činnosti a bez ohľadu na výšku pracovného úväzku.
17. Krajský súd je toho názoru, že Sociálna poisťovňa mala rešpektovať a priznať nárok na materské aj otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti a v tomto čase bude na inú pracovnú zmluvu pracovať. Takýmto postupom totiž ani otec ani matka neporušujú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa.
18. Krajský súd dáva do pozornosti, že Sociálna poisťovňa svojimi rozhodnutiami, ktoré od septembra 2018 vydala v súvislosti s nepriznávaním materského otcom, rozprúdila viacero debát na akademickej úrovni, pričom všeobecná úprava podmienok materského samozrejme existuje. Podmienky pre priznanie materského upravuje zákon o sociálnom poistení. Problém nastáva len pri skúmaní podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti od matky. Sociálna poisťovňa deklaruje, že každý prípad je posudzovaný individuálne. Problém pri splnení podmienky starostlivosti o dieťa nastáva predovšetkým vtedy, keď otec popri poberaní materského pracuje. Práve v tejto situácii zatiaľ nie sú písomne, jasne zadefinované kritériá Sociálnej poisťovne pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa. Otázne je však, či aj to, či je v kompetencii Sociálnej poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákone a teda či neprekračuje Sociálna poisťovňa rámec zákona. Zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec
- zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské.
19. Krajský súd je toho názoru, že celý problém okolo materského pre otca je práve jedna z podmienok pre priznanie materského, ktorú stanovuje zákon o sociálnom poistení. Ten hovorí, že nárok na materské má tzv. iný poistenec, iným poistencom je napr. aj otec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti od matky. Nikde však v zákone nie je zadefinované, že musí ísť o osobnú alebo celodennú starostlivosť. V rodičovskom príspevku je situácia jasnejšia, nakoľko sa pojem riadna starostlivosť je v tomto zákone č. 571/2009 Z. z. riadne zadefinovaná.
20. Posudzovanie nárokov otcov, ktorí žiadajú o materské a následne preskúmavanie rozhodnutí v rámci správneho súdnictva je tak isto potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj s prihliadnutím na vznesené námietky zo strany žalobcov.
21. V súvislosti s námietkami žalobcu, krajský súd poznamenáva, že žalobca okrem iného namieta aj nedostatočne zistený skutkový stav, pričom túto námietku považuje krajský súd za dôvodnú, pretože žalovaná dostatočným spôsobom nepreverila, do akej miery došlo k prevzatiu starostlivosti žalobcu do svojej opatery od matky dieťaťa a to s prihliadnutím na jeho námietku, že má umožnený flexibilný pracovný čas, ktorý je zakotvený aj v pracovnom poriadku zamestnávateľa, ako aj s prihliadnutím na ďalšie dôkazy, ktoré žalobca predložil (priepustky z práce, kedy navštevoval s maloletou lekára a pod.). Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v nedostatočnej miere zabezpečili dôkazy, ktoré by preukazovali či žalobca skutočne prevzal maloletú dcéru do svojej starostlivosti a to napr. aj šetrením v predškolskom zariadení, kde bolo možné zisťovaním kto vodí dieťa do tohto predškolského zariadenia, resp. kto toto dieťa vyzdvihuje z predškolského zariadenia.
22. Okrem toho žalovaná mohla v súvislosti s novou pracovnou zmluvou vykonať šetrenie u samotného zamestnávateľa žalobcu, kde mala zisťovať či žalobca mohol vykonávať svoju prácu aj z domu.
23. Krajský súd ďalej poznamenáva, že dôvodná sa pre súd javí aj námietka zákazu diskriminácie, ktorú uviedol žalobca v žalobe, keďže princíp rovnosti vyjadruje podstatu a zmysel existencie právnej úpravy, cieľom ktorej je v demokratickom štáte zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s osobami bude zaobchádzať rovnako. Je to explicitne ústavne garantovaný princíp v každom členskom štáte Európskej únie. Ústava SR garantuje rovnosť ľudí v ich dôstojnosti, v ich právach. Princíp rovnosti sa premieta i do obsahu pravidla, že zákonné obmedzenie základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú zakotvené podmienky. Ustanovenie článku 12 ods. 2 je všeobecným pravidlom o rovnosti, predstavuje všeobecnú konkretizáciu prvej vety, článku 12 ods. 1 ústavy. Jeho realizáciou sa upravuje zásada, aby rovné bolo chápané rovnako, kým nerovné má byť chápané s prihliadnutím na svoju rozdielnosť. Štát síce môže formou zákona poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod než v inej, avšak nemôže tak urobiť ľubovoľne, musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel ako aj princíp demokratickej spoločnosti a zároveň prvok odlišnosti musí uplatniť vo vzťahoch k všetkým prípadom spĺňajúcim ustanovené podmienky.
24. Princíp rovnosti sa musí pri výkone verejnej moci presadzovať vždy. Odporúčanie CN/Rec (2007) 7 v článku 3 bodu 1 explicitne uvádza, že orgány verejnej správy konajú v súlade s týmto princípom. Ide o kogentné pravidlo, ktoré znamená, že v objektívne rovnakých situáciách rozhodovacia činnosť verejnej správy nevykazuje rozdielnosť.
25. Cieľom princípu rovnosti je predchádzať nerovnakému zaobchádzaniu s osobami a súčasne zabezpečiť, aby sa s osobami nachádzajúcimi sa v tej istej skutkovej a právnej situácii zaobchádzalo rovnako resp. obdobne. Princíp rovnosti úzko súvisí s princípom legitímneho očakávania, ktorý má však špeciálnejší charakter. Spojitosť týchto princípov je daná tým, že porušenie princípu legitímneho očakávania má za následok porušenie princípu rovnosti osôb pred zákonom.
26. Podstata princípu legitímneho očakávania sa vo sfére verejnej správy prejavuje tak, že budúce správanie orgánu verejnej správy v konkrétnej veci musí byť vzhľadom na platnú právnu úpravu a jeho predchádzajúce konanie, na základe tejto právnej úpravy predvídateľné. Ak sa princíp v administratívnej praxi dodržiava, nemal by v nej nastať odklon bez toho, aby tu pred takým postupom orgánu jestvovalo racionálne odôvodnenie.
27. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že pokiaľ v danom prípade je umožnené zo strany správneho orgánu vykladať starostlivosť o dieťa zo strany matky, ktorá má nárok na materské tak, že táto matka môže počas poberania materskej pracovať, resp. toto dieťa môže umiestňovať na čas dňa do predškolského zariadenia, resp. o toto dieťa sa môže starať iná osoba, musí byť tento princíp dodržaný aj pri otcoch, inak by išlo o diskrimináciu pohlaví s výkladom tejto otázky.
28. Krajský súd v tejto súvislosti potrebuje zdôrazniť, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o materské odôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.
29. V tomto smere žalovaná ani prvostupňový správny orgán nevykonal dostatočné šetrenia, uspokojil sa len s konštatáciou toho, že otec dieťaťa uzatvoril rovnakú zmluvu so svojim zamestnávateľom akú mal uzatvorenú predtým ako prevzal dieťa do svojej starostlivosti.
30. Pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu podmienkam poskytovania materského je pritom rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných hodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku potrebné posudzovať v súvislosti s rozsahom jeho starostlivosti, ktorý správny orgán nenaznačil a ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti poberateľom dávky ( ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov ) zjavne nie je absolútnym, teda predstavujúcim 24 hodín denne.
31. Pokiaľ Sociálna poisťovňa v rozhodnutí konštatuje, že žalobca nesplnil podmienky ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z., musí vychádzať pri rozhodovaní z obsahu tohto ustanovenia, v ktorom absentuje argumentácia žalovanej resp. prvostupňového správneho orgánu, že otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže bolo preukázané, že vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie. Ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. vôbec nerieši podmienku, že otec dieťaťa nemôže počas poberania materského pracovať a dosahovať rovnaký príjem z tohto pracovného pomeru. Keďže ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. je jediným ustanovením na ktorý prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní poukázal ( a žalovaná toto rozhodnutie potvrdila ako vecne správne), považuje krajský súd rozhodnutie oboch správnych orgánov za nezákonné.
32. Rozhodnutie žalovanej v jeho terajšej podobe neposkytuje odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu na materskú a je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v súvislosti s preferovaním nesprávneho zistenia a vykonaní práce v rovnakom rozsahu ako pred
čerpaním rodičovskej dovolenky, bez zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu už v uvádzanej dobe a vychádza súčasne zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočne zistený.
33. Pokiaľ ide o stanoviská, ktoré spomína v duplike žalovaná ( stanovisko Národného strediska pre ľudské práva a stanovisko Generálnej prokuratúry SR z 01.04.2019), krajský súd poznamenáva, že ide o stanoviská, ktoré nie sú pre súd právne záväzné a tieto nemajú oporu v rozhodovacej činnosti súdov.
34. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vrátil vec na prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže si žalobca žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.