Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Sa-9-2019.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. L. XXXX/XA, XXX XX O., v konaní zastúpeného Odborovým zväzom KOVO, so sídlom Miletičova 24, 815 70 Bratislava, IČO: 30 804 078 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 33358-2/2019-BA zo dňa 26. marca 2019 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo: 33358-2/2019- BA zo dňa 26. marca 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočky Senica číslo: 200-000639- CA04/2019 zo dňa 8.1.2019, ktoré navrhol obe zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.3.2019 zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „v období od 16. októbra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami ... ktorý si uplatnil od 16. októbra 2018“, pričom v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila, a to pokiaľ ide o žalobcom uplatnené materské. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na materské ako iný poistenec na základe predloženej žiadosti o materské číslo B 1097931 z dôvodu starostlivosti o svojho syna F. F., nar. X.XX.XXXX, a to z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., Skalica, ktorý trvá od 1.10.2004 a súbežne v období od 16.10.2018 do 29.4.2019 (28 týždňov) žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa, na základe vzniku nového pracovného pomeru, ktorý bol uzatvorený presne na obdobie poskytnutej rodičovskej dovolenky, t.j. od 16.10.2018 do 29.4.2019. V rozhodnutí žalovanej bolo ďalej uvedené, že v prípade žalobcu ide o účelové konanie, s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej konštatované, že žalobca uzatvorením novej pracovnej zmluvy so zamestnávateľom dosiahol, že hoci naďalej aj po 15.10.2018 vykonáva pracovnú činnosť pre zamestnávateľa, za ktorú dosahuje príjem, podmienka absencie príjmu ustanovená v § 30 zákona o sociálnom poistení je splnená. Žalobca z pôvodného pracovného pomeru síce nastúpil na rodičovskú dovolenku, čo potvrdil aj zamestnávateľ, avšak u žalobcu de facto nedošlo k prerušeniu výkonu práce za účelom prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Okrem toho pracovnú činnosť na základe novej pracovnej zmluvy vykonáva žalobca v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako v prípade pracovného pomeru, z ktorého čerpá rodičovskú dovolenku. Za tohto stavu považovali správne orgány prevzatie dieťaťa do starostlivosti žalobcom za formálne, ktoré bolo deklarované predloženou rodičovskou dohodou, pričom matka dieťaťa sa do pracovného procesu nevrátila.
2. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské. Zdôraznil, že tak zákon o sociálnom poistení a ani žiadny iný právny predpis legálne nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom starostlivosť o dieťa, resp. prevzatie dieťaťa do starostlivosti otcom dieťaťa. V tejto súvislosti poukázal na to, že pri priznaní nároku na materské žiadny právny predpis nestanovuje podmienku, že po prevzatí dieťaťa do otcovej starostlivosti sa matka musí vrátiť do pracovného procesu alebo, že by otec dieťaťa mohol vykonávať inú pracovnú činnosť iba s menším rozsahom pracovného času ako toho, ktorý mal pri pracovnej činnosti v pracovnom pomere, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. Ďalej uviedol, že nárok na nemocenskú dávku (materské) sa má posudzovať samostatne iba z nemocenského poistenia vyplývajúceho z pracovného pomeru, z ktorého si nárok na materské poistenec uplatňuje. Namietal, že žalovaná pri posudzovaní jeho nároku na materské prihliadala a rozhodovala na základe druhého pracovného pomeru, založeného dňa 16.10.2018, a teda neposudzovala nemocenskú dávku z nemocenského poistenia z pracovného pomeru, z ktorého si uplatnil nárok na materské a nepriznala mu ho aj napriek tomu, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky. Tvrdil, že poistencom, ktorí poberajú materské nezakazuje žiadny právny predpis privyrobiť si formou pracovného pomeru alebo dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru, a preto žalovaná pri posudzovaní jeho nároku na nemocenskú dávku nemala prihliadať na pracovný pomer zo dňa 16.10.2018, a preto aj vec nesprávne právne posúdila.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.7.2019 uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia, pričom jej účelom je hmotné zabezpečenie žien, resp. v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t.j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novorodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem. Ďalej uviedla, že žalobca u svojho zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o. žalobca vykonával prácu na základe pôvodnej pracovnej zmluvy (pracovný pomer od 1.10.2004) a dosahoval príjem považovaný za vymeriavací základ, pričom z tohto pracovného pomeru začal od 16.10.2018 čerpať rodičovskú dovolenku a od tohto dňa súčasne pokračoval vo výkone práce pre svojho zamestnávateľa, avšak na základe novej pracovnej zmluvy v novom pracovnom pomere, ktorý trval od 16.10.2018 do 29.4.2019. Dňa 29.4.2019 žalobca skončil čerpanie rodičovskej dovolenky z pôvodného pracovného pomeru a od 30.4.2019 naďalej pokračoval vo výkone práce pre svojho zamestnávateľa na základe pôvodnej pracovnej zmluvy. Znamená to, že u žalobcu v skutočnosti k prerušeniu výkonu práce pre zamestnávateľa nedošlo, nástup na rodičovskú dovolenku bol iba formálny. Konanie žalobcu preto vykazuje znaky svedčiace o obchádzaní zákona o sociálnom poistení, s cieľom získať finančný prospech. Za tohto stavu žalovaná mala za to, že dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu v ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2018. Poukázala aj na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese ako aj stanoviská Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá v stanovisku zo dňa 21.3.2019 okrem iného uvádza, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia, je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku, pričom v stanovisko zo dňa 1.4.2019 sa okrem iného uvádza, že cieľom takýchto praktík (uplatnenie nároku na materské otcom dieťaťa, ktorý po formálnom prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti uzavrie nový plnohodnotný pracovnoprávny vzťah) je dosiahnuť súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, čo je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia. Tvrdila, že postupovala v súlade s § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak by nárok na materské posudzovala z nového nemocenského poistenia, ktoré vzniklo u žalobcu dňa 16.10.2018, potom by bol nárok na materské zamietnutý z dôvodu nesplnenia podmienky absencie príjmu ustanovenej v § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ dôjde k úprave pracovných podmienok tak, aby bolo možné dieťaťu poskytovať adekvátnu starostlivosť. Pracovná zaťaženosť v pracovnom pomere na plný úväzok však objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to požaduje zákon o sociálnom poistení.
4. Krajský súd v Trnave ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup žalovanej podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP a zistil, že žaloba nie je v predmetnej veci dôvodná.
5. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu predložením žiadosti o materské č. B1097931 ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 16.10.2018, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o., pričom predloženou dohodou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenou medzi ním a matkou dieťaťa X. F. dňa 24.10.2018 deklaroval, že od 16.10.2018 preberá do starostlivosti dieťa menom F. F., nar. X.XX.XXXX. Bolo zistené, že nový pracovný pomer u vyššie uvedeného zamestnávateľa žalobcovi vznikol dňa 16.10.2018, t.j. v deň zhodný s dňom uplatnenia nároku na materské, resp. začiatku čerpania rodičovskej dovolenky z pôvodného pracovného pomeru, ktorý trval do 29.4.2019, t.j. 28 týždňov, čo zodpovedá dĺžke obdobia poskytovania materského inému poistencovi. Taktiež je nepochybné, že nový pracovný pomer žalobca vykonával v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovný pomer predchádzajúci (37,5 hodín týždenne) a dosahoval príjem porovnateľnej výške aký dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil, pričom matka dieťaťa sa do pracovného procesu nevrátila.
6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2008 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
Podľa § 51 ods. 1 zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
Podľa § 51 ods. 2 zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.
Podľa § 58 ods. 1 zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej aj zákon o rodičovskom príspevku alebo zákona č. 571/2009 Z.z.) rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
7. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska náležitého právneho posúdenia veci. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo splnenie zákonných podmienok na priznanie materského ako nemocenskej dávky inému poistencovi - otcovi dieťaťa.
8. Žalobca v konaní namietal, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila, pokiaľ svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že dôvodom nepriznania nároku na materské bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti maloletému ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že žiadny právny predpis nedefinuje, čo sa rozumie pod poskytovaním starostlivosti dieťaťu otcom dieťaťa, na čo nadväzuje skutočnosť, že taktiež žiadny právny predpis nepriznáva žalovanej právomoc skúmať, či dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti je reálna a zodpovedá správaniu sa rodičov, keďže nie je definované čo sa rozumie pod samotným pojmom poskytovanie starostlivosti dieťaťu otcom dieťaťa. Tvrdil, že maloletému odo dňa 16.10.2018 poskytoval riadnu starostlivosť, a to aj napriek tomu, že mu vznikol dňa 16.10.2018 iný (druhý) pracovný pomer.
9. Správny súd konštatuje, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku zákonom predvídaných životných situácií (napr. materstvo alebo aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie všeobecných podmienok stanovených v § 30 zák. o sociálnom poistení, ktorými sú: existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, t.j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a súčasne absencia zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Súčasne je nevyhnutné splniť osobitné podmienky stanovené v § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a zároveň starostlivosť otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, uplynutie šiestich týždňov odo dňa jeho pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu bolo odškodňovať iba skutočné, nie formálne prevzatie starostlivosti o dieťa a s tým spojené skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Uvedená požiadavka vyplýva z § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nárok na materské, a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právna úprava predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o situáciu, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti s následkom ušlého príjmu z tej závislej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenia, z ktorého bol uplatnený nárok na materské. Preto odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytnuté materské (nemocenská dávka) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej vykonáva závislú činnosť v podstate za tých istých pracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu, čo je aj prípad žalobcu.
10. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si nárok na materské uplatnil od 16.10.2018 z nového pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého dňa 16.10.2018, kedy začal čerpať rodičovskú dovolenku a od tohto dňa súčasne pokračoval vo výkone práce pre svojho zamestnávateľa, u ktorého je povinne nemocensky poistený od 1.10.2004 (tento poistný vzťah trvá) a súbežne od 16.10.2018 do 29.4.2019 (28 týždňov) žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u toho istého zamestnávateľa, a to na základe vzniku nového pracovného pomeru. Je potrebné konštatovať, že dňa 16.10.2018 žalobcovi vznikol nový pracovný pomer, avšak k tomu istému zamestnávateľovi, s ktorým mal dojednané v podstate rovnaké pracovné podmienky aké v predchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu (37,5 hodín týždenne) a dosahoval príjem v porovnateľnej výške akú dosahoval z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j. 16.10.2018, žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a § 49 zákona o sociálnom poistení na priznanie nároku na materské. Podľa názoru správneho súdu takáto situácia (formálne uzavretie nového pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa a za tých istých podmienok) nemôže naplniť tzv. dohodu rodičov o prevzatí maloletého F. F. do starostlivosti otca zo dňa 24.10.2018, nakoľko u žalobcu nedošlo k zmene jeho životnej situácie, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. U žalobcu nedošlo ani k strate príjmu zo zárobkovej činnosti, pretože tento naďalej vykonáva v podstate rovnakú pracovnú činnosť ako predtým a dokonca u toho istého zamestnávateľa. Za tohto stavu preto možno konštatovať, že v prípade žalobcu došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú dovolenku a tiež k formálnemu prevzatiu dieťaťa do jeho starostlivosti. Možno konštatovať, že žalovaná vyvodila správny záver pokiaľ konštatovala, že na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo vyplýva z ust. § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení by nespĺňalo logické opodstatnenie. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Taktiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v
pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že výkon zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možno poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno však akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, a preto Sociálna poisťovňa musí skúmať, či tomu tak je alebo nie, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie jej dieťaťa do starostlivosti iného poistenca na zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne a v súlade so zákonom. Jednoznačne účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca však predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti, z čoho teda možno usudzovať, že účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti v súvislosti s čím má ušlý príjem. V predmetnej veci bolo nepochybné, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s.r.o. od 1.10.2004. Následne 16.10.2018 u tohto istého zamestnávateľa uzatvoril nový pracovný pomer, z ktorého čerpal rodičovskú dovolenku a súčasne požiadal o materské s tým, že podľa potvrdenia zamestnávateľa rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 16.10.2018 do 29.4.2019, t.j. 28 týždňov. Znamená to, že žalobca ako poistenec popri pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské, uzatvoril s tým istým zamestnávateľom nový pracovný vzťah, na rovnakú pracovnú činnosť, pri rovnakom pracovnom čase, s rovnakým miestom výkonu práce a rovnakej mzde.
12. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/6/2009 zo dňa 25.7.2019, na ktorý poukázala a tiež ho aj predložila splnomocnená zástupkyňa žalobcu, tak tento nemožno aplikovať na predmetnú vec, pretože išlo o rozdielnu skutkovú situáciu. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Prešove poistenec uzavrel pracovnú zmluvu s iným zamestnávateľom, než s tým, u ktorého začal čerpať rodičovskú dovolenku a z ktorého si uplatnil nárok na materské. Taktiež tento súd prihliadol na skutočnosť, že poistenec určité dni vykonával prácu z domu. V danom prípade žalobca uzavrel pracovnú zmluvu s tým istým zamestnávateľom, a to odo dňa, kedy si uplatnil aj nárok na materské, t.j. od 16.10.2018. Tiež je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že žalobca síce pokračuje vo výkone práce na základe novej pracovnej zmluvy, avšak za tých istých podmienok ako mal uzavretý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa.
13. V predmetnej veci teda nedošlo k zmene životnej situácie, čo predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale naďalej žalobca pracuje u toho istého zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o kvázy „prerušený“ ten istý pracovný pomer rodičovskou dovolenkou, ktorá v skutočnosti ňou nie je, ak žiadateľ vykonáva tú istú prácu u toho istého zamestnávateľa. Žalobca formálne urobil úkon nástupu na rodičovskú dovolenku v pôvodnom pracovnom pomere a uzatvoril nový pracovný pomer, čím evidentne obchádza zákon, hoci navonok sa to javí ako súladné so zákonom, v konečnom dôsledku však sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu, ak splnenie zákonom predvídaných podmienok len predstiera.
14. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to s poukazom na ust. § 190 SSP.
15. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy trovy možné priznať len výnimočne, pričom súd takéto dôvody v danom prípade nevzhliadol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.