Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/251/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci žalobcu: Národný holdingový fond, s.r.o., Karadžičova 2 v Bratislave, IČO: 31 384 943, zastúpený: Advokátska kancelária KUTAN & PARTNERS, s.r.o., Rajská 15/A v Bratislave, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2 v Bratislave, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15.06.2017, č. k. -129, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15.06.2017, č. k. -129, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 15.06.2017, č. k. -129 zamietol žalobu a zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 19.3.2015 domáhal voči žalovanému náhrady škody v sume 84.300 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 11.7.2007 uzavrel ako prevodca s R.. W. K. ako nadobúdateľom, Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti A-tech Slovakia, s.r.o. Odplata za prevod bola dojednaná na sumu 538.405,36 eur a táto sa mala uhradiť v splátkach. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.10.2008, pričom záložcom bola spoločnosť A-tech Slovakia, s.r.o , ktorá zriadila v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, záložné právo k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve, zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. B.. Dlžník sa s úhradou splátok dostal do omeškania a tieto doposiaľ neuhradil. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne dňa 25.6.2010 pod sp. zn. , zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 30.6.2019 bol na majetok záložcu vyhlásený konkurz. V čase vyhlásenia konkurzu bol žalobca v postavení vecno-právne zabezpečeného veriteľa bez pohľadávky voči úpadcovi a podľa vtedy platnej právnej úpravy nemal povinnosť prihlásiť si do konkurzu svoje zabezpečenie, a to ani ako podmienenú pohľadávku. Takáto povinnosť bola do , s účinnosťou od 1.1.2012. Nehnuteľnosti zaťažené záložným právom žalobcu boli v zmysle súpisu vykonaného správcom zaradené do všeobecnej podstaty, čo zodpovedá postupu ustáleného pre dané prípady. V danom prípade takéto záložné právo nezaniká a takýto veriteľ sa môže so správcom dohodnúť na spoločnom predaji majetku tak, aby sa majetok pri odplatnom prevode prevádzal nezaťažený jeho zabezpečovacím právom. Dohoda správcu podlieha súhlasu príslušného orgánu. V rozpore s vyššie uvedeným bolo dňa 15.12.2011 na 3. zasadnutí veriteľského výboru schválené

speňaženie všeobecnej podstaty na základe Zmluvy o predaji podniku so spoločnosťou CASTILL, s.r.o., za celkovú kúpnu cenu 84.300 eur, bez uzavretia akejkoľvek dohody medzi správcom a žalobcom. Po tomto prevode bolo záložné právo žalobcu z príslušných LV vymazané. Žalobca nebol z výťažku predaja založených nehnuteľností nijako uspokojený. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 3.4.2012 pod sp. zn. bol konkurz na majetok úpadcu zrušený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2012 a úpadca dňa 4.9.2012 zanikol výmazom z obchodného registra. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca mal pri speňažovaní dotknutých nehnuteľností osloviť žalobcu za účelom uzavretia dohody o spoločnom predaji nehnuteľností, inak mali byť pri následnom prevode zaťažené záložným právom žalobcu. Správca konal v rozpore s ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ), pričom dôsledkom uvedeného konania bol za súčasného nesprávneho úradného postupu Správy katastra Prievidza, vykonaný protiprávny výmaz záložného práva žalobcu, ktorý nebol uspokojený z výťažku speňaženia nehnuteľností. Správa katastra Prievidza vydala na základe nesprávneho úradného postupu (za jasnej absencie dohody medzi žalobcom a správcom) nesprávne rozhodnutie, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť CASTILL, s.r.o., avšak už bez predmetného záložného práva, čím znemožnila žalobcovi uspokojiť svoju pohľadávku. Žalobca tak bol ukrátený o sumu, ktorú by v rámci výkonu záložného práva za predaj nehnuteľností obdržal. Žalobca svoju škodu vyčíslil na sumu 84.300 eur, ktorá zodpovedá kúpnej cene zaplatenej spoločnosťou CASTILL, s.r.o. Vo veci je daný vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra Prievidza a jej nesprávnym rozhodnutím a škodou spôsobenou žalobcovi, pretože ak by postupovala podľa v tom čase platnom , nemohla by bez priloženej dohody medzi žalobcom a správcom rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva bez súčasného prechodu záložného práva. Žalobca listom zo dňa 3.4.2014 vyzval žalovaného na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom dňa 22.7.2014 mu bolo doručené vyjadrenie, že postup správy katastra bol správny a výmaz záložného práva bol vymazaný v súlade so zákonom.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 6.5.2015 uviedol, že podľa účinného v čase vyhlásenia konkurzu, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi je zabezpečená zabezpečovacím právom, má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne. Tvrdenie žalobcu, že nemal povinnosť svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu, nie je relevantné. V prípade, ak by ju do konkurzu prihlásil, stala by sa súčasťou oddelenej podstaty. Predmetné pozemky sa stali súčasťou všeobecnej podstaty, z čoho vyplýva, že žalobca svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil. Uvedené vyplýva aj z rozvrhu výťažku konkurznej podstaty, v ktorom sa ako uspokojený veriteľ žalobca nenachádza. Z uvedeného je zrejmé, že záložné právo nezaniklo v dôsledku jeho výmazu Správou katastra Prievidza, ale zo zákona. Žalobcov poukaz na porušenie nezodpovedá skutočnosti, keďže sa týka len tých zabezpečených pohľadávok, ktoré boli do konkurzu riadne prihlásené. Žalovaný poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sú potrebné nasledovné predpoklady a to existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup musí byť priamou a nesprostredkovanou príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, čo bolo konštatované aj Ústavným súdom SR pod sp. zn. , či Najvyšším súdom SR pod sp. zn. . Žalovaný konštatoval, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie, či nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne (rozsudok NS SR pod sp. zn. ). Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Žalobca nebol účastníkom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Rozhodnutie o povolení vkladu nebolo nikým zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 9.5.2017 uviedol, že záložné právo zapísané v katastri nehnuteľnosti pod O.-XXXX/XXXX dňa 15.10.2008, ktoré pre nesprávny úradný postup bolo vymazané, bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalobcu nie voči úpadcovi, ale voči inému subjektu, R.. W. K.. Výkon tohto záložného práva bol v katastri zaevidovaný pod B. XXX/XX-XXXX/XX skôr, než bolo zaevidované pod B. XXX/XX-O..E..XXXX/XX vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Povinnosť prihlásiť zabezpečenú pohľadávku do konkurzu sa týkala len pohľadávok voči úpadcovi, nie však voči tretej osobe, odlišnej od úpadcu. Záložné právo v prípade žalobcu teda nemohlo zaniknúť pre neprihlásenie zabezpečenej pohľadávky v konkurze, keďže žalobca takúto povinnosť nemal zákonom ustanovenú. Žalobca z opatrnosti opiera svoj nárok o oba tituly, teda tak z titulu nezákonného rozhodnutia, ako aj z titulu nesprávneho úradného postupu. Žalobca síce nebol účastníkom konania o vklad vlastníckeho práva, ale mal ním byť v konaní o jeho výmaz. Žalobca mal byť v zmysle § 37 Zákona o katastri nehnuteľností upovedomený o záznamovom konaní, v ktorom bol predmetný výmaz vykonaný, čo sa nestalo. I keď záznam nemá povahu rozhodnutia, medzi súdmi existuje rozdielnosť názorov, či záznam podlieha súdnemu prieskumu, alebo ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím. V danom prípade z dôvodu nesprávneho úradného postupu správy katastra došlo tým, že vykonala výmaz záložného práva záznamom, pričom porušila svoju povinnosť skúmať predloženú listinu, na základe ktorej mal byť výmaz vykonaný a posúdiť, či sú na výmaz splnené všetky zákonné podmienky, najmä však a nedoručila žalobcovi upovedomenie o vykonaní záznamu (výmazu) a vykonala výmaz záložného práva iným úkonom, odlišným od záznamu. Žalobcovi nie je známe, na podklade čoho žalovaný vymazal záložné právo žalobcu.

5. Žalovaný mal za to, že škoda, ktorú žalobca uvádza, nevznikla z činnosti orgánu katastra, ale v dôsledku porušenia Zákona o konkurze príslušným správcom a tiež na základe pasivity žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie je daná zodpovednosť štátu za túto škodu. Žalobca tvrdí, že nemal právnu povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, zároveň však konštatoval, že vyhlásenie konkurzu zabránilo, aby svoje záložné právo vykonal inak ako v konkurze a v súčinnosti so správcom. Musel si byť vedomý toho, že jeho právne postavenie je slabšie ako postavenie zabezpečených veriteľov, napriek tomu nevyužil možnosť dohody so správcom na spoločnom predaji nehnuteľností. V žalobe žalobca uvádza, že správca v rámci speňažovania všeobecnej podstaty konal v rozpore s , pričom dôsledkom uvedeného konania bol za súčasného nesprávneho úradného postupu správy katastra protiprávny výmaz jeho záložného práva. Treba uviesť, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve týmto úradným postupom, Žalobca na začiatku r. 2014 požiadal Okresný úrad o vysvetlenie postupu pri výmaze záložného práva, pričom uviedol, že využije všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv. Žiadny z týchto prostriedkov však nevyužil, najmä nepodal návrh na konanie o proteste prokurátora v súvislosti s výmazom záložného práva, ani nepodal na súd žalobu v správnom konaní. Pokiaľ ide o výmaz záložného práva z LV, kataster postupoval v súlade s návrhom na vklad v konaní pod O.-XXXX/XXXX, kde správca požiadal o vykonanie zápisu tak, že v časti „C“ Ťarchy, nebude žiadny zápis. Záložné právo bolo záznamom vymazané v rámci vkladového konania, v rámci ktorého kataster nebol oprávnený skúmať skutočnosť, ktoré záložné právo je možné vymazať a ktoré nie, pretože mu zákon túto povinnosť neukladá.

6. Žalobca ohľadne nevyužitia iných prostriedkov nápravy namietol, že v r. 2008 mal vo svojom portfóliu cez 50 subjektov, ktoré mali zabezpečené nespočetné množstvo nehnuteľností a v prípade, ak by mu kataster oznámil vykonanie záznamu, nepochybne by svoje záujmy hájil

7. Súd prvej inštancie predmetný spor právne posúdil s poukazom na ust. , , a , a a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie uviedol, že rozpory medzi účastníkmi boli ohľadne právneho posúdenia rozhodných skutočností, ktoré nastali pre výmaz záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili konkurznú podstatu a ktoré zabezpečovali záväzok inej osoby ako úpadcu voči žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci patria vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie konania orgánu verejnej moci spočívajúce v nezákonnom rozhodnutí, alebo nesprávnom úradnom postupe, príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Všetky tri predpoklady musia byť splnené súčasne, žalobca má v tomto smere dôkazné bremeno. V prejednávanej veci malo podľa názoru žalobcu prísť k nezákonnému rozhodnutiu, alebo

nesprávnemu úradnému postupu správy katastra Prievidza pri vkladovom a záznamovom konaní. Pri vkladovom konaní mal orgán katastra pochybiť v tom, že neskúmal, či boli dodržané povinnosti pri odpredaji nehnuteľností zaťažených záložným právom žalobcu a pri záznamovom konaní malo prísť k protiprávnemu výmazu záložného práva taktiež bez skúmania potrebných listín a k tomu, že žalobca o výmaze nebol upovedomený. Pri úvahe o tom, či štát zodpovedá za tvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, je nutné sa zaoberať príčinnou súvislosťou, ktorú je potrebné vidieť v tom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti osvedčujúcej jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (opomenutie konania), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (viď uznesenie NS SR , rozsudok NS ).

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či neupovedomenie žalobcu správou katastra o záznamovom konaní, v ktorom bol vykonaný výmaz záložného práva (ako príčina), mala priamo (bezprostredne) za následok vznik škody spočívajúcej v neobdržaní kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bezprostrednou a teda priamou príčinou neobdržania kúpnej ceny žalobcom, bol odpredaj nehnuteľností v konkurze správcom konkurznej podstaty, bez dohody so žalobcom. Následný nesprávny postup správy katastra v tom, že neupovedomil žalobcu o výmaze záložného práva a žalobcom požadovaná škoda, nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a preto nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

9. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca v žalobe sám označil za protiprávny aj postup správcu konkurznej podstaty, ktorý podľa neho konal v rozpore s a „neoslovil“ ho za účelom uzatvorenia dohody o odpredaji nehnuteľností zabezpečených záložným právom. Predovšetkým to však mal byť práve žalobca, ktorý mal (bez ohľadu na to, či to bolo v Zákone o konkurze upravené, alebo nie) prihlásiť do konkurzu svoju zabezpečenú pohľadávku, aby sa na ňu mohlo pri speňažovaní majetku úpadcu pamätať. Už v starom rímskom práve platila zásada (a platí naďalej), že „bdelým patrí právo“. Ak by žalobca pokračoval vo výkone záložného práva začatom ešte pred vyhlásením konkurzu, nepochybne by sa o konkurze dozvedel a svoje práva by v ňom iste uplatňoval. Žalobca sa však o ňom zrejme včas nedozvedel, pretože svoju pohľadávku starostlivo nespravoval. Ak potom poukazuje na údajné pochybenie správcu v tom, že ho „neoslovil“, súd prvej inštancie uviedol, že rovnako ako žalobca nemal povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, tak ani správca nemal povinnosť „oslovenia“ veriteľov z vlastného podnetu, zákonom ustanovenú. Ak teda žalobcovi vznikla škoda v neobdržaní kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti, potom si túto škodu žalobca spôsobil výlučne sám vlastným zavinením. Jeho následný poukaz na údajné pochybenie správcu, či pochybenie katastra, je iba nepriznaním si vlastných pochybení a „hľadaním vinníka tam, kde ho niet“.

10. Súd prvej inštancie k uplatnenému nároku titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti CASTILL, s.r.o. poukázal na to, že rozhodnutie o vklade nebolo zrušené pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom. Súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca ani nebol účastníkom tohto konania, preto mu chýba pri uplatnení tohto titulu aj aktívna vecná legitimácia požadovaná zákonom pri uplatnení tohto nároku. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj samotnú výšku škody si žalobca uplatnil v sume, ktorá zodpovedá kúpnej cene za odpredané nehnuteľnosti, pričom ak by aj prišlo v konkurze k dohode so správcom, je otázne, do akej miery by bol žalobca z tohto výťažku z predaja uspokojený, keďže hlavným účelom konkurzu

je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, pričom žalobca opomenul, že v konkurze boli prihlásení ďalší traja veritelia, ktorých pohľadávky bolo taktiež potrebné uspokojiť.

11. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal kauzálny nexus medzi vznikom škody a pochybením katastra pri záznamovom konaní (§ 37 Zákona o katastri nehnuteľností), pretože priamou a bezprostrednou príčinou vzniku ním tvrdenej škody bol odpredaj nehnuteľností zo strany správcu konkurznej podstaty bez dohody so žalobcom. Súd nie je v tomto konaní oprávnený skúmať, či a do akej miery bol dodržaný Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Pochybenie katastra pri záznamovom konaní však nebolo priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. Ak by aj kataster upovedomil žalobcu o zázname vo vzťahu k výmazu záložného práva, ešte to neznamená, že by sa následne domohol toho (ako sa domnieva), aby toto záložné právo nezaniklo a zostalo zachované aj vo vzťahu k novému vlastníkovi uvedených nehnuteľností, pretože ich odpredaj sa realizoval v konkurze, v ktorom svoju účasť opomenul.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky / písmeno a) /, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / písmeno d) /, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / písmeno f) /, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / písmeno h) /. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, tak ako ho prezentoval žalobca. Žalobca naďalej trvá na tom, čo je podľa neho jedným zo základných predpokladov podstaty jeho nároku v tomto konaní, že nemal právnu povinnosť svoju pohľadávku voči tretej osobe (R.. W. K.), ktorá bola zabezpečená riadne zriadeným a vzniknutým záložným právom na majetok úpadcu (A-tech Slovakia, s.r.o.), prihlásiť do predmetného konkurzu, a to ani ako podmienenú pohľadávku. Táto právna povinnosť bola zakotvená do až účinným od 01.01.2012, čo bolo po predmetnom konkurznom konaní, a to konkrétne ustanovením prvá veta, ktoré znie: v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Z predmetnej úpravy je zrejmé, že zákonodarca až týmto momentom (t. j. od 01. 01. 2012) uložil povinnosť veriteľom prihlasovať do konkurzného konania pohľadávky voči inej osobe než úpadcovi, ktorá bola zabezpečená právom k majetku úpadcu, pričom takáto povinnosť veriteľov dovtedy (t. j. do 31. 12. 2011), neexitovala. Z dôvodu, že žalobca nemal povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku podľa vyššie uvedeného, nemohlo jeho záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bez ďalšieho zaniknúť a malo ostať zachované aj po predmetnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z majetku úpadcu do majetku spoločnosti CASTILL, s.r.o. Jedinou zákonnou možnosťou, ako mohlo byt vymazané (ako mohlo zaniknúť), bola prípadná dohoda záložného veriteľa (žalobcu) so správcom konkurznej podstaty. Vo všeobecnosti, garantom dohľadu nad zákonnosťou zápisov k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti sú orgány katastra. Tieto ako jediné konštituujú nový právny stav, resp. zapisujú skutočnosti (deklaratórny účinok zápisu), ktoré na základe predložených podkladov majú za preukázané. V tomto prípade bývalá Správa katastra Piešťany bez akéhokoľvek podkladu, či všeobecne známej právnej skutočnosti, vymazala predmetné záložné právo žalobcu. Žalobca sa mohol a aj sa určite spoliehal, že jeho záložné právo existuje a nie je nijako spochybnené (ak by tomu bolo inak, v zmysle ustanovenia zákona o katastri nehnuteľností by o tom bol upovedomený, k čomu však nedošlo). V rámci nesporných skutočností bolo aj to, že žalobca vykonával predmetné záložné právo, čo nasvedčuje tomu, že bol v uplatňovaní svojho práva aktívny. V dôsledku výmazu záložného práva bez ďalšieho, mu však nebolo umožnené pokračovať riadne v jeho výkone (nakoľko samotným výmazom z katastra nehnuteľností záložné právo zaniklo). Priamou a bezprostrednou (nesprostredkovanou) príčinou vzniku nároku žalobcu na škodu nebolo neobdržanie kúpnej ceny žalobcom odpredajom v konkurze správcom konkurznej podstaty bez dohody so žalobcom, ale práve neodôvodnený výmaz záložného práva, ktorý mal za následok znemožnenie pokračovania žalobcu vo výkone záložného práva. To že správca konkurznej podstaty neoslovil žalobcu s ponukou dohody malo za následok len to, že nadobúdateľ mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom žalobcu a žalobca tak mohol ďalej bez ohľadu na zmenu subjektu vlastníka týchto nehnuteľnosti a vôbec bez potreby sledovať okolnosti ohľadne zaťažených nehnuteľnosti pokračovať vo svojom výkone záložného práva, ktoré riadne oznámil. Úmyselné alebo neúmyselné konanie správcu konkurznej podstaty spočívajúce v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností previesť nehnuteľnosti ako nezaťažené, ako i to že bývalá Správa katastra Piešťany v súlade s jeho návrhom nezákonne rozhodla

a záložné pravo žalobcu vymazala, je práve základom tohto konania. Bývalá Správa katastra Piešťany mala skúmať dôvod (podklad) k výmazu predmetného záložného práva, a takýto návrh prerušiť s výzvou na doplnenie dokladu alebo vysvetlenie, resp. návrh bez ďalšieho ako neodôvodnený zamietnuť. To, že kúpna cena od nového vlastníka, ktorý nadobudol nezaťažené nehnuteľnosti (hoci nemal), bola prijatá správcom konkurznej podstaty a následne v rámci konkurznej podstaty rozdelená veriteľom, je z pohľadu žalobcu irelevantné. Ani spoločnosť CASTILL, s. r. o. ako dobromyseľný nadobúdateľ a taktiež ani veritelia, ktorí si prihlásili pohľadávky v rámci predmetného konkurzného konania, nemajú prečo zodpovedať za vzniknutú situáciu. Žalobca v rámci konania pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že bývala Správa Katastra Piešťany mohla vymazať záložné právo iba v prípade, ak by disponovala dohodou medzi žalobcom ako veriteľom a správcom konkurznej podstaty o predaji predmetných nehnuteľností, pričom takáto dohoda predložená nebola. Súd prvej inštancie sa však touto skutočnosťou a porušením zákona zo strany bývalej Správy katastra Piešťany vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal. Žalobca ďalej uvádza v odvolaní, že na účely tohto konania a určenia výšky vzniknutej škody je relevantná kúpna cena zaplatená spoločnosťou CASTILL, s.r.o, za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá musela v rámci zákonom regulovaného konkurzného konania predstavovať trhovú cenu (navyše určenú znaleckým posudkom). Táto výška určená v relevantnom čase na relevantnom mieste je smerodajná a jediná relevantná pre určenie výšky škody žalobcu spôsobenú žalovaným (resp. bývalou Správou katastra Piešťany) nezákonným výmazom záložného práva. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prv ej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ako aj s jeho odôvodnením. Naďalej trvá na svojich vyjadreniach, ktorých obsahom predovšetkým bolo, že nevidí príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom Správy katastra Prievidza a vznikom škody, náhrady ktorej sa domáha žalobca. Žalovaný má za to, že aj napriek tomu, že žalobca nemal povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, s poukazom na jeho slabšie právne postavenie čoby zabezpečeného veriteľa úpadcu, mohol tak vo vlastnom záujme urobiť. Rovnako tiež mohol využiť možnosť dohody so správcom o spoločnom predaji, na základe ktorej by mal právo na výťažok zo speňaženia ( o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Žalovaný poukazuje na to, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca už dňa 11.02.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor o vysvetlenie postupu pri výmaze jeho záložného práva s upozornením, že následne využije všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv. Podotýkame, že v uvedenom čase ešte bolo možné prípadný nesprávny alebo nezákonný postup správneho orgánu napadnúť zákonom ustanovenými právnymi prostriedkami a škodu tak odvrátiť. K tvrdeniu žalobcu, že v dôsledku výmazu záložného práva bez ďalšieho, mu nebolo umožnené pokračovať riadne vo výkone záložného práva, žalovaný uviedol, že k nemožnosti pokračovať v začatom výkone záložného práva došlo na základe vyhlásenia konkurzu. Žalobca ďalej tvrdí, že priamou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho nároku na škodu bol práve neodôvodnený výmaz záložného práva, ktorý mal za následok znemožnenie pokračovania žalobcu vo výkone záložného práva. Zároveň však ďalej uvádza, že úmyselné alebo neúmyselné konanie správcu konkurznej podstaty spočívajúce v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností previesť nehnuteľnosti ako nezaťažené, ako i to, že bývalá Správa katastra Prievidza v súlade s jeho návrhom nezákonne rozhodla a záložné právo vymazala, je práve základom daného konania pred súdom. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu podľa žalovaného vyplýva jednak to, že žalobca sám neguje svoje predchádzajúce tvrdenie o priamej a bezprostrednej príčine vzniku nároku žalobcu na škodu len v súvislosti s konaním žalovaného, a tiež to, že žalobca považuje rozhodnutie Správy katastra Prievidza č. O. XXXX/XXXX za nezákonné aj napriek tomu, že jeho nezákonnosť žiadny na to kompetentný orgán nevyslovil.

14. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že s argumentáciou žalovaného sa v celom rozsahu nestotožňuje, považuje ju za účelovú a tendenčnú s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za nesprávny postup žalovaného. Správca je vždy povinný konať s odbornou starostlivosťou a v zmysle ust. v znení ku dňu 31.12.2011 (ďalej len ako „ZKR“) je povinný upovedomiť záložného veriteľa o zámere vykonať speňaženie majetku tvoriacom oddelenú podstatu a navrhnúť uzatvorenie dohody o spoločnom predaji majetku. Zo znenia predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že veritelia pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré pri speňažení majetku podliehajúceho konkurzu nezanikajú, sa môžu so správcom dohodnúť, t.j. rozhodovacia voľnosť je iba na veriteľoch a tí sa majú právo rozhodnúť, či takúto dohodu so správcom uzatvoria alebo nie. Žalobca

podotýka, že ak by žalovaný správny orgán postupoval správne, žiadna škoda by žalobcovi nevznikla. Záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach žalobcu v danom období podľa v danom čase platnej právnej úpravy by zaniklo, iba ak by sa žalobca dohodol so správcom konkurznej podstaty na spoločnom predaji predmetných nehnuteľností bez prechodu záložného práva a teda žalobca by mal nárok na výťažok z predaja. Vzhľadom na absenciu dohody so správcom konkurznej podstaty, vtedajšia Správa katastra na základe zjavne nesprávneho úradného postupu vydala nesprávne rozhodnutie, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby, avšak bez záložného práva žalobcu, čím došlo k znemožneniu jeho výkonu zo strany žalobcu za účelom uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

15. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. a ust. ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. a contario v spojení s ust. ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa nasledovné. Je nepochybné, že základom žaloby je namietanie, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia Správy katastra Prievidza (rozhodnutie zo dňa 30.12.2011, číslo vkladu: O. XXXX/XX), ktorým došlo k výmazu záložného práva, bola žalobcovi spôsobená škoda, čo žalobca zdôrazňuje aj v odvolaní. Žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody aj poukázaním na nesprávnym úradný postup, ale opiera ho o skutkové okolnosti zakladajúce zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, a to nesplnenie zákonných predpokladov pre vydanie rozhodnutia. Poukazuje na činnosť evidentne smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, ktorým je právoplatné rozhodnutie Správy katastra Prievidza, pričom žalobca spochybňuje činnosť predchádzajúcu vydaniu právoplatného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: , zo dňa 31.05.2011). Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím, to je pred vydaním právoplatného rozhodnutia, nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie podľa žalobcu nesprávne. V prípadoch, ak je postup zavŕšený vydaním rozhodnutia, je konzumovaný rozhodnutím, preto je nevyhnutné napadnúť rozhodnutie, v rámci ktorého účastník môže namietať aj prípadný nezákonný postup, ktorým odôvodní nezákonnosť rozhodnutia.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom vzniku objektívnej zodpovednosti štátu podľa ustanovení , na čo poukázal aj súd prvej inštancie je súčasné splnenie troch predpokladov: 1) zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sám skúmať a rozhodnúť, či je právoplatné rozhodnutie nezákonné. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. , ktorým ústavný súd vyslovil, že: ,,Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nie je okresný súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť, t. j. či boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom. Túto právomoc má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok“.

18. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať, len ak účastník využil možnosť podať proti nemu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť, alebo iné možné prostriedky, ktoré by viedli k preskúmaniu rozhodnutia príslušným orgánom. Táto podmienka vychádza zo všeobecnej zásady prevencie pri predchádzaní škodám, pretože vylučuje zodpovednosť štátu za okolnosti, kedy poškodený využitím dostupných právnych prostriedkov mohol odvrátiť jemu hroziacu škodu, ale tak neurobil. V danom prípade nedošlo ku zrušeniu, alebo zmene rozhodnutia, na základe

ktorého žiada žalobca náhradu škody, pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je tu daných viacero možností, ako právoplatné rozhodnutie napadnúť a nechať preskúmať jeho zákonnosť na to príslušným orgánom. Žalobca v danej veci nevyužil žiaden prostriedok, napríklad žiadať o preskúmanie rozhodnutia prokurátorom, či podaním správnej žaloby. Aj neúčastník je oprávnený podať podnet na mimoodvolacie (administratívne) konanie, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho súladu s právnym poriadkom (zákonnosť) nadriadeným správnym orgánom, ak vyhodnotí príslušný orgán podnet ako dôvodný. Až od výsledku týchto konaní, ktoré je možné iniciovať do troch rokov od právoplatnosti administratívneho rozhodnutia, by bolo možné odvodzovať náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalobca však takýto postup nevyužil a predčasne zvolil nesprávny prostriedok ochrany svojich práv formou žaloby o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Taktiež ako prostriedok ochrany práv žalobcu je prípadne podanie určovacej žaloby, ktorou by sa domáhal žalobca určenia, že záložné právo naďalej trvá.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď nie je splnená jedna zo základných podmienok žiadaného nároku a to, že by bolo rozhodnutie, o ktoré opiera žalobca svoj nárok zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1CSP).

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).