Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-122-2021.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/122/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Q. J., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. decembra 2021 o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného Q. J. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/7/2020 zo dňa 11.10.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného Q. J. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/7/2020 zo dňa 11.10.2021 bol obžalovaný Q. J. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- od januára 2012 do súčasnej doby v obci G. č. XXX, okres B. S. a inde spôsoboval svojej manželke H.. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, okres B. S., fyzické a psychické útrapy a to tým spôsobom, že
v dobe od januára 2012 do 23.09.2019 v rodinnom dome G. č. XXX, kde žili v spoločnej domácnosti na odľahlej samote - na lazoch, vyvolával u poškodenej strach z bitia, nakoľko ju opakovane viackrát pod zámienkou žiarlivosti ako aj bez udania dôvodu bil a to tak, že ju udieral po tvári, do brucha, pleca, pričom jeho útoky sa neustále stupňovali a toto sa dňa 20.07.2019 vystupňovalo takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke v spálni rodinného domu č. XXX v obci G., kričal na poškodenú, pretože zistil, že sa rozprávala počas dňa s inými ľuďmi, trhal ju za oblečenie, pričom jej roztrhol tričko, fackal ju, následne ju chytil rukou za sánku, ktorú jej bolestivo stlačil a pýtal sa jej, či vie, aká je to bolesť, následne ju hodil na posteľ v spálni, kde ona sa snažila postaviť, avšak obžalovaný ju rukami začal škrtiť v oblasti krku, čo videli ich maloleté deti a snažili sa mu v konaní zabrániť, pričom poškodená sa snažila počas toho ako ju obžalovaný škrtil uvoľniť z jeho zovretia, nakoľko sa nemohla hýbať, a udrela ho do oblasti hrtana, následne kričala o pomoc, pričom najstaršia dcéra mal. K. L., vyskočila cez okno izby na dvor a privolala prostredníctvom mobilného telefónu policajnú hliadku, kde po príchode hliadky poškodená z obavy z následného konania obžalovaného odmietla podať trestné oznámenie, kde jej obžalovaný svojím konaním spôsobil viaceré podliatiny v oblasti hrudníka, škrabanec na pleci a roztrhnutie trička,
a taktiež v presne nezistený deň v mesiaci august 2019, keď boli doma sami, z dôvodu žiarlivosti nútil poškodenú, aby mu odpovedala na otázky, ktoré jej kládol, pričom tieto sa týkali jej minulého života a z dôvodu, že sa mu odpoveď nepáčila, donútil poškodenú, aby sa vyzliekla donaha, čo ona z obavy pred ním aj urobila a musela nahá kľačať najmenej polhodinu na dlážke, v dôsledku čoho poškodenú
bolelo koleno, pričom obžalovaný si sadol na gauč, zapálil si cigaretu a povedal poškodenej, že kým on fajčí cigaretu, tak že ona bude zatiaľ kľačať, následne jej dovolil ísť si ľahnúť do postele, avšak neustále pokračoval v kladení otázok, ktoré sa týkali napríklad toho, kde a s kým bola poškodená pred ich vzťahom na dovolenke a nakoľko poškodená bola unavená a nevládala na tieto otázky odpovedať, pričom sa jej začalo driemať, on jej nedovolil zaspať, ale zapálil jej svetlo a stále sa vypytoval ďalšie otázky, na ktoré nevládala odpovedať, preto jej prikázal, že bude stáť nahá, čo ona odmietla a požiadala, aby si mohla obliecť tepláky a tričko a takto oblečená stála v spálni pred posteľou, na ktorej obžalovaný ležal, pričom musela stáť postavená čelom k nemu, pozerať sa na neho a odpovedať na ďalšie otázky, pričom bola unavená a zúfalá, bála sa o svoj život, bola jej zima a žiadala obžalovaného, aby prestal, čo on odmietol a za každú odpoveď jej predlžoval čas státia o ďalších 15 minút, kde takto poškodená musela stáť najmenej 1,5 hodiny, dokiaľ obvineného jeho konanie neomrzelo a umožnil jej si ísť ľahnúť, a
dňa 16.09.2019 potom ako v rodine na základe anonymného oznámenia vykonali šetrenie pracovníci ÚPSVaR Veľký Krtíš, obvinený dňa 16.09.2019 vo večerných hodinách kričal na poškodenú, nakoľko ju podozrieval, že ona dala podnet na šetrenie ÚPSVaR, pričom v dobe od 18.00 h do 22.00 h dňa 16.09.2019 bránil poškodenej opustiť izbu rodinného domu č. 300 v obci G. patriaceho matke obžalovaného, a nútil ju, aby sedela v kresle v izbe tak, že sa nesmela pohnúť, pričom ju počas toho opakovane v čase od 21.00 h do 21.30 h dňa 16.09.2019 najmenej 50-krát v prítomnosti maloletých detí udieral do pleca, čo musela z obavy pred obžalovaným trpieť, pričom sa posúvala nižšie, kde ju údery do pleca menej boleli, pričom opakovane prosila obžalovaného, aby s konaním prestal, kde on následne zaspal a tak jeho konanie prestalo, čím jej obžalovaný spôsobil pomliaždenie ramena vpravo s hematómom s dobou liečby do 6 dní bez PN,
a následne dňa 21.09.2019 v poobedňajších hodinách v rodinnom dome č. XXX v obci G. potom ako obžalovaný vošiel do kuchyne rodinného domu pristúpil k poškodenej so slovami: „Kto tu bol? Koho tu máš?" a udrel poškodenú päsťou do oblasti pravého bedrového kĺbu, kde v dôsledku bolesti sa jej noha podlomila a poškodená plakala, na čo on jej uviedol, že nič nespravil a odišiel z kuchyne preč, čím jej spôsobil pomliaždenie bedra vpravo bez vonkajších známok traumy s liečbou - jednorazovým ošetrením bez PN,
pričom obžalovaný svojím konaním vyvolával u poškodenej strach bezdôvodnou žiarlivosťou, zakazoval poškodenej navštíviť gynekológa, kde naposledy jej umožnil lekárske gynekologické vyšetrenie v roku 2016, pričom ju nútil, aby si išla dať odstrániť vnútromaternicové teliesko, čo ona odmietla, zakazoval poškodenej návštevu všeobecného lekára pre dospelých, a z obavy pred obžalovaným poškodená nevyhľadala lekárske ošetrenie, preto poškodená v snahe utiecť od obžalovaného, tak aby o tom obžalovaný nevedel prostredníctvom telefónu svojej svokry poslala správu so žiadosťou o pomoc, kde následne jej matka dňa 23.09.2019 privolala policajnú hliadku a zároveň sa spolu s otcom poškodenej dostavila taxíkom pre poškodenú a odviezli ju spolu s maloletými deťmi do Banskej Bystrice na adresu O. XX, pričom obvinený na svojom osobnom motorovom vozidle prenasledoval taxík s poškodenou až do Banskej Bystrice, kde po zastavení vozidla, pristúpil k taxíku, otvoril dvere na taxíku a zdvihol ruku zovretú v päsť, avšak v dôsledku prítomnosti privolanej policajnej hliadky od ďalšieho konania upustil, čím svojím konaním trvajúcim po dlhší čas spôsobil poškodenej psychické a fyzické utrpenie, kde pri posledných fyzických útokoch spôsobil poškodenej pomliaždenie ramena vpravo s hematómom s dobou liečby 6 dní bez PN a pomliaždenie bedra vpravo bez vonkajších známok traumy s liečbou - jednorazovým ošetrením bez PN,
potom ako poškodená dňa 20.07.2019 v obci G. č. XXX odmietla privolanej hliadke OO PZ Dolná Strehová podať trestné oznámenie, avšak službukonajúci policajt si odfotil jej zranenie a to škrabanec na zadnej strane pleca a roztrhnuté tričko, obžalovaný Q. Laššan prinútil poškodenú, aby dňa 20.07.2019 vo večerných hodinách opakovane, najmenej 10-krát zatelefonovala na pevnú linku Obvodného oddelenia PZ Dolná Strehová, kde jej však v tom čase nikto nedvíhal, pričom obžalovaný bol pri nej a na papier jej napísal, čo má povedať, a pod hrozbou násilia žiadal od nej, aby trvala na vymazaní týchto fotiek, nakoľko sa však poškodená na OO PZ Dolná Strehová nedovolala, nasledujúceho dňa 21.07.2019 obžalovaný odviezol poškodenú na OO PZ Dolná Strehová, kde v prítomnosti obžalovaného proti svojej vôli musela požiadať policajtov, aby fotky, ktoré zhotovili vymazali, nakoľko nesúhlasila s ich vyhotovením, čo ona z obavy pred konaním obžalovaného aj urobila,
a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T 49/2019 z 19.08.2019, právoplatným toho istého dňa bol uznaním vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo ich prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.), c), d) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov (do 20. 08. 2022) s probačným dohľadom a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok počas skúšobnej doby.
Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení prokurátor podal odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. Podstatou jeho odvolania bolo vyhlásenie, že nesúhlasí s výrokom o treste v napadnutom rozsudku, a preto odvolanie smeroval proti tomuto výroku v neprospech obžalovaného. V úvode odvolania poukázal na rozhodnutie okresného súdu s konštatovaním, že prvostupňový súd správne postupoval, keď trest ukladal podľa trestnej sadzby za trestný čin s prísnejšou sadzbou, čo je trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., kde trestná sadzba predstavuje rozpätie 7 až 15 rokov. Tak isto súd správne vychádzal z toho, že obžalovaný opätovne spáchal zločin a tak sa mu zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o polovicu, čo predstavovalo 11 rokov. Prvostupňový súd správne postupoval aj podľa asperačnej zásady a zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby u obžalovaného.
Prokurátor sa však nestotožnil s aplikovaním ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. V tomto smere poukázal na odôvodnenie napadnutého výroku a nesúhlasil s tvrdením súdu, keď konštatoval, že obžalovaný bol sám v detstve týranou osobou a nemal vypestované zdravé rodinné návyky, že nevie prejaviť manželke lásku normálne, avšak z písomností je zrejmé, že má manželku stále rád, no prejavuje jej to nevhodným spôsobom. Nevhodným spôsobom presadzoval aj predstavy o fungovaní rodiny. Svoje útoky zameral len na manželku, nikdy nie na deti. V tejto súvislosti tiež z písomného vyjadrenia manželky (poškodenej) vyplynulo, že 7 rokov považuje za veľmi prísny trest pre obžalovaného. Súčasne poškodená zobrala späť návrh na rozvod, z čoho súd vyvodil, že konanie obžalovaného nezanechal na nej také následky, ako sa spočiatku javilo. V tomto smere poškodená konala sama bez nátlaku, pretože býva u rodičov v Banskej Bystrici a obžalovaný je toho času vo väzbe. Preto súd považoval uloženie trestu vo výmere 7 rokov za dostatočné.
Z uvedeného dôvodu prokurátor poukázal na ustanovenie § 39 Tr. zák., ktoré je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje tak riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu alebo pomerom páchateľa a keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Preto by mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody nemalo byť pravidelným postupom súdu. V tejto súvislosti prokurátor vysvetlil pojem okolnosti prípadu a pomery páchateľa. V neposlednej rade poukázal aj na § 34 ods. 4 Tr. zák., na čo je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadať a preto navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný Q. J., a to prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj podaním písaným vlastnou rukou. V tejto súvislosti obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie smeruje len proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania podaného obhajcom obžalovaného vyplynulo, že na žiadosť klienta podal odvolanie proti predmetnému rozsudku, a to proti výroku o treste s tým, že klient sa domnieval, že na základe prepúšťacej správy z pozorovania, ktorému sa podrobil v nemocničnom zariadení v Trenčíne sa v závere tejto správy uvádzalo, že trpel viacerými psychickými poruchami. Z lekárskej správy psychiatričky v ÚVV tiež vyplynul podľa obžalovaného záver, že sa jedná u neho o akútnu psychotickú poruchu podobnú schizofrénii. Na základe toho obžalovaný má za to, že znalecký posudok vo svojich záveroch odporuje výsledkom pozorovania v zariadení nemocničného typu v Trenčíne a tieto rozpory, ktoré sú evidentné, nikto nevysvetlil, ani neodstránil. Obžalovaný sa preto domnieva, že je potrebné tieto závery prehodnotiť a vysporiadať sa s nimi, pretože podľa jeho
názoru nie je možné, aby trpel akútnou psychotickou poruchou podobnej schizofrénii so stanoviskom nemocničného zariadenia v Trenčíne po pozorovaní a po konštatácii, že trpí viacerými psychickými poruchami, aby došlo vo finále znaleckého posudku k záveru, že zo zdravotného hľadiska je úplne v poriadku. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a aby sa k jeho zdravotnému stavu vyjadril znalecký ústav, ktorý by disponoval viacerými znalcami v tomto obore, aby nedošlo k posudzovaniu jeho psychického zdravia z vyššie uvedených dôvodov iba jednou osobou, ale znaleckou komisiou. Až na základe výsledkov takéhoto hodnotenia by potom mal podľa jeho názoru súd prijímať príslušné závery. Z uvedeného dôvodu požiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a doplniť dokazovanie vo vyššie uvedenom smere a aby bolo až po takomto doplnení dokazovania pristúpené k definitívnemu rozhodnutiu v jeho trestnej veci.
Z písomného odvolania písaného vlastnou rukou obžalovaným vyplynulo, že obžalovaný namietal, že zo žiadneho vykonaného dokazovania nebolo preukázané použitie akéhokoľvek násilia alebo hrozby násilia proti poškodenej, pričom obžalovaný vysvetlil, o aké násilie musí ísť pri tomto trestnom čine a odvolal sa na ustanovenie § 122 ods. 7 Tr. zák. Pokiaľ ide o uloženie trestu, obžalovaný konštatoval, že okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, trest však vo výške 7 rokov nepodmienečne je pre neho likvidačný, ako aj pre jeho manželku a deti, keďže spolu chcú žiť a vychovávať spoločne ich deti, pričom súd vôbec neprihliadol na jeho skoršie odsúdenie, a to rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/49/2019, kde bol podmienečne odsúdený na 3 roky so skúšobnou dobou 3 roky a tento trest, keďže porušil podmienku, mu bude premenený na trest nepodmienečný a tak by spolu s uloženým trestom z prejednávanej veci vykonával 10-ročný nepodmienečný trest, čo je neprimeraný trest, vzhľadom k jeho osobe, ako aj okolnostiam prípadu. Z uvedeného dôvodu požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a aby krajský súd rozhodol novým rozsudkom o vine za trestný čin vydierania a následne vzal do úvahy dôvody na zníženie trestu podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. a prihliadol na možnú premenu podmienečného trestu z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/49/2019 a uložil mu miernejší trest, ako mu bol uložený prvostupňovým súdom.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí sa pridržal písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a z uvedeného dôvodu navrhol, aby krajský súd posúdil využitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu obžalovanému a súčasne odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu v zásade považuje za správne, v tomto smere poukázal na to, že jeho klient nie je právne vzdelaný a chápe ho, čo chcel povedať v odvolaní písanom vlastnou rukou. Zmierňujúce ustanovenie bolo použité oprávnene aj vzhľadom na európsku judikatúru a má za to, že s výmerou trestu by sa ešte mohlo niečo urobiť v tom smere, že by obžalovanému mohol byť uložený nižší trest. Takýto postup však dáva na zváženie súdu, ktorý o tom rozhodne.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je mu jeho konania nesmierne ľúto, v ostatnom sa pridržiava návrhov svojho obhajcu. Chce, aby mu bol uložený nižší trest.
Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného Q. J. nie sú dôvodné.
Z obsahu odvolaní obžalovaného Q. J. a jeho vyjadrenia pred začatím verejného zasadnutia, ako aj z obsahu odvolania prokurátora je zrejmé, že tieto smerovali len proti výroku o treste. Preto odvolací súd v napadnutom rozsudku preskúmal len výrok o treste a zistil, že okresný súd nepochybil, keď obžalovanému Q. Laššanovi uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že Trestný zákon obžalovanému J. za jeho konanie právne kvalifikované podľa trestného činu z nich najprísnejšieho podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. umožňoval uložiť trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe od 7 rokov do 15 rokov.
Keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin, preto mu bol súd povinný zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o polovicu a dolná hranica teda predstavovala 11 rokov, pričom na základe asperačnej zásady súd musel zvýšiť aj hornú hranicu trestnej sadzby tak, ako to konštatoval okresný súd v odôvodnení výroku o treste. Takýto postup okresný prokurátor nespochybnil, mal však námietku k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
K tejto námietke prokurátora krajský súd konštatuje, že predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin, pričom platí, že nepostačuje len dodržiavanie požiadavky „nulla poena sine lege“, ale je nevyhnutné, aby zákonom ustanovená právna úprava druhov trestov, podmienok ich ukladania, ako aj podmienok ich výkonu plne rešpektovala predovšetkým základné ľudské právo nebyť mučený ani podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ako i právo, aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je tento trest ukladaný (Nález Pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011).
V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu, má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestného činu spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Teda, trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionálneho násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
V konečnom dôsledku nespravodlivý trest nemožno považovať za spravodlivý, pričom spravodlivým trestom je vždy len primeraný trest.
Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.
V prípade obžalovaného okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky konkrétne skutočnosti, na ktoré podľa zákona prihliadnuť mal, najmä na prostredie, v ktorom obžalovaný vyrastal a ktoré formovalo jeho osobnosť, jeho výchovu, jeho mentálne schopnosti, ako aj na následky, ktoré jeho konanie spôsobilo (konanie obžalovaného nezanechalo výrazné následky na zdraví poškodenej), tiež na skutočnosť, že manželka stiahla návrh na rozvod, čo súd správne vyhodnotil ako záujem poškodenej aj naďalej žiť s obžalovaným.
Vzhľadom na vyššie uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že konkrétna trestná sadzba vypočítaná pre obžalovaného (dolná hranica trestnej sadzby 11 rokov) by bola pre obžalovaného neprimerane prísna a takto uložený trest by bolo možné hodnotiť ako zákonný, nie však spravodlivý. Preto aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. bolo adekvátne.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadol na námietky prokurátora, keďže uložený trest podľa návrhu prokurátora (11 rokov) by neumožnil uložiť obžalovanému spravodlivý trest, ktorý by zodpovedal jeho účelu v tomto konkrétnom prípade.
Krajský súd neprihliadol ani na písomné námietky obžalovaného, keďže tieto spochybňovali vinu obžalovaného, ktoré však na verejnom zasadnutí upresnil a svoje odvolanie smeroval proti výroku o treste v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti obžalovaného odvolací súd považoval uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za primeraný a spravodlivý, ktorý naplní účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a súčasne vyhovuje individuálnej a generálnej prevencii.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 319 Tr. por. zamietol odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného Q. J..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.