Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci manželky (matky) Ing. P. D., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., č. R., prechodne bytom v W. W., W. č. R./XX, zastúpenej JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom v W. W., J.A. Komenského č. 18B, proti manželovi (otcovi) P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., č. XXX, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca, zastúpenému JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová č. 1, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. D., nar. XX.XX.XXXX, X. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom v W. W., W. č. R./XX, na čas po rozvode, všetky zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -265 zo dňa 16.02.2022, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“ v spojení s ; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo G.. P. D., nar. XX.XX.XXXX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 24.04.2010, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku 42, ročník 2010, na strane 47, pod poradovým číslom 72 rozviedol (prvý výrok); maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky (druhý výrok); vyslovil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (tretí výrok); druhému manželovi (otcovi) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. výživným v sume 100,- € mesačne, na výživu maloletej X. výživným v sume 110,- € mesačne, na výživu maloletého S. výživným v sume 90,- € mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva (štvrtý výrok); upravil stretávanie sa otca s maloletými deťmi v stredu v každom kalendárnom týždni v časovom rozmedzí od 16:00 hod. do 16:20 hod. telefonicky a každú prvú nedeľu v mesiaci od 10:00 hod. do 10:20 hod. prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku (piaty výrok); matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí pri styku s otcom telefonicky a formou prostriedkov elektronickej komunikácie určených na prenos obrazu i zvuku, a to poskytnutím telefonického čísla otcovi a zabezpečením telefonického zariadenia a zariadenia s aplikáciou umožňujúcou prenos obrazu i zvuku (šiesty výrok); žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (siedmy výrok).

1.2 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že podaným návrhom sa manželka (matka) domáhala rozvodu manželstva s manželom (otcom) a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z tohto manželstva na čas po rozvode; na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo manželov si neplní žiadnu zo svojich funkcií a je trvalo a vážne rozvrátené; manžel sa voči navrhovateľke (manželke) viac ako 7 a pol roka dopúšťal fyzického a psychického násilia, ktoré naplnilo skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby ako aj zločinu vydierania; z dôvodu právoplatného odsúdenia manžela a uloženia mu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov si manželstvo neplní biologickú a hospodársku funkciu, ani funkciu vzájomnej pomoci a zo strany manželky obnova manželského spolužitia nepripadá do úvahy; s poukazom na uvedené súd prvej inštancie manželstvo manželov rozviedol.

1.3 Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že odkedy bol manžel (otec maloletých detí) vzatý do väzby (september 2019), zabezpečuje osobnú starostlivosť o ich tri maloleté deti matka, ktorá sa s nimi presťahovala do W. W.; súd prvej inštancie preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.

1.4 Čo sa týka vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, súd prvej inštancie po prepočte ich nákladov dospel k záveru, že výdavky na maloletú O. (14) predstavujú spolu sumu 242,10 € (ZRPŠ, školské pomôcky, obedy v škole, mobil, oblečenie, drogéria, strava, ubytovanie, komunálny odpad) bez výdavkov na lieky maloletej, na výlety a podobne a teda v priemere je potrebné vynaložiť na odôvodnené potreby maloletej 250,- € mesačne; mesačné výdavky na maloletú X. (11) sú v sume 259,60 € (ZRPŠ, školské pomôcky, obedy v škole, mobil, oblečenie, drogéria, strava, ubytovanie, komunálny odpad, futbal) a s výdavkami na lieky, výlety a hračky v priemere v sume 270,- €; minimálne výdavky na maloletého S. (8) predstavujú sumu 227,60 € mesačne (ZRPŠ, školské pomôcky, obedy v škole, oblečenie, drogéria, strava, ubytovanie, komunálny odpad) bez výdavkov na lieky, hračky, výlety a teda na úhradu jeho odôvodnených potrieb je potrebné vynaložiť približne 235,- €; súd prvej inštancie zdôraznil, že otec žiadne z týchto výdavkov na maloleté deti nespochybnil; matka maloletých je v súčasnosti zamestnaná s príjmom v sume 665,- € mesačne, ku ktorému poberá daňový bonus v priemernej sume 106,16 € a prídavky na maloleté deti v sume 3 x 25,50 €; čiastočne na výdavky detí matke prispieva aj matka manžela a to sumou cca 50,- € mesačne; matka aj s maloletými býva v byte svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou 300,- € mesačne a okrem výdavkov na stravu má tiež mesačné výdavky na ošatenie v sume 20,- €, kozmetiku 10,- € a mobilný telefón 13,- €; manžel a otec maloletých detí sa od septembra 2019 nachádzal vo výkone väzby v Banskej Bystrici a v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca“), kde nie je pracovne zaradený; pred výkonom väzby bol a aj v súčasnosti je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti O..X..P.. s.r.o., kde mal na základe jeho vyjadrenia príjem cca 500,- € mesačne a hýbal sa skôr v „šedej ekonomike“; súd prvej inštancie preto v zmysle zásady potenciality vychádzal zo skutočnosti, že v možnostiach otca maloletých je dosahovanie aspoň príjmu na úrovni minimálnej mzdy v Slovenskej republike v sume 525,65 € v čistom; uvedená suma zodpovedá skutočnosti, že otec má základné vzdelanie, dobrý zdravotný stav a tiež príjmom, ktoré dosahoval pred nástupom na výkon väzby; súd prvej inštancie dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.02.2019, v zmysle ktorého je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov aj v prípade úmyselného protiprávneho konania povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov; nakoľko manželka (matka) dosahuje príjem cca 844,24 € (priemerný čistý príjem plus daňový bonus plus prídavky na deti), zatiaľ čo v možnostiach a schopnostiach manžela je dosahovanie príjmu len cca 525,65 €, je to matka, ktorá by sa napriek skutočnosti, že zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté deti mala vo väčšej miere podieľať na odôvodnených mesačných výdavkoch maloletých, u maloletej O. sumou 150,- €, u maloletej X. sumou 160,- € a u maloletého S. sumou 145,- € (t.j. spolu 455,- € mesačne, na ktorých sa však pravidelne podieľa i matka manžela sumou cca 50,- € mesačne); na druhej strane je však plne odôvodnené, aby sa otec maloletých podieľal na ich výdavkoch v celkovej sume 300,- € mesačne, čo zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca dosahovať príjem cca 525,65 €; vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uložil manželovi (otcovi) povinnosť platiť výživné maloletej X. v sume 110,- € mesačne, maloletej O. v sume 100,- € mesačne a maloletému S. v sume 90,- € mesačne.

1.5 Styk otca s maloletými deťmi upravil súd prvej inštancie tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v stredu v každom kalendárnom týždni v časovom rozmedzí od 16:00 hod. do 16:20 hod. telefonicky a súčasne matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť detí pri takomto styku; ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či je v najlepšom záujme maloletých detí prehĺbenie styku s otcom, a ak áno, akým spôsobom tento styk realizovať; nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželka (matka) nie je fakticky držiteľkou motorového vozidla, zaoberal sa inými možnosťami dopravy medzi súčasným bydliskom matky s maloletými deťmi (Banská Bystrica) a ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku trvania takejto prepravy (viac ako osem hodín) a skutočnosť, že by bol príchod matky s maloletými domov až okolo 20:00 hod., resp. aj po 22:00 hod., nie je tento spôsob styku v najlepšom záujme maloletých detí, pričom navyše by uvedené bolo aj bez krytia finančných nákladov cestovného a stravného; čo sa týka maloletých detí tieto s výnimkou maloletej O. (ktorá nemá o osobný kontakt s otcom záujem) nemajú na osobný styk s otcom jednoznačne vytvorený názor, keď na jednej strane uviedli, že im telefonický kontakt s otcom postačuje, no na druhej strane pripustili, že by sa s ním stretli aj osobne; súd prvej inštancie tiež prihliadal na skutočnosť, že prepravu na miesto styku a z miesta styku zväčša zabezpečuje rodič, ktorý má styk s dieťaťom realizovať; zároveň pokiaľ je rodič vo výkone trestu odňatia slobody a deťom až do veku 15 rokov neumožňuje právna úprava tráviť s ním čas samostatne, bola by to matka maloletých (ako otec aj výslovne požadoval), ktorá by maloleté deti k otcovi dopravila a musela by byť pri tomto styku prítomná; nakoľko bol manžel právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania, ktorých sa dopúšťal na svojej manželke, bolo potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie zvoliť iný ako osobný styk dieťaťa s odsúdeným rodičom, čo by zabránilo sekundárnej viktimizácii matky a bolo by i prostriedkom ochrany samotného dieťaťa; súd prvej inštancie preto v súčasnosti uprednostnil rozšírenie styku maloletých detí s otcom prostredníctvom aplikácií umožňujúcimi prenos obrazu i zvuku, keď tento spôsob je akceptovateľný všetkými maloletými deťmi, nie je finančne a ani časovo nákladný a neprispieva ani k sekundárnej viktimizácii matky; styk otca s maloletými deťmi preto ďalej upravil súd prvej inštancie na každú prvú nedeľu v mesiaci od 10:00 hod. do 10:20 hod. prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku a matke uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí pri takomto styku s otcom; na záver dal súd prvej inštancie do pozornosti, že matka na pojednávaní prehlásila, že umožní i osobný styk otca s maloletými deťmi aspoň v rozsahu 2 x do roka za predpokladu, že bude realizovaný rodinnými príslušníkmi otca.

1.6 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 1, § 28, § 35, § 38, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 64 ods. 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine; § 8 zákona o minimálnej mzde; zákona o výkone trestu odňatia slobody; a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody; ústavného poriadku pre odsúdených v ÚVTOS Košice-Šaca a ; o trovách konania rozhodol podľa C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika v spojení s a C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel (otec) prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu včas odvolanie zo dňa 09.03.2022 (č.l. 293-295 spisu); z obsahu odvolania vyplýva, že uplatňuje odvolací dôvod podľa C.m.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a odvolací dôvod podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; čo sa týka rozvodu manželstva, hoci bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby na 7 rokov nepodmienečne, je toho názoru, že manželstvo by sa dalo ešte obnoviť, i keď nepopiera, že v manželstve boli problémy; svoju manželku má stále rád a na jej rozhodnutie ohľadom rozvodu robila nátlak jej matka B. Q.; k úprave styku s maloletými uviedol, že svoje deti má nadovšetko rád, nikdy by im neublížil a nechce s nimi prerušiť kontakt; len elektronická komunikácia nemôže nahradiť osobný styk, a preto trvá na tom, aby aspoň raz do mesiaca bol realizovaný osobný styk s jeho deťmi a to návštevou v ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca; súd prvej inštancie odôvodnil nariadený styk otca s maloletými elektronickou formou len ekonomickými dôvodmi a vzdialenosťou medzi bydliskom detí a v Šaci; výkon trestu odňatia slobody by sám o sebe nemal byť dostatočným dôvodom na vylúčenie styku s dieťaťom; je potrebné prihliadať na povahu činu, podmienky vytvorené na prijímanie návštev maloletých v ústave, zdravotný stav detí, vzdialenosť, náklady a podobne; zachovanie styku odsúdeného rodiča nachádzajúceho sa

vo výkone trestu odňatia slobody s maloletým dieťaťom výrazne prispieva k udržaniu ich vzájomného vzťahu; hoci je odsúdený rodič prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, môže využívať aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby vykonával vhodný vplyv na výchovu maloletých detí; jedným z takýchto prostriedkov je práve osobný styk odsúdeného rodiča s maloletými deťmi; dieťa má právo na styk s rodičom a tomu zodpovedá povinnosť tento styk realizovať; otec dal do pozornosti právnu úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom v Českej republike a v Nemecku; poukázal na to, že kontakt dieťaťa s rodičom je veľmi dôležitý pre rozvoj jeho osobnosti a je opodstatnené prinútiť rodiča, aby bol v kontakte so svojim dieťaťom; dieťa potrebuje od rodiča cítiť náklonnosť a emocionálne teplo; najlepšie záujmy by mohli byť výrazne narušené vynúteným kontaktom s neochotným odsúdeným rodičom; ďalej sa otec maloletých detí podrobne zaoberal situáciou, kedy odsúdený rodič odmieta kontakt s maloletým dieťaťom; uviedol, že najmä s rastúcim vekom dieťaťa eskaluje záujem dieťaťa o spoznanie a styk s odsúdeným rodičom; návšteva odsúdeného rodiča, ktorý tento styk odmieta je v najlepšom záujme dieťaťa, a preto je nevyhnutné posudzovať to individuálne v každom jednom prípade; primárnym záujmom štátu má byť zlúčenie rodiny a obnova rodinných vzťahov a teda mal by viesť páchateľov trestných činov k tomu, aby si plnili svoje rodičovské povinnosti a zodpovedali za výchovu svojich maloletých detí; preto trvá na tom, aby mu bol umožnený osobný styk s maloletými deťmi a to raz mesačne v sobotu alebo nedeľu v dĺžke približne dvoch hodín; čo sa týka vyživovacej povinnosti, tejto sa otec nebráni, avšak nakoľko nie je zo zdravotných dôvodov vo výkone trestu zaradený do práce, nemá možnosť zarobiť financie na výživné, čo súd prvej inštancie bližšie neskúmal; s poukazom na uvedené otec (manžel) navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 24.03.2022 (č.l. 307 spisu) k odvolaniu otca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že ho považuje v celom rozsahu za nedôvodné; súd prvej inštancie správne konštatoval, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií a je trvalo rozvrátené; voči druhému manželovi neprechováva žiadne city, naopak bojí sa ho, nevie si predstaviť s ním žiť a obnovenie manželského spolužitia nepovažuje za reálne; súdom prvej inštancie určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca pri uplatnení potenciality jeho príjmov; čo sa týka úpravy styku, súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal s dôvodmi, prečo nemožno od matky spravodlivo požadovať zabezpečovanie realizácie osobného styku otca s maloletými deťmi; súd prvej inštancie zohľadnil finančné zaťaženie aj náročnosť celodenného cestovania a zároveň poskytol manželke (matke) ochranu ako obeti násilia páchaného manželom s cieľom predchádzať ujme, ktorá by vznikla druhotnou viktimizáciou; uviedla však, že maloleté deti vedie k tomu, aby si s otcom udržali pozitívny vzťah a vytvára im na to vhodné podmienky, doposiaľ formou telefonovania; pokiaľ rodinní príslušníci otca zabezpečia osobný kontakt otca s maloletými deťmi, nebude tomu brániť a poskytne im potrebnú súčinnosť, aby sa styk zrealizoval, avšak bez jej prítomnosti; navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie manžela v celom rozsahu a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika v spojení s C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika v spojení s C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní manžela (otca) podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa po zohľadnení, že podľa C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie podľa a v spojení s C.m.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový (skutočný) stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( v spojení s C.m.p.). Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( v spojení s C.m.p.). Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky manžela (otca) ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania, zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, na určenie výživného pre maloleté deti zo strany otca v takej výške, ako rozhodol súd prvej inštancie a aj na úpravu styku otca s maloletými v takom rozsahu a takým spôsobom ako určil súd prvej inštancie. Odvolacie námietky manžela (otca) ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C.m.p.).

4.5 Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, zodpovedajúci zistenému skutočnému stavu veci a správnemu právnemu posúdeniu veci ( v spojení s C.m.p.); pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na rozvod manželstva rodičov maloletých detí odvolací súd v prvom rade udáva, že uzavretie manželstva nie je bezúčelné, ale účelom uzavretia manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré má plniť určité spoločenské funkcie a to najmä funkciu výchovnú, ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a funkciu vzájomnej pomoci, ktorých dôležitosť a preferovanie sú rôzne v závislosti od konkrétneho životného obdobia manželov a nimi založenej rodiny; vzhľadom na uvedené možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch a to vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel; hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je teda kvalifikovaný rozvrat manželstva ako objektívna skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú; kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a skutočne trvalo rozvrátené; dostatočnosť oboch bude mať súd za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že už viac toto manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia; vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním; intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. spoločenských funkcií manželstva; pokiaľ si súd ustáli, že vzťahy medzi manželmi sú skutočne vážne rozvrátené tak, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, musí dokazovanie zamerať na otázku trvalosti rozvratu; rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, z čoho zároveň nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť zrušené; trvalosť rozvratu vzťahov medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov; obsahom úvahy súdu o existencii podmienok na rozvod manželstva s maloletými deťmi musí byť nielen hodnotenie vývoja a stavu vzájomných vzťahov medzi manželmi, ale aj hodnotenie záujmov maloletých detí na trvaní a zrušení manželstva ich rodičov.

4.6 Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo účastníkov konania si neplní žiadnu zo svojich funkcií, pretože manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spoločne svoje deti, netrávia spolu čas, nekomunikujú spolu, nehospodária spolu a ani nežijú spolu intímne; súd prvej inštancie pri konštatovaní, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené primárne prihliadol na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, a to že manžel sa voči manželke viac ako 7 a pol roka dopúšťal fyzického a psychického násilia, za ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -828 zo dňa 11.10.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 07.12.2021 právoplatne odsúdený (zločin týrania blízkej a zverenej osoby a zločin vydierania) a bol mu uložený trest odňatia slobody na 7 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca; na základe vyjadrení manželky (v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacom konaní) obnovenie riadneho manželského spolužitia neprichádza do úvahy, vzhľadom na čo je rozvrat manželstva potrebné považovať za trvalý; i keď manžel s rozvodom manželstva nesúhlasí, manželské vzťahy sú obojstranné, manželstvo nemožno udržať proti výslovne prejavenej vôli jedného z manželov, keď sú inak splnené znaky rozvratu manželských vzťahov a to najmä za vyššie uvedenej situácie protiprávneho konania manžela voči manželke (podrobne popísané v bodoch 17 a 26 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktorá samotná podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje kvalifikovaný rozvrat manželstva a je dostatočným dôvodom na jeho rozvod; zachovanie manželstva v takomto prípade, by nebolo ani v záujme maloletých detí, ktoré boli opakovane svedkami násilného správania sa otca voči matke, čo vyvrcholilo až tým, že maloletá O. vyskočila cez okno domu na dvor a privolala policajnú hliadku; odvolací súd pre úplnosť dodáva, že postoj manžela k jeho násilnému sa správaniu k manželke, keď v odvolaní ako synonymum pre dlhodobé fyzické a psychické týranie manželky používa pojem „v manželstve boli problémy“, sa mu (zhodne so súdom prvej inštancie) javí ako neuvedomovanie si závažnosti následkov svojho konania voči manželke a súčasne určité nenáležité zľahčovanie tejto situácie; s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva manželov stotožnil.

4.7 Otec podaným odvolaním napadol celý rozsudok súdu prvej inštancie a to aj v časti druhého výroku o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode a tretieho výroku o určení oprávnenia rodičom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, hoci v odvolaní výslovne voči týmto napadnutým výrokom žiadne odvolacie námietky neuviedol; súd prvej inštancie manželstvo manželov rozviedol, preto správne rozhodoval aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (o tom, ktorému rodičovi budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti a kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok); nakoľko odvolací súd rozsudok sudu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželov potvrdil, dôvodnosť predmetných od neho závislých výrokov zostala zachovaná, pričom odvolací súd dospel aj k záveru o ich vecnej správnosti, keď sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie v tomto smere; v súčasnosti zabezpečuje maloletým deťom osobnú starostlivosť matka, keďže otec maloletých vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený na 7 rokov nepodmienečne (vo väzbe je od roku 2019) v dôsledku čoho je zrejmé, že on sám nemôže osobnú starostlivosť maloletým deťom zabezpečovať, a preto súd prvej inštancie správne zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky; súd prvej inštancie súčasne správne rozhodoval v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v spojení § 28 Zákona o rodine, keď obidvom rodičom určil oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať im majetok v bežných veciach.

4.8 Pokiaľ je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča upraví súd styk dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti; súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného styku s obidvomi rodičmi; právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti a rodinných záväzkov; podľa súdnej praxe „v prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov; rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený; takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.10.2019); v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých by mal výsledok konania zodpovedať najlepšiemu záujmu maloletých detí, pričom súd musí brať do úvahy špecifiká každého jedného prípadu.

4.9 Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o úprave styku maloletých detí s otcom v takom rozsahu a takým spôsobom ako rozhodol súd prvej inštancie; na úvod odvolací súd konštatuje, že odvolanie otca sa z časti argumentačne neviaže k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom úpravy styku a skutkovému stavu v tomto konaní, keď otec v odvolaní popisuje protikladnú situáciu a to odmietanie styku odsúdeným rodičom, a poukazuje pritom aj na právnu

úpravu iných štátov Európskej únie (Česká republika, Nemecko) neaplikovateľnú v predmetnom konaní; pokiaľ otec maloletých detí uvádza, že súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie styku telefonicky a prostredníctvom aplikácií prenášajúcich zvuk a obraz len z ekonomických dôvodov a vzdialenosťou medzi bydliskom detí a v Šaci, odvolací súd konštatuje, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé; súd prvej inštancie zobral pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky špecifiká konkrétneho prípadu a podrobne sa s nimi vysporiadal a to jednak vo vzťahu k podmienkam realizovania styku v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa otec nachádza (za akých podmienok sa maloleté deti môžu s otcom stretnúť) a technickej realizovateľnosti takéhoto styku maloletých detí s otcom, najmä čo sa týka dopravy do ústavu a jej trvania, ďalej sa zaoberal názorom maloletých detí na styk s otcom ako aj možnou sekundárnou viktimizáciou matky ako obete trestnej činnosti zo strany otca; odvolací súd vzhľadom na argumentáciu otca zdôrazňuje, že styk otca s maloletými deťmi vylúčený nebol, naopak zostal zachovaný a to prostredníctvom telefonického kontaktu a novo aj formou prostriedkov elektronickej komunikácie určených na prenos obrazu i zvuku; súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súčasnosti je práve takáto forma styku otca s maloletým najvhodnejšia a to s poukazom na dôkladne vykonané dokazovanie, na základe ktorého zistil, že maloleté deti do 15 rokov sa môžu návštevy v ústave zúčastniť len v sprievode plnoletej osoby, t.j. pri styku maloletých s otcom by musela byť prítomná plnoletá osoba, v tomto prípade matka ako obeť trestnej činnosti páchanej zo strany otca na jej osobe, ktorej je však potrebné poskytnúť v tomto smere ochranu pred sekundárnou viktimizácou; taktiež matka nemá fakticky k dispozícii motorové vozidlo, pričom cestovanie s maloletými deťmi hromadnou dopravou do ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca a naspäť do ich bydliska v Banskej Bystrici by zabralo celý deň s tým, že len samotná cesta by trvala 8 hodín a časy návratu by boli buď po 22:00 hod., resp. v prípade odchodu z domu pred 08:00 hod. po 20:00 hod.; čo sa týka názoru maloletých detí súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto nemajú jednoznačne vytvorený názor na to, či sa chcú s otcom stretnúť aj osobne (okrem maloletej O., ktorá nemá záujem o osobný styk s otcom); záverom súd prvej inštancie dodal, že realizovanie osobného styku maloletých detí s otcom by bolo aj bez finančného krytia cestovných nákladov a stravného; vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie sa rozsiahle vysporiadal so všetkými špecifikami tohto konkrétneho prípadu, na základe ktorých dospel k správnemu záveru o úprave styku maloletých detí s otcom prostredníctvom telefonického kontaktu a formou prostriedkov elektronickej komunikácie určenej na prenos obrazu i zvuku; odvolací súd ešte dodáva, že matka vo vyjadrení k odvolaniu otca rovnako ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, že pokiaľ rodinní príslušníci otca zabezpečia osobný kontakt otca s maloletými deťmi (t.j. ona nebude musieť byť pri takomto osobnom styku prítomná), nebude tomu brániť a naopak poskytne im potrebnú súčinnosť, aby sa styk zrealizoval; od piateho výroku o úprave styku maloletých s otcom je závislý aj šiesty výrok rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti matke zabezpečiť prítomnosť maloletých pri styku s otcom, ktorý je taktiež potrebné považovať za vecne správny.

4.10 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne); pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine); schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; podľa súdnej praxe „pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam; pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity; v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.11.2018); pri posudzovaní potenciality príjmov musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu; Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z

ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potenciálnych možností; potenciálny príjem nie je ten, ktorý povinný fakticky zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce; odvolací súd poukazuje na to, že uplatnenie princípu potenciality príjmov je namieste aj v prípade úmyselného protiprávneho konania povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.02.2019).

4.11 Nakoľko súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, správne rozhodoval o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zo strany otca; vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom stále trvá, pretože tieto nie sú vzhľadom na svoj vek (14, 11 a 8 rokov) schopné samé sa živiť; odvolací súd konštatuje, že otec maloletých detí sa k napadnutému štvrtému výroku o výživnom vyjadril len stručne v tom zmysle, že situácia, v akej sa v súčasnosti nachádza, mu bráni plniť si vyživovaciu povinnosť, nakoľko nie je zo zdravotných dôvodov zaradený do práce v ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca a tak prichádza o možnosť pracovať a zarobiť si finančné prostriedky na výživné, čo však podľa jeho názoru súd prvej inštancie bližšie neskúmal; vzhľadom na argumentáciu otca maloletých detí dáva odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie neopomenul bližšie skúmanie pracovných možností otca, avšak pri určení výživného na maloleté deti vychádzal z potenciality príjmov na strane otca; otec v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca (predtým bol vo výkone väzby v Banskej Bystrici); pred týmto obdobím bol (a aj v súčasnosti stále je) jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti O..X..P.. s.r.o. s príjmom podľa jeho vlastného vyjadrenia približne v sume 500,- € mesačne; súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca dôvodne zohľadnil potencialitu príjmu na jeho strane, keďže otec maloletých detí sa spáchaním úmyselnej trestnej činnosti vzdal možnosti pracovať a dosahovať vyššie príjmy a takýto prístup otca k zabezpečovaniu si relevantného príjmu a od neho sa odvíjajúceho plnenia vyživovacej povinnosti nemôže požívať súdnu ochranu; k tvrdeniu otca, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nemá možnosť v ÚVV a ÚVTOS Košice-Šaca pracovať, odvolací súd uvádza, že otec maloletých svoje tvrdenia v tomto smere ničím nepreukázal, naopak pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 27.07.2020 uviedol, že je zdravý a neužíva žiadne lieky; otec konkrétne mesačné výdavky na maloleté deti, ani celkovú výšku mesačného výživného na maloleté deti vypočítanú súdom prvej inštancie osobitne nenamietal; odvolací súd sa potom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bolo potrebné za pravidelné mesačné výdavky maloletých detí považovať sumu približne 250,- € na maloletú O., sumu 270,- € na maloletú X. a sumu 235,- € na maloletého S.; odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie výživné vypočítaval len zo základných výdavkov na maloleté deti, ktorými boli výdavky na ZRPŠ a školské potreby, obedy v škole, mobil, oblečenie, drogériu, stravu, bývanie, komunálny odpad, prípadné lieky, výlety, hračky a pri maloletej X. aj krúžok (futbal); okrem toho súd prvej inštancie určil, že s poukazom na príjem matky (844,- €) a potenciálny príjem otca (525,65 €) sa bude na výdavkoch maloletých detí (dokopy za všetky 755,- €) podieľať vo väčšej miere matka maloletých detí a to v sume 455,- € (po zohľadnení, že sumou 50,- € mesačne jej na maloleté deti prispieva matka manžela); na základe uvedeného je potom potrebné považovať aj výrok súdu prvej inštancie o výživnom na maloleté deti (štvrtý výrok) za vecne správny.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta a a C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta a a C.m.p.).

6.1 Otec podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o rozvode manželstva, o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať im

majetok, o určení výživného aj o úprave styku s otcom a od toho závislej povinnosti matky prítomnosť maloletých detí pri styku s otcom zabezpečiť, na základe riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci, ktorý súčasne správne právne posúdil, nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky otca za dôvodné (body 4.5 až 4.11 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku ( ) o trovách konania pred súdom prvej inštancie (siedmy výrok), ktorý bol tiež vecne správny a v súlade so zákonom ( C.m.p.).

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak; podľa C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania ( C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ( a C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu ( C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie ( a C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( C.m.p.).